OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Peklo padlých anjelov - Prológ

10.07.2011 (11:00) • Amonita • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1210×

Prológ

Norah:

Užívala som si tmavý dážď, ktorý dopadal v maličkých tmavých kvapôčkach. Prechádzala som sa, moje bosé nohy hladili mäkkú trávu, ktorá ma jemne šteklila. Milovala som tmavú farbu a tmavé obdobie. Neznášala som, ak tu svietilo svetlo. Bolo to neprirodzené a škaredé. Ak svieti, tak sa radšej zavriem do izby a potom z nej nevychádzam. Moje čokoládové oči si zvykli na toto prítmie. Všetko je tu tmavé; stromy, tráva, listy, piesok, mraky a dokonca aj nebesá, ak sa cez ne nechce predrať slnko.

Obzrela som si svoje čierne pravé krídlo. Na svoje krídla si dávam pozor. Nie som ako môj braček Wrath, ktorý si ich stále zničí a potom mu musia prideliť nové. Otec neznáša, ak si stále meníme krídla. Mení to našu povahu a pohľad na svet. Môj pohľad na svet sa nezmenil. Žijeme tu ako jedna veľká rodina a pomáhame si. Neznášam, ak niekto z nás musí odísť na iný svet, pretože je to strašne nespravodlivé. Ak sa niekto rozhodne odísť na druhú stranu, tak so sebou musí vziať aj krídla, čo je dosť veľká váha. Na druhú stranu chodia iba tí padlí anjeli, ktorí sa chcú očistiť a vrátiť do normálneho stavu.

Máme tu anjelov, ktorí boli kedysi dobrými, no spravili nejakú hlúposť, a tak ich poslali sem. Oni sa chcú vrátiť, a tak musia zložiť skúšku a potom môžu odísť. Samozrejme, že na druhú stranu sa dostanú iba cez náš magický otvor, ktorý som ešte nikdy nevidela. Otec nás nikam nepúšťa. Ledva sa môžem ísť prejsť na lúku za domom. Strašne sa o nás bojí, no netušíme prečo. Môj brat – Wrath - je z toho na nervy. Neznáša, ak ho otec kontroluje. A dosť často sa s rodičmi háda.

Ja som skôr tichá a milujúca... No poznám otca a viem, aký dokáže byť. Moja mama je pravý opak. Je mladá, krásna a má nádherné krídla. Jej duša je úžasná. Ona je čistý anjel, no zamilovala sa do môjho otca, a tak prišla do sveta padlých anjelov. Obdivujem ju. Nechápem, ako sa mohla vzdať svojho krásneho života.

Ja som sa narodila do sveta padlých anjelov a na výber som nemala. Musím tu zostať, pretože ak by som chcela odísť na druhú stranu, tak to ma otec určite nepustí. Nevidím žiadne rozdiely. Svet obyčajných anjelov a padlých anjelov. Každý má svoju prácu, tak nechápem, čo je skvelé na tom, že niekto prejde zo sveta do sveta. Zostávam verná svojmu svetu.

Ak by som sa rozhodla odísť na druhú stranu, tak určite by ma odvrhli. Viem si predstaviť tie pohľady a možno by ma aj môj otec znenávidel. Mama nie, no otec áno. Môjmu bratovi by to asi bolo jedno, ale padlí anjeli a moji priatelia by ma odvrhli. Jeden môj kamarát sa chcel dostať do nového sveta a zaplatil za to smrťou.

Bolo to pre mňa strašné. Leeva som ľúbila ako svoju rodinu, no jedného dňa mi otec oznámil, že je mŕtvy a jeho popol z krídel vysypú v hájiku.

Ďalšia zvláštnosť tohto sveta. Ak padlý anjel zomrie, tak jeho krídla spopolnia a vysypú tam, kde si to rodina praje. Pohreby sú naozaj smutné a desivé. Anjel má potom na krídlach zimomriavky, a to nenávidím. Nenávidím, ak sa musím báť, čo sa v tomto svete deje dosť často. Nespočetnekrát som mala pocit, že už som v koncoch, že som zavrhla rodinu svojimi myšlienkami. Ale stále som sa postavila na nohy a šla ďalej.

Zastala som a posadila sa na lúku. Sledovala som biely mesiac a tmu navôkol. Rozmýšľala som nad svojimi pocitmi, ktoré som nevedela rozoznať. Som naozaj zlá iba preto, lebo som padlý anjel? Môžem ja vôbec za to? Nepýtala som sa na tento svet. Nechcela som žiť v tomto svete. Nemôžem zato, že vlastním čierne krídla. Sem-tam ich pretne nejaké sivé pierko, no zozadu som ich ešte nevidela. Moje krídla sa páčia každému, no mne nie. Moja postava sa páči každému, no mne nie. Je tak ťažké byť normálnou?

Aké je to byť zaľúbená? Aké je to - poznať toho pravého? Toho, ktorého milujem najviac a na celom svete? Ako moja mama. Bola z tých dobrých anjelov a vzdala sa svojho života kvôli môjmu otcovi. Kvôli tomu človeku, ktorý sa snaží viesť našu rodinu, no niekedy mám pocit, že nás nemá rád. Prečo si ho vybrala?

Zaľúbim sa niekedy ja? Môj otec pre mňa chce niekoho odtiaľto, ale ja nikoho  odtiaľ nechcem. Je to strašné, ale nikto sa mi tu nepáči a každého beriem ako kamaráta. Sú tu milí a dobrí anjeli, no nechcem žiadneho odtiaľ. Chcem niekoho, kto ma bude ľúbiť.

Zatvorila som oči a vychutnávala si pohladenie mesiaca na mojich viečkach...

Srdcu neporučíš...

Autor: Amonita (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Peklo padlých anjelov - Prológ: