OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Sunset - 17. kapitola



Sunset - 17. kapitolaStrata drahej osoby je vždy hrozná. Rovnako to bola aj pre Nessu zdrvujúca správa. Hlavne ak to bola jej najlepšia kamarátka.

SMRŤ

Kvôli mojim zlomeninám sa ku mne všetci správali milo a splnili mi každé prianie. Celé dni som ležala na posteli, niekedy som doskackala dolu do obývačky. Cítila som sa ako nejaká kráľovná, pretože všetci okolo mňa pobehovali ako sluhovia. Páčilo sa mi to. No po týždni nič nerobenia som sa začala nudiť. Ešteže tam bol so mnou aj Shane, pretože inak by som asi zomrela od nudy. Neskôr sa to ešte zhoršilo, pretože ma noha aj ruka začali svrbieť a ja som to nemohla vydržať. Priala som si, aby sa to všetko už skončilo.

Jedno ráno prišiel Shane aj s podnosom.

„Raňajky, vážená pani,“ povedal a položil mi ho na kolená. „Som váš osobný otrok, princezná,“ zasmial sa.

„Takže mi musíš splniť každé želanie?“

„Áno.“

„Hm, chcem pusu,“ usmiala som sa.

„Bude mi potešením,“ povedal a pritisol si svoje chladné pery na moje. Jemne ma posunul a  sadol si vedľa mňa.

„Toto otrok môže?“ spýtala som sa pochybovačne.

„Samozrejme,“ odvetil a z taniera si vzal jeden mesiačik pomaranča.

„Nejedz mi to. Potrebujem energiu.“

„Chceš to ešte?“ spýtal sa a otrčil ku mne nahryznuté ovocie.

„Nie, ďakujem.“

Oprela som si o neho hlavu a pustila sa do raňajok. Cítila som chlad jeho pokožky- vpíjal sa do mojej ako voda. Prstami mi krúžil po ruke a ja som opäť mala  pocit, akoby nič okolo nás neexistovalo.

„Hrdličky moje, aké ste krásne,“ povedala mama, keď vstúpila do izby. Neviem prečo, ale inštinktívne sme sa od seba vzdialili. Pozorne sme sledovali ako ukladá nejaké veci do zásuviek, a keď odišla, tuho si ma k sebe pritiahol. Tvár mi chytil do dlaní a začal ma bozkávať. Odrazu som mala strach, že by ho mohli pochytiť jeho túžby- nemala som najmenšie tušenie, prečo mi to akurát vtedy napadlo. Jednoducho sa to vynorilo v mojej hlave ako nejaká pripomienka. Veľmi škaredá pripomienka, ale nemohla som sa prinútiť odtiahnuť sa. Tiež som myslela na to, čo mi povedala pred niekoľkými dňami Kelly: „Chalani v ich veku sú nabití testosterónmi.“

Avšak potom som všetky obavy zahnala a užívala si to. Jeho ruka smerovala nebezpečne nízko môjho pásu. Srdce mi bilo ako splašené a hlava sa mi krútila. V tom sa ocitol na druhej strane miestnosti.

Schopnosti niekedy kazia život, pomyslela som si.

Hodila som na neho skormútený pohľad.

„Prepáč ja len nechcem, aby sa ti niečo stalo, preto keď zavetrím náznak, že by som sa nemusel ovládnuť, cúvnem,“ vysvetľoval, keď si sadal na stoličku blízko okna.

„Ale mne je to jedno,“ povedala som a sadla si mu na kolená. Zavrel oči a zhlboka sa nadýchol. Neviem prečo, možno som mala strach, že mu spôsobím nejaké problémy, som si pomaly pokladala hlavu na jeho hruď. Objala som ho, ako to boľavá ruka dovoľovala a vdychovala vôňu cezmíny.

