OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ochranca srdca - Kapitola 12.



Ochranca srdca - Kapitola 12.A svadobné zvony zazvonili...

Kapitola 12.

Elyon sa nechala vyzdvihnúť na koňa. Za ňu sa usadil jej Škót a hneď popchol svojho žrebca do cvalu. Pripadala si ako v sne. Nemohla, a jedna časť jej ja ani nechcela, uveriť, že naozaj mieri do vedľajšej dediny len preto, aby tam našli starého kňaza, ktorý by ich zosobášil. Hoci sa tak dobrovoľne rozhodla a do istej miery sa so svojim osudom aj zmierila, bolo to iné. Teraz to prežívala, nemaľovala si to falošnými farbami fantázie. Ani nevedela, či to v nej viac vzbudzuje zvedavosť alebo hrôzu. Možno oboje. Nevedela sa v sebe vyznať.

Keď jej z úporného premýšľania začalo tepať v spánkoch, viac sa oprela o hruď svojho nastávajúceho. Bolesť hlavy nič nevyrieši a jej už vôbec neprospeje. Radšej svoju myseľ upriamila na niečo menej bolestné. Opäť sa zadívala na krajinu okolo seba. Vždy mala rada prírodu a ten pokoj, ktorý v temnote lesa vždy nachádzala, hoci len na krátke okamihy. V Škótsku boli husté lesy tvoriace akúsi hranicu s okolitým svetom. Pripadalo jej to ako miesto, kúsok raja, kde nemali bolesť a strach miesto. Teraz sa jej zdalo viac ako pochabé, keď odmietala odísť na Vysočinu. V týchto dňoch sa tam nesmierne tešila.

„Si ticho,“ ozval sa nad ňou tichý hlas.

Sama pre seba sa usmiala. „Môžem začať spievať, ak ti pokoj prekáža, Škót.“

Na jej veľké prekvapenie sa potichu zasmial. Na chrbte cítila, ako mu ten prirodzený zvuk buble hore hrdlom. Ten vnem ju neuveriteľne rozochvel. Možno ešte viac ako jeho bozky, vďaka ktorým by mu vedela kývnuť na čokoľvek. Malo ju to desiť, ale to by sa jej to nemohlo tak veľmi páčiť.

„Tak to radšej aj naďalej obdivuj prírodu.“

Elyon mu už neodpovedala. V hlave sa jej vyjavila spomienka stará sotva pol dňa. Asi až do smrti bude so smiechom spomínať na prekvapenie vpísané v tetinej tvári, keď jej oznámila, že ešte dnes bude svedkom jej sobáša. Stále však nerozumala tomu, prečo sa vzápätí, keď si to všetko akoby uvedomila, zatvárila na výsosť spokojne. Elyon by odprisahala, že si pod nos mrmlala niečo ako podarilo sa. Nenašla však odvahu popýtať sa na to, preto len mlčky prijala Colinove tiché pokusy o presviedčanie. Doteraz nepoznala súrodeneckú lásku, ale Colin jej pripadal ako veľký brat, ktorého si vždy priala, no nikdy ho nemala. Možno Fergus hovoril pravdu a na hrade jej otca skutočne teraz prebýva jej stratený brat, ale odmietala tomu uveriť. Pretože vtedy by musela uznať aj to, že skutočne ublížil a potom aj zabil Claire.

Prudko potriasla hlavou, až okolo nej poletovali dlhé kadere. Netrpezlivo si ich odhrnula z očí. Vedela, prečo si ich každé ráno starostlivo zviaže do pevného vrkoča. Milovala svoje dlhé vlasy, ale nie vtedy, keď jej túžili vliezť do taniera s obedom. Lenže to by jej v ich zapletení nemohol zabrániť sám veľkomožný Škót. Nepovedal jej prečo to nemá robiť, proste jej oznámil, aby si ich nechala voľne padať na chrbát...

Odrazu jej niekto nie práve opatrne pomykal plecom.

„Už sme tu,“ pošepol jej do ucha jej spoločník. Len kývla hlavou, ešte stále bola prekvapená, že sa tak veľmi zamyslela.

Ani sa nenazdala a stála na zemi. Vedľa nej sa postavil Keith a nečakane jej ponúkol rameno, aby sa oň mohla oprieť. S vďačným úsmevom prijala jeho ponuku a pohľad zodvihla vyššie. Boli opäť v nejakej malej dedinke, no teraz stáli pred starou kaplnkou. Vyzerala byť malá, sotva by sa tam vmestilo viac ako desať veriacich. Elyon to prekvapilo, ale nevyrovnalo sa to tomu, keď z malého svätostánku vyšiel vysoký a chudý starý muž s hustou bradou pretkanou šedinami. Na hlave nemal ani vlások a Elyon pripadal od prvého pohľadu veľmi láskavý. Možno to mal na svedomí jeho prívetivý úsmev.

„Vítam vás na tomto svätom mieste. Som otec Beagan, ako vám môžem poslúžiť?“ vítal ich chrapľavým hlasom.

Elyon už-už otvárala ústa, aby mu odpovedala, ale muž po jej boku bol oveľa rýchlejší. Pod náporom nevôle sa mierne zamračila.

„Dobrý deň, otče. Moje meno je Keith McCaden a toto je lady Elyon. Chceme sa zosobášiť.“

Kňaz pozdvihol obočie. „Ale iste, mladí priatelia. Chcete aj čas na prípravu?“

Keith už chcel záporne pokrútiť hlavou, keď sa spoza nich ozval nehnevaný hlas: „Samozrejme. Moja neter sa chce prezliecť a tuto mládenci zatiaľ pôjdu natrhať nejaké kvety. Však?“ Všetkých troch prepaľovala takým zlým pohľadom, že sa nezmohli na viac než prikývnutie.

Otec Beagan sa opäť usmial. „Poďte, lady, ukážem vám miesto, kde sa môžete prezliecť.“

Skôr, ako stihol ktokoľvek čokoľvek namietnuť, schmatla Kenna ruku svojej netere a začala ju za sebou vliecť do malého kostolíka. Elyon len odovzdane kráčala za ňou, akoby bola kdesi v oblakoch a nechcela odtiaľ zostúpiť späť na zem. Začala sa obzerať až keď vošli dovnútra. Vypleštila oči, keď si všimla, aké je to tam veľké. Očakávala len malý oltár a pár lavičiek. Tie tam síce boli, ale bolo ich tam omnoho viac než si trúfala myslieť. Radšej ich ani nepočítala.

Teta ju za sebou stále ťahala a zastala až v malej izbietke za oltárom. V rohu si všimla posteľ a nad ňou veľký drevený kríž. Iste to bola komôrka kňaza. Cítila sa previnilo, že mu odopiera jeho domov, hoci len na takú krátku chvíľu. Otočila sa, že mu poďakuje, no už tam nestál. Ostala s tetou osamote.

„Zobleč si tie zafúľané handry, Elyon,“ rozkázala jej a sama začala čosi vyberať zo sedlového vaku, ktorý na chrbte nosila jej Eos.

S pozdvihnutým obočím po očku sledovala, čo robí Kenna, zatiaľ čo si zobliekala ušpinené šaty. Kedysi boli svetlo hnedej farby, no teraz boli rovnako špinavé ako zem v lese. So zahanbením, ktoré jej sfarbilo líčka do červena, v duchu poďakovala tete za jej prezieravosť. Je naozaj nedôstojné stáť pred oltárom a skladať sľub vernosti nastávajúcemu manželovi v takom nevhodnom odeve. S ľútosťou si spomenula na šaty svojej matky, v ktorých sa vydávala. Jedného dňa sa v nich sama mala postaviť pred ľudí a stať sa niečiou manželkou. Nevedela, že ten deň príde tak skoro.

