OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Smrtiaci pohľad - Kapitola 4.



Smrtiaci pohľad - Kapitola 4.Stav núdze

Kapitola 4.

Logan vybehol z domu a ani sa neobzrel. Bol príliš naštvaný na to, aby bral na niekoho ohľady. A to, čo sa s ním stalo v posledných hodinách, vnímal ako osobný útok. Nech už to dievča tvrdilo čokoľvek. Ale nemienil jej venovať viac pozornosti, než je nutné. Vedel s určitosťou povedať, že sa bude musieť vrátiť späť a všetko prešetriť, ale nie teraz.

Takže si len rukami prehrnul vlasy a zhlboka sa nadýchol. V prvom možnom momente, ktorý sa mu naskytol, prijal anonymitu nejakej zastrčenej uličky. Postavil sa do tieňa a chvíľu sledoval okolie.

Napol očakával, že ho niekto bude sledovať, ale keď sa uistil, že okrem potkanov v odpadkoch mu nikto iný pozornosť nevenuje, privrel oči a za pomoci schopností sa preniesol do sídla. Pri jeho poslaní boli takéto skoky neuveriteľne osožné, navyše bola zábava takýmto spôsobom desiť ľudí.

Po krátkej ceste prekvapivo prázdnymi chodbami nakoniec našiel zdroj tohto celého cirkusu. V jednej z izieb obývaných pomocnými vešticami boli rozrazené dvere. Možno bolo neslušné len tak niekomu nazerať do osobného priestoru, ale ak by to neurobil, nevšimol by si svojho brata, ako sa svojím nie práve najlepším šarmom pokúša na smrť vydesiť tú úbohú ženu.

Už sa nečudoval, že ho tak nutne potrebovali.

Odkašlal si. „Dúfam, že neruším.“

Doslova videl, ako mladej žene odľahlo. Na druhej strane jeho brat vyzeral, akoby mu zobral obľúbenú hračku. „Áno, rušíš.“

Nedal sa zastrašiť jeho hrozivým pohľadom. „Mace, mal by si sa naučiť, že ženy z tvojich pokusov o zvádzanie skutočne nerozumejú.“

„Čo ty o tom môžeš vedieť?“

„Očividne viac ako ty.“ Pohľadom naznačil veštkyni, aby sa vrátila k práci. Medzitým pristúpil k bratovi a uchopil ho za plece. „Ideme.“

Nedal mu príležitosť na protestovanie. Za použitia všetkej fyzickej sily ho vytiahol von a zavrel dvere. Mace bol v podstate veľmi jedinečným exemplárom v ich rodine. Ako jediný nezdedil žiadne schopnosti a v príliš magickej domácnosti bol jeho latentný status trochu výstredný.

Hoci mu na to nikdy nikto nedal dôvod, snažil sa získať na seba pozornosť. Bohužiaľ, nie vždy práve najlepším správaním a príhodami, pri ktorým normálnym ľuďom zastavuje rozum. Daj mu čas, hovorieval otec, on z toho vyrastie. Nuž, jeden by si myslel, že pár storočí je dostatočne dlhý čas, aby nesmrteľná bytosť dokázala dospieť.

Očividne Macea podcenili.

„Vie otec o tom, že si tu?“ zavrčal.

Mace sa vykrútil z jeho zovretia a prevŕtal ho tmavými očami, ktoré jedine prezrádzali, že sú skutočne príbuznými. „A čo myslíš, s kým som sem prišiel?“

Takže jeho urýchlené privolanie malo pravdepodobne viac dôvodov. Možno bol incident s bratom skôr náhodou. Navyše bolo niečo, čo s otcom musel prebrať. Takže už tradičné dohováranie bratovi, ktorý ho aj tak ignoruje, si tentokrát bude musieť odpustiť.

Pustil ho. „Tak si nájdi nejakú zábavu, ktorá by nerušila ostatných pri práci, zatiaľ čo sa s ním pôjdem porozprávať.“

„Ideš žalovať?“ spýtal sa nonšalantne, ale nepodarilo sa mu celkom skryť náznak strachu. Logan bol takmer v pokušení nechať ho trošku podusiť vo vlastnej šťave, ale teraz na to nemal čas. Vychutná si ho nabudúce.

„Možno ťa to prekvapí, ale svet sa netočí okolo tvojho zadku.“

Prvotnou odpoveďou mu bol smiech. „Skutočne? Občas to totiž vyzerá inak.“

Logan sa zamračil. „Nechaj veštkyne na pokoji. Majú prácu. Na rozdiel od teba.“

Nečakal na jeho odpoveď. Proste sa otočil a pri tom ignoroval výraz v jeho tvári i hádku visiacu vo vzduchu. S bratom sa hádali neustále, ale Logan nikdy nepochyboval, že v krízových situáciách s ním môže počítať.

Preto rýchlo z hlavy vypustil krátky incident a odhodlane meral kroky k miestnosti, z ktorej kraľoval jeho otec. Sterilné prostredie, prázdne steny a dokonale vyleštenú dlažbu si tentokrát nevšímal. Aj tak to všetko videl až príliš často.

Jemne dvakrát ťukol na dvere a poslúchnuc príkaz z druhej strany, vošiel dnu. Tam našiel uprostred riešenia nejakej krízovej situácie na stoličke sedieť svoju staršiu a skúsenejšiu verziu. Muselo ísť o niečo veľké, inak si nevedel predstaviť, že normálne na stole dokonale uložené papiere práve teraz tvorili nový koberec drevenej podlahe.

„Zdá sa, že ti pobyt medzi ľuďmi nesvedčí.“

Logan mal neblahé tušenie, že jeho otec už vie o incidente z pohovoru. V duchu si vynadal. Aká bola pravdepodobnosť, že to nejako nezachytil? Teda, nemal v pláne nijakým spôsobom kryť konanie toho dievčaťa, ale potreboval o nej zistiť pár detailov predtým, než sa ju jeho otec pokúsi zabiť.

Za predpokladu, že niečo také ešte neurobil.

Posadil sa do jedného z kresiel uložených pred masívnym, dubovým stolom. Keby nepoznal pravdu o svojej rodine, proste by si myslel, že je v kancelárii obchodníka. Až na to, že jeho otec sa odlišoval od akéhokoľvek predmetu podnikania, ktoré by sa dali nájsť v nejakých tabuľkách. Vlastne by sa ho ľudia pokúsili zabiť, ak by sa dozvedeli o tom, čo tu skutočne robia.

„Takže nemusím strácať čas s vysvetľovaním,“ prehovoril Logan a prešiel rovno k veci. Rovnako ako otec, ani on nemal rád zdvorilostné tančeky.

„Pred niekoľkými minútami mi tvoja úžasná sekretárka oznámila, že sa tam ukázala istá žena. Vraj bola pomerne zvláštna a zabila ťa pohľadom. Chcel by si to nejako rozviesť?“

Asi by mal Ave vysvetliť, že s niektorými maličkosťami nemusí ihneď otravovať jeho otca. Stačilo raz skritizovať jej nevšímavosť a z nezaujatého flegmatika sa premenila na starostlivú kvočku. Očividne ju vzrušoval život v extréme.

„Trošku to zveličila. Dotyčná na mňa použila svoje schopnosti, ale nebol som mimo dlhšie ako pár minút.“

V miestnosti akoby sa ochladilo. „Tváriš sa, akoby o nič nešlo, Logan,“ zavrčal jeho otec.

Logan sa pohniezdil na stoličke. „To dievča vyzeralo, akoby sotva chápalo rozsah svojich schopností. Nezdá sa, že by mala nejaké vedľajšie úmysly.“

„Títo nevinní sú vždy tí najhorší,“ zahundral.

