OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Pomsta za spravodlivosť - Časť 14.



Pomsta za spravodlivosť - Časť 14.

Povídka se umístila na prvním místě o Nej povídku měsíce ledna/januára. Na den ji umisťujeme na titulní stranu. Gratulujeme!



Klamstvá a... vysvetlenie?

Časť 14.

Dvere sa s rýchlym švihom otvorili a von vyšla ryšavá osôbka, ktorá si čiernym uterákom utierala ruky mokré až po lakte. V zelenom mundúre, aký človek mal možnosť vidieť len v nemocnici, alebo v nejakej zlej paródii na seriál z podobného prostredia, vyzerala ako trpaslík v obrovej ponožke, ale nikto sa neodvážil otvorene smiať, alebo čo i len polovične usmiať. Na to bolo táto situácia až priveľmi vážna. Uvedomoval si to každý – a ten, komu to nedošlo, stačil jediný pohľad na Sarrena, ktorý sa síce nonšalantne opieral o stenu, akoby sa nič nestalo, ale výraz v jeho tvári a očiach hovoril o niečom inom. Chýbalo len málo, aby vybuchol.

Doslova sa k nej vrhol a keby vedľa neho nestál Lucian, poriadne by ňou zatriasol, pretože mu nepodáva informácie dostatočne rýchlo.

„Čo je s ňou?“ vybafol.

Unavene sa pousmiala. Mal to brať ako dobré znamenie? „Na ľavom boku má prestrel. Jedna guľka skončila v pravom ramene, takže bude mať nejakú tú chvíľu problém zodvihnúť ruku do výšky, alebo strieľať. Pokiaľ viem, rovnako dobrá je aj s ľavačkou, takže by som si na tvojom mieste nerobila starosti. Skôr by som sa zamerala na ranu na stehne. Ten bastard trafil tepnu a... nebudem ti klamať. Je to vážne. Keby ste prišli čo i len o sekundu neskôr, možno by som ju už nezachránila. Podarilo sa mi uzavrieť a vyliečiť všetky rany, ale ešte niekoľko dní bude stuhnutá. O veľkej strate krvi ani nehovorím. Pokús sa ju udržať v posteli čo najdlhšie, snaž sa ju prinútiť oddychovať. Ale viem, že to je takmer nemožné, vzhľadom na to, že ju všetci poznáme.“ Uškrnula sa, ale keď nikto neocenil jej pokus o vtip, opäť zvážnela. „Má ešte niekoľko modrín a podliatin a preseknutú peru, ale všetko sa vylieči.“

Sarren si ju nedôverčivo premeral. „Takže bude v poriadku?“

„Tak v poriadku, ako len môže byť. Hoci si viem predstaviť, že po prebudení nebude práve nadšená. A nielen kvôli tomu, lebo som ju nemala do čoho obliecť, pretože jedna nemenovaná osoba vyhodila všetky nemocničné košele, ktoré sme tu mali.“

Lucian pokrčil ramenami, na perách takmer anjelsky úsmev. „Nemôžem za to, že mi v tej veci fúkalo na zadok. Len som urobil službu ostatným.“

„Tak to vysvetli jej, keď sa prebudí a zistí, že ju niekto vidí zranenú a k tomu ešte aj nahú. Ver mi, nebude nadšená. Takže byť vami, pripravím si veľmi dobrý preslov a vyklopím na ňu všetko, čo sa pred ňou tajilo ešte predtým, než sa úplne preberie.“

Sarren ju neohrabane objal. „Ďakujem,“ zašepkal takmer zlomene.

Ešte stále mal v živej pamäti pohľad na Lillino zakrvavené telo. Nikdy predtým necítil taký mocný strach a paniku. Dokonca ani vtedy, keď ju našiel v objatí so svojou mŕtvou sestrou. Aj vtedy bola celá od krvi, ale tá nebola jej. Lenže teraz to bolo iné. Každá bunka v jeho tele kričala, ako málo chýbalo a bol by o ňu prišiel. Ešte skôr, ako ju vlastne získal. A to všetko len kvôli tej jej prekliatej tvrdohlavosti.