 

Na druhý deň bol Štedrý večer, čo samozrejme hovorilo, že budúce ráno budú darčeky. Už som sa nevedela dočkať, kedy ten svoj dám Shanovi. Bola som pevne  presvedčená, že sa mu bude páčiť. Všetci upratovali, varili a zdobili, len ja som sedela na posteli ako nemohúca. Poriadne som nemohla stáť, pretože len čo som trochu zaťažila boľavú nohu, mala som pocit, akoby mi ju chcel niekto odpíliť. Tak rada by som im pomohla, no nešlo to. Párkrát si niekto z nich urobil prestávku a prišiel mi aspoň na nejaký čas robiť spoločnosť. Našťastie deň ušiel ako voda a nakoniec prišiel večer. Mala som však menšie problémy s obliekaním. Pre moju sadrovú nohu a ruku som to nedokázala urobiť sama, musela mi pomôcť mama. Po nekonečnom boji, ktorý sme vyhrali nad šatami, odskackať dolu k stolu bolo jednoduchšie. Avšak pri stole som sa cítila ešte viac ako krýpeľ, pretože som si nedokázala ani nedokázala naložiť jedlo.

„Dobrú chuť,“ zapriala nám mama a všetci sme sa dali do jedenia. Mali sme skvele pripraveného lososa so zemiakovým šalátom. Keď sme dojedli a ostatní  okrem mňa si odniesli taniere, sadli sme si pred televíziu a pozerali vianočné programy. Okolo pol jedenástej mi však začali klipkať oči, preto som si hlavu oprela o Shanovo rameno. Zostali sme tam už len ja, Dave a on. Odrazu ma chytili čiesi ruky a odniesli do izby. Pravdepodobne videl, že chcem spať, preto ma uložil do postele. Niekedy ma tá jeho pozornosť zarážala.

 

Na druhý deň ráno som sa zobudila medzi prvými. Nemohla som sa dočkať darčekov. Dolu bol pekne vyzdobený stromček a pod ním sa črtali pestrofarebné škatule. Zobudila som ostatných, aby sme si ich spoločne rozbalili. Od otca som dostala barlu a od Eddieho druhú barlu- aké originálne. Hrozne sa na tom smiali. Vraj teraz nebudem mať dôvod ležať na posteli.

„Ha-ha-ha,“ zasmiala som sa a hodila na nich škaredú grimasu.

Keď sa dary minuli a nebolo čo rozbaľovať, odtiahla som Shana do svojej izby. Chcela som mu dať niečo, čo by rodina nemala vidieť- hlavne nie Eddie s Davom.

„Krásne Vianoce,“ povedala som mu a podala malý balíček so stužkou na vrchu.

„Ďakujem,“ odvetil a napäto ho odbalil. Uprostred ležal kúsok bieleho kameňa v tvare srdca.

„Je to kúsok Mesiaca,“ vysvetlila som mu, keď som videla jeho nechápavý pohľad.

„To je úžasné,“ povedal ohromene. Bola som rada, že sa mu páči. „Aj ja pre teba niečo mám,“ pokračoval tajomne. „Zavri oči.“

Na slovo som ho poslúchla, no mala som nutkanie ich otvoriť. Bola som hrozne napätá. Otočil mi ruku dlaňou hore a vložil do nej predmet strednej veľkosti.

„Teraz ich môžeš otvoriť.“

Keď som tak urobila, zočila som pred sebou honosnú hraciu skrinku tmavočervenej farby. Keď som ju otvorila, zistila som, že je to hracia šperkovnica. V strede stál malý párik v objatí a tancovali do rytmu mne neznámej piesne.

„V noci svieti,“ povedal mi.

Nezmohla som sa ani na jediné slovo. Oproti tomuto bol môj kúsok Mesiaca nič.

„Je nádherná,“ vzdychla som. „Ja... ďakujem ti,“ dodala som a pobozkala ho.

 

Okolo štvrtej popoludní prišla Kelly. Zaniesla Davovi darček a potom prišla navštíviť mňa.

„Tak ako?“ spýtala sa, keď vošla do izby.

„Ale ujde to, no nevyzerá to bohvieako,“ vzdychla som si.

„A so Shanom?“ usadila sa vedľa mňa na posteľ.

„Podobne.“

„Už sa o niečo pokúsil?“ vyzvedala.

„Tak trochu, ale je to trochu zložitejšie ako to vyzerá. Aj keby niečo naozaj chcel, nemôže, pretože..... “

„Lebo?“

Vtedy som sa rozhodla. Chcem jej to povedať. Možno to bolo čudné, že verím dievčaťu, ktoré poznám sotva niekoľko dní- veď ani Sore som to nepovedala-, ale niečo mi šepkalo, že to je správne. Vedela som, že sa potrebujem vyrozprávať nezainteresovanej osobe. Bola som si istá, že by mi Kelly mohla pomôcť. Videla som v nej chápavú a milú dušu.

