Prológ: „Myslíš si, že už odišli?“ Ostali sami. Zabili ho a oni ostali sami. Musia nájsť poslednú, ktorá ich zachráni pred smrťou. Sú to magické tvory, ktoré ich napadli a sú silné a nepremožiteľné. Musia ju nájsť skôr, než zomrú smrťou.
19.02.2011 (18:00) • Mija • Povídky » Na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 896×
Prológ
Pre niekoho ako ja, by nemal byť žiadny problém začať si užívať. Ale v tej chvíli som sa bála čo i len vyjsť z domu. Všetci sme vedeli, že je to tu nebezpečné – a ja obzvlášť. Každú chvíľu som sa obzerala po okolí, ale nikde nič. Strach mnou prekypoval. Hrali sa s nami ako s pingpongovými loptičkami. Raz tam, raz tu... Už nie jeden nás kvôli nim opustil. A to nebolo iba kvôli nim ale aj kvôli nám. Išlo o veľa vecí. Každý z nás vedel, prečo sa to deje. Každý po okolí to vedel.
Bez neho sme boli všetci stratení.
„Eli?“ zašepkal potichu Frankenstein.
Každý z nás mal prezývku. Ja som bola Eli, lebo to znamená odvaha. Frakenstein bol Frankestein kvôli múdrosti a podobe. V rohu sedela Deis, čo znamená rýchlosť. A posledný v izbe bol Hoûri. Jeho meno malo zvláštny preklad: niečo ako Hromoblesk. Hou totižto znamená hrom, a ri značí blesk alebo rýchly ako blesk. Nikdy som sa na to neodvážila spýtať, a teraz sa mi to už asi nepodarí.
„Hm?“ odvetila som a pozrela na Frankensteina.
Triasol sa ako osika a čierne oči sa rýchlo pohybovali z miesta na miesto. Zahryzla som si do pery a sadla si ku nemu na studenú dlážku.
„Myslíš si, že už odišli?“ spýtal sa potichu, aby nenarušil nikoho v okolí.
Každý z nás poznal odpoveď na túto otázku. Odídu, až keď nás všetkých zabijú. Síce som mala Frankensteina rada, ale nemohla som mu klamať. Úprimnosť, to je cnosť. Ale koho cnosť? Pravdy? Lásky? Priateľstva? Či klamstva, nenávisti, nepriateľa...? Všetko by dávalo zmysel, ale nepoznala som odpoveď na otázky, ktoré som sa bála položiť.
„Neodišli!“ povedal Hoûri úprimne ale nahnevaným tónom. „A neodídu, kým nás nezbavia života. Ja tu už nevydržím sedieť, ale nechcem sa ani zabiť. Buď zomrieme hladom, alebo nás zabijú. Neviem ako vy, ale radšej pôjdem a budem bojovať. Luse urvai!“
„To je šialené Hoûri,“ upozornila som ho a postavila sa. Prešla som ku nemu. Všimla som si, že je o hlavu vyšší, a že má zelené oči.
„Zelené oči...“ pošepkala som.
Hoûri sa ihneď odvrátil ku oknu a díval sa von. Po dlhom tichu povedal: „Možno je to šialené. Ale bez boja sa nevzdám.“
„Súhlasím,“ ozvala sa Deis z rohu a prešla k nám.
„Aj ja!“ Frankenstein sa na nás díval a sledoval nás. Síce nebol bojový typ, ale jeho múdra hlava nám úplne stačila.
„S ním do boja nejdem. Veď on je iba človek,“ vyhŕkla som a ukázala na Hoûriho. Ten sa otočil a pozrel na mňa.
„Možno sa mýliš,“ povedal, keď od neho už všetci ustupovali. „Ja nie som ako oni. Ako ľudia. Ja patrím k vám. Nie som človek. Prosím! Verte mi. Či dokáže človek kúzliť? Či dokáže človek zabíjať rýchlosťou, akou ešte nikto nebehal? Tak mi odpovedzte.“
„Eli?“ Deis sa na mňa pozrela. Hoûri mal pravdu. Bol rýchly. Rýchlejší než my. Tichší a rýchlejší. Mohol byť jediný, ktorý by sa odtiaľto dostal.
„Dobre,“ rozhodla som. „Ale prisahaj! Prisahaj, že nás nezradíš!“
„Prisahám,“ odpovedal.
„Prisahaj, že keď v boji umrieme, ty nás vyslobodíš z rúk Oldovcov.“
„Prisahám.“
„Prisahaj, že ma poslúchneš a budeš robiť, čo ti poviem.“
„Prisahám.“
„A prisahaj, že aj keby sme v boji umreli na smrť, nájdeš poslednú Wertienku. Prisahaj!“
„Prisahám.“
Toto mi stačilo. Bol jediný, ktorý sa z tadiaľto dostane. My mu budeme kryť chrbát a on utečie. Môžeme zomrieť, môžeme zomrieť na smrť, ale on sa stadiaľto musí dostať.
