OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Pád "princeznej" - 9. časť

29.06.2014 (16:00) • Trisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 914×

Slnko sa predieralo cez hnedé žalúzie. Gill otvorila oči a rozospato sa ponaťahovala. Trvalo jej, kým si uvedomila, kde je. 

Snívalo sa jej o Smile a tak ako každé ráno, aj teraz ju premkol strach, že to nebol sen, a teraz opäť sníva, že je vo svojej izbe.

Toto však bola rovnaká izba, no iný dom. Turnerovská detská izba bola rovnaká, akú jej zariadili rodičia. Zelené bočné steny s bielymi listami, čierno-biely nábytok pozostávajúci z obrovskej skrine a dvoch knihovničiek, huňatý zelený koberec, veľký stolík s notebookom a vežou. Turnerovci sem preniesli aj všetky knihy a fotky. Pohladila fotku rodičov na nočnom stolíku.

„Vieme, že ti nenahradíme rodičov,“ pocítila Amyinu ruku na pleci, keď ju priviezli zo Smileu, „ale my sa tak trochu cítime a teraz je to oficiálne.“

„Ani neviete, ako som vám vďačná,“ vzlykla a objala ju, potom aj Josha.

„Mala by si objať hlavne Scotta, to on ti urobil celú izbu.“

„Naozaj?“ neverila a obrátila sa k nemu.

Prevrátil očami a ruky si dal do vreciek. „Tak nejako,“ zamumlal.

 „Ďakujem.“ Hodila sa mu do náruče. Cítila, ako sa jej usmial do vlasov.

 A tak sa to začalo. Ani sa nenazdala a prešiel celý mesiac a potom druhý. Jessica a ostatní priatelia zo Smileu boli spočiatku odmeraní až nevraživí, no postupne to prehltli.

Stále bola dcéra kriminálnikov a to jej decká v škole, na čele s Davidom, veľmi radi pripomínali.

Čo sa týka Scotta, správal sa ako každý brat. Uťahoval si z nej, štval ju, rozosmieval ju, ale nič viac. Akoby sa v ten večer vôbec nič nestalo. A za to bola vďačná. Rovnako ako dnes. Sedela s ním na verande a jedli lupienky. Bolo piatkové popoludnie, slnko pomaly zapadalo a Josh s Amy boli v práci dlhšie.

„... Amy má v ateliéri poriadny nátresk. Minule som sa tam ani nevedela pohnúť.“

Zasmial sa. „Hej. Doma je až hystericky čistotná, ale tam... tam je to ako po zemetrasení.“

„Je skvelé, že sa jej darí. No na umelkyňu by som ju netipovala.“

„Áno. Ako bacharka by bola lepšia,“ súhlasil a hodil si do úst hrsť lupienok.

Nervózne sa zasmiala.

„Nebola zo začiatku nadšená, že si má zobrať za dcéru, však?“

Hodil po nej očkom. „Spočiatku. Uvedomovala si, že si úplne iná ako naša rodina. Ale má ťa rada. My všetci. Prečo?“ dodal po krátkom zaváhaní.

„No...“ odkašľala si a vážila každé slovo, aby to nepochopil zle. „Už som pochopila, prečo si o rodičoch tak nerád rozprával. Sú síce fajn, ale iba keď je po ich.“

„Óooo! Páni, objav storočia! Juchúúúú!“ zatlieskal ironicky s vykrivenými perami.

Zahryzla si do pery. Pozrel na ňu a tváril sa zas normálne.

„V podstate s tým nápadom na osvojenie prišli oni. V ten deň sme sa prvý raz v živote rozprávali ako normálna rodina...“ Mimovoľne sa usmial. „Vraveli, že si uvedomujú, ako ma zanedbávali. Sľubovali mi, že to zmenia a budú sa venovať aj tebe.“ Opäť sa zasmial. „Držalo ich to mesiac. A to je rekord, takže sa vážne snažili.“

Chytil ju za ruku. Pozrela naňho a niečo veľmi vzdialené jej zahrialo dušu. Keď sa mu dívala do očí, čas prestával plynúť. Zdvihla sa zo stoličky a sadla si vedľa.

Objala ho. Bolo to čisto kamarátske objatie. To vedeli obaja. A predsa niečo v jej vnútri zapriadlo, keď zacítila korenistú vôňu a ruky, jemne kresliace kruhy na jej chrbte.

„Vlastne som si už zvykol. A nezazlievam im to.“ Odtiahli sa od seba a Gill sa vrátila sa na svoju stoličku.