„Čo je dôvod, prečo ešte žije. Chcem zistiť, čo ju viedlo k tomu útoku. Ak išlo o rozkaz od niekoho iného, čoskoro sa to dovezieme. Ak je pravda to, čo tvrdí a skutočne nevie nič o tom, kto a čo je, mám v pláne jej pomôcť. Netrénovaná by bola príliš veľkou hrozbou.“ Pokrčil plecami, chvíľkovo premožený pravdivosťou vlastných slov. „Mám v pláne ju zamestnať.“

„Stále nerozumiem tej tvojej posadnutosti.“

Prevrátil očami, keď si okamžite uvedomil, o čom otec hovorí. „Vieš, prečo tam pracujem.“

„A to je tiež jediný dôvod, prečo som ti to ešte nezakázal.“ Dlho a ťažko si povzdychol. „Si si istý, že je to dievča neškodné?“

„Taká neškodná, ako časovaná bomba.“ Na chvíľu sa odmlčal. Zvažoval, ako by čo najlepšie mohol formulovať svoje slová. „Ale každopádne, má veľmi zaujímavé schopnosti. Nikdy som o ničom takom nepočul. Rozhodne nie u niekoho jej... druhu.“

Takmer vzrušene sa naklonil ponad stôl a zaprel sa do mohutnej dosky päsťami. „Vieš, kto to je?“

„Nie som si istý, ale má veľmi... zvláštne vyžarovanie.“ Asi by to mal zhrnúť a skonštatovať, že proste bola odlišná.

Logan si opäť spomenul na to, ako vyzerala, keď za ňou prišiel domov. A hneď potom nasledoval výjav s kresbami zavesenými na stene. Ich výskyt v jej izbe ho neprekvapil tak veľmi, ako jeho vlastná tvár, ktorá na neho pozerala a to sa ani nedíval do zrkadla. Nemal z toho dobrý pocit, ani trochu. Ale zároveň to nedokázal nechať len tak plávať.

Otec naklonil hlavu na stranu. „Rozhodnutie nechám na tebe, ale pri najmenšom náznaku útoku ju sem privedieš. V súčasnej situácii si nemôžeme dovoliť, aby čokoľvek narušilo našu úlohu.“

„Samozrejme.“

Vážnosť ich poslania nebolo niečo, čo bolo potrebné zvýrazňovať. Mohol byť unavený, niekedy doslova vyšťavený, ale nemienil poľaviť. Bolo ich príliš málo na to, aby sa nechal zabiť takým nepodarkom, akým bolo to dievča. Hoci bola nepochybne netradičná bytosť.

Postavil sa. Mal by sa pustiť do práce. Stratil príliš veľa času, takže bude musieť niektoré povinnosti odložiť na zajtra. Ale aj vo svetle toho uvedomenia sa na chvíľu ešte zastavil. Netušil, či bol dobrý nápad niečo také vyťahovať, ale jeho zvedavosť bola príliš veľká.

„Je možné, aby sa niekto ako my narodil mimo komunity?“

Keby otca uprene nepozoroval a nestál pi nemu tak blízko, určite by prehliadol to drobné svetielko, ktoré mu prebleslo v pohľade. Nakrčil čelo, akoby ho niečo znepokojilo. Žeby dávna spomienka? Ale vzápätí bol ten výraz preč a nahradila ho zvyčajná maska pokerového hráča.

„Také dieťa by dlho neprežilo.“

Divné, že nevyvrátil tú predstavu... bolo snáď možné, aby sa niekto ako on skutočne narodil aj mimo ich úzky okruh? Možno by sa mal pustiť do nového projektu.

Jemne prikývol. „Ale je ešte niečo, čo ma dosť znepokojilo,“ začal opatrne, ale aj tak sa nevyhol okamžitej pripravenosti vlastného otca. „Je možné, aby niekto v sne videl smrť jedného z nás?“ To, že išlo o neho, takticky zamlčal.

Otec takmer s úľavou pokrútil hlavou. „Nie, nie je to možné. Veď vieš, aké ťažké je jedného z nás zabiť. Preto to ani veštkyne nedokážu predpovedať.“

Logan prudko vydýchol. „V tom prípade sa obávam, že máme problém.“

A len veľmi neochotne mu povedal aj zvyšok príhody s tým dievčaťom, aj keď to možno bola skôr žena. V rozprávaní nevynechal ani jediný detail a keď skončil, nemusel dlho čakať na odpoveď. Slová vlastného otca ho ale veľmi prekvapili.

Čakal by čokoľvek, ale toto nie.

