OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Sunset - 16. kapitola



Sunset - 16. kapitolaZimné prázdniny sú v plnom prúde, a tak sa Nessa so Shanom a Davom vyberú lyžovať, ale pre niekoho to nedopadne dobre...

NEHODA

Na druhý deň som sa zobudila do nádherne bieleho rána. Pristúpila som k oknu a pozerala na veľké vločky lenivo padajúce k zemi, kde tvorili hustú pokrývku.  Teplo som sa obliekla a zišla som dolu na raňajky. Celou kuchyňou rozvoniavali dobroty, ktoré mama piekla ako odušu. Už dlho ju nechytila „Vianočná horúčka“, no bol to príjemný pocit vidieť ju opäť... vo svojej koži. Jedinou nevýhodou, keď mama piekla, bolo, že som nikdy nič nevedela nájsť. Všetko bolo poprehadzované a vtedy miestnosť nazývaná kuchyňa bola ako bojové pole za čias Hitlera.  Nasypala som si teda do misky cereálie a zaliala ich mliekom.

„Dobré ráno, princezná,“ počula som zamatový hlas pri mojom uchu.

„Zbláznil si sa hovoriť mi tak pred mojou mamou?“

„Ale veď tu nie je,“ bránil sa.

„My o čertovi a čert za dverami,“ povedala som mu myšlienkami, keď mama vošla dnu do kuchyne.

„Pôjdete dnes na vianočné trhy?“ zaujímalo ju.

„To je už dnes?“ zarazila som sa.

„Ehm, čo to je?“ nechápal Shane. Akoby aj mohol, keď tu ešte nebol -  teda predpokladám.

„No, pôjdeme na trhy a budeme kupovať darčeky,“ stručne mu vysvetlil Dave.

„Hej, pôjdeme,“ odvetila som za všetkých.

„No, to by ste si mali pohnúť,“ povedala mama. „Kým tam ešte niečo je.“

„Fajn,“ odvetila som a vložila misku do drezu. „Ideme. Nech ste o päť minút pred domom,“ zavelila som smerom k nim.

„Rozkaz, šéfe,“ zasmial sa Dave.

Vyšla som do svojej izby, navliekla na seba ešte jeden pulóver, namaľovala sa a zišla dolu. Už som tieto trhy zažila a kým ste niečo pre niekoho nevybrali, neodišli ste a bolo dosť ťažké nájsť tam niečo súce. Keď som prišla k dverám, stáli už pri nich nastúpení.

„Meškáš,“ poznamenal posmešne Dave a poklopkal si po hodinkách.

„Len sa nezblázni,“ odsekla som mu otrávene. Nasadli sme do jeho nového auta a viezli sa asi desať minút, kým sme nezastali pred malými stánkami.

„Takže, tu sú peniaze,“ povedala som a podala im päť libier.

„Ja mám,“ odvetil Shane.

„Fajn, zostane viac pre mňa,“ rozhodla som a nenápadne si strčila peniaze do zadného vrecka na nohaviciach.

„Opúšťam vás,“ usmial sa nevlastný brat a zamieril k dievčaťu s dlhými ryšavými vlasmi.

Tak sme zostali úplne sami proti desiatkam obchodíkov. Pozerali sme, sem- tam sme niečo kúpili, no tento rok to bolo úbohé. Držali sme sa za ruky a dala by som ruku do ohňa, že už na prvý pohľad vyzeráme ako zaľúbený párik - bola to pravda.

Pred jedným obchodíkom mi pustil ruku a postavil sa predo mňa.

„Počkaj ma tu,“ povedal pomaly a zreteľne, akoby sa bál, že mu ujdem.

Prikývla som - čo iné som mohla urobiť.

Ako som tam tak stála a podupkávala si špičkou čižmy, pri mne sa zjavila osoba, ktorú by som najradšej videla pod zemou- Joe.

„Aha, naša cicuška sa vrátila,“ zatiahol posmešne vodca gangu. Na tvári mal pohľad silnej túžby. Vedela som, čo chce. „Počuj, koľko platí ten, čo je tu dnes s tebou?“

„O čom to hovoríš?“ zareagovala som ihneď.

„Chcel som vedieť, či nie si príliš drahá štetka. Vždy sa ťaháš s niekým iným, takže klientov je dosť,  ale nám by si mohla dať nejakú tú zľavu,“ zarehotal sa.

Okolo mňa sa rozostavili jeho „ľudia“ a ja som nemala najmenšiu šancu odísť.  S nádejou som sa pozrela na Sebastiana, no ten len sklonil hlavu.