Bez akejkoľvek emócie si zobrala od Kenny šaty. Pozrela dolu na ne. Až keď ich zbadala, usmiala sa. Boli to jej najobľúbenejšie šaty zo zeleného mušelínu. Bol to jediný slušnejší odev, ktorý na hrade svojho strýka vlastnila. Obyčajne chodila v obyčajných ľanových šatách so zásterou, až sa niekomu mohlo zdať, že je sama slúžkou. Neprekážalo jej to, no tete Kenne áno. Pamätala si, ako dlho sa s manželom hádala, aby jej dovolil utratiť pár zlatiek za nové šaty, aby aspoň pred hosťami vyzerala ako bohatá dedička a nie ako posledný trhan.

Na okamih si ich pritisla k hrudi a usmievala sa. Keď začula, ako si za ňou teta odkašľala, rýchlo si ich začala obliekať. Najskôr si prezliekla spodnú košieľku. Nebola o nič lepšia než tá, čo mala na sebe, ale aspoň voňala čistotou. Šaty si prevliekla cez hlavu a sledovala, ako jej látka jemne obtiera nohy. Rukávy jej padali kúsok k bokom a široká suknica sa okolo nej vlnila akoby tancovala.

Otočila sa na tetu a všimla si, že má v očiach slzy. „Vyzeráš nádherne, Elyon. Kiež by ťa teraz mohla vidieť tvoja matka. Iste by bola pyšná aká nádherná mladá dáma z teba vyrástla.“

Elyon chcela niečo povedať, no nedostávalo sa jej správnych slov. Preto sa len podvolila, keď ju teta zatlačila nadol, aby sa posadila na vetcho vyzerajúcu stoličku. Obávala sa o ňu oprieť, a tak len so stuhnutým chrbtom trpela, kým ju teta česala. Nemala čas ani spony na zložitý účes ako nosili dámy z vysokej spoločnosti, tak jej vlasy zaplietla do zložitého francúzskeho vrkoča. Nakoniec doň vplietla stuhu rovnakej farby akej boli šaty.

„Teraz vyzeráš ako pravá nevesta. Len sa trošku usmej,“ kárala ju teta, keď ju vytiahla na nohy.

Elyon sa na ňu zadívala. Až doteraz si vlastne neuvedomovala, že sa skutočne už o pár minút stane manželkou muža, ktorého ešte dobre nepoznala. Teraz, keď sa pozerala do tetiných lesknúcich sa očí, doľahla na ňu celá  ťarcha pravdy. Po líci jej stiehla jediná osamelá slza. Aby si to Kenna nebodaj nevysvetlila zle, znovu ju objala. Chcela jej za všetko poďakovať, no nenašla správne slová. Hrdlo jej zovrel žiaľ a vďačnosť. Keby nebolo Kenny, možno by tu teraz nestála, možno by už vôbec nežila. Vďačila jej za toľko veľa a teraz nemohla ani vypovedať, aká je za to šťastná.

„Ďakujem,“ pošepla potichučky stále zovretým hlasom.

Cítila, akoby sa teta usmiala. „Ja viem, dievčatko, ja viem. Ale dosť bolo sĺz,“ smiala sa, no trochu žalostne. Odtiahla sa od netere a obom začala utierať vlhké líca. „Dnes jej tvoj veľký deň, Elyon. Vydávaš sa a ja som nesmierne rada, že si berieš práve Keitha. Ešte ho nepoznáš, ale obe vieme, že k tebe bude dobrý a ochráni ťa. Inak by si si ho nevyvolila a...“

Zrazu sa ozvalo tiché klopanie na dvere, čo prerušilo Kenninu reč. Obe vyčítavo pozreli tým smerom. Dnu vošiel Colin a keď zočil Elyon, spokojne sa usmial. Podal jej malú kytičku margarét, za čo mu Elyon vďačne skočila okolo krku.

„Si prekrásna, sesternička.“

Elyon sa mu zasmiala do ucha, keď ju vydvihol do vzduchu. „A ty si prílišný lichotník, drahý bratanec.“

„Už je všetko pripravené?“ spýtala sa zvedavo Kenna.