***

Zvyšok dňa pre ňu prešiel v jedinom farebnom víre plnom rozmazaných šmúh predstavujúce tváre. Jej vlastná rodina tentokrát nedokázala udržať jej pozornosť. Nerozptýlili ju od mŕtvych. Tŕpla pri každom hlasnejšom zvuku. Našťastie si to veľmi nevšímali.

Jej schopnosti možno mlčali, ale jej sny to rozhodne nemali v pláne. Takmer sa obávala nakoniec si ľahnúť do vlastnej postele a zaspať. Ale po vyčerpaní zdvorilostných otázok na tému pracovný pohovor a perspektíva možného zamestnania, nemala veľmi na výber.

Neochotne sa vybrala do izby. Ignorovala poletujúce prízraky. Na chvíľu sa pozastavila nad tým, či by bolo možné nejako ich vycvičiť. Ale potom tú myšlienku zamietla. Hlava ju bolela dostatočne na to, aby sa na všetko vykašlala. Na zvyšok bude čas aj neskôr.

Cítila, ako jej za viečkami prebleskuje nejaký obraz ešte predtým, než skutočne zaspala. To, že to nebol ani zďaleka najlepší nápad, si uvedomila hneď po niekoľkých sekundách, ale niečo akoby jej bránilo v prebudení...

Raven sťažka dýchala, akoby za sebou mala maratón. Necítila nič z obvyklých ťažkostí, neexistovala žiadna bolesť ani vnútorný chlad. Musela snívať. Ale niečo na tej scéne bolo neuveriteľne reálne. Možno skôr niečo ako vízia.

Naprázdno prehltla. Vykročila vpred, skrz nejakú zapadnutú uličku. Začínalo sa to ako scéna zo zlého hororu. Napriek tomu sa nedokázala zastaviť.

Postupne kládla nohu pred nohu. Neexistovala žiadna ozvena, len duté ticho, ktoré na ňu útočilo z každej strany. Možno, že ten výjav ju mal len vydesiť. Niečo ako pomsta za to, čo urobila Loganovi. Prišlo jej to ako veľmi nemiestny a značne prehnaný žartík.

A ona sa naozaj nesmiala.

Keď konečne vyšla spoza rohu, začínala poznávať to miesto. Ale nebolo také krásne, ako si ho pamätala. Skôr akoby sa tam prehnalo tornádo, ktoré spôsobilo požiar a ten neskôr zahasili kyselinou. Katastrofa, ktorá ju rozžialila ale nebola nič v porovnaní s tým, keď jej zrak padol na dve bojujúce figúry.

Nepočula ozvenu dopadajúcich úderov ani prskanie nejakých divných zbraní, ktoré používali. Akoby pozerala nejaký dokument v telke a zabudla si zapnúť zvuk. Snažila sa opäť vytrhnúť z tej predstavy, ale nemala na to dostatok sily. Miesto toho akoby ju niečo ešte postrčilo vpred.

Má to vidieť. Z jej neznámeho dôvodu.

Privrela oči, neisto vykročila. Ak by to bolo možné, zodvihol by sa jej žalúdok. Ale to ju počká pri prebudení. Teraz len stála ako neviditeľný a značne bezmocný pozorovateľ. Nedokázala pohnúť rukou a niečo zmeniť. Smela sa len dívať. A každým úderom viac tŕpnuť.

Začalo sa to v momente, keď spoznala jednu tvár. Logan. Ten chlap ju opäť prenasledoval do snov. Ale tá druhá bytosť... ostávala v tieni. Nevidela tvár, farbu vlasov, nič. Len černotu, akoby mal plášť s kapucňou. Bolo vylúčené, že ho nepoznala. Koľko neznámych ľudí už videla zomrieť?

Toto bolo skôr, akoby... nechcel, aby ho spoznala.

Potriasla hlavou a vykročila vpred. Vzápätí zastala. Nešlo o výmenu názorov. Bol to boj na život a na smrť. Netušila, ako na to prišla. Možno preto bolo všetko také temné a strašidelné. Odohrávajúce sa na pozadí ľudského utrpenia.

Bezmocnosť jej zviazala jazyk i ruky. Mykala sa vo svojom vlastnom zovretí. Chcela niečo urobiť, čokoľvek. Ale miesto toho len sledovala, ako jednotlivé zásahy pomaly zabíjajú Logana. Ale prečo, to netušila. Vyzeralo to, akoby ani nemal šancu na prežitie.