Darebák jeden, pomyslela som si. Hlavne, že ma chce späť. Aj keby mal nejakú šancu, po tomto by si už neškrtol.

„Tak čo, ako sa dohodneme?“

„S tebou by som nešla do postele ani keby mi od toho závisel život. Radšej by som zomrela,“ vyslovila som dôrazne.

„Škoda a my sme si mohli tak pekne užiť, ale keď to vnímaš takto, v poriadku,“ povedal sklamane a vystrúhal smutnú grimasu - akože ho to veľmi bolí no ja som vedela, že zájde za roh a nejakú babu si odchytí. Vtedy sa kruh jeho kumpánov okolo mňa začal zmenšovať. Joe stál pri mne tak blízko až som zacítila jeho drahú kolínsku.

„Vieš,“ začal pomaly a ticho, „ja sa neuspokojím s odpoveďou ‚nie‘. Pre mňa to slovo nič neznamená. Takže aká bude tvoja odpoveď teraz?“

Skôr ako som stihla niečo namietať, pritlačil si ma k sebe. Chcela som sa nejako brániť- hoci aj svojimi schopnosťami-, ale ruky som mala zakliesnené pod svojou hruďou. Zacítila som jeho ruku na mojom zadku. Prosebne som sa pozrela na Sebastiana, no on mal stále hlavu sklonenú k zemi. Keď Joe videl, kam môj pohľad smeruje, zachechtal sa.

„Ehm, Sebastian, dúfam, že ti to nejak nevadí.“

„Nie,“ odvetil chladne.

Vtedy vo mne vzkypela zlosť a povedala som si, že už s ním nikdy neprehodím, ani jedno slovo. Nadobro som ho zavrela do svojej minulosti a nemienila som ho nikdy vypustiť.

„Tak čo krásavica, užijeme si? Budem nežný,“ zasmial sa a chystal sa priložiť si svoje pery na moje, no v tom ho niekto udrel silou, akú som ešte nikdy nevidela. Vedľa mňa stál Shane, rukou ma tlačil za svoj chrbát a v očiach mu planul hnev. Len čo sa Joe pozviechal zo sebe, uštedril mu ďalšiu ranu. S úst mu tiekol tenký pramienok tmavej krvi. Jeho kumpáni boli zmätení - nevedeli, čo majú robiť. Pozrela som sa na Sebastiana. Oči mal dokorán vyvalené a nečinne sa pozeral, ako môj chalan bije jeho ‚bossa‘.

„Shane, prestaň. Poď, ideme preč,“ ťahala som ho za ruku. Pozrel sa na mňa a vtedy som sa zarazila - videla som tam bolesť. Takú hlbokú až ma to zraňovalo.

„Ideme,“ zopakovala som.

Zhlboka si vzdychol a prikývol. Joe ležal na zemi, a keď sme odišli, jeho ‚priatelia‘ sa k nemu okamžite nahrnuli. Dorazili sme k Davovmu autu. Po tom, čo sa stalo som nedokázala ani stáť. Oprela som sa o dvere a zviezla sa na zem. Shane si sadol vedľa mňa a chytil ma za ruku. Bolo zvláštne, že som vôbec nebola vystrašená z toho, čo sa mi ten kretén chystal urobiť. Bola som čudne pokojná. Oprela som si hlavu o rameno môjho záchrancu a načúvala ako trhane dýcha. Až vtedy som si všimla, že v ruke drží nejaký balíček. V duchu som hádala, čo by to tak mohlo byť. Darček pre mňa? Alebo pre niekoho iného? Všimol si kde zakotvil môj pohľad a okamžite to schoval.

Niečo, čo nemám vidieť, pomyslela som si.

„Vy ste už tu?“ spýtal sa Dave prekvapene. „Videli ste, čo sa stalo Joeovi? Niekto ho poriadne zmlátil.“

Nemohla som sa nesmiať. Neviem prečo, zrazu mi to všetko prišlo hrozne smiešne. Uprela som veľavravný pohľad na Shane a potom znova na nevlastného brata.

„No pekne, to Shane?“ neveril.

Mlčky som prikývla.

„Prečo?“

„Chcel ma pretiahnuť,“ odvetila som jednoducho, no zacítila som ako sa pri poslednom slove môj priateľ strhol.

„Ešte mu nestačilo?“ nadvihol Dave obočie a otvoril nám dvere auta.