„Otec Beagan stojí pri oltári, aj Keith s Merillom. Čakáme už len na nevestu.“

Pri poslednom slove Elyon postavil na zem a ponúkol jej rameno. Mal v úmysle odviesť ju k oltáru. Elyon to dojalo. Spomenula si na svojho otca a v duchu k jeho pamiatke vzniesla modlitbu. Bolo jej veľmi ľúto, že ju k manželovi neodvedie on. Ale iste sa na ňu teraz s mamičkou pozerajú z neba a dávajú na ňu pozor. Určite sú šťastní, že sa ich dcéra konečne vydáva. Aspoň tomu chcela veriť.

Ešte však neurobili ani jediný krok, keď sa za nimi ozvala Kenna. „Ja viem, že si sa rozhodla Elyon, ale toto je rozhodnutie na celý život. Ak chceš povedať nie, máš poslednú príležitosť.“

Elyon zastala uprostred kroku. Tetine slová k nej prichádzali akoby z veľkej diaľky. V mysli videla svoje plány. Chcela si čo najrýchlejšie nájsť vhodného a dobrého manžela, ktorý by k nej bol láskavý a pozorný aj bez toho, aby vedel, aký má majetok. Keith nebol ideál vzorného muža. Bol panovačný a rád každému prikazoval čo má robiť. Ale ochraňoval ju a veľmi sa jej páčil. Boh jej je svedkom, že sa tomu bránila, ale bola bo vopred prehratá bitka. Priťahoval ju k sebe takou silou, že hoci si nebola istá, či si ho chce naozaj zobrať za manžela, nedokázala povedať nie.

„Chcem si ho zobrať,“ vydýchla. Za sebou počula, ako si vydýchla aj Kenna. Usmiala sa sama pre seba. Teta k nej vždy bola dobrá a taká starostlivá.

Keď Colin vykročil, bola rada, že sa o neho môže oprieť. Cítila zvláštnu slabosť v kolenách. Krôčik po krôčiku vyšli zo zadnej komôrky a prešli tú krátku diaľku pred oltár. Keď zastala pred vysokým, mohutným telom svojho Škóta, zodvihla pohľad z lemu svojich šiat. Obávala sa naňho pohliadnuť. Sužoval ju strach, či sa mu bude v takých obyčajných šatách páčiť. No jej obavy boli ihneď zabudnuté, keď sa na ňu usmial, až sa mu rozžiarili oči. Ani nevedela, že zadržiava dych, kým nevydýchla.

Položila svoju ruku do tej jeho a spoločne sa obrátili ku kňazovi, ktorý ihneď začal obrad. Elyon ho ale nepočúvala. Pre ňu jestvoval len hrejivý pohľad očí jej nastávajúceho. Akoby tam mohla vidieť celý svet. Každú emóciu, ktorú v sebe zadržal, mu teraz jasne čítala v očiach. Zazdalo sa jej, akoby tam videla neistotu, no vzápätí bola preč.

Otvorenými dverami dnu odrazu zadul studený poryv vetra. Pár prameňov, ktoré Elyon voľne padali okolo tváre, jej fúklo do očí. Ešte skôr ako stihla zodvihnúť ruku, predbehol ju niekto iný. Keith jej veľmi opatrne odhrnul zblúdilé kučierky za ucho, no ruku nechal na jej líci. Bolo to nemieste a veľmi trúfalé, ale Elyon nemala silu na to, aby jeho ruku odstrčila. Potrebovala cítiť jeho teplo.

„Áno,“ vyslovil odrazu Keith pevným hlasom, čo Elyon prebralo z premýšľania.

Začervenala sa, keď si uvedomila, že prestala vnímať okolitý svet práve na vlastnej svadbe. A Keith to očividne vedel, pretože sa jej rozpakom len ticho chichúňal. Keby neboli na svätej pôde a pred ctihodným otcom Beaganom, tak by ho Elyon asi zobrala tou kytičkou po hlave. Zamračila sa, keď ju potiahol za ruku. V kostolíku nastalo podivné ticho. Nerozumela tomu. Akoby všetci čakali... Preboha!