„To, čo ti poviem si musíš nechať len pre seba. Možno si pomyslíš, že som blázon, možno budeš zhrozená.“

„No tak ma už nenapínaj, viem držať tajomstvo.“

Nemala som poňatia, ako začať. Všetko sa to vysvetľovalo veľmi ťažko.

„Veríš na nadprirodzené veci?“ spýtala som sa nervózne.

„Hej, mám pocit, že medzi nebom a zemou ešte nejaká tá sila je.“

„Ja kúsok z tej sily mám,“ povedala som a premiestnila som vec zo stola na jej kolená.

„Telekinéza,“ vzdychla ohromene.

„To nie je všetko. Dokážem ešte veci vybuchovať, odhadzovať a tiež toto,“ hovorila som a zmizla.

„To je super, ale ako to súvisí so Shanom?“ nechápala. Na chvíľu som sa pozorne pozrela do jej očí, aby som vedela, ako to zobrala, no videla som len úžas a nadšenie. Verila mi. Naozaj si bola istá, že náš svet existuje.

„No vieš, on je Lovec duší, je to niečo ako upír, lenže on saje duše a nie krv. Proste, minulý rok mal mať „oficiálne“ zatriedenie medzi svojich druhov a ja som mala byť osobou, ktorú mal obrať o dušu, pretože pochádzam z rodu, ktorý ju má najčistejšiu. On ma však o ňu neobral, ale teraz mi ju už smie zobrať, pretože predtým nemohol. No a on sa teraz musí snažiť ovládať svoje pudy,“ vychrlila som zo seba.

„To je taký menší háčik,“ skonštatovala.

„Proste, keď sa niečo deje, vždy to pokazia jeho kmene.“

„Je to, akoby vás vždy niekto načapal,“ zasmiala sa.

„Áno, dá sa to tak povedať, len je to o niečo nebezpečnejšie, pretože nikdy neviem, či sa dokáže ovládnuť,“ vzdychla som si.

„On by to neurobil,“ vyslovila isto.

„Ja viem, ale... “ nechala som visieť nedopovedanú vetu vo vzduchu. Stále som nechápala, ako mi mohla len tak ľahko uveriť o mojom pôvode. Verila všetkému, čo som povedala. Ani na okamih nezapochybovala. Mala som pocit, akoby presne vedela o čom hovorím. Akoby to bola úplne normálna vec.

„Zobrala si to celkom v poriadku,“ povedala som jej.

„Keď som bola malá, môj strýko mi rozprával rôzne príbehy. O morských pannách, vílach, upíroch. Všetkým nadprirodzeným veciam som verila. Bola som si istá, že tam niekde vonku sú a čakajú, kým ich niekto objaví.“

Fascinovane som na ňu hľadela. Hoci aj ja som počúvala rôzne rozprávky, nikdy som im tak celkom nemohla uveriť, až kým sa nestali skutočnosťou. Potrebovala som na to dôkaz, no Kelly by mi pravdepodobne verila aj keby som jej nič z toho neukázala. Odrazu som sa cítila lepšie. Zdôverila som sa novej kamoške, pre ktorú je zistenie, že môj priateľ je zabijak, oveľa jednoduchšie ako pre Soru.

„A nejak je do toho zapletený aj Lucas.“ Nebola to otázka, ale jasná vec.

„Mám ho rada.... ako kamaráta. A on..... “

„ ..... chce niečo viac,“ dopovedala za mňa.

„A Shane.... “

„ .... žiarli.“

„Presne tak,“ prikývla som.

„Mala by si mu dať jasne najavo, že ti záleží len a len na ňom. Niečo, čo by ho nadobro presvedčilo.“

„Len aby ma nezabil.“

Usmiala sa. „On by to nedokázal. Dobre mala by som ísť a ver, že tvoje tajomstvo je navždy uchované.“ Zoskočila z postele a zmizla vo dverách.

A zase som sama, vzdychla som si. Odrazu do izby vošiel Dave. Bola som prekvapená, pretože za celý ten čas, čo tu ležím, ešte neprišiel.