„Zrejme nie. Vždy chcel to, čo nemohol mať.“

„V tomto prípade to ani nedostane,“ zasmial sa a vtedy som k svojmu príbuznému cítila nezvyčajné sympatie.

 

„Večera,“ zavolala mama.

Zohla som posledný kúsok baliaceho papiera na darčeku, hodila ho pod posteľ a zišla dole do kuchyne. Všetci sme sa usadili za stôl a v tichosti jedli. Vtom Dave prehovoril:

„Po večeri ideme s Kelly na svah, pôjdete s nami?“

Až po chvíli som si uvedomila, že tá otázka bola adresovaná mne a Shanovi.

„Hej,“ odvetila som.

„Fajn, ale nezabudnite si dávať pozor. O tomto čase tam už nie je veľmi svetlo,“ upozornila nás mama.

„Hej, zapneme si lampu na chate,“ ubezpečil ju Dave.

Hneď ako sme dojedli, išli sme sa obliecť do overalov, vzali si lyže a zišli sa pri aute. Na sedadle spolujazdca som už videla dievčinu, ktorá bola aj na trhoch. Mala hlboké hnedé oči, cez ktoré jej padalo pár pramienkov červených vlasov. Chalani nakladali lyže, preto som si sadla za volant.

„Ahoj,“ oslovila som ju.

„Ahoj, ty si Davova nevlastná sestra Vanessa, že?“

„Správne a ty si... “

„Kelly, jeho priateľka.“

Musela som uznať, že si vedel vybrať. Mala nádherný, úprimný úsmev a oči jej doslova žiarili.

„Hej, čo tu robíš?“ okríkol ma jemne Dave.

„Už letím,“ povedala som, vyskočila z miesta a usadila sa za Kelly.

„Tak, ide sa na horu,“ zvolal a naštartoval motor. Cesta nebola veľmi dlhá. Šli sme cez mesto až k nevysokému kopcu. Nebolo to lyžiarske stredisko, no dalo sa tam vyblázniť. Ako malá som sa tam chodievala s mamou sánkovať. Zbožňovala som to tam. Keď sme dorazili na miesto, začalo husto snežiť, takže sme skoro nič nevideli. Zobrali sme si veci a  vyliezli na vrch ku chate. Dave zasvietil svetlo pri dverách a my sme odrazu rozpoznali každý kúsok pokrytý snehom. Chalani sa už spustili dolu, no kým sme si my nazuli lyže, chvíľu to trvalo.

„Koľko ste spolu?“ spýtala sa odrazu Kelly.

„Taký rok a vy?“

„Tri mesiace?“ povedala spýtavo, akoby si nebola celkom istá, či je to naozaj tak. „Už sa o niečo pokúsil?“ vyzvedala ďalej.

„Ak myslíš na to, tak ešte nie.“

„To naozaj?“ nechcela mi veriť.

„A Dave hej?“

„No, chalani v ich veku sú nabití testosterónmi,“ zasmiala sa.

„Počkaj, chceš mi povedať, že vy dvaja ste už... “

„Nie. Ja nie som taká ľahká korisť. Vieš, Dave nemá dobrú povesť, no aj tak som si s ním začala. Niečím ma priťahuje. Najprv sa však chcem uistiť, že nie som len na sex.“

„Netušila som, že... “

„Odkopáva baby, len čo sa s nimi vyspí? Áno, je taký, avšak ja cítim, že toto je iné. Že sa mu so mnou páči tráviť čas sedením na zmrzline alebo v parku.“

Vtedy k nám prišiel Lucas.

„Čauko,“ pozdravil ma a nasadil žiarivý úsmev ako z reklamy na zubnú pastu.

„Ahoj,“ odvetila som, keď si ku mne sadal. „Ehm, Kelly, toto je Lucas, môj spolužiak. Lucas, toto je Kelly, Davova priateľka a moja kamarátka,“ predstavila som ich.

„Ahoj,“ pozdravili sa navzájom.

„Ideš na svah?“ spýtal sa po chvíli.

„Neviem, asi ešte nie.“

„Fajn, tak vás tu nechám,“ odvetil a zmizol v tme.

Akonáhle bol preč, zjavili sa pred nami naši ‚chlapi‘.

„Hm, tak idete na svah, či nie?“ ozval sa Dave.

„Hej,“ vyslovila som rozhodne, postavila sa na lyže a do rúk chytila palice.

„Vy asi nejdete, že?“ spýtal sa tajomne Shane a žmurkol na môjho nevlastného brata.