Lenže sa ne ňu nemohol hnevať. On ju dlhé roky nevedel nájsť, hoci si bol istý, že žije. A keď sa mu konečne poradilo ju vyhľadať, ona nemá záujem. Nevedel si predstaviť, ako sa z toho bordelu vymotať. A stačilo len máličko, niekoľko sekúnd, a už by nikdy nedostal šancu všetko to napraviť a postarať sa o ňu tak, ako to mal urobiť pred tými rokmi bez ohľadu na to, čo mu prikazovali urobiť ostatní.

Z premýšľania sa prebral, keď ho Asasia poťapkala po chrbte. „To nestojí za reč. Bolo jednoduché vyliečiť jej telo. Ty máš ťažšiu úlohu – postarať sa o jej dušu.“

„O to som sa snažil odo dňa, keď začala pracovať v bare,“ zavrčal a odtiahol sa od svojej takmer švagrinej. Ona a Lucian ešte neboli zosobášení, hoci k tomu nemali ďaleko. Stačil už len formálny obrad pred ostatnými z ich druhu a bude to právoplatné. „Lenže ma ignorovala, alebo priamo odháňala. Nedokázal som sa k nej dostať natoľko, aby som jej povedal čo i len kúsok pravdy.“

„Budeš musieť vymyslieť originálnejší spôsob, ako sa k nej dostať. Keď ju k sebe zavoláš, utečie na opačnú stranu,“ poradila mu Assi a pobozkala ho na líce. „A ja by som radšej mala ísť.“

Lucian sa postavil vedľa nej a objal ju okolo pása. „Prečo?“

Pokrútila hlavou a Sarren na ňu prižmúril oči. „Čo ak sa jej stav zhorší a ty tu nebudeš?“

Opäť len potriasla hlavou. „Urobila som, čo som mohla. Je takmer úplne vyliečená, len potrebuje odpočinok. Ale úprimne, nerada by som jej prezradila kto v skutočnosti som. Nie v tento moment. Práve sa ju chystáš zahltiť informáciami a keby sa ešte dozvedela o mne, asi by to nemusela zobrať príliš dobre. Nerada by som sa nachádzala v palebnej línii. Určite vieš, čo myslím,“ povedala so žmurknutím.

„Nemôžeš predpovedať, ako zareaguje,“ povedal Lucian, ktorý si napriek svojmu veku v sebe občas niesol určitú detskú naivitu. Väčšinou bola rozkošná, ale v iných prípadoch životunebezpečná.

Sarrenovi zablikali oči, nebezpečný záblesk vypovedal o tom, že on si je vedomý všetkých rizík. „Keby som bola vami, radšej by som skryla čokoľvek, čo sa dá použiť ako zbraň,“ zatrilkovala Assi a pobozkala Luciana na pery.

Stále v sebe nosila smútok, ale teraz vyzerala, akoby bola takmer dokonale spokojná. Otočila sa na päte a vybrala sa po chodbe preč, po ceste sa vyhýbajúc zamestnancom baru, ktorí netrpezlivo čakali na správy o Lillinom zdravotnom stave. Takmer až na konci ju zastavil Sarren svojimi slovami:

„Čo ten... druhý, ktorého sme doniesli,“ pretisol pomedzi stisnuté zuby.

Ponad rameno sa otočila naňho. „Ak myslíš toho holohlavého bastarda, ktorý sa pokúsil zabiť tvoju milovanú, tak som nič nezistila. Bol mŕtvy dávno predtým, než si ho sem priviedol. A v takom stave mi, ako iste sám chápeš, nebol schopný odpovedať.“

„To je jedno, ak tak vieme, kto ho najal.“

„Vieš na čo sú občas dobrý zajatci? Že sa od nich niečo môžeš dozvedieť. Hej, vedeli ste, kto ho najal a prečo, ale možno by vám po pár správne päsťami udaných tónoch zaspieval o tých troch, ktorí tam boli a zmizli skôr, ako ste niečo mohli urobiť.“

Sarren pokrútil hlavou. „Mala by si zmeniť zamestnanie, nosíš si prácu domov,“ odfrkol, narážajúc na jej úlohu v utajení. Kedy a ako sa dostala do FBI, to nikto nevedel. Ale bola rozhodnutá udržať sa tam čo najdlhšie.

„Len závidíš, že mám viac rozumu ako vy traja dokopy. Uvidíme sa večer!“ skríkla ešte a s miernym chichotom zahla za roh a nebolo pochýb o tom, že z baru zamierila rovno domov.

Sarren je bol nesmierne vďačný za to, že Lilly uzdravila. Napriek tomu, že pri pôrode svojej dcéry prišla o všetky schopnosti, zostal jej liečiteľský dar, ktorý zdedila po svojej matke. Ale ani to mu nezabránil v tom, aby jej v tej chvíli nechcel zakrútiť krkom. Vedel, ako sa s Lilly k sebe správajú na pôde FBI. Príbehy o ich slovných prestrelkách boli takmer legendárne.

Ticho si povzdychol, keď mu na rameno dopadla bratova ruka. Lucian ho otvorene podporoval, za čo mu bol vďačný. Rovnako ako bol zaviazaný Nickovi za to, že sa vôbec ukázal. Poznal veľmi dôverne jeho názor na Lilly a jej terajšie správanie a chápal to, o to viac ho dostala jeho tichá podpora. Očividne nechcel, aby zažíval to, čo teraz on.

„Poďme dnu,“ zašomral Sarren. Cítil ako sa mu prevracia žalúdok, ale to nemenilo nič na jeho odhodlaní.

Jeho bratia len kývli na súhlas a nasledovali ho, keď otvoril dvere do jednej zo súkromných izieb, ktoré sa nachádzali nad barom. Napriek tmu, že miestnosť pôsobila svojimi bielymi stenami a strohým zariadením takmer sterilným dojmom, nebola to ich ošetrovňa, na to jej chýbalo dostatočné vybavenie. Ale s Asasiou na ich strane ho ani nikdy potrebovať nebudú – v to dúfal.

Keď prekročil cez prach, očakával hocičo, len nie Lilly, ktorá naňho ostro upierala oči, v ktorých sa zračili výčitky. Prikrývku si pevne pritískala k prsiam. Super, takže už zistila, že sa ďaleko nedostane – iba ak by jej nevadilo pohybovať sa tu nahá alebo zabalená do tenkej prikrývky. Ťažko povedať, ktorá z tých dvoch možností by jej zaistila lepší pochod hanby.

„Ako dlho som tu?“ dožadovala sa hneď odpovede, ani sa za nimi nestihli za tvoriť dvere.

Sarren nonšalantne pokrčil ramenami. „Celý deň a pár hodín navrch.“

Nepatrne prikývla, nevyzerala ani trochu prekvapená alebo znepokojená. Akoby sa jej to stávalo bežne. „A kde mám oblečenie?“

„Bolo celé od krvi, tak sme sa ho museli zbaviť. Ešte sme nemali čas nájsť ti náhradné.“

„A očakávaš, že tomu len tak uverím? Prečo by moje oblečenie bolo od krvi, keď nie som zranená? A než navrhneš, že bola niekoho iného, nepamätám si, že by som s niekým bojovala.“

Sarren pristúpil o pár krokov bližšie. Ruky ho svrbeli túžbou zovrieť ju v náručí, uistiť sa, že je v poriadku. Lenže na to ešte nemal právo. „Čo si teda pamätáš?“