Zomieral. A ona to mohla sledovať v priamom prenose.

Roztriasla sa. V momente, keď dopadla posledná rana, sa niečo stalo. Neznáma sila ju začala ťahať preč. Stále rýchlejšie a silnejšie. Až napokon bola nútená otvoriť oči do takmer násilnej bezútešnosti vlastnej spálne.

Lapala po dychu. Namáhavo prijímala jednotlivé životodarné dúšky. Prízraky okolo nej tancovali. Žalúdok ju bolel, ruky sa jej triasli. Ale jej myseľ napriek tomu pracovala na plné obrátky. Niečo v jej vnútri hovorilo, že to, čo videla, sa stane.

Nemalo jej na tom záležať.

Ale napriek tomu sa pozviechala na roztrasené nohy, obliekla sa a vykročila k dverám. Čo na tom, že bola noc. Dokázala prekonať vlastnú nevoľnosť dostatočne na to, aby niečo mohla zmeniť. Pretože ju k tomu niečo nútilo.

Ďalšia podivnosť do rakvy jej života.

V dome bolo ticho a všade vládla tma. Len ona sa tam zakrádala ako prízrak. Cítila sa ako námesačná. Len s tým rozdielom, že cítila svoje telo. A v rámci možností ho aj ovládala. Možno aj vďaka tomu neskončila zabodnutá niekde v stene. Nakoniec bezpečne došla až do garáže. Sadla si za volant auta a vyštartovala. Presne vedela, kam ide.

To miesto v sne bolo zničené, ale poznala ho. Obrovský starý hangár. Mesto ho odmietlo zbúrať, lebo bol súčasťou bohatej histórie. Miesto toho ho zrenovovali a začali prenajímať. Na výstavy, koncerty a... vysokej škole na dizajnérske praktické skúšky. Alebo na ich prax.

Bola v tej budove niekoľkokrát a nájsť k nej cestu bolo veľmi jednoduché. Mesto bolo až na pár výnimiek takmer úplne prázdne, takže si nemusela obhrýzať nechty nad pomalosťou premávky. A aj tak bola presvedčená o tom, že sa príšerne vlečie. Lenže sa už neodvažovala ísť rýchlejšie.

Až keď zaparkovala a vystúpila, uvedomila si, že vlastne nemá spôsob, ako by sa dostala dnu. Už nevlastnila kľúč a nemienila len tak preskakovať plot. Rozhodnutá urobiť aspoň niečo, vykročila.

Vysoká budova z každej strany susedila s inými domami, ktoré od seba oddeľovali len veľmi úzke uličky, ktoré často ani neboli prístupné autám a zafixovali sa vo vedomí vodičov ako voľné parkoviská.

Po jednej z nich kráčala. Netušila, či niečo hľadala. Proste len musela niečo robiť. Unaviť sa predtým, ako sa rozhodne vrátiť domov. A samú seba presvedčiť, že sa už úplne zbláznila, keď to v noci takto pobehuje.

Ale skôr, ako sa stihla otočiť a urobiť tak, bola prinútená zastať. Našla tam toho, koho prišla hľadať, ale nebol práve v spoločnosti, v ktorej ho videla vo sne. A postava ležiaca na zemi tiež nevyzerala ako súčasť pôvodnej scény z jej predstavy.

Keď si dokázala uvedomiť, na čo sa vlastne pozerá, bola si istá, že nechce byť súčasťou situácie. Mala by utiecť. A čím skôr, tým lepšie. Ale bolo neskoro. Pretože si ju všimol.

Otrávene prehovoril: „Tak teraz neviem, či by som mal vnímať to, že ma prenasleduješ, ako urážku alebo ako kompliment.“

Keď zazrela jeho tvár, prebehol jej po chrbte mráz. Nakoniec sa usadil v kolenách, ktoré sa začali vyhrážať vypovedaním služby.

Aké krásne by bolo, keby sa jej to len snívalo.

Kapitola 3. ¦¦ Kapitola 5.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Smrtiaci pohľad - Kapitola 4.:

7. Tmn
18.12.2015 [6:29]

Bazilisek?

6. LiliDarknight webmaster
17.12.2015 [22:10]

LiliDarknightmima, ja a komentovanie sme na tom niekedy dosť podobne, takže ti nič nevyčítam. Emoticon
Čo sa týka tvojich teórií, v niečom máš pravdu, v niečom nie tak celkom, ale zatiaľ nemáš dostatok informácií. To sa zmení možno už v budúcej kapitole. Emoticon
Ďakujem za komentár a som rada, že sa ti kapitola páčila Emoticon

5. mima33 admin
17.12.2015 [19:07]

mima33Ach, skoro by som zabudla okomentovať Emoticon Kapitolu som čítala už predvčerom vo vlaku, ale na mobile sa mi zle píšu komentáre, tak si to vždy nechávam až na PC Emoticon

Dosť o mne - poďme k poviedke! Raven je ako také stratené šteniatko, ktoré naozaj potrebuje pomoc. Z kapitoly vyplynulo, že existuje akýsi... magický (?) svet, ktorý má svoje pravidlá alebo zákony, podľa ktorých funguje - aspoň na mňa to tak pôsobilo. Správne som pochopila, že Logan je z dôležitej rodiny? A jeho otca naozaj nemám rada, a to tam bol len chvíľu Emoticon

Fakt ma zaujíma, čo je Raven zač a tiež kto alebo čo je Logan. A ten koniec kapitoly Emoticon teraz som stratená už úplne Emoticon

Teším sa na ďalšiu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. LiliDarknight webmaster
15.12.2015 [22:39]

LiliDarknightValeriee, tak diplomaticky si sa trafila do situácie. Emoticon
ďakujem za komentár Emoticon

3. Valeriee přispěvatel
14.12.2015 [20:58]

ValerieeRaven se objevila v nesprávnou chvíli na nesprávném místě Emoticon Logan patří mezi ty, kteří už žijí hodně dlouho a dost dobře vědí, kým jsouEmoticon Budu vyhlížet další kapitolu Emoticon Emoticon Emoticon

2. LiliDarknight webmaster
13.12.2015 [22:42]

LiliDarknightBlacky, ja viem, mám skoro talent na splietanie, ale bude veľmi zaujímavé sa z toho dostať, ale už teraz ti môžem povedať, že v niečom predsa máš pravdu. Emoticon Ale tá časť s Luxenmi ma dostala (pripomenulo mi to, že by som mala prečítať tú poslednú knihu). Emoticon
Neboj sa, dosť skoro sa dozvieš, kto je Logan a kto je jeho otec a to, čo robil Logan v tej uličke, už v budúcej kapitole. Pravdepodobne. Emoticon
ďakujem za komentár Emoticon

1. Blacky
13.12.2015 [22:22]

Len ty máš dar urobiť z brdelu čisté búranisko, priahám, že som popletená viac, ako sa dá. :p

Takže sú tu dokonca spoločenstvá. Žiadne potulné mýtické bytosti. Je možné, aby naša Raven bola dcérou jedného zablúdilca? Alebo dokonca ona bola zablúdilec a vychovali ju adoptívny rodičia bez toho, aby vedela, že je adoptovaná?

A Kto je potom Loganov otec?Do kelu. mám nad čím premýšľať pri zaspávaní. :)

A čo Logan robil? Sal dušu? to bolo prvé, čo ma napadlo, ale čítala som práve LUxenov, tak ešte fičím na móde "vysajem tvoju energiu".

A Jeho otec je blbec. Sám povedal, že je ich Ťažko zabiť, nie, že je to nemožné. ZAujímalo by ma, či niekoho nahnevá a to bude dôvod prečo po ňom idú alebo budú chcieť jeho moc.

Do frasa, sedem dní je moc dlhá doba.

Dúfam, že ti skúšky dopadnú dobre a ty sa cez sviatky pustíš do písania na sto procent, aby si nám mohla nadávkovať našu drogu, aspoň dvakrát do týždňa :P

Potrebujem aspoň v niečom nájsť logiku a ŕád v tomto bordely. A ty mi nedávaš žiadne oporné body, pre moje nezmyselné teórie.

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!