Nemala som najmenšie tušenie, čo tým chcel naznačiť, no tak nejak mi to bolo ukradnuté. Vstala som a pripravila sa. Jemne sa odrazil a spustil dolu kopcom.  Napriek tomu, že som skoro nič nevidela, zaryla som palice do snehu a nasledovala som ho. Nestála som na lyžiach skoro tri roky, no bolo to ako s bicyklovaním. Keď sa to raz naučíte, už to nezabudnete. Ľahké snehové vločky mi vrážali do tváre a ja som si naplno užívala jazdu. Už dlho som sa necítila tak... normálne. Okamžite som zabudla na všetky tie problémy, ktoré ma čakali v Lutone. Na to, že môj priateľ je Lovec duší a chce ma zabiť. Vietor ma pichal v tvári ako jemné ihličky, no ani to mi nevadilo. Bola som rada. Odrazu sa mi však v ceste zjavil výbežok a ja som nestihla vytočiť. Pravá lyža do neho narazila a moje telo letelo vpred. Hlavou som narazila na tvrdú bielu pokrývku a kotúľala som sa dolu svahom. Pravdepodobne som na chvíľu stratila vedomie, pretože si nepamätám, ako som sa ocitla na konci svahu. Lyže som mala dolámané a v pravej nohe ma pichalo. Mala som pocit, akoby mi do nich vrážalo tisíc nožov a nemohla som ňou pohnúť. Snažila som sa postaviť, no márne. Ruky som mala ako z olova. Okolo mňa sa rozprestierala len tma a zima.

„Shane!“ zakričala som, no nikto sa neozval. „Lucas!“ skúsila som, no opäť bolo ticho. Svetlo na chate ešte jemne svietilo. Žmúrila som očami - dúfala som, že tak lepšie prenikne môj zrak cez ten čierny záves-, no nič som nevidela.

Nemohli predsa odísť bezo mňa. Museli si všimnúť, že tam nie som.

Odrazu sa ku mne približovali akési zvuky.

„Nessa?“ opýtal sa známy dievčenský hlas. Bola to Kelly.

„Tu som,“ odpovedala som jej.

„Preboha. Čo sa ti stalo?“ Zabrzdila, odopla si lyže a kľakla si ku mne.

„Narazila som na hrboľ a spadla som. Kotúľala som sa po celom svahu.“

„Idem zavolať pomoc,“ odvetila a odišla. O niekoľko minút na to, som počula rozhorčené hlasy. Bola už poriadna tma, takže ani svetlo na chate nepomohlo.

„Ness,“ povedal chlapčenský hlas. Keď postava podišla bližšie, spoznala som Lucasa. „Bolí ťa niečo?“

„Asi celý človek, ale hlavne pravá noha,“ posťažovala som sa. Odrazu sa jeho ruky ocitli vysoko na mojom stehne.

„Bolí ťa to tu?“ zaujímalo ho.

„Au, do riti,“ uľavila som si.

„Nedotýkaj sa jej,“ povedal podráždený hlas. Shane sa pri nás zjavil ako duch. Na tvári som mu zbadala rozhorčenie.  „Ideme okamžite do nemocnice. Dave,  naštartuj auto, hneď sme tam.“ Odopol si lyže a podal ich Kelly. Opatrne ich dal dole aj mne a narovnal mi zle položenú nohu.

„Au,“ zjojkla som opäť.

„Prepáč princezná,“ ospravedlnil sa, hoci mi chcel len dobre. Ruky mi podsunul pod chrbát a ladne ma zdvihol. Postavil sa na nohy a pevne vykročil vpred. Zarazilo ma, že poznal cestu k autu, pretože ja som nič nevidela. Keď sme došli k rozsvieteným svetlám sedanu, opatrne ma položil na sedadlo a sadol si vedľa mňa.

„Ideme,“ povedal rozhodne Dave, keď nastúpila aj Kelly. Bola som opretá o Shanovu hruď a nohu som si skoro ani necítila. Možno to bolo preto, že jeho vôňa pôsobila ako anestetikum. Dlaňou mi hladil vlasy a jemne mi šepkal do ucha.

„Bolí ťa to veľmi?“ spýtal sa.

„Tak trochu,“ odvetila som omámene.

O niekoľko minút na to, sme boli na pohotovosti. Shane ma opäť vzal na ruky a položil ma až v  čakárni. Hlasno zabúchal na dvere ambulancie. Bolo to tu úplne iné ako nemocnica v Lutone, ktorú som poznala. Všetko tu bolo moderné a čisté, žiadne zdochnuté kvety, ani sterilný zápach. Všade bolo ticho, preto zaklopal ešte raz. Mala som pochybnosti, či tu vlastne niekto je, či doktor nie je niekde na káve. Keďže som už nemala prístup k Shanovej vôni, noha ma hrozne rozbolela a akoby naschvál, ruka sa k nej pridala. Pravdepodobne ich budem mať zlomené. Ja som musela mať nejakého anjela strážneho, keď som sa udrela do hlavy, kotúľala som sa niekoľko metrov a som stále živá. Odrazu z dverí vybehla sestrička s napoly rozopnutou košeľou, po nej vyšiel doktor.

„Poďte ďalej,“ pozval nás.

Opatrne som sa postavila na zdravú nohu a odskackala do ordinácie. Sadla som si na mäkké lehátko a vystrela boľavú končatinu.

„Tak, čo sa vám stalo?“ spýtal sa mladý doktor. Keď som sa na neho lepšie pozrela, ani som sa tej sestričke nečudovala. Mal nádherné modré oči a plavé vlasy, ktoré mu padali do čela. Bol vysoký a postavu mal ako atlét. Jednoducho lámač ženských sŕdc.

„Slečna, tak poviete mi už, čo sa vám stalo?“ naliehal.

„Bola som sa lyžovať a zakopla som. Udrela som sa do hlavy a kotúľala som sa po celom kopci. Bolí ma noha a ruka,“ zreferovala som mu, ako sa cítim.

„No, to ste mali pekné šťastie.“

„Ja viem.“

„Takže urobím vám rötengen. Môžete doskackať až sem?“ spýtal sa a ukázal na miesta za veľkým zrkadlom. Opatrne som zoskočila z lehátka a podišla k nemu. Postavila som sa presne tam, kam mi ukazoval. Na pár sekúnd mi telo osvietilo jasné svetlo.

„Tak sa na to pozrime,“ povedal, keď vyvolal snímky a rozložil ich na tabuľu. „Na pravej nohe máte priečnu zlomeninu a na ľavej ruke tiež.“

Pristúpil ku mne a s baterkou v ruke mi zasvietil do očí.

„S hlavou nemáte nič, no mohol by sa prejaviť post- traumatický šok, ale myslím, že by to malo byť v poriadku. Dáme ti sadru a môžeš ísť domov.“

Keď som bola vybavená a vyšla som z miestnosti, zazrela som ustráchanú mamu a otca. Ak boli takíto a ja som si zlomila nohu, ako by vyzerali, keby som neprežila minulý rok?

„Som v poriadku,“ povedala som, aby sa na mňa nevrhli ako supy na potravu.

„Preboha, ty sa raz zabiješ,“ skonštatoval otec. Oprela som sa o neho a skackala som do auta - ani za svet som im však nedokázala zabrániť, aby o tom už nehovorili. Chvalabohu, mňa sa na nič nepýtali. Nechali ma kľudne sedieť opretú o Shanovu hruď s  vystretou nohou, ktorá ma už nebolela, pretože som opäť cítila jeho vôňu. Hladkal ma po vlasoch a ja som bola presvedčená, že keby som bola mačka, hlasno by som priadla.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Sunset - 16. kapitola:

5. Moonlight přispěvatel
08.07.2011 [22:04]

MoonlightĎakujem za všetky komentáre, veľmi ma potešili a som rada, že sa vám to páči :)

4. MirrorGirl454 přispěvatel
03.07.2011 [8:53]

MirrorGirl454Hnusk Joe, tak mu treba, vlastne, Shane mu mohol dať ešte viac, zaslúžil by si to a chudák Nessa, aj keď nechápem, prečo sa nebránila a tú zlomeninu jej rozhodne nezávidím, ale je dobré, že sa s Davom trochu skamarátili. Emoticon

3. ajeje
03.07.2011 [7:41]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. annaliesen
02.07.2011 [16:30]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. ElisR1 přispěvatel
01.07.2011 [20:54]

ElisR1To byla skvělá kapitola, promiň, že jsem si ji přečetla až teď, ale jeli jsme pryč, tak jsem to nestihla =D
Teda, Dave mě trochu zklamal, žádný popichování? Hmm, třeba příště.
Pak mě trošku překvapilo, kde se tam vzal Lucas???
To, že si Nessa zlomila "polovinu" těla, mě nepřekvapuje... =D
No, takže zítra nová kapitola?? =D =D =D =D =D
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!