„Á-áno,“ zakoktala rozochvene.

Počula, ako si kňaz vydýchol. „Pred Bohom otcom všemohúcim vás prehlasujem za muž a ženu. Teraz pobozkaj svoju nevestu, chlapče.“

Nebolo nutné ho dvakrát ponúkať. Sklonil sa k nej a rýchlo na jej pery pritisol svoje. Na hneď sa odtiahol. Keď sa Elyon naňho zamračila, ticho sa zasmial a skutočne ju pobozkal. Rukami ho objala okolo krku, zatiaľ čo jeho ruky putovali po jej bokoch. Čoskoro pre ňu prestal jestvovať kňaz aj všetci ostatní. Ale oni tam očividne boli. A niekomu sa nepáčilo, že sa bozkávajú, pretože si nahlas a veľmi nevyberane odkašlal. Odtiahli sa od sebe v tom istom okamihu.

Elyon sa odrazu ocitla v medveďom objatí svojho bratanca. Smial sa a prial jej všetko dobré. No len dovtedy, kým mu Keith nevytrhol manželku z náručia. Aby svojmu činu dodal na vážnosti, postavil si ju vedľa seba a majetnícky ju objal okolo drieku.

„Asi si si vybrala dobre, sesternička,“ podpichol ju a rýchlo utiekol. Elyon nad ním len s úsmevom krútila hlavou. Doteraz netušila, že vie tak vyvádzať. Veď bol horší ako malé dieťa.

S úsmevom prijala aj objatia tety Kenny a Merilla. Obaja sa na nich usmievali spokojnosťou. Elyon len dúfala, že bude mať silu byť dobrou manželkou a raz možno aj matkou. Pri tej predstave sa jej radosťou až zachvel žalúdok. Milovala deti, hoci ich vo svojom živote mala možnosť stretnúť len zopár, no o to viac ju to presvedčilo, že aj ona ich chce. Dnes večer by sa za svoje vrúcne želanie mala pomodliť.

„Na noc sa uložíme do opustenej chalupy tu neďaleko,“ povedal jej Keith a už ju viedol von z kostolíka.

Myslela si, že ju opäť vyzdvihne na koňa, ale nič také neurobil. Zobral len uzdu svojho žrebca a jej kobyly a ťahal ich za sebou po lesnej ceste hore malým kopcom. Elyon už zdola videla vrchol strechy akéhosi domca, no len postupne zisťovala, že je to asi ten nocľah, o ktorom jej hovoril Keith. Bol obyčajný, ako každý iný v okolí. Bol síce len podvečer, no pre dnes pre nich cesta zaiste končí. Veď práve mali svadbu a čaká ich svadobná noc.

A... Zarazila sa. Až teraz si uvedomila, čo na ňu ešte číha v temnotách noci. Pri tej predstave jej žalúdok zovrela ľadová ruka strachu. Od tety vedela čo čakať, aspoň si to myslela. Keď sa o tom kedysi dávno rozprávali, obe sa červenali. Nebolo to príjemné ani jednej z nich, ale Kenna to videla ako povinnosť. Elyon už nemala matku, ktorá by tak urobila za ňu, tak si ju krátko po šestnástych narodeninách posadila k sebe a veľmi obšírne jej povedala o manželských povinnostiach. Už vtedy ju striasalo pri predstave, že by raz mala mužovi dovoliť, aby... Nie! Nebude teraz na to myslieť!

Keith ju posadil na lavicu pri stole. Všimol si, že nápadne pobledla a prestala sa usmievať. Nazdával sa, že je možno hladná alebo jej je zima, tak ju zabalil do tartanu. Z vaku vybral chlieb, ovčí syr a jablká, ktoré im zabalil otec toho bastarda, ktorý Elyon napadol. Keď sa dozvedel o tom, čo jeho syn takmer urobil, veľmi sa rozhneval. Začal sa im ospravedlňovať a bol by im na cestu zabalil hoci aj vlastné lôžko len ak by si myslel, že mu tak odpustia odporné správanie jeho vlastnej krvi. Keith napokon ustúpil a prijal aspoň zásoby jedla, hoci vedel, že starček toho veľa nemá.