„Milujú ťa, Scott, iba... nevedia to dať najavo.“

Zahľadel sa jej do očí. V tom pohľade bolo niečo viac. Akoby presne vedel, načo sa chystá.

„Dnes v noci nebudeš doma, všakže?“ spýtal sa priamo.

Prikývla.

„Potom odídeš? Len tak?“ Hlas sa mu lámal.

„Vedel si o tom. Bavili sme sa už o tom veľa ráz. Ale... ešte tu možno chvíľu pobudnem. Pár týždňov.“ Povzbudivo sa naňho usmiala.

Pomaly prikývol. Vstal a viedol ju do domu. Skôr ako stihla akokoľvek zareagovať, ju pobozkal. Bolo to také nečakané ako vtedy na párty. Náruživo sa jej prisal na pery, jazykom kopíroval ich tvar. Nežne si ju k sebe privinul a trocha studenou rukou ju hladil po líci. Vnútro jej explodovalo. Zatriasla sa mu v náručí a cítila, ako sa všetko to, čo sa snažila ignorovať po jeho odchode do Turecka, a následne po adopcii, vystreľuje von ako sopka.

Keď sa odtiahol, zadržala ho. Rozžiarene sa usmial. Omámene si ho k sebe pritiahla a opäť im spojila pery. Od tých bozkov sa jej podlamovali kolená. Potom sa odtiahla, pridržala ho za bradu, trocha odstúpila a z celej sily mu vrazila.

„To si vážne nemusela,“ sipel a vstával z podlahy.

„Musela,“ precedila cez stisnuté zuby. A snažila sa spamätať. Aj sebe by si najradšej dala za ucho. Nepáčilo sa jej, že to všetko prebudil. Bolo to predsa za ňou! Ako môže teraz odísť? Dopekla s ním!

„Prečo, dočerta?!“ vybuchla.

„Po prvý raz sme sami, ak si si to nevšimla. Nie je tu Jess, Annie, rodičia, ani moji priatelia. Chcel som vedieť, či si zmenila názor... Na nás dvoch.“

„Nie! Spokojný?!“ zjačala a obrátila sa. Zhlboka dýchala. „Ešte raz to urob a prídeš o vtáka!“ vyhrážala sa, prešla do chodby a začala sa obúvať. Ruky sa jej triasli.

„Kam ideš?“

„Potrebuješ sa schladiť,“ odvrkla a zhrabla kľúče. A ja musím konečne niečo dokončiť.

***

Jessica zalapala po dychu. Gill, ja ťa zabijem! zaprisahávala sa. Cítila, ako jej horúčava zafarbuje líca.

Tony sa ticho zasmial. „Prečo si mi to tajila? Mohli sme byť spolu už dávno.“

Vyvalila oči a vydýchla. „Ja?! Ja som ti to dávala najavo. To ty si mal klapky na očiach!“

„Hej! Tigrica, upokoj sa. Žartoval som.“

Zavrtela hlavou. Och, to je taký trapas!

Najradšej by sa prepadla do zeme. Ako mu to mohla povedať?

„Kedy ti to Gill povedala?“

„Asi dva dni po tom, ako som ju pozval na rande. Inak vyzerala fakt zle.“ Odpil si z kávy. „Síce hovorila ticho, ale hanbil som sa ako pes. Vyčítala mi, aby som sa nesprával ako idiot a otvoril oči, že dievča, s ktorým budem šťastný, si ty. Že si omnoho lepšia ako ona, a že nikto nie je obetavejší pre ľudí, na ktorých mu záleží.“

Jess ho ohromene počúvala. To mu naozaj povedala?

„Zamyslel som sa nad tým. A... pochopil som, že nikto nebol pri mne. Okrem teba.“

Sklopila zrak, keď na ňu pozrel.

„A čo chceš teraz robiť?“ šepla a neodvažovala sa mu pozrieť do očí.

Naklonil sa k nej, zdvihol jej hlavu a odhrnul vlasy. „Dva týždne som ťa neustále pozoroval a uchvacuješ ma každým dňom viac a viac. Mám ťa veľmi rád a chcem to skúsiť, ak... ak stále chceš.“

Oči jej žiarili ako hviezdy. Usmiala sa a pohladila ho po neposlušných vlasoch. Naklonil sa k nej ešte viac...

Mobil jej zavibroval na stole.

Strhla sa. Tony sa skrúšene vrátil na miesto.

„Haló? Gill?“

„Chceš ísť so mnou?“

„Kam?“

„Na panáka. Čo povieš?“

Jess zaletela pohľadom k Tonymu a rýchlo rozmýšľala. Panák bolo ich heslo pre miesto s peniazmi pre prípad, že by jej napichli telefón.