„Nejaký šialený sen o chlapíkovi, čo sa ma snažil zabiť.“

„Prečo sen? Čo ťa vedie k tomu presvedčeniu?“

Ostro sa zasmiala. „Ale no tak. Keby to bola skutočnosť, teraz by som bola najskôr mŕtva, alebo aspoň dosť dobre obviazaná. Ja som nezranená, len mi trochu hučí v hlave. Skôr by som si vybrala možnosť, že si ma zdrogoval a ako výsledok som mala túto šialenú predstavu o tom, že ma nejaký chlapík dokázal dostať.“

„Ty si myslíš, že by som ti niečo také urobil?“

Len veľmi ťažko zakrýval dotknutosť vo svojom hlase. Síce sa nevyznamenal svojim správaním voči nej, alebo tým, ako sa o ňu celé roky nestaral, ale toto si od nej nezaslúžil. Nikdy v živote by nikoho vedome neomámil – teda, ak by sa nesnažil chytiť nejakého svojho nepriateľa, ale aj to bolo málo pravdepodobné. Radšej mal rád otvorený boj, kde mal v rukách všetky informácie.

„A aké iné vysvetlenie je na to, že som nielen, že netrafila svoj terč a namiesto toho som ja bola trafená niečím, čo som nevidela? Jasné, že to bola len predstava. Ja neprehrávam.“

„Nie si trošku príliš arogantná?“ podotkol Nick. Ani sa nesnažil zakryť, že ňou pohŕda.

Bez toho, aby naňho pozrela, pokrčila ramenami. „Mám na to dôvod. A keby som bola tebou, nechcela by som to zistiť na vlastnej koži.“

„Je to pravda. To, čo si myslíš, že bol len sen, sa skutočne stalo. Ten chlapík bol najatý na to, aby ťa zabil. A takmer sa mu to podarilo.“

„Tak kde sú potom moje zranenia?“

Povzdychol si. „Asasia ťa vyliečila.“

Odfrkla si, akoby ešte nikdy predtým nepočula lepší vtip. „A ako to asi tak urobila, ty génius?“

„Ty vieš ako,“ povedal ticho, ignorujúc jej zjavnú iróniu. V podstate obdivoval jej schopnosť, s akou sa prepletala vlastnými cestičkami. Bola kým bola a on sa občas cítil vinný za to, prečo tou osobou bola. Ale to nemenilo nič na fakte, že bolo načase, aby ho začala počúvať. „Mala by si si to pamätať... Lilly.“ Vedome sa tomu menu vždy vyhýbal, rovnako ako ho teraz zámerne použil. Bolo takmer od neho kruté s akým záujmom sledoval jej reakciu, ale inak to nešlo.

„Už ma tak nikdy nevolaj,“ povedala ľadovo, o jej pravom rozpoložení vypovedala len spodná pera, ktorá sa mierne chvela. „To dievča zomrelo pred pätnástimi rokmi pokrytá krvou všetkých, ktorých milovala.“

„Pozri, je mi naozaj ľúto, čo sa vtedy stalo. Ale ak teraz nebudeš počúvať, mohlo by sa to opakovať.“

Uprela naňho takmer nenávistný pohľad. „Nepotrebujem tvoju ľútosť. Pred pätnástimi rokmi tam nebol nikto z vás, aby mi pomohol. Keď hľadali niekoho, kto by si ma prijal do rodiny a dal mi domov, nikto z vás sa neobjavil. A teraz odo mňa čakáš, že ti skočím okolo krku len preto, že na mňa žmurkneš tými svojimi dvojfarebnými kukadlami? Na to ma až primálo poznáš.“

„Možno neviem, kým si teraz, ale kedysi som ťa poznal. A ty si poznala nás. Verila si nám. Je také ťažké uveriť, že ti chceme pomôcť?“

Zablýskala naňho očami a prs si priložil na bradu, akoby premýšľala. „Och, nechaj ma premýšľať. Zabíjali mojich príbuzných a nikde nikto. Prevŕtavajú ich guľkami a nikto im nepomôže. Zomrú a nikto z vás ani nežmurkne. A ty sa čuduješ môjmu odmietnutiu?“ Snažila sa znieť ľadovo a nenávistne, no musel by byť hluchý, aby nepočul bolesť, ktorá zvierala každú slabiku. Stále trpela. Bože, ako veľmi ju chcel objať a utešiť.