Do čiaš nalial zvyšné víno, ktoré im ostalo v jednom z vakov. Toto bola príležitosť, aby ho vypili. Pripili si na ich šťastie, no Elyon stále mlčala. Jedla sa takmer nedotkla, vlastne okrem jedného malého jablka zjedla len kúsok syra a vypila svoje víno. Keith ju stále úkosom pozoroval. Obával sa, že svoje rozhodnutie začala nebodaj ľutovať. Keby sa jej len tak mohol spýtať! Lenže potom by si pripadal ako blázon. Možno je naozaj len unavená...

Zodvihol sa, zobral ju za ruku s úmyslom vybrať sa na poschodie, kde ich, podľa rečí kňaza, mali čakať tri malé izbietky s posteľami. S prianím dobrej noci sa tam teda vybral. Otvoril prvé dvere. Dnu bolo manželské lôžko. Zavrel za nimi dvere, kresadlom zapálil sviečku a dúfal, že sa Elyon spamätá a povie mu, čo ju trápi. No očividne sa nemala k činu.

Postúpil o krok k nej. Stále stála na rovnako mieste, na ktorom ju zanechal, a pozerala do prázdna. „Si unavená?“ pošepol jej potichu do ucha.

Pohľad sklopila k zemi a pokrútila hlavou. Nepáčilo sa mu to, tak jej dal prst pod bradu a prinútil ju pozrieť sa mu do očí.

„Čo sa deje? No tak, mne to môžeš povedať. Som predsa tvoj manžel,“ lákal ju tichým, nežným hlasom. Elyon to nevydržala a oprela sa oňho.

„Bojím sa,“ priznala tak potichu, až sa začal obávať, že to ani nevyslovila.

Pohladil ju po ramene. „Povedz, čoho sa bojíš?“

„Ja... ja... dnes... teraz... my dvaja... a ja.... vieš...“ koktala nesúvisle. Nechápal jej slovám asi o nič viac ako ona sama, ale len dovtedy, kým naňho nepozrela pohľadom plachej srnky. Líca mala červené od hanby a mierne sa jej chvela spodná pera. Panebože, bola taká nevinná! Samozrejme, že sa bojí svadobnej noci!

Začal ju jemne hladiť po krku. „Neboj sa, som tu s tebou. Dovoľ mi postarať sa o teba.“

Skôr ako stihla začať protestovať, jemne priložil pery na jej. Opatrne, aby ju nevydesil ešte viac, nimi začal pohybovať. Stále bola meravá, no nevzdával sa. Musí v nej len prebudiť vášeň, ktorú mu za uplynulé dni ukázala. Presne tú istú, ktorá ich zahalila aj túto noc na lúke. Bozkával ju so všetkou nehou, akej bol kedy schopný. Jemne ju hladil po bokoch i chrbte. Už sa začínal pomaly obávať, že snáď jej strach nezaženie, keď mu zavzdychla do úst, vzápätí ho objímuc okolo krku. Stala si na špičky a začala mu bozky oplácať s rovnakou vervou ako on jej.

Elyon mala pocit, že je snáď v plameňoch pekelných. Každý kúsoček tela jej horel doteraz nepoznanou horúčosťou, no pramálo sa o to zaujímala. Jej pozornosť plne pútal muž, ktorý jej veľkými rukami hladil boky a pomaly ju kamsi tlačil. Než stihla niečo postrehnúť, uložil ju na čosi mäkké, no neprestal ju bozkávať. Jednu ruku jej položil na krk a druhá putovala po jej tele nadol.

Opatrne jej rozovrel pery a do vášnivého tanca zapojil aj jazyk. Elyon to prekvapilo. Nemala ani najmenšej potuchy o tom, že to môže byť také prekrásne a intenzívne. Nesmelo nasledovala jeho vedenie a nechala ho, aby s ňou robil, čo len chce. Pre ňu bolo dôležité polapiť dych natoľko, aby neomdlela. Z dotyku jeho rúk sa jej prudko točila hlava. Ani nevedela ako a odrazu zacítila jeho ruky na holej pokožke pod šatami.