„Čau,“ povedal a pristúpil k mojej posteli. „Posuň sa, teľa.“

„Bože, ty si taký milý,“ odvrkla som sarkasticky a posunula som sa, aby mal miesto. „Udrel si sa do hlavy, keď si prišiel?“

„Nie, chcem babskú radu.“

„Ty? Lámač ženských sŕdc?“ opýtala som sa ironicky.

„Už si to počula? Nemám bohvieakú povesť, ale poviem ti, je to zábava.“

„Verím. Vyspať sa s niekým koho nemiluješ len pre uspokojenie..... to znie ako super nápad,“ hovorila som protivne.

„Ale s Kelly to tak nemyslím. Je..... to iné. Ťažko sa to opisuje, no ona..... ja neviem niečím ma fascinuje.“

„A prečo si si prišiel pýtať radu odo mňa?“

Zdalo sa mi to naozaj čudné, pretože vo vzťahoch som nemala nejaké extrémne znalosti. Mala som len dvoch frajerov: jeden ma podviedol a druhý ma chce zabiť.

Bože, to som dopadla, pomyslela som si.

Nemala som tušenie, ako by som mu mohla pomôcť.

„Ty.... si so Shanom ešte nie..... preto sa chcem spýtať.... “

„Počkaj,“ prerušila som ho rázne. „To vieš odkiaľ?“

„On mi to povedal. No... chcem sa spýtať, čo robíte, keď to nerobíte.“

Ježiši, to je totálny idiot.

„Hocičo,“ odvetila som prosto.

Spýtavo sa na mňa pozrel, akoby som mu práve povedala nejaký strašne zložitý vzorec.

„Chodíme do kina, sedíme u mňa v izbe, chodíme do školy, s kamarátmi von, hocičo.“

„Aha, čiže s ňou mám robiť úplne obyčajné veci?“

„Presne tak. Počuj, čo ti Shane ešte hovoril o mne?“

Nedalo mi nespýtať sa. Chcela som vedieť, ako na to sme.

„Vieš, on ťa má strašne rád. Nevedel by bez teba žiť. A ak narážaš či to chce, tak hej. Ako každý chalan, no..... on to berie, ako dôkaz lásky. Niečo také trepal. Niekedy ho fakt nechápem,“ zasmial sa. „Mala by si si vážiť to, čo máš.“

Sánka mi padla hádam až na posteľ. Ani nie z toho, čo mi povedal, no akým tónom to povedal. Takým milým, akoby som bola naozaj jeho sestra a mal ma rád. Hoci táto téma bola chúlostivá, nemala som pocit trápnosti, ako keby som sa o tom bavila s otcom. Zrazu urobil niečo, čo ma ešte viac vykoľajilo. Objal ma okolo pliec.

„Sestrička, nemusíš sa báť. Nie je to nič hrozné.“

Áno, ale teba pri tom nikto nechce zabiť, pomyslela som si. Ale, čo ak ma Dave pravdu? Čo ak Shanove pudy sú len obyčajná výhovorka?

„Je to úžasný pocit.“

„Ehm, fajn,“ odvetila som nervózne.

„Tak  ja idem a diky za radu,“ odvetil a odišiel.

 

Trvalo asi ešte týždeň, kým mi dali dole sadru. Cítila som sa opäť taká voľná, keď som nemusela byť pripútaná k posteli. Vykonala som všetko, čo mama chcela, len aby som už nemusela sedieť alebo ležať. Ani sme sa nestihli spamätať z Vianoc, už tu bol Nový rok. Eddie s otcom vystriedali mamu v kuchyni- vraj aby sa nenamáhala, no ona ich nepočúvala. Dave mal na starosti ohňostroj a ja so Shanom sme väčšinou chodili nakupovať a upratovali. Slovom, v celom dome bol zhon.

Jedného dňa, keď sme ako vždy išli nakúpiť potraviny pre experimenty našich kuchárov, stretla som v supermarkete svoju najlepšiu kamarátku. Spočiatku som neverila, že je to ona- sľubovala mi, že po základke pôjde niekam hrozne ďaleko, aby nemusela byť s týmito kreténmi-, no keď som podišla bližšie, bola som si istá.

„Katie, ahoj,“ pozdravila som ju.

Pozrela sa na mňa a v tom okamihu sa jej na tvári zračilo ohromenie.

„Bože môj, Nessa, si to ty?“ spýtala sa, akoby si nebola celkom istá, či tá ktorá stojí pred ňou je jej kamarátka.