„Plán,“ povedala som rýchlo. „Deis si vezme východné krídlo. Frankenstein, si vezme západné a ja severné. Hoûri, si z nás najrýchlejší a najtichší, čiže ťa ťažko spozorujú. Tvojou úlohou bude, dostať sa stadiaľto a nájsť poslednú Wertienku. Je vám to jasné?“
„Áno!“ odvetili naraz, síce Hoûri trochu neochotne.
„Vieš, hoûri znamená tichý blesk.“
Zamyslela som sa. Nesedelo to, ale keď sa už tak volal... nemohla som namietať. Aspoň sa pred smrťou dozviem, čo to znamenalo.
Vyrušil nás výkrik z vedľajšej miestnosti a dym. Všetci sme vbehli do izby a uvideli veľký požiar. Mali sme poslednú možnosť utiecť a dostať stadiaľto Hoûriho. Teraz! Potom sa nám to nemusí podariť.
„Deis!“ zakričal Frankenstein. „Voda!“
Deis chvíľu iba meravo stála, ale potom si uvedomila, že nejde o život iba nám, ale aj jej. Zakričala slovo, ktoré patrilo ku jej schopnostiam: „Laias!“ A z rúk jej vyšľahla voda. Od začiatku to vyzeralo nádejne a oheň ustupoval pod nátlakom vody, ale o chvíľu voda z Deisiných rúk poklesla.
„Je dehydrovaná.“ informoval nás Frankenstein.
Možno to bola naša posledná záchrana ale ešte máme šancu dostať stadiaľto aspoň jedného. Cez dym sme nevideli takmer nič a oči nám slzili. Dusili sme sa a potili od horúčavy – ale aj tak sme sa pokúšali dostať stadiaľ Hoûriho.
Bolo to zložité. Jednou rukou som držala Deis a ťahala, a druhou rukou som šmátrala pred seba, aby som do niečoho nenarazila. Dym nám zapĺňal pľúca a my sme sa snažili nedýchať. Nič sme nevideli, lebo hustý dym nám vrážal do očí a slzili nám. A tak sme sa mohli spoliehať iba na hmat a na intuíciu. Zrazu sa mi pred očami vyjasnilo a ja som videla svetlo a dýchala som čerstvý vzduch.
No to netrvalo dlho. O chvíľu som sa ocitla v rukách Oldovcov. Snažila som sa, aby ma nedostali, a aby som neumrela na smrť. Ale škrtili ma a dusili. Vrtela som sa, hrýzla, škrabala, ale nepomáhalo to. Nebolo možné zabiť Oldovca sám. Oldovec je najsilnejší tvor. Rany sa mu liečia a čierna krv je zabudovaná do železných žíl. Svaly majú pevné ako kmeň stromu a nohy ťažké a svalnaté. Hrudník skrytý pod železným brnením a vlčiu hlavu pod železnou helmou. Nie je možné ich zabiť. Oldovci sú nepremožiteľní vlci. Podobajú sa na vlka, ale nemajú chvost a sú omnoho vyšší, dokážu stáť na dvoch nohách a sú omnoho silnejší, nosia brnenie a sú magický.
Sú to magické tvory, pomyslela som si. Nepremožiteľné, magické a silné. Tie, ktoré skúmal.
__________________________________________
Eli – odvaha
Deis – rýchlosť
Hou – hrom
Ri- blesk
Hoûri – tichý blesk
Luse urvai – Až do smrti.
Luse – až, do, ku, od
urvai – smrť, zomrieť, zabiť
Laias - voda
Autor: Mija (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Now! - Prológ:
Četla jsem si staré komentáře, a našla jsem tam ty od tebe =D. Díky tomu jsem si vzpomněla, že jsem si chtěla přečíst tuhle povídku =D. Jenom koukám, že zatím není dopsaná :(. No nic, tak já jdu číst =D
Jé Frankenstein =D, proč jsem si vzpomněla na Červeného trpaslíka? =D. No nic, zpět k příběhu...
No páni, wow, nemohla jsem se odthrnout od čtení =D. Děj je naprosto skvělý, a já se nemůžu dočkat až si přečtu pokračování, takže promiň krátký koment, ale jdu číst dál =D. 
LynVonNightlight: s vážnou chorobou? To mi je ľúto. Naozaj! Ale život nie je ľahký, pravda.
No tak držím palce hehe. No tých veľmi veľa problémov sa myslím nájde u každého... ja sa musím okrem školy pasovať ešte aj s vážnou chorobou... asi toľko... ale tak čo už. Nikto nikdy nepovedal, že život bude ľahký.
LynVonNightlight: U mňa to občas - nanešťastie - nie je. A teraz ostáva dúfať, že si nájdem čas a budem sa učiť. Mám totižto milióny iných problémov :DD. No... uvidíme!
Sisovateľská prax: to je niečo. Pokúšam sa o ňu už od 8. To je nemožné!
Náhodou mne sa tvoj nápad naozaj pozdával, ale ako som už povedala, písaním sa tvoj talent viac okresá, zvykneš si plynulejší slovosled a nič ťa v čítaní nebude brzdiť. S chybami na tom som už o čosi lepšie, ako som bola kedysi. Toľkým opakovaním sa mi to už nejako natĺklo do hlavy, ale občas sa stane, že každému ujde.