Zacítila, ako ju vytiahol do sedu. Oddelil sa od jej pier a Elyon ľútostivo zastenala. Šaty jej rýchlo pretiahol cez hlavu, košieľka ich nasledovala. Elyon zamrzla uprostred pohybu, keď jej na nahú pokožku sadol studenší vzduch. Jej prvý impulz bol zakryť sa, no nemohla to urobiť, pretože jej ruky už zvieral vo svojich Keith. Krútil hlavou.

„Nezakrývaj sa, si prekrásna,“ pošepol, až sa zachvela.

Opäť ju uložil do mäkkých pokrývok. Elyon spokojne zavzdychala a ruky mu vplietla do vlasov, aby ho k sebe pripútala tesnejšie. Bola taká omámená a rozhorúčená. Nevedela premýšľať. Užívala si dotyk mäkkého tartanu na prsiach. Doteraz nepoznané pocity zmietali jej telom i mysľou, horúčosť v srdci sa každým úderom stále zväčšovala. Zrazu nedokázala pochopiť, čoho sa tak veľmi bála.

Prižmúrenými očami sledovala, ako zo seba rýchlo sťahuje odev. Posadila sa a pohladila po krku. Uprene jej pozeral do očí. Jediná sviečka jej dávala málo svetla na to, aby všetko videla, no aj to bolo dostatočne veľa na to, aby sa začala červenať ako ruža. Zavrela oči a uložila sa späť na chrbát, stiahnuc ho k sebe. Keď sa ich telá dotkli, zavzdychala. Hladne sa vrhla na jeho pery a vpila sa do nich. Rukami ju hladil po celom tele. Elyon mala pocit, že viac už nevydrží a o chvíľu určite zomrie. Drsnými rukami hladil jemnú pokožku a zanechával za sebou horúcu stopu. Nechcela, aby robil čokoľvek iné. Len nech ju bozkáva.

Myseľ mala zahmlenú zvláštnou hmlou. Zmietali ňou doteraz nepoznané pocity. No aj napriek tomu ju vyľakalo, keď jej Keith od seba odtiahol nohy a uvelebil sa medzi nimi, akoby tam snáď patril odjakživa. Elyon naňho pozrela vyľakanými očami.

„Neboj sa, Elyon,“ upokojoval ju. Jemne jej pobozkal čelo, obe viečka, nos a nakoniec pery, ku ktorým sa prisal so zničujúcou vášňou.

Keith nikdy nestrávil noc s pannou. Chcel byť opatrný a jemný, ale Elyon mu nedávala na výber. Dýchal zrýchlene a sebaovládanie ho opustilo hádam ešte v kostolíku. Namiesto toho, aby jej dal čas a nežnosti, jediným rýchlym pohybom pretrhol tenkú hradbu jej panenstva. Keď pod ním skamenela a zalapala po dychu, skamenel aj on.

„Odpusť...“

Pozrela naňho dokorán otvorenými očami, v ktorých sa leskli slzičky bolesti. Pár jej ich stieklo po líci. V náhlom popude ich zotrel perami. Jemne ju hladil po rukách a krku, aby ju prinútil uvoľniť sa. Venoval jej ten najnežnejší bozk akého bol schopný. Nedovolila mu odtiahnuť sa. Keď sa pod ním prehla, ticho zastenal. Nebol schopný ďalej zatínať zuby a ovládať sa.

Začal sa pohybovať v tanci starom ako samotné ľudstvo. Jeho prírazy boli čoraz rýchlejšie. Sebecky si bral jej nevinnosť i vášeň, s uspokojením načúval svojim i jej vzdychom. Až odrazu všetko zmizlo. Celý svet bol odrazu len mätežou farieb aké nikdy predtým nevidel. Spoločne dosiahli najvyšší vrchol raja. Obaja zrýchlene dýchali, navzájom si pozerali do očí. Keith nikdy nič podobné nezažil. Intenzita vlastných pocitov ho desila, no zároveň si ich užíval.