„Si si tým istá?“

„Stopercentne. Hovorila si, že ti mám zavolať. Takže?“

„Fajn. Som v kaviarni v Centre. Kde sa stretneme?“

„Pri tom butiku s róbami. O päť minút.“

„OK.“

Zložila, previnilo sa otočila na vykoľajeného Tonyho.

„Prepáč, musím ísť. Gill má... menší problém.“

„Nemôže to počkať?“ Urobil psie oči.

Zavrtela hlavou a rýchlo si obliekala rifľovú bundu. „Prepáč.“ Prešla pár krokov, potom sa otočila, schmatla ho za tričko a pobozkala. Žmurkla naňho a odfrčala, kým sa Tony rozplýval.

Len čo vybehla na ulicu, znova jej zazvonil mobil.

„Áno?“ ohlásila sa zadychčane.

„Volala ti?“

„Pred minútou. Stalo sa ti niečo? Znieš akosi divne.“

„Neskôr ti poviem. Ide po peniaze, čo? Nemám tam prísť?“

„Netreba. Vie, čo robí. Teda... dúfam.“

„Nemám im zavolať? Pre istotu.“

Zaváhala. „Ešte nie. Ak tam prídu, tak nás Gill stiahne z kože.“

„Myslel som, že to povieš.“ S tými slovami sa hovor ukončil. Jess trocha pobehla. Vedela, že Gill chodí presne. Slnko už celkom zapadlo a vonku bolo nepríjemne chladno. Uvidela ju stáť vedľa butiku. Aj odtiaľto videla, aká je napätá.

„Ideme na to?“ spýtala sa Gill, keď sa Jessica trocha vydýchala. Prikývla.

Kým šli, Gill jej vyrozprávala, čo sa stalo so Scottom.

„... neviem, čo mám robiť. On... sama neviem, čo k nemu cítim,“ vzdychla.

„Ale vieš,“ drgla do nej so smiechom.

„Tak áno, ale... uvedomila som si to, až keď odišiel. A potom sa prevalilo to s rodičmi...“

Vzdychla si. „Sľúbila som si, že viac ma už nič nezlomí. Že sa nepoddám citom. Jedinú lásku, čo som ešte cítila, som spájala s túžbou oslobodiť našich. A teraz...? Nechcem ho zraniť. Ale ja odídem. Neostanem tu. Ani kvôli nemu.“

„Fakt si myslíš, že to dokážeš?“

Zastali a Gill na kamarátku vrhla vyzývavý pohľad.

Blondínka pokrčila plecami. „Si pritvrdá. A maríš si tak všetko šťastie.“

„Možno, ale stanovila som si priority. Rodina je pre mňa to najdôležitejšie. Okrem toho... chalanov je veľa a ja mám len šestnásť.“

Zvyšok cesty pokračovali v tichosti. Zastali až na mieste. Gill srdce bilo ako zvon. Od nedočkavosti nemohla dýchať. Konečne!

„Ale, ale, ale...“ ozval sa za nimi povedomý sexi hlas. „Dlho sme sa nevideli, zlato.“

Dievčatá sa mykli a otočili sa k nemu. Uprostred kedysi veľkolepej Doranovskej záhrady stál....

„Paul,“ sykla Gill s blčiacimi očami.

Drsne sa zasmial a sebavedome k nim vykročil.

„Chýbala si mi, zlatko,“ prehodil so širokým úsmevom.

Gillian sa poobzerala okolo. Na celej ulici boli sami. Jessica sa k nej vyľakane primkla. Gill chcela nenápadne vytiahnuť zbraň, čo nosievala pod tričkom spolu s nožom. Nahmatala však iba nôž.

Paul vytiahol zbraň.

Kurva! S márnym pocitom si ho schovala do rukáva. Musel by byť až priveľmi blízko, aby ho zasiahla.

„Do domu!“ zavelil, no len čo dopovedal vyrútil sa na naňho nejaký chalan. Držal nejakú tyč a vyrazil mu zbraň z ruky. Gill využila príležitosť a rozbehla sa po ňu. Chalan sa jej zdal povedomý. Keď ho Paul zasiahol do brucha, na to mu dal hák do brady vyhodilo ho to dozadu a vtedy uvidela jeho tvár. Jess zvrieskla keď zistila, že je to Tony.