„Myslíš, že si jediná, ktorá trpí?“ vyštekol na ňu Nick. „Nielen ty si o nikoho prišla, my všetci sme niekoho museli pochovať. Správaš sa, akoby ťa všetci mali ľutovať a arogantne sa vrháš do situácií, kde neohrozuješ len seba, ale aj môjho brata a všetkých, ktorých sa snažíme chrániť. Včera sa ťa pokúsili zabiť a určite sa pri prvom neúspechu nezastavia. Kedy konečne pochopíš, že pobehovaním okolo a udieraním sa do hrude ako sa o seba vieš postarať, nikomu nepomôže?“

Premerala si ho pohľadom. „Keby ste ma do tohto bordelu nezatiahli, nikdy by ma nikto nechcel zabiť. Mala som svoj vlastný život. Teraz nemám nič. Čo odo mňa čakáte? Že vás budem prosiť o ochranu?“

Sarren si povzdychol. Vedel, že toto nedopadne dobre, ale vyvíjalo sa to ešte horšie ako si predstavoval. Lilly mala nárok na to byť naštvaná a zranená, ale Nick mal pravdu v niečom inom – svojou tvrdohlavosťou si vyrábala ešte viac problémov. Potreboval jej všetko vysvetliť a hlavne ju pripraviť. Bola netrénovaná a ani nevedela, ako sa brániť. Inštinkty jej fungovali viac ako dobre, ale ani tie ju nezachránia, ak na ňu niekto nabudúce zaútočí. Adrian nepreháňal, keď ju prirovnal k tikajúcej bombe. Kedykoľvek mohla vybuchnúť a tým ich všetkých ohroziť. A to nemohol dovoliť – aj keby posunul stranou city, ktoré k nej prechovával. Toto už prerástlo do takej miery, že neexistoval nikto, koho by sa to netýkalo.

„Nemusíš prosiť o ochranu, ty ju už dávno máš. Hoci si to neuvedomuješ. Lenže problém je v tom, že nevieš kto a čo si. Ak sa nenaučíš používať svoje schopnosti, skončíš dva metre pod zemou.“

„Jediné schopnosti, ktoré potrebujem, už ovládam. O ostatné nemám záujem. A nemám záujem ani začleniť sa do tvojej malej armády ignorantov. Nech už si bol mojich ochrancom alebo nie. Už ťa nepotrebujem.“

Prudko sa nadýchol, keď vyslovila tie slová. Vedel, že si všetko pamätá, ale netušil, že si uvedomila aj toto. „Takže si všetko pamätáš.“

„Sú veci, ktoré človek nezabudne ani keby chcel, hoci sa na ne snaží nemyslieť.“

„Takže vieš aj to, že to ja som ťa pred pätnástimi rokmi zachránil a odviedol z toho domu.“

Ticho zanadávala a mierne sa zachvela. „Pamätám si, ako si ma odtiahol od mojej sestry, vyvliekol von a nechal ma napospas svetu, o ktorom som nič nevedela. Bože, ďakujem ti za tú láskavosť.“

Zavrčal. „Keby si ma aspoň rez nechala dohovoriť, dozvedela by si sa možno, čo sa vtedy stalo.“

„A ja som ti už povedala, že ma nič z toho nezaujíma. Naďalej budem pre teba pracovať, pretože nemám na výber, ale tam sa náš vzťah končí. Ty si môj zamestnávateľ a ja človek, čo pre teba otročí.“

„Mala by si si to poriadne premyslieť,“ vyštekol na ňu Sarren. Už mu dochádzala trpezlivosť.

Potriasla hlavou a posadila sa na posteli. Zvraštila tvár od toho, ako sa jej roztočila hlava. Strata krvi nebola sranda, ale nemohol ju tu držať, aby si oddýchla, keď po tom očividne netúžila. Dokázal byť trpezlivý. Len sa bál, aby to tentoraz niekoho nestálo život.

„Ako som už povedala, pätnásť rokov som sa o seba dokázala postarať a som si istá, že to zvládnem aj po zvyšok svojho zrejme dosť mizerného života. Vyrovnám sa s tým. A ty by si si mal zvyknúť na pomyslenie, že nie som pes, aby si ma k sebe privolal nejakou dobrotou. Časy naivného dievčatka už dávno pominuli.“ Na dôvažok toho, že to myslí vážne, prevesila nohy z postele a postavila sa. Mierne sa zakývala, ale nakoniec našla stratenú rovnováhu. Inštinktívne sa zabalila do prikrývky. „A teraz by som bola vážne rada, keby ste mi doniesli oblečenie, keďže ste mi ukradli to predošlé. Mám nejakú prácu.“

Sarren k nej vykročil, no zastavila ho zodvihnutím ruky. „Lilly...“

„Kurva, povedala som ti, že tá už dávno zomrela. Teraz som Kaya.“ Alebo inými slovami žena, ktorú nepoznal a bola podobná tomu dievčatku asi tak, ako sa od neho líšila.

***

„Končíme. Kvôli tebe je náš brat mŕtvy a prečo? Lebo si si začal s nesprávnymi ľuďmi. Nerobí nám problém niekoho zabiť, ale ty si nepovedal kto to je. Zahrávaš sa s ohňom,“ povedal zhnusene vysoký chlapík.

Raphael sa sám pre seba usmial. Iste, poriadne ho rozčúlilo, že tá malá pobehlica ešte stále žila, ale ešte vždy mal v zálohe pár tromfov, o ktorých nikto iný nevedel. Veď ani Rím nepostavili za jeden deň a čo sa jeho týkalo, čím dlhšie si bude môcť vychutnať svoju pomstu, tým lepšie.

Kývol hlavou smerom k mužovi. „A čo na tom, kto to je. Chceš snáď väčšiu odmenu?“

„Ani všetky prachy na svete by ma neprinútili zabiť práve túto ženu. Vieš vôbec kto to je? A kto bol jej otec?“

„Samozrejme, že to viem,“ povedal takmer pokojne. „Ale to nemení nič na tom, že s ňou mám nevybavené účty.“

„Si blázon. Čoskoro ťa Sarren zabije a potom možno pochopíš. Hoci ti to bude prd platné, lebo budeš čuchať fialky od spodu.“

Raphael sa jeho patetickosti musel zasmiať. „Sarren nestihne ani zareagovať, tak rýchlo mu zoberiem jeho drahú Lilly. Bude z neho taká istá troska ako z toho jeho podareného brata.“

„Padám odtiaľto. Radšej budem celý mesiac o vode a chlebe, akoby som mal prijať tvoje prachy.“ Na dôkaz svojich slov po ňom hodil čiernu tašku so značne obohacujúcim obsahom, ktorú ešte dva dni predtým od neho osobne prijal. Občas bolo takmer ironické, ako sa niektoré veci rýchlo menia.

„Tvoja chyba. Mohol si byť bohatý.“

Venoval mu pohŕdavý pohľad. „Sú veci, ktoré sa za peniaze kúpiť nejakú. Jednou z nich je aj zdravý rozum. Ten ti chýba.“

Raphael sa na ňom otvorene zabával. „Som si istý, že sa ešte uvidíme.“

Na to mu už nič neodpovedal, len sa otočil na päte a vybral sa ku dverám. S každým krokom, ktorým sa od neho vzďaľoval, Raphaelov úsmev vädol. Neznášal, ak sa mu niekto miešal do toho, čo robil a už vôbec sa mu nepáčilo, ak niekto nesplnil to, s čím súhlasil. Jediný dôvod, prečo ten idiot ešte dýchal bol fakt, že ho ešte bude potrebovať. A on veľmi rád a ochotne splní to, čo mu prikáže, o to sa už postará. Niekedy bolo viac ako praktické mať v zálohe nejaký iný plán.

Omnoho lepšie neladený zodvihol slúchadlo a vytočil dobre známe číslo. Po jednom zvonení sa na druhej strane ozval odmeraný hlas, ktorý naňho reval, aby ho nebudil. Nie, ten človek nebol ranné vtáča a inokedy by Raphaelovi prekážalo akým tónom sa s ním rozpráva, ale teraz to bol ochotný ignorovať. Koniec koncov, potreboval jeho služby.

„Priprav sa. Je čas na plán B.“ S tými slovami salva nadávok na druhom konci prestala. Len aby bola o sekundu neskôr nahradená zvrhlým smiechom.

Časť 13. ¦¦ Časť 15.


Všetkým vám ďakujem za krásne 1. miesto, ktoré som vďaka vám obsadila v Naj poviedke. Je úžasné vedieť, že sa vám môj príbeh páči a radi ho čítate. Hoci mi to stále pripadá ako príliš krásny sen. Takže ma nikto ešte aspoň pár týždňov nebuďte, nech si ho vychutnám. :D

Ďakujem. Lili :-*



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Pomsta za spravodlivosť - Časť 14.:

6. Perla přispěvatel
06.02.2014 [15:55]

PerlaMusím sa priznať, že asi desať krát som čítala ten začiatok, pretože stále mi do toho niečo prišlo. No konečne som to dokázala prečítať až dokonca. Emoticon
Nuž a čo k nej povedať? Bola skvelá, Kaya ma vytočila, ale tak to už je u nej bežné, nakoľko na všetko sa snaží byť sama. Ona od seba všetkých odháňa a vlastne aj keď sa niekto snaží, ona je proste... ona.
Tak ja len preto dúfam, že sa čoskoro spamätá.
A ty, drahá Lily, nechcela by si nám už prezradiť, čo je to ten Terr zač? Pretože na začiatku som si myslela, že ide o obyčajný príbeh, ale teraz akoby to smerovalo do fantasy a ja som úplne zmätená. Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. Mišička
06.02.2014 [0:18]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. MaggieLove přispěvatel
04.02.2014 [21:35]

MaggieLovePrvní místo jednoznačně zasloužené. Gratuliji Emoticon Emoticon a jen tak dál. Tahle kapitolka byla opět skvělá a já už se nemůžu dočkat další... Emoticon

3.
Smazat | Upravit | 04.02.2014 [20:03]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. mima33 admin
04.02.2014 [19:43]

mima33Na začiatok ti, samozrejme, gratulujem k 1. miestu, ktoré je na sto percent zaslúžené. Si hore, Lili a rozhodne nesnívaš, tento príbeh je geniálny Emoticon
A ďalej? Ja neviem, čo povedať. Pri tejto poviedke mi akosi často dochádzajú slová a fakt sa neviem dočkať, kedy nám dopraješ detaily. Takže Kaya vie, čo je zač, ale zato mi nemáme páru, čo to ten Terr je. A fakt ma z toho ide poraziť Emoticon Prahnem po informáciách! Nebudem sa ani tváriť, že tá vec s Assi ma neprekvapila. Lebo ma prekvapila a mierne ma nahnevala Kayina idiotská tvrdohlavosť. Sama seba dovedie do záhuby, ak neotvorí oči.
A s kým to Raphael telefonoval? Ten starec mi doslova pije krv Emoticon
Skvelé, úžasné, perfektné Emoticon Teším sa na ďalšiu Emoticon

1.
Smazat | Upravit | 04.02.2014 [15:09]

Trošku mi na začiatku trvalo sa do toho naplno ponoriť ale predsa sa to len podarilo. Dúfam, že ďalšia časť bude tiež taká skvelá Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!