Pobozkal svoju nevestu na čelo a opatrne od seba oddelil ich telá. Nikto z nich nepovedal jediné slovo, no radosť zo vzájomného spojenia okolo nich poletovala ako motýlik na lúke. Keď si ju uložil do náručia, napadlo mu, že nikdy predtým sa necítil taký spokojný. Vydesilo ho to, no skôr, než stihol utiecť, objala ho okolo pása rukami. Hoci bola slabšia ako on, teraz mala silu pripútať si ho k sebe naveky.

Kapitola 11. ¦¦ Kapitola 13.


Kto čakal pred svadbou alebo počas nej nejaký podraz alebo problém, neuhádol. Priznám sa, že som pôvodne niečo plánovala, ale nakoniec som ich nedokázala trápiť ešte aj pri oltári.

Scény podobné svadobnej noci nie sú práve mojou... dominantou. Vlastne je to len druhá takáto scéna akú som kedy v živote napísala, takže dúfam, že som to priveľmi nepokazila. Kritika je naozaj na mieste.

S pozdravom Lili :)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ochranca srdca - Kapitola 12.:

4. semiska přispěvatel
22.04.2012 [22:56]

semiskaNádhera. Moc se mi to líbilo. Svatební noic uc se ti povedla, nic uspěchaného, nic přeslazené, vše bylo tak, jak má, nic nedrhlo... Jsi moc šikovná, tvoje povídky zbožňuju.
Emoticon Emoticon Emoticon Jsem zvědavá na shledání sourozenců, lorda zmetka či co ten darebák je a na všechny ostatní. Krásný, moc se ti to povedlo. Hudba k tomu seděla, ladila. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Hejly přispěvatel
22.04.2012 [15:41]

Hejly Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. blotik přispěvatel
22.04.2012 [1:20]

blotikNo... na začátek musím přiznat, že hudba byla úžasná, i když s mým pomalým čtením jsem si ji pustila asi 6x. No, nevadí, každopádně ta hudba a melodie charakterizovala každé tvé písmenko a prostě se k tomu úžasně hodila.
No, popravdě, myslela jsem, že přijde baron von debil a začně mela, hlavně tehdy, jak jsi psala, že vítr zafoukal, když stáli před oltářem a kněz odříkával to, co měl. Jej, tys mě vylekala, ale nakonec teda bylo všechno v klidu.
Samozřejmě, že to Kenna chystala, všechno věděla, dědka vševědka. Emoticon Emoticon Emoticon Všechno, co dělala, dělala schválně, aby k svatbě došlo. Viděla všechnu tu vášeň a lásku... prostě skvělá teta.
A abych pravdu řekla, já ti gratuluju k svatební noci. Já, myslím, jsem ještě žádnou takovou scénu nenapsala, i když je pravda, že se chystám. Kde, to neřeknu. Takže tě musím pochvílit a prostě... Ach jo, ale červenala jsem se. (Jako kdyby učení Wardové nestačilo Emoticon Emoticon .)
Tak, myslím, že už raději zavřu svou nevymáchanou pusinku a půjdu spinkat. Emoticon Emoticon
JE-TO-ÚŽASNÉ.
(Mimochodem, to na začátku, jestli má zase začít zpívat, se mi líbilo, a vidět Elyon, jak tou kytkou mlátí Keitha při obřadu by bylo vážně skvělý. Já jsem si to fakt představila. A ještě by se při tom usmívala.) Emoticon
Ale teď už vážně konec. Emoticon

1. voldy
21.04.2012 [19:44]

jasom cely cas priznavam cakala kedy ju niekto odtiahne z pred oltara... ale aj tak to bolo krasne... za keitha by som sa aj ja vydala a joj svadobna noc by mi ani v najmnsom ani na sekundu nevadila... je to nadherne ako vzdy a velmi dufam v co najskorsie pokracovanie Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!