OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nikdy na teba nezabudnem - 5. kapitola

04.12.2012 (22:00) • KristenStewart123 • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 795×

Bolo osem hodín ráno a ja už som sa nemohla dočkať, kedy ma konečne pustia domov. Čakala som, že mi niekto príde povedať, že či už môžem ísť, ale nikto nechodil. Našťastie okolo desiatej prišla sestrička a povedala mi, že sa mám prichystať, že idem domov. To bola tá najúžastnejšia správa na svete. Už sa mi nechcelo trčať v nemocnici, kde mi stále pod oknom húkajú sanitky a nedá sa kvôli ním spať. Do izby mi prišla mama.

„Ahoj, zlatíčko, pomôžem ti pobaliť sa, dobre?"

„Nemusíš. Zvládnem to aj sama!" odvrkla som.

„Ale no tak, Claire, prestaň. Ukáž, pomôžem ti."

„Daj mi pokoj, mami, dobre?! Choď, prosím ťa, odtiaľto preč!" zvrieskla som, až tak strašne, že prišla sestrička do izby.

„Čo sa deje?" spýtala sa sestrička.

„Ja len... chcela som jej pomôcť s balením a ona takto na mňa vyletela," ozvala sa mama.

„Prosím vás, pani, choďte von na chodbu, ja jej pomôžem, dobre?"

Mama odišla a mne s balením pomohla sestrička. Bola veľmi milá a dobre sa s ňou dalo pokecať. Mohla mať tak okolo štyridsiatky. 

„Tak a je to. Môžeš ísť," povedala mi sestrička.

„Ďakujem vám. Veľmi ste mi pomohla. Majte sa krásne."

Rozlúčila som sa s ňou a vyšla som von na chodbu. Pred dverami na lavičke ma už čakala mama. Spolu sme vyšli von pred nemocnicu a nastúpili sme do auta.

„Opatrne, Claire," povedala mi mama.

Ja som len prekrútila očami. Chcela som sa jej spýtať na to, že s kým čaká to dieťa, ale nevedela som, či to mám spraviť. Nakoniec to však zo mňa vyletelo.

„S kým čakáš to dieťa?"

„Claire, teraz sa o tom nerozprávajme, dobre? Všetko si vysvetlíme doma."

„Ja to chcem vedieť teraz! Vie o tom už aj ocko?"

„Claire, prestaň! Nie, nevie o tom. Ja určím, kedy mu to poviem a ty sa nám do toho nebudeš starať!"

„Bože, dobre, nemusíš hneď na mňa ziapať."

Zastali sme pred domom, a ja som sa rýchlym krokom vydala ku dverám nášho domu. Zazvonila som, a otvoril mi ocko.

„No, ahoj, krásavica, ako sa máš?" pozdravil ma ocko a objal ma.

„Mám sa skvelo a čo ty?"

Ocka mám veľmi rada, vedel mi vždy vo všetkom dobre poradiť. Mama na mňa vždy len kričala a nevšímala si ma. Ocko bol pravý opak.

„No ja sa mám úžasne, keď si už doma. Veľmi si mi chýbala."

„Veď aj ty mne, ocko." 

Do domu prišla mama. 

„Ahoj, zlatko," pozdravil sa mame ocko.

Ocko má mamu tak veľmi rád a ona mu dokázala spraviť niečo také hrozné. Vždy ľúbil len ju, staral sa o ňu, kupoval jej drahé darčeky. A mama? Vyspí sa s nejakým chlapom a čaká s ním decko. Hnus!

„Ocko, ja pôjdem hore, dobre, idem zavolať Ashley." 

„Dobre, dobre, len choď."

Vyšla som hore po schodoch a z kabelky som hneď vybrala mobil. Vyťukala som číslo Ashley a čakala, kým mi zodvihne. 

„No, ahoj, ty nemocničná žena," pozdravila ma Ashley.

„No diky ti. Čau, nechce sa ti zájsť niekde von?"

„Si normálna, veď len teraz si prišla z nemocnice a ty už chceš behať po vonku? Inak, ako sa máš?"

„Som normálna. Potrebujem ti ale toho toľko povedať. A cez telefón sa to proste nedá. Prosím!"

„Tak dobre, o tretej v parku."

„Fajn, pa."

Zložila som mobil a hodila ho na posteľ. Keď vtom mi prišla sms-ka. Na displeji som uvidela napísané "Matt". Otvorila som ju, a začala čítať.

Ahoj, Claire. Dúfam, že sa máš dobre a že ti už nič nie je. Rád by som sa s tebou stretol. Kedy by si mohla?

Nevedela som, či mu mám napísať, nech sa radšej nestretávame, alebo že teda áno. Nakoniec som mu napísala:

Aho,j Matt. Áno, mám sa dobre, dnes idem o tretej s Ashley do parku. Ak chceš, príď tam. Teda, ak ti tam nebude vadiť Ashley.

On mi na to odpísal.

Ja by som bol s tebou radšej sám. Chcem sa naozaj vážne porozprávať. Čo tak zajtra o tretej v parku?

Ja:

Dobre teda. Ešte ti zavolám.

Vedela som, že to s tým stretnutím nie je veľmi dobrý nápad, ale aspoň sa s ním porozprávam a hádam mu poviem aj to, že som chorá a trpím rakovinou!

Dúfam, že sa vám táto časť páčila. A prosím, zanechajte aj nejaký ten komentár. Veľmi si to vážim. Ďakujem! :)

Autor: KristenStewart123 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nikdy na teba nezabudnem - 5. kapitola: