OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Skupina Masky - 9. kapitola

18.10.2011 (19:00) • • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 305×

Celý večer som rozmýšľala, či je vôbec možné niečo také. Bolo to trápne a navyše veľmi nepríjemné. Sedela som na zemi a rozmýšľala, čo mi mama urobí.

Ráno ma šofér odviezol domov. Mama mi dala asi hodinovú prednášku a ja som sa ako vždy tvárila, že ju počúvam. Potom mi zazvonil mobil. Bola to správa od Kiki :

Za hodinu sa stretneme pred naším obchodom. Musíme sa porozprávať!!!

Ako vždy. Musela to napísať spisovne. Obliekla som sa, očesala a potichu som vyšla von. Na chladničke som mame nechala odkaz :

Som s Kikou. Ideme na nákupy!!!!! S.

Samozrejme, že som tam mala nejaké drobné chyby, ale to nevadí. Milujem, keď môžem mamu nejakým spôsobom naštvať. Cesta tam trvala len zopár minút. Keď som prišla na miesto, mala som ešte desať minút času. Tak som sa rozhodla, že si pôjdem kúpiť niečo na pitie. A tým niečo myslím ľadovú dreň. Milujem ju. Nemali jahodovú, tak som si musela vybrať broskyňovú. Aj tá je dobrá, ale nie taká dobrá ako je jahodová. A vtom som zbadala Kiku.

Prišla som k nej a pozdravili sme sa.

„Čo si chcela? O čom si sa chcela rozprávať?“

„O včerajšku.“ Nechcela som túto vetu počuť. Nechcela som vyťahovať ten trapas  s tým mobilom.

„Čo to bolo s Patricom?“ Toto som vôbec nečakala.

„Nemienim sa k tomu vyjadrovať.“

„Sandra, ale to nie je normálne.“

„Čo nie je normálne? To, že sme si chceli urobiť z vás srandu?“

„Fajn nechajme to radšej tak,“ povedala a vkročili sme do obchodu.

Boli sme tam asi hodinu. Vyberali sme si veci a zabávali sme sa. A vtom som si spomenula:

„Zajtra mame telesnú a ja nemám nič, čo by  som si na ňu mohla obliecť,“ povedala som a obzerala som si nejaké kraťase. Už som nemala veľa času a tak som si zobrala prvé, ktoré mi vošli pod ruku.

A vtom sme uvideli baby. Skupina báb z našej triedy. Nikto ich nemal rád a oni tiež nikoho nemali rady. Mne, Kike a Kače robili stále zle. Minule mi dali horčicu do tenisky. Nechutná spomienka.

Prišli rovno k nám. Boli divné. Mali piercingy ,fajčili a pili a to mali sotva štrnásť rokov. Prepadali skoro zo všetkých predmetov.
„Pozrime sa, koho to tu máme,“ povedala ich vodkyňa.
„Čo chceš?“ opýtala sa Kika.
„Nemáte tu čo robiť, toto je náš obchod,“ povedala ďalšia.

„Zostali by sme tu s vami aj dlhšie, ale tento rozhovor ma už začína nudiť, takže papa.“ Už mi to liezlo na nervy. Len sa hádame, je to strašné.

Otočila som sa a išla som k pokladni. Keď som stala pri pokladni, obzrela som sa a zbadala som, ako sú pri Kike chalani.  Baby na nich vyvaľovali oči. Asi sa im páčili. A tak som išla za nimi.
„Čaute, čo tu robíte?“
„Boli sme na nákupoch,“ povedali a ukázali na tašky, čo mali v rukách.
„Sandra, Kika to je... ?“ opýtal sa nás Nate.
„Aha, to sú baby Katka, Lenka, Paťa a Peťa,“ povedala som a poukázala som na ne.
„Všimol si si, ako vás balia?“ pošuškala som Patricovi do ucha.

Baby boli červené ako raky. Milujem, keď ich môžem naštvať. Kika veľmi rýchlo pochopila, o čo sa snažím a pridala sa aj ona. A vtom všetko vyvrcholilo, keď Patric povedal: „ Musíme sa porozprávať o včerajšom večeri.“

Baby boli na mol. Ničomu z tohto všetkého nerozumeli.

„Tak poďme,“ povedala som.
„Kika pôjdeš nám obsadiť miesta na sedenie? Samozrejme, že aj ostatní pôjdu s tebou.“
„Jasne,“ povedala a odišli.
S vecami som sa konečne dostala k pokladni.
„Takže o čom sa chceme rozprávať?“
„O tom včerajšku.“
„Počúvam,“ povedala som.
„To čo sa stalo včera, sa nemalo stať,“ povedal dosť hlasno, aby to počuli baby. Asi sa už chytil.
„Čo sa nemalo stať? To, že si mi dal pusu alebo...“ nestihla som povedať, pretože mi skočil do reči: „nič z toho sa nemalo stať, pozri ide o to, že nemal som ti klamať,“ povedal veľmi vážne.

„A v čom si mi klamal?“ opýtala som sa.
„V Košiciach mám frajerku.“
„Ale veď ty si ma neklamal. Ja som sa ťa na to nepýtala a mimochodom to, čo sa stalo včera večer sa už nikdy nebude opakovať. Ale aj tak ďakujem, že si mi to povedal.“
„To som rád, teda nieže by ma tešilo, že sa to už nikdy nestane, ale teší ma to, že si sa na mňa neurazila,“ povedal to veľmi chaoticky. Síce som sa tvárila, že to pre mňa nič neznamenalo, ale nemohla som sa zachovať inak.
„To som aj ja, čakala som niečo iné.“
„A čo si čakala?“
„To už nie je dôležité,“ povedala som a podala som predavačke peniaze. Zobrala som si svoje veci a smerovala som k východu,  keď ma chytil za ruku.
„Ale nikomu to nepovedz,“ povedal veľmi smutne.
„Neboj sa nikomu by som to nepovedala, veď som to bola ja, kto začal,“ povedala som.

„To mi je ľúto,“ povedal .
„Vieš čo je mne ľúto? Je mi ľúto, že som bola dosť blbá na to, aby som si s tebou niečo začala a poviem ti, že už nikdy by som takú istú chybu neurobila,“ povedala som úplné nahnevaná a snažila som sa zadržať slzy.
„To som ne....“ snažil sa povedať, ale ja som ho nenechala: „Odkáž ostatným, že už musím ísť pa,“ povedala som a odišla som.

Kika:

„Neviete o čom sa chceli rozprávať?“ opýtala som sa chalanov, ale tí sa robili, že ma nepočujú.
„Nemáme ani tušenie,“ povedal Gary.
„Ste strašní debili.“
„My vieme,“ povedal Nate, ale naštvalo ma to, keď mi došla od Sandry správa, v ktorej písala, že musí ísť hneď domov.
„Fajn, takže sa musíme rozlúčiť,“ povedala som a postavila som sa. Chalani zarovno mnou. A vtom som zbadala baby. Už asi tri roky mi Lenka prebrala všetkých chalanov, ktorých som chcela, ale karta sa obrátila a tak som chytila Natea a dala mu pusu. Urobila som to preto, že mi chýbal, nejakým zvláštnym spôsobom ma priťahoval, ale keby náhodou sa páčil aj jej. Bonus na viac. Keď sme skončili, bola červená ako paprika a Nate povedal iba: „Wau ...“  vydýchol a ja som sa začala smiať.
„Tak zajtra v škole,“ povedala som o odišla. Ale iba pre nich. Keď som zašla za roh, schovala som sa za smetný kôš a počúvala som ich.
„Takéto lúčenia milujem,“ povedal Nate a sadol si.
„Ale to je dobre, že odišla, pretože by sme jej museli povedať o Patrikovi a jeho frajerke,“ povedal Gary.
„Prečo by sme museli?“ opýtal sa Nate a vtom ma začal ten rozhovor tak zaujímať, až som zabudla, kde vlastne som.
„Pretože stačí, aby ti Kika dala pusu a hneď si z nej celý preč,“ povedal. Bola to pravda, ktorú sme vedeli všetci.
„To nie je pravda. Mám ju presne tam, kde ju chcem mať,“ povedal a mne bolo hneď jasné, čo musím spraviť. Nenápadne som vyšla spoza smetného koša.

„A kde ma chceš mať?“ opýtala som sa.
„Čo - čo tu robíš?“ opýtal sa.
„Nezabudla som si tu jednu tašku?“ opýtala som sa. Samozrejme, že som si ju nezabudla.

„Nie,“ povedali obidvaja naraz a začali ju hľadať.

„Tak nič. Asi ju má Sandra. Majte sa.“ Potom som naozaj odišla.

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Skupina Masky - 9. kapitola: