OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Spomeň si na mňa - 13. kapitola



Spomeň si na mňa - 13. kapitolaVitaj späť, Orión.

 

Potiahol nosom a zacítil nechutný zápach. Okamžite otvoril oči v snahe pohnúť sa, no išlo to veľmi ťažko. Bolestivo vykríkol, keď sa mu podarilo prevaliť na druhý bok a obzeral sa okolo seba, zatínajúc zuby od tej ukrutnej bolesti. Okolo neho nič nebolo, len tmavé, studené steny.

Cez malé omriežkované okienko miestnosti, presvitali slabé slnečné lúče. Zaťal zuby od bolesti, ktorá vystreľovala do celého jeho teľa a posadil sa, oprúc sa o chladnu stenu. Poobzeral sa okolo seba, prudko sa nadychujúc. Snažil sa rozpamätať, čo sa mu stalo a prečo tu vlastne je. Podľa všetkého sa musel s niekým pobiť, keďže mal pravdepodobne dobité celé telo.

Ruku inštinktívne natiahol k svojmu prútiku, no zistil, že ho nemá a tak nahlas zaklial. Chytil sa za hlavu, zatvoriac oči a snažil sa zistiť, čo sa mu stalo.


Sledoval, ako Hermiona opúšťa jeho izbu, a tak sa zvalil naspäť do postele, usmievajúc sa so zatvorenými očami. Nemohol uveriť, že naozaj strávil noc s Hermionou. Aj keď samozrejme, kvôli ich dohode nerobili nič iné, okrem zopár nevinných bozkov, no to mu celkom stačilo.

Zatiaľ, dodal v duchu sa posadil sa, odokrývajúc zo seba prikrývku. Koniec koncov, už bolo dosť hodín a tak sa rozhodol trocha prejsť a pretriediť si myšlienky, ktoré sa stále vracali ku spiacej Hermione. Obliekol si jeansi a voľné šedé tričko, na ktoré si prehodil habit a otvoril dvere, mieriac si to na astronomickú vežu. V tom však započul hlasy, a tak sa vybral bližšie k nim, schovávajúc sa za múr, načúvajúc.

„Musíme konať rýchlo,“ povedal hrubý hlas a Draco v tom momente prisahal, že mu bol povedomý. Vykukol spoza múru, sledujúc profesora Malkina, ktorý sa s niekým rozprával, no kvôli múru Draco nedovidel na druhú osobu a ani nemusel. Hneď, keď sa druhý muž ozval, Draco spoznal kto to je.

„Myslíš, že ma nespozná? Ja nie som on, otec!“ rozhodil rukami druhý muž a zamietavo pokrútil hlavou.

Draco zmätene zažmurkal, netušiac, čo sa to tu do pekla vlastne deje. Zalapal po dychu a neveriacky počúval dvoch mužov.

„Psst!“ okríkol ho profesor Malkin. „Zbláznil si sa, Nicolas? Niekto nás môže začuť!“ povedal karhavým hlasom.

„Je mi to jedno! Chcem, aby toto všetko skončilo! Dobre vieš, že som toto nechcel urobiť, nedal si mi na výber!“ zvýšil hlas, sem-tam sa ostražito obzrúc okolo seba.

„Chcem vidieť Isabellu,“ povedal Nicolas s hnevom v očiach a hľadel do Malkinovych očí.

„Uvidíš ju, len čo splníš svoju časť dohody,“ povedal Malkin s pokojom v očiach.

„Musíš sa snažiť vykonať všetko správne. Dlžíš to svojmu priateľovi.“

Nicolas si znechutene odfrkol a neveriacky pokrútil hlavou.

„On nie je môj priateľ!“ zavrčal pomedzi zuby, pevne zatínajúc päste.

„Sklamal si ma, synak.“

„Nevolaj ma tak. Dobre viem, že si ma nikdy nemal rád, tak ako Orióna,“ povedal vyčítajúco hľadiac cez neho.

Profesor Malkin sa pozrel na svojho syna a súcitne ho potľapkal po pleci.

„Vieš, čo máš robiť. Odvedieš Grangerovú do zakázaného lesa. To je tvoja jediná úloha, tak ju nepobabri,“ povedal Malkin ignorujúc jeho posledné slová.

„A čo s Malfoyom?“ spýtal sa Nicolas s prehnaným záujmom.

Malkin zúrivo schytil Nicolasa za habit, pozerajúc sa mu do očí. Draco celú túto scénu sledoval spoza múru a znechutene sa zatváril, keď zbadal temné znamenie na ruke profesora. Vedel, že v tej pracovni niečo videl, no nebol si celkom istý, či to bolo skutočne temné znamenie, preto Hermione neodpovedal na jej otázku. No teraz by jej odprisahal, že sa nemýlil.

„Ani sa ho nedotkni, rozumel si?!“ zavrčal a potom ho odsotil od seba s hnevom v očiach.

„Prečo?“ spýtal sa Nicolas zastretým hlasom.

„Lucius bol môj priateľ. Nemohol by som ublížiť jeho synovi a preliať tak vzácnu krv!“ rozhorčene rozhodil rukami, krútiac hlavou, nad hlúposťou svojho jediného syna. Dobre vedel, prečo mal Orióna radšej než vlastnú krv.

Draco počul už dosť. Oprel sa o chladnú stenu a pri zmienke o jeho otcovi, sa mu do očí tisli slzy. Bola pravda, že jeho otec bol krutý, sebecký sviniar. Ale Draco vedel, že ho mal rád. Miloval svoju rodinu, aj keď to tak nevyzeralo. Potriasol hlavou, venujúc sa iným myšlienkam. Teraz mu ostávalo, nájsť Hermionu a varovať ju. Draco si uvedomoval, že Hermiona Nicolasovi verí, a preto ju musí nájsť, skôr než on. Mal pravdu, keď mu niečo na zasratom Nicolasovi nesedelo. A teraz vedel, že sa predsa len nemýlil. Slabo sa usmial, keď si predstavil, že za malú chvíľu bude po všetkom. Hermiona konečne bude voľná a nebude sa musieť báť o svoj život. Vykročil vpred, utekajúc varovať riaditeľku a povedať jej o všetkom, čo počul. Ešte raz sa obzrel za seba, kontrolujúc dvoch mužov, ktorý tam už teraz ale nestáli. Nechápavo prižmúril oči, rozbehnúc sa preč, no niečia ruka ho silno schytila za habit. Okamžite stočil hlavu na svojho útočníka.

„Ale, ale, neučili ťa, že počúvanie cudzích rozhovor je neslušné?“ uškrnul sa Nicolas triumfálne. „Dnes vážne nemáš šťastie. Ak by ťa našiel môj otec, možno by si vyviazol bez zranení. Aká to smola,“ uchechtol sa, vytiahol prútik, namierený na Dracovu hlavu.

„Hajzel!“ vyštekol Draco, prudko sebou mykajúc.

„Crucio!“ vyštekol Nicolas a Draco spadol na zem, necítiac nič iné, len ukrutnú bolesť, ktorá mu zahmlila všetky myšlienky.


„Hermiona!“ vykríkol takmer okamžite, snažiac sa postaviť na nohy.

Musí ju nájsť a musí ju ochrániť. Takto to nemôže predsa skončiť. Nie teraz, keď bol do nej tak veľmi zamilovaný. Draco zaťal zuby a postavil sa na nohy, aj keď ho to stálo všetko jeho úsilie. Porozhliadol sa okolo seba, snažiac sa, nájsť nejakú cestu von, ale bolo to márne.

Oprel sa o oceľové dvere s mriežkou a začal kričať o pomoc. Nechápal, prečo to vlastne urobil, ale niečo urobiť jednoducho musel. Búchal do dverí, kopal do nich, kričal z plných pľúc, ale nič sa nedialo.

„Prekvapivé,“ zamrmlal trpko a sadol si na zem, hypnotizujúc očami dvere.

Nechcel ani len pomyslieť na to, čo sa teraz deje s Hermionou. Ak nepríde na spôsob, ako sa odtiaľto dostať, Orión ju zabije, tak ako ona pred rokmi zabila jeho otca. A ako poznal ich rodinu, nebude to zrovna príjemná smrť. Čím viac o tom premýšľal, tým to bolo horšie. Chcel nájsť Hermionu a povedať jej čo k nej cíti. Bál sa, že umrie skôr, ako by jej to mohol povedať a s týmto pocitom by nemohol ďalej žiť. Nemohol by ďalej žiť bez jeho Hermiony.

Zaúpel od bezmocnosti a zvesil hlavu. Náhle však započul kroky blížiace sa k jeho cele a tak pomaly zodvihol hlavu, uprene čakajúc.

Oceľové dvere sa roztvorili dokorán a stála v nich, žena s prenikavými modrými očami a kučeravými, dlhými vlasmi, ktoré boli rozcuchané na všetky strany. Bola špinavá a jej oblečenie bolo dotrhané pričom z jej spodnej pery stekali malé kvapky krvi. Draco okamžite vstal na nohy, prezerajúc si ženu pred sebou.

„Kto ste?“ spýtal sa so zamračením.

„Volám sa Isabella,“ povedala žena nervózne, „ale na toto nie je čas, musíme isť,“ podišla k nemu a netrpezlivo ukázala prstom na dvere. Draco si ju neveriacky obzeral, netušiac, čo má urobiť. No nemusel váhať dvakrát, keď videl oceľové dvere, otvorené dokorán. Slabo prikývol a rozbehol sa aj so ženou preč z toho odporného miesta.

***

Hermiona ležala na studenej zemi, schúlená do klbka. Pomaly roztvorila oči, sledujúc čiernu siluetu, ktorá na ňu z vrchu hľadela. Hermiona inštinktívne siahla po svojom prútiku, no muž, ktorý ju sledoval, pobavene pokrútil hlavou.

„Hľadáš toto?“ zamával jej prútikom pred očami.

Hermiona bolestivo zaúpela, chytajúc sa za hlavu, ktorá ju príšerne bolela. Pri takej ukrutnej bolesti jednoducho nedokázala rozmýšľať a tento krát nemala žiaden plán B. Netušila, ako sa odtiaľto dostane a preto sa aspoň pokúsila získať čas.

„Prečo, Nicolas?“ zaúpela a plazila sa od neho, čo najďalej.

Zhlboka sa nadýchol, pripravujúc si svoju skvelú reč.

„Nechcel som, aby to dopadlo takto. No pochop, môj otec väzní Isabellu a sľúbil mi, že ju prepustí, výmenou za teba,“ povedal súcitne a skúmal ju pohľadom.

„Tvoj otec?“ vyhŕkla nechápavo so zamračením.

„Môj otec žije. A celkom náhodou vyučuje na Rokforte hodiny transfigurácie.“

„N.A.M,“ vydýchla Hermiona a oči uprela na Nicolasa. „To ty si bol na tej fotke,“ povedala Hermiona zasnene a teraz jej už všetko dávalo dokonalý zmysel.

„Na akej fotke?“

„Keď sme sa vlámali do pracovne profesora Malkina,“ vravela, prehrávajúc si ten moment v hlave, „Draco si prezeral fotky na krbe. Na jednej si bol ty so svojím otcom. Tak veľmi si sa zmenil, ale tie oči,“ šepla roztraseným hlasom, „sú ako jedny.“

Nicolas ju počúval so záujmom.

„Odkedy v tom ideš?“ spýtala sa s hnusením v očiach.

„Ten rozhovor v nemocnici bol úprimný. Vtedy som ešte nevedel všetko. Netušil som, kto je profesor Malkin, až pokým som sa s ním nestretol osobne. Pravdaže, očakával, že sa stretneme a ponúkol mi dohodu. Nemohol som odmietnuť. Vieš, možno by si sa dožila dlhšie, keby si nesnorila naokolo a neprekukla môjho otca. Bol rozčúlený, keď vás prichytil v jeho pracovni. A preto vymyslel plán. Musel som ťa dostať na odľahlé miesto a vedel som, že jediný komu tu dôveruješ je Malfoy. Preto som sa raz vkradol do jeho prefektskej izby a získal plavý vlas z jeho plášťa.

„A uvaril si všehodžúš,“ povedala dychtivo Hermiona, spomínajúc si na vôňu všehodžúsu, ktorá vychádzala z chlapčenských záchodov.

Neveriacky pokrútila hlavou, počúvajúc, ako hrdo opisoval plán, ktorý vedie k jej smrti.

„Je mi z teba zle,“ odsekla s vyčítavým pohľadom.

„Neboj, ani sa nenazdáš a bude po všetkom. Nemal som inú možnosť. Čoskoro príde Orión, otec ho už povolal a všetko sa skončí. Bude to tak lepšie, už sa nebudeš musieť báť o svoj život a nebudeš hrozbou pre ostatných priateľov,“ povedal horlivo, presviedčajúc ju o svojich chorých slovách.

„Myslíš, že Isabella bude chcieť byť s tebou? Aj po tomto? Bude sklamaná, Nicolas.“

„Bude chápať, že to robím kvôli nej. Nesnaž sa ma obmäkčiť, nepodarí sa ti to,“ varoval ju s vražedným pohľadom. Hermiona chcela z úst vypustiť štipľavú poznámku, no do očí jej spadol kameň, ktorý ležal na zemi, kúsok od nej. Nenápadne sa po ňom načiahla, pokukujúc po Nicolasovi a keď sa na ňu dlhšie nepozrel, využila situáciu a zhrabla ho do ruky.

„Pochopí to,“ opakoval stále dokola otočený chrtom a medzitým sa Hermiona rýchlo postavila, udrúc ho kameňom do hlavy. Nicolas spadol na zem, vykríknuc od bolesti a ona sa rýchlo zohla a vytrhla mu svoj prútik z ruky. Neváhala ani sekundu a rozbehla sa preč, čo jej nohy stačili, avšak mala poranenú pravú nohu, na ktorú sa jej ťažko stúpalo. Počula zúrivé zavrčanie a hlavu stočila naspäť, pozerajúc sa ako sa Nicolas stavia na nohy.

Stufety!“ zakričal za ňou zlomeným hlasom a Hermiona sa len tak- tak vyhla zaklínadlu, ktoré preletelo ponad jej hlavu a zasiahlo strom pred ňou. Utekala ďalej, schovajúc sa za veľký strom.

Sectusembra!“ zakričala, vrhnúc po ňom zaklínadlo, ktoré Draca takmer pripravilo o život a znova sa skryla za strom, potichu čakajúc na ďalší jeho útok. Prudko vydychovala, opierajúc sa o strom a premýšľala, kde je teraz Draco. Bála sa oňho a dúfala, že sa mu nič nestalo.

„Nerob si to ťažšie, Hermiona!“ kričal Nicolas a jeho hlas sa ozýval po celom zakázanom lese. Naokolo bola tma a to dávalo Hermione výhodu. Snažila sa potichu dostať od približujúceho Nicolasa, čo najďalej, ale jej zranená noha, vydávala až príliš hlasitý zvuk.

Nicolas ihneď stočil hlavu za zvukom praskajúcich konárov, na ktoré Hermiona nechcene stúpala a rozbehol sa smerom k nej. Hermiona zhíkla a utekala, čo jej nohy stačili, v tom však narazila do niečej pevnej hrude, cítiac zápach cigariet.

„Slečna Grangerová, čo tu robíte takto neskoro?“ spýtal sa slizký hlas a Hermiona smutne zaúpela, keď ju starcove ruky schytili za habit a šmarili s ňou o zem. Z úst jej začala valiť krv a jej prútik spadol na zem. Načiahla sa po ňom rukou, dobre si uvedomujúc, že to nemá význam, ale nemohla sa len tak vzdať. Profesor Malkin sa hlasito rozosmial a schytil ju za habit, postaviac ju na nohy.

„Nemali by ste sa túlať po zakázanom lese, slečna Grangerová. Ešte by sa vám mohlo niečo stať,“ povedal s úškrnom, pozerajúc sa do Nicolasovych očí.

„A ty buď rád, že som prišiel v čas!“ švihol po ňom karhavým pohľadom a sotil Hermionu k najbližšiemu stromu pričom vyčaroval laná, ktoré vyrazili zo zeme a pevne ju priviazali o strom. Prudkou sebou mykala, snažiac sa dostať spod zovretia silných lán. Bola tak zúfala, neuvedomujúc si, že je neskoro. Šklbala sebou, kričala od zlosti, no nič z toho nepomáhalo. V hĺbke duše, si uvedomovala, že to jednoducho nemá zmysel, ale nemohla sa vzdať nádeje.

Keď ju kričanie vyčerpalo, prestala sebou škubať a začala sa chvieť. Nevedela či od strachu zo smrti, alebo jej jednoducho bola zima. Unavená, sa poobzerala okolo seba. Všade bola tma a ticho, pokoj. Hustá, šedá hmla sa vznášala naokolo a sem-tam bolo počuť húkanie sovy, či zvuk iných lesných, nočných tvorov. Nicolas s Malkinom o niečom horlivo diskutovali, a na Hermionino šťastie, vôbec si ju nevšímali a tak na malý moment zatvorila oči, premýšľajúc nad všetkým, čo sa v jej živote stalo. Práve v tento moment si priala, aby ju Nicolas nikdy nenašiel a nepriviedol späť. Možno by sa jej žilo oveľa ľahšie, ako celkom normálnej žene, bez magických schopností. V túto dobu by jej najväčší problém bola písomka z matematiky.

Avšak, boli tu jej priatelia. Ron a Harry, dve osoby, ktoré milovala najviac. A potom tu bol Draco, človek, ktorého stále neznášala, no napriek všetkým jeho chýbam ho taktiež milovala.

Jediné, čo si priala, bolo to, aby poslednýkrát mohla uvidieť svojich priateľov. Chcela sa s nimi rozlúčiť a poďakovať im za to, že pri nej vždy stáli.

„Prásk!“ ozvalo sa blízko pri Hermione. Okamžite otvorila oči, uvedomujúc si, že niekto sa práve premiestnil. Malá nádej zažiarila v jej očiach, dúfajúc, že to bol jeden z jej priateľov.

Čierna, približujúca silueta sa približovala, kráčajúc k Nicolasovi a jeho otcovi. Podľa všetkého to bol muž. Vysoký a driečny. Na sebe mal prehodený čierny habit, ktorý ho v tej tme takmer robil neviditeľným.

„Avery, Nicolas!“ vykríkol muž s triumfálnym úsmevom.

„Orión, chlapče, vitaj späť!“

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Spomeň si na mňa - 13. kapitola:

4. Percy
17.11.2013 [1:26]

Veľmi dobrá , kapitola. Vážne som nečakal, že sa to takto skončí a celkom mám rád pár Hermiony a Draca. Tak veľa šťastia pri ďalšom písaní, určite bude dobré.

3. Helča
11.11.2013 [14:32]

Moc se těším na další kapitolku. Emoticon

2. Niki
01.10.2013 [7:10]

Hustá kapitola !!!!!
Těším se na další :))

1. michelle742
28.09.2013 [18:02]

Úžasné ;) tak ako všetky predošlé kapitoly Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!