„Hej, ale trochu som sa zmenila,“ usmiala som sa a objala ju.

„Trochu? Preboha veď vôbec nevyzeráš ako predtým. Si totálne iná. Taká..... šťastná.“

Prikývla som. Vtedy som si uvedomila, že Shane stojí vedľa mňa- očividne nevedel, čo robiť.

„Ehm, Katie, toto je Shane, môj priateľ. Shane, toto je Katie, moja najlepšia kamarátka zo základky,“ predstavila som ich.

Vtedy som na jej tvári zazrela ešte väčšie ohromenie.

„Ahoj,“ pozdravila ho a podala mu ruku. Naširoko sa na ňu usmial.

„Musíš mi všetko povedať. Kam si odišla, a..... jednoducho všetko. Čo máš nové?“

Obzrela som sa na Shana, ale ten len prikývol.

„Choď, ja to odnesiem.“

„Ďakujem,“ odvetila som a spolu s Katie som išla von. Zamierili sme do parku, kde sme väčšinou sedávali a sledovali ľudí.

„Myslela som si, že si sa presťahovala?“ vyrukovala som na ňu s otázkou.

„No.... vieš, nie všetko sa dá uskutočniť.“

„Prečo? Nedali ti to štipendium?“

Záporne pokývala hlavou. „Skončila som na tunajšej strednej. Niežeby bola zlá, je vynikajúca, no byť celé dni v kontakte s Joeom a Sebastianom, to nie je pre mňa. Ale čo ty? Vidím, že si sa vyrovnala s rozchodom s ním.“

„Hej, nebolo to také ťažké, ako som si myslela. Shane mi pomohol.“

„No, musím uznať, že si sa poučila. Už nemáš taký mizerný vkus.“

„Ďakujem,“ zasmiala som sa.

„A kam chodíš na školu?“

„V Lutone je jedna. Nie je priveľmi známa, no učí tam otec a cítim sa tam super. Ale chýbaš mi tam ty. A tiež niečo aj z Londýna, hoci je toho málo.“

„Boli to hrozné časy, ale pre niektoré sa zhoršili. Môžeme byť rady, že sme obišli tak ako sme.“

„Prečo?“ nechápala som.

„Joe a tá jeho banda..... pamätáš na tie ich večierky?“

„Hej, ako by som mohla zabudnúť.“

„Sú horšie. Obchodujú s drogami.“

„Ale veď to sme predsa vedeli už dávno.“

„Áno, ibaže teraz ich dávajú dvanásťročným a trinásťročným dievčatám a potom ich..... “

„Pretiahnu,“ dokončila som skormútene.

„Chcela som ich udať na polícii, ale nemám žiadne dôkazy.“

„Katie, radím ti, nemiešaj sa do toho. Je to ich vina, že sú také naivné. Nikto ich nenúti tam chodiť. Pokiaľ ťa do toho neťahajú, tak to nechaj na pokoji.“

„Ako to môžeš povedať?“

„Mám viac starosti o tvoje bezpečie ako nejakých rozmaznaných fiflien. Joe chce dostať aj mňa a myslím si, že urobí hocičo, aby mi ublížil, takže sa do toho nemiešaj, prosím.“

„Fajn,“ odvetila namosúrene.

„Sľubuješ?“ spýtala som sa a vztýčila malíček.

„Hej,“ usmiala sa a potvrdila to sľubom malíčka.

Sedeli sme tam hádam tri hodiny a kecali sme o všetkom možnom. Stále som však mala nepríjemný pocit, že nenechá Joea na pokoji. Bála som sa, aby jej neublížil, pretože on bol schopný hocičoho.

 

Ďalšie dni sme trávili spolu. Chceli sme si vynahradiť ten čas, keď sme spolu neboli. Naozaj mi chýbala jej spoločnosť. Robili sme úplne obyčajné veci ako úplne obyčajné baby. Vyrozprávala mi ako sa majú naši spolužiaci; zistila som, že Jane- naša kamarátka, ktorú Sebastian nadrogoval- skončila v Paríži na nejakej nóbl univerzite.

No, niekomu ten život praje, pomyslela som si.

Prezerali sme si staré fotky a spomínali na základnú školu- dalo by sa povedať, že len na tie dobré časy. Katie bola chaotická a svojím detským pohľadom na veci sa väčšinou ľahko dostala k samotnej podstate veci. Po celý ten čas som však mala pocit, že sa ešte nevzdala pokusu usvedčiť Joea. Pravdepodobne sa mi to len zdalo- nebolo ťažké si predstaviť, že trpím paranojou.

 

Avšak dva dni pred naším odchodom zazvonil telefón. Bol večer- mama s Eddiem boli v spálni, otec tiež a Dave bol niekde so svojou priateľkou. Spolu so Shanom sme sedeli v obývačke a pozerali nejaký hrozne nudný film- poriadne som ani nevedela o čo tam ide. V podstate som tam len sedela a užívala si Shanovu spoločnosť.

„Prosím,“ ozvala som sa do slúchadla.

„Vanessa?“

„Uhm, áno. Kto tam je?“

„Tu je mama Katie.“

Zdalo sa mi čudné, že volá akurát ona. Nemala som ani potuchy prečo, ale v jej hlase som počula čudný podtón. Nepáčil sa mi- zrazu som mala tušenie, že sa niečo stalo. Niečo hrozné.

„Myslela som si, že by si to mala vedieť. Bola si jej najlepšia priateľka.“

Vtedy som už počula, že plače.

„Ona....... snažila sa usvedčiť Joea. Vravela ti o tom.“

Odrazu som nepočula jej hlas. Krv sa mi valila do hlavy- mala som pocit, že čoskoro omdliem. Vedela som presne kam to smeruje.

„Čo sa stalo pani Mingová?“ spýtala som sa nervózne.

V telefóne sa ozval srdcervúci plač.

„Našli ju..... v neďalekom parku...... celú zakrvavenú...... niekto ju zavraždil,“ vzlykla. „Chcela som vedieť, či prídeš na pohreb. Koná sa zajtra. Telo prehľadali včera. Vraj je to jasná vražda. Mala päť bodných rán v hrudi a prepichnuté pľúca.“

Jej slová som skoro nevnímala. Bola som taká otrasená, že som ledva dokázala dýchať.

„Áno, samozrejme, že prídem,“ odpovedala som po kratšej odmlke. „Je mi to hrozne ľúto.“

„Ja viem. Tak zajtra predpoludním na miestnom cintoríne. Ahoj.“

„Dovidenia,“ skončila som, a keď zložila, slúchadlo mi s rachotom spadlo na zem. Pomaly som odkráčala k sedačke s kamenným výrazom. Hodila som sa na ňu a prehrávala si dokola predchádzajúci rozhovor. Nešlo mi to do hlavy. Je mŕtva? Ale prečo? Ako? Čo sa stalo, že zomrela? Pohľad som upierala niekam pred seba- nevnímala som realitu. Stále som sa nemohla stotožniť s tvrdením, že je Katie preč. Navždy. Mala toľko plánov, chcela toho toľko dosiahnuť. Túžila stať sa právničkou, aby mohla svet odľahčiť od zločincov. Shane okamžite stíšil televízor a priblížil sa ku mne. Sedel vedľa mňa a pozorne sledoval kam mieri môj pohľad. Neviem, ako dlho sme tam tak boli. Zdalo sa mi akoby sme boli úplne sami. Ako keby v dome nik iný nebol.

„Stalo sa niečo?“ spýtal sa po chvíli ustarosteným hlasom. Preplietol si prsty s mojími, chytil ma jemne za bradu a pootočil mi hlavou, aby sa mi mohol pozrieť do očí.

Bála som sa odpovedať. Mala som pocit, že sa mi hlas totálne zlomí. Vtedy som si uvedomila, že mám celé líca zmáčané od sĺz.

„Ona...... “ začala som priškrteným hlasom. „Katie.... je mŕtva.“

V tej chvíli som sa totálne zrútila. Hlasno som zavzlykala a uchýlila sa do Shanovho náručia. Tíšil ma, hladkal ma po vlasoch, no mne nič nepomáhalo.

„Zabil ju. On ju zabil,“ opakovala som dokola. Bola som si istá, že zistila niečo, čo Joe tajil. Vravela som jej, aby sa do toho nemiešala, ale ona si nikdy nedala poradiť. Celý život bola zahrabaná v starých prípadoch. Už na základnej sa snažila nájsť nejaký dôkaz, ktorý by ho bol usvedčil.

„Kto?“ chcel vedieť Shane.

„Joe.“

„Nessa, si si istá, že.... “

„Áno,“ vyhŕkla som okamžite a vzpriamila sa na sedačke. Nechcela som, aby Shane pochyboval. Kto iný predsa mohol Katie zabiť?

Opäť som si položila hlavu na jeho hruď a spustila tichým hlasom:

„Pôjdeš so mnou zajtra na jej pohreb? Nezvládla by som to tam sama. Potrebujem tvoju podporu.“

„Samozrejme,“ odvetil nežne.

Stále som vzlykala- Shane už mal mokré skoro celé tričko, no očividne mu to nevadilo.

Už nikdy ju neuvidím, opakovala som si v mysli.

„Možno by si si mala ísť ľahnúť. Je neskoro a potrebuješ sa trochu upokojiť.“

Duchom neprítomná som prikývla a pomaly sa odtackala do svojej izby.

„Ostaneš?“ spýtala som sa. Oči som mala opuchnuté, nos červený a pery skrivené do divokého úškľabku- slovom musela som vyzerať hrozivo. S úsmevom prikývol a ľahol si vedľa mňa. Tvár som si zaborila do jeho trička- ktoré bolo vlhké a spolu s jeho studenou pokožkou ma príjemne chladilo na opuchnutej tvári- a tíško vzlykala. Prehrávala som si momenty, ktoré som s Katie zažila, keď sme boli ešte malé. Boli sme najlepšie kamarátky už od škôlky. Nikto ma nevedel lepšie pochopiť ako ona. Poznala všetky moje myšlienkové pochody. A teraz je preč. S touto vetou, ktorá sa mi v hlave pravidelne vynárala ako nejaká nepríjemná upomienka, som zaspala nepokojným spánkom.


 

Chcela by som sa poďakovať všetkým, ktorí ešte s The Night Series vydržali. Som veľmi rada, že sa to niekomu páči :) Vaše komentáre sú pre mňa energiou, ktorú vkladám do ďalších kapitol.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Sunset - 17. kapitola:

7. ElisR1 přispěvatel
07.04.2012 [20:32]

ElisR1Tak konečně jsem našla, kterou kapitolou jsem skončila =D. Nejdříve se omlouvám, že to trvalo tak dlouho, ale už jsem tu a jdu číst =D
Ke kapitole:
Musím uznat, že mi chvilku trvalo, než jsem si vzpomněla, co se tu dělo naposled, ale nakonec jsem to úspěšně zvládla =D.
Takže, k té zlomené ruce, jak nemohla nic dělat, to bylo geniální, u toho jsem se opravdu nasmála =D.
"Mala som len dvoch frajerov: jeden ma podviedol a druhý ma chce zabiť." -> tak tohle mě vážně dostalo =D.
Přesně jsem to čekala, že ji někdo zabije, teda holka, začíná to být opravdu zajímavý =D.
Promiň, za tak krátký koment, ale četla jsem a nechtěla jsem se rušit komentem. Dneska už asi další kapitolu nestihnu, ale doufám, že se k tomu dostanu zítra =D
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. Moonlight přispěvatel
24.07.2011 [17:13]

MoonlightDievčatá ďakujem za komentáre veľmi ma potešili a som rada, že sa vám kapitola páčila :)

5. juza150
24.07.2011 [17:08]

suhlasim s Mirror Emoticon

4. annaliesen
23.07.2011 [21:07]

pane jo paráda už se teším na další Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Emoticon
a co kdyš to nebil joe to bude ješte zajímaví

23.07.2011 [20:46]

Daynera Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Moonlight přispěvatel
20.07.2011 [15:08]

MoonlightMirror ďakujem za komentár verím, že ďalšia kapitola sa ti bude páčiť ešte viac :D

1. MirrorGirl454 přispěvatel
20.07.2011 [13:36]

MirrorGirl454Panebože. Emoticon Ona je mŕtva... Súhlasím s Ness, určite to bol Joe, na jej mieste by som sa hneď v ten deň šla pomstiť... Emoticon
A tiež som rada, že Dave konečne začal Ness pokladať za svoju sestru, je to naoazaj super. Emoticon
Síce smutná, ale veľmi pekná kapitola. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!