LynVonNightlight: ďakujem za opravenie. Naozaj si toho vážim. Vždy mávam časté chyby v tých istých chybách. Ten "typ/tip": Na to si potrebujem zvyknúť. A to "umreli na smrť" Tiež som rosmýšľala prečo to tam dávam ale jednoducho som si povedala, že k tomu ešte niečo vymyslím. Tak... dúfam.
Ešte raz ďakujem za opravu a ďakujem aj za komentár.
P.S.: Snažím sa na tie gramatické chyby dávať pozor, ale mám takú menšiu zabudlivosť. Nietko mi to povie a ďalší deň môže znovu opakovať. Keby ma chcel niekto niečo naučiť: buď mi to musí vysvetliť ako nejaký učiteľ, že tak a tak, alebo ma to nenaučí vôbec. Ja mám také maličké prooblémy. V škole nie ale inde áno.
A som si istá, že "otrasné"... Hm... Nevystihovalo? Tak to bolo lepšie? Gratulujem. Čo sa týka môjho prvého diela. To je otrasné ale zaujímavé. Každý rok sa ku nemu vvraciam a predstavte si: ono to už som na konci.
*Mala si tam drobné preklepy v y/i ako: vísť sa píše vyjsť, dehidrovaná - dehydrovaná, vydeli - videli.
*Mäkké i sa píše iba v nominatíve množného čísla pri vzore pekný. Pokiaľ ide o -ovími... tam je y. Peknými, šarlátovými, pingpongovými... a pod.
*Tip/tip. Tip v lotérii, ale typ človeka - rozmaznaný, úprimný,... typ = druh.
*Pokiaľ by bolo možné, v texte sa, prosím, vyvaruj písania veľkých písmen v celom slove, na zvýraznenie slova radšej použi kurzíva.
*Priama reč: Ak uvádzacia veta nadväzuje na priamu reč, bude tam čiarka.
"Súhlasím," ozvala sa Deis.
"Nikdy som ti neklamal," povedal...
Väčšinou je to pred slovami ako odvetil, zašepkal, ozval sa, pripomenul, a podobne.
*„A prisahaj, že aj keby sme v boji umreli na smrť, nájdeš poslednú Wertienku. Prisahaj!" - v boji umreli na smrť? keď už tak v boji padli smrti do rúk alebo iba v boji umreli. Mne to tam umreli na smrť nesedí. Viackrát sa ti to tam opakuje.
*Gramatické chyby som ti opravila, iba to umreli na smrť som nechala tak, ak sa ti to páči, nechaj si to tam, ale podľa mňa sa to tam nehodí.
Čo sa týka príbehu, začína sa naozaj zaujímavo a nápad je fakt dobrý. Možno by som ešte zapracovala na opakovaní sa tých istých viet alebo slov.
- Každý z nás vedel, prečo sa to deje. Každý po okolí to vedel.
- Každý z nás poznal odpoveď na túto otázku. Každý z nás mal prezývku.
- Mal pravdu. Bol rýchly. Rýchlejší než my. Tichší a rýchlejší. Mohol byť jediný, ktorý by sa odtiaľto dostal. Toto mi stačilo. Bol jediný, ktorý sa z tadiaľto dostane. My mu budeme kryť chrbát a on utečie. Môžeme zomrieť, môžeme zomrieť na smrť, ale on sa stadiaľto musí dostať. Tvojou úlohou bude, dostať sa stadiaľto a nájsť poslednú Wertienku. Mali sme poslednú možnosť utiecť a dostať stadiaľto Hoûriho. Teraz! Potom sa nám to nemusí podariť. Možno to bola naša posledná záchrana, ale ešte máme šancu dostať stadiaľto aspoň jedného. Dusili sme sa a potili od horúčavy – ale aj tak sme sa pokúšali dostať stadiaľ Hoûriho.
*Z tohto mi je úplne jasné, že Houri sa odtiaľ musel dostať a keby sa mu to nepodarilo, zrejme by ma porazilo.
Dúfam, že pokračovanie pridáš už čoskoro, lebo dej je fakt pútavý, len by si ešte zaslúžil trochu okresať hlavne z tej gramatickej stránky a opakovania slov. Držím palce a budem čakať, neustálym písaním sa totiž tvoj talent ešte viac zlepší a už to bude iba lepšie. Pravdaže, ak si necháš poradiť od ostatných. Mala si vidieť moje články, keď som sa prvý raz dostala k netu, slovo "otrasné" ich ani poriadne nevystihovalo.
Přidat komentář:
- Priznanie
- Pán šeliem
- Ráno v blátě
- Stručná a třaskavá historie podle A. J. Crowleyho
- Skvělý a přesný průvodce po Nazaretu ex-archanděla Gabriela, zrádce
- Tu je moje miesto
- Když má srdce svoji hlavu 1
- Co zůstane v knihkupectví
- Sestra
- Šarlatán (začátek)
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!