Obaja sa váľali po zemi. Paul ho prevalil na chrbát a začal doňho boxov. Tony mal rozum a okamžite si tvár kryl a po chvíli sa aj jemu podaril parádny úder, ktorý Paula na pár sekúnd omráčil. Tony neváhal, skopol ho zo seba a vymenil si to s ním. Krv kvapkala na všetky strany, pretože Paul sa nestíhal brániť. Gill zvierala zbraň a čakala, či bude nutné zasiahnuť. Paul mal očividne dosť.  Tony mu uštedril posledný úder a zliezol z neho. Jess sa k nemu okamžite vrhla. Pevne ju objal, potom sa na nás zamračil.

„Menší problém, hej?“

Pokrčila som plecami. „Nikto ťa o nič nežiadal.“

Pohŕdavo sa zasmial. „A čo si chcela robiť? Uvedomuješ si, že vás mohol zabiť?! Načo si sem Jessicu vôbec ťahala?“ zakončil zúrivo.

„Nevedela som, že ma sleduje!“ vyprskla rovnako rozzúrene. Potom sa nadýchla a miernejšie dodala: „Keby som to vedela, nikdy Jess nezavolám.“ 

V tom sa stalo niekoľko vecí naraz. Paul sa pozbieral, odstrčil Tonyho a schmatol Jess za vlasy a potom za krk.

Lenže Jess nebola bezbranná. Prehla sa a temenom mu vrazila do nosa, rezko sa zvrtla a kopla ho do rozkroku.  Vtedy k nemu priskočil Tony a jednou ranou ho zložil.

Gill sa pobavene usmiala. Tony sa na ňu zamračil, no nekomentoval to. Od srdu stratil reč.

Pritisol si Jess k sebe a hladil ju po chrbte. 

„Čo s ním urobíme?“ precedil po chvíli.

„To nechaj na mňa,“ ozvala sa Gill tónom, s ktorého im naskočila husia koža. „Vy radšej choďte.“

Tony sa okamžite pohol. Po pár krokoch sa otočil a čakal na Jess. Tá zostala pri Gill.  

„Nie!“ zvolala a vrhla sa k nej keď dvíhala zbraň. „Nie.“

Gillian na ňu zagánila. „Preboha dobre vieš, prečo je tu. Ide mu len o to! A skoro všetko vie!  Okrem toho...“ opäť sa jej na tváril usadil ten šialený výraz, „...mi musí niečo zaplatiť!“

Tony to všetko nechápavo sledoval. Dostával  strach, že sa zaplietol do nejakej sračky a bolo mu jasné, že Gill je v tom až po uši. Nepočul čo si šepkajú, ani čo vlastne Gill robí, ale nepáčilo sa mu to.

„O čo vlastne ide?“ žiadal vysvetlenie.

Nikto mu neodpovedal. 

Jess sa Gillian pevne pozerala do očí. „Ty nie si vrah, Gill.“

Zasmiala sa. „Tak budem. Ustúp a nemiešaj sa do toho.“

Najradšej by to urobila. Paul sa jej hnusil a zaslúžil by si to po tom, čo Gill urobil. Ustúpila. Nemôže to zastaviť  pred guľku sa nehodí. Zobrala Tonyho a šla s ním k autu­.  Keď zatvárala bránu, dúfala, že Gill neurobí hlúposť. Dúfala, že v nej predsa len zvíťazí rozum a srdce.

„Nemali by sme zavolať políciu?“ nadškrtol zúrivo.

„Netreba.“

„Zopakuj to!“ Myslel si, že zle počul. „Ten šialenec vás skoro zabil a Gill s ním zostala sama!“

„Ver mi. Gill vie, čo robí. Takto si toto divadielko už raz zahrali.“

„Čože?!“  mladík bol úplne mimo. Nechápal, o čom blondínka točí.

Jessica v tej chvíli siahla po celej svojej mozgovej kapacite, aby vymyslela dostatočnú lož.

***

Gillian sa vystrela a namierila.

Konečne! Pomsta je moja! Kričalo v nej a znova sa jej v mysli vybavila tá noc. Zavrčala a pristúpila k nemu znova sa začal preberať. Omámene sa obzeral okolo seba.  Zaškúlil na hlaveň týčiacu sa nad ním. Sprudka vydýchol a srdce mu tĺklo o rebrá.

„Zbohom, zlatko!“ zasipel hlas démona, pocítil krátku, prenikavú bolesť a zahalila ho tma.

Ešte raz sa veľmi ospravedlňujem za takú dlhú pauzu. Ale to viete, koncoročné písmky, lenivosť... :-/

Dúfam však, že ste na mňa nezanevreli a odpustíte mi.
Prajem všetkým VESELÉ PRÁZDNINY!!! :-D

Autor: Trisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pád "princeznej" - 9. časť: