OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Sunset - 3. kapitola



Sunset - 3. kapitola Objaví sa Lucas, tajomný Anjel smrti, ktorý naruší krásny večer Sebastiana a Nessy... akú si myslíte, že bude mať v celom tom príbehu úlohu???

CESTA NA DRUHÝ SVET

Prešiel týždeň od svadby a ja som bola doma s Davom sama. Mama s Eddiem sa mali vrátiť až zajtra.  Bolo to od nich dosť nezodpovedné, že išli na medové týždne a nás tu nechali len tak. Hlavne, keď sa Dave správal ako štvorročné decko. Bolo mi však jedno čo vyvádzal v izbe so svojimi kumpánmi. Hrozne som sa  však nudila, pretože ma nemalo čo zamestnať, tak som sa rozhodla, že pôjdem kresliť. Zobrala som si papiere a ceruzky a vydala sa do Hyde parku. Takto cez leto tam bolo všetko krásne rozkvitnuté. Chcela som zachytiť každý detail, každú čiarku, aj ten najmenší kvietok - to ma dokázalo zabaviť aj celé hodiny. Väčšinou som maľovala to, čo sa mi páčilo, alebo to, k čomu som mala veľmi blízky vzťah. Bola to moja forma ukladania spomienok. Sadla som si na najbližšiu lavičku do tureckého sedu a pohodlne si položila na nohy výkres. Uchopila som ceruzku a jemne som načrtla obrys rozkonáreného stromu. Všade okolo mňa sa rozprestieral pokoj a romantika. Teplý vánok mi pohládzal tvár a ukolísal moje nepokojné myšlienky.

„Ešte stále kreslíš? Bola to tvoja obľúbená činnosť,“ povedala postava stojaca za mnou. Jeho prítomnosť, akoby narušila rovnováhu a všetko sa dalo do pohybu- všetko ožilo. Listy na stromoch sa začali neposedne hýbať, vtáčiky šantili, no aj napriek tomu som bola očarená.

„Hej. Nie si so svojou partiou?“ spýtala som sa prekvapene, no neprerušila som ladné pohyby, ktoré tancovali po papieri.

„Chcel som sa ti ospravedlniť za to, čo sa stalo na svadbe.“

„Ale tam sa nič nestalo. To presne pred rokom sa čosi udialo.“

„To sme začali spolu chodiť,“ povedal nechápavo.

„Áno, vtedy som nevedela aký si, netušila som akú chybu robím.“

Hovorila som priamo. Nevedela som, aký zmysel by bolo obchádzať to a kľučkovať. Bolo mi jedno, či mu tým ublížim. Bol to obyčajný, namyslený debil a ja som si v kútiku duše priala, aby cítil tú bolesť, čo spôsobil on mne. No aj napriek tomu, čo mi urobil, som ho brala ako svojho kamaráta. Konečne som si chcela urobiť poriadok vo svojej minulosti, aby som sa jej už nemusela vyhýbať a utekať pred ňou.

„Ja viem, že som nebol najlepší priateľ, no mohla by si mi to odpustiť?“ spýtal sa smutne a sadol si vedľa mňa.

„Vieš, ja som si myslela, že budeme kamaráti, no ty si presne taký, aký si bol vtedy.“

Bez rozmýšľania si vtiahol cigaretu a zapálil.

„Práve o tomto hovorím,“ povedala som, vytrhla mu ju z úst a zahodila. „V mojej prítomnosti fajčiť nebudeš.“

Mrzuto sa na mňa pozrel, no ja som sa opäť venovala kresbe stromu. Po chvíli som sa opäť ozvala:

„Nedokážem sa s tebou priateliť, keď budem vedieť, že sa stýkaš s tými kreténmi. Ja proste chcem mať normálneho kamaráta, ktorému môžem hocičo povedať a nie toho namysleného basketbalistu. Skús nad tým porozmýšľať.“

Nastalo hrobové ticho, ktoré rušil jemný vánok, pohrávajúci sa s listami stromov. V diaľke som počula tlmené zvuky civilizácie. Toto miesto akoby ani nezapadalo do tejto časti Londýna. Akoby ho odniekiaľ vtrhli a položili sem.

„Nepôjdeš na zmrzlinu k Otovi?“ spýtal sa odrazu.

„A budeš sa chovať normálne?“

„Budem sa snažiť,“ povedal a už aj stál na nohách. Pomaly som sa postavila a nasledovala ho. Celou cestou sme šli potichu, akoby sa ho dotklo to, čo som povedala.

No a čo, pomyslela som si, aj on mi ublížil a oveľa viac. Ja som mu len povedala pravdu.

Sledovala som, ako sa pokojné miesto mení na rušnú džungľu. Po chvíľke som zazrela farebný nápis malej zmrzlinárne.

„Ako vždy?“ spýtal sa, keď sme vstúpili dnu.

„Ak si to ešte pamätáš.“

„Jednu orieškovú a jednu pistáciovú,“ objednal. Na niektoré veci sa proste nedá zabudnúť, povedala som si.

„Myslel som, keď si sa tak veľmi zmenila, že máš rada aj inú zmrzlinu,“ vysvetlil, keď sme si sadali k stolu.

„Pistáciovú by som za nič na svete nevymenila.“

Vtedy mi zišlo na um, že je výborná príležitosť, vyjasniť si niektoré veci.

„Prečo?“ spýtala som sa okamžite.

„Čo prečo?“

„Prečo si to urobil?“ objasnila som mu.

Myslela som na onen večer, keď sa všetko kruto skončilo a zároveň sa nové začalo.

„Neviem. S tebou som sa cítil super, no... ako každý chalan som chcel niečo viac a vedel som, že pre teba by to bolo príliš skoro. Bola si taká slušná. Myslel som, že ak by som ti to navrhol, nechala by si ma,“ povedal so sklonenou hlavou.

„A kvôli tomu si mi musel nadrogovať kamošku?“ spýtala som sa s veľkou guľou v hrdle, ktorá nebola od zmrzliny.

„Ja ani neviem, ako sa to stalo. Všetko sa zbehlo tak rýchlo. Pili sme, bavili sa, vtedy Joe doniesol...... drogy. Jane sa na mňa celý večer lepila a povedala, že sa chce konečne baviť. Že už nechce patriť medzi vás, šprtky. Bol som opitý, a tak ma napadlo, prečo tie dve veci nespojiť? Obaja by sme mali to, po čom sme túžili. Ja by som si užil a ona by už nebola ako vy. Zobral som teda jednu dávku a išli sme do mojej izby. Priviazal som ju o posteľ a zohrial na lyžici drogy. Stiahol som jej ruku nad tepnou škrtidlom a pichol som jej injekciu. Nerobil som to prvý raz, vedel som, že neurobím nijakú chybu. Nebolo tam toľko, aby sa stala závislou, ani aby jej to nejako ublížilo. Užívala si to. Keď som ju vyzliekol..... nebola ani zďaleka taká pekná ako ty. Zaráža ma, že som vtedy necítil nič, okrem túžby. Neustále sa usmievala.... chcela to.... obaja sme chceli len tú jedinú vec. Nebolo v tom nič viac. Možno to znie ako otrepaná fráza, ale je to tak. Po tom incidente, sme sa už nestretli. Keď som so všetkým skončil, prišla si ty. Bol som totálne vykoľajený. Cítil som sa mizerne. Ani som nevedel, ako veľmi som ti tým ublížil. Netušil som, že si ma mala tak rada,“ rozprával s hlavou sklonenou k stolu.

Hovoril, akoby ho naozaj bolelo, že to takto pokazil. Nebola som si istá, či som chcela počuť všetky tie detaily. V hlave som mala hrozný zmätok. Teraz, keď som vedela pravý dôvod, bola som sklamaná. Urobil to len kvôli tomu, aby..... Nedokázala som to pochopiť. Prečo? ozývalo sa mi v mozgu. Kvôli takej hlúpej veci, bol schopný všetko zničiť? Znova si zapálil cigaretu.

„Niečo som ti povedala,“ pripomenula som mu.

„Nemôžem prestať len tak, ako si ty zmyslíš,“ bránil sa.

„Nevravím, že máš prestať, ale, že nemáš fajčiť v mojej prítomnosti,“ zdôraznila som, no on ma ignoroval. „Fajn,“ nahnevala som sa.

Chytila som celý balíček, vyšla som von a hodila ich do kontajnera. Zarazene pozeral na miesto, kde skončili. Podišla som k nemu a tú, čo mal v ústach som mu vzala, zahasila a polámala. S pokojným svedomím, že si nebude ničiť zdravie som si sadla oproti nemu.

„Vytáčaš ma,“ priznal sa.

„To robím často a rada,“ odpovedala som mu s úsmevom.

„Tak to by si nemala, pretože nikdy nevieš, čo sa za tým človekom môže skutočne skrývať,“ zašepkal.

„Niekoho mi pripomínaš a radšej to už nerob,“ povedala som chladne. Podobné vety hovoril aj Shane na začiatku školského roka a vznikol z neho Lovec duší. Nechcem aby aj Sebastian bol... iný.  Pozrela som sa na hodinky a bolo už šesť preč. Ani som si neuvedomila ako ten čas rýchlo plynie.

„Mala by som ísť domov.“

„Fajn. Môžem ťa odprevadiť?“ spýtal sa opatrne akoby sa bál, že tým niečo pokazí.

„Hej.“

Už sme sa nebavili o minulosti a iných veciach s ňou spojených- vlastne sme sa nerozprávali skoro vôbec. Naša konverzácia bola..... divná. No jedna vec na položke, ktoré som si chcela vyjasniť, bola vyčiarknutá. Ešte ich tam však zostalo veľa a ja som na to mala už iba jeden mesiac. Nechcem viac pred ňou utekať, povedala som si. Keď sme dorazili k domu, nastalo trápne ticho. Ani jeden z nás nevedel, čo v takej situácii robiť.

„Možno máš pravdu,“ ozval sa napokon. „Asi som naozaj pako, keď sa s nimi vláčim. Oveľa viac mi záleží na tvojom kamarátstve ako na nich.“

„To som rada,“ povedala som a objala ho. Vedela som, že to bude brať inak ako ja, no bolo mi to jedno. Bola som rada, že vďaka mne dospel k rozumu. Na druhej strane som nechcela, aby si robil plané nádeje.

„Tak sa maj,“ rozlúčila som sa s ním a strčila som kľúč do zámku.

„Pôjdeš so mnou túto sobotu do lunaparku?“ spýtal sa odrazu. Na chvíľu som zamrzla. Možno by som mu mala dať ešte jednu šancu. Nakoniec, možno tam bude sranda, pomyslela som si.

„Jasné,“ odvetila som a zmizla v dome.

 

V  sobotu popoludní som čakala, kedy príde Sebastian. Už tak dlho som nebola v lunaparku, že ani neviem ako vyzerá. Tešila som sa na kopec zábavy, no bola som si istá, že tam stretnem ľudí, ktorých nemusím, ale hodlala som sa im postaviť. Obliekla som si pestrofarebné letné šaty a vlasy si  nechala padať cez plecia. O chvíľu už zvonil pri dverách.

„Ahoj,“ pozdravila som ho.

„Čau,“ povedal a skúmavo si ma premeral.

„Čo?“

„Nič. Ideme?“

„Samozrejme,“ odvetila som a vykročila som k autu.

„Myslel som, že pôjdeme mojím,“ povedal zarazene.

Otočila som sa smerom za hlasom a všimla som si peknú striebornú Toyotu.

„Páni, kde si k tomu prišiel?“ spýtala som sa a so záujmom som si prezerala strieborné autíčko.

„Aj moji rodičia sa rozviedli. Otec mamu riadne podviedol, preto som na narodeniny obral o trošku peňazí,“ pousmial sa. Bral to s takou ľahkosťou, ako keby mu otec nechýbal. „Tak nastúp,“ povedal a už sedel za volantom.  Malo krásne čalúnené sedačky  čiernej farby a moderné rádio. Moje sa s ním nedalo porovnať. Vyrazili sme na cestu smerom do centra. Pustil hudbu a ani jeden z nás nič nepovedal. Nevedela som, čo hovoriť. Všetky témy boli už minuté, a kým sa to vráti do normálu, budem musieť odísť do Lutonu. Išli sme tak rýchlo, že cesta netrvala ani desať minút.

Okolo nás boli samé kolotoče a malé obchodíky. Atrakcie sa nad nami týčili v hrozitánskej výške a ja som pri predstave, že by som na jednu z nich mala ísť, vôbec nebola nadšená.

Radšej zostanem tu na zemi, pomyslela som si. Nechcela som riskovať, že uvidím svoj obed. Vykročili sme smerom k nim a pri vstupe nám prilepili na líce farebnú nálepku. Mala som rada túto atmosféru. Vtedy som si spomenula na ten posledný lunapark. Sebastian mi tam vystrelil ružu. Samozrejme, boli sme s jeho ‚kamarátmi‘.

Na každom kroku bolo malé dieťa s červeným balónikom. S úsmevom od ucha k uchu behali od jednej atrakcie k druhej a ťahali rodičov za rukáv, aby dali peniaze ešte aspoň na jeden kolotoč.

„Tak kam ideme?“ spýtala som sa.

„Aha, strelnica.“

„Dúfam, že nechceš vyťahovať minulosť,“ upozornila som ho a bez slova som zamierila k cukrovej vate a jednu si kúpila. Sebastian ju nenávidel a ja som nedokázala  pochopiť prečo. Pozrel sa na mňa s ohrnutou perou, no nechal to tak. Tú sladkú vôňu nemohol cítiť.

„Nejdeš na húsenkovú dráhu?“ spýtal sa so záujmom.

„Je to vo výške, takže radšej počkám tu,“ povedala som.

„Dobre,“ odvetil a bežal si kúpiť lístok. Zarazene som na neho pozerala, či ma tu naozaj nechal len tak stáť. Nanešťastie, bola to pravda. Tak som tam čakala a jedla vatu, keď na mňa odrazu niekto zozadu vyskočil.

„Konečne niekto so schopnosťami,“ povedal celkom pekný chalan. Krátke čierne vlasy mal šialene učesané, akoby len teraz vyšiel z postele. Cez bradu sa mu tiahlo jemné strnisko. Opäť som sa musela dívať mierne dohora, pretože bol odo mňa vyšší. Prečo som taká malá? pýtala som sa.

„Čože?“ nechápala som.

„Vieš moje telo zaregistruje každého s darmi, pretože vysielajú energické signály. Je to určitý druh GPS,“ zasmial sa. „Ty si Vanessa, že? Medzi mojimi si dosť ‚uctievaná‘.“

„Nechápem.“

„Prepáč ja som Lucas. Anjel smrti a ty si jediná, koho som mal už na pol ceste, no unikol mi.“

„Si hrozne milý. Práve si mi nepriamo naznačil, že som novodobý Harry Potter,“ zasmiala som sa.

„Ale teoreticky si. Ale prečo nie si v Lutone?“

„Ty tam chodíš?“ spýtala som sa prekvapene.

„Jasné, no ešte len nastupujem do druhého ročníka. Môj kamoš Anthony chodí s tvojou kamoškou Lucy.“

„Ako vieš, že sa poznáme?“

„No Thony dosť hovorí a tak nejako spomenul aj tvoje meno, a keďže som ťa mal previesť na druhú stranu, poznám ťa.“

Bola som prekvapená. Konečne tu bol niekto, s kým som mala niečo spoločné.

„A čo vy Anjeli smrti robíte?“

„Pomáhame mŕtvym na druhú stranu. Znie to hrozne nudne, no je to veľká zábava. Keď nás vyšlú za nejakým zosnulým, podávame stávky, či pôjde do neba alebo do pekla.“

„A mňa si chcel kam poslať?“ spýtala som sa s úsmevom.

„Pri tebe by bola naozaj škoda, keby si umrela,“ povedal, premeral si ma od hlavy po päty. „Naozaj škoda,“ zasmial sa.

„Ďakujem,“ odvetila som a jemne sa zapýrila. Vtedy k nám prišiel Sebastian. Nevraživo sa pozrel na chalana vedľa mňa, pretože sme sa obaja usmievali.

„Kto to je?“ spýtal sa mrzuto.

„Spolužiak zo školy.“

„Aha.“

„Nejdeš na zmrzlinu Ness?“ spýtal sa zvonivo Lucas.

„Prečo nie? Ideš aj ty Sebastian?“

„Hej, zabudla si, s kým tu si?“ pripomenul mi.

„Prepáč,“ povedala som, no rýchlo som sa ponáhľala za Anjelom smrti. Niečo ma k nemu tiahlo. Akoby som bola hypnotizovaná tým, čím je, alebo som len bola rada, že je to niekto ako ja.

Tak?“ spýtal sa a ležérne sa oprel o pultík malého stánku.

„Pistáciovú,“ odvetila som.

Úkosom sa pozrel na Sebastiana.

„Lieskovú,“ povedal zamračene.

„Pistáciovú, lieskovú a čokoládovú.“ Podal nám ju a zaplatil.

„Ešte si mi neodpovedala, prečo nie si v Lutone,“ pripomenul mi nevšímajúc si Sebastianovo nevrlé hundranie.

„Som tu na prázdninách u mamy. Vieš vydávala sa, tak som jej pomáhala organizovať. A ty tam prečo nie si?“

„Povinnosti. Dnes som tu, zajtra zase inde. Ale býva tu môj ujo, takže chodíme spolu.... veď vieš,“ dôverne stíšil hlas.

„Zoberieš ma niekedy so sebou?“ spýtala som sa zaujato.

„Samozrejme, zajtra pre teba prídem,“ povedal a zasmial sa nad svojím dvojzmyslom. „Poď na ruské kolo,“ rozhodol a skôr než som stihla zaprotestovať, už ma viedol za ruku do radu na lístok.

„Ja mám panický strach z výšok,“ vysvetlila som mu, keď mi pomáhal do sedadla.

„Tak to treba prekonať,“ odvetil rozhodne  a posadil sa vedľa mňa. Koleso sa dalo do pohybu a ja som pevne zvierala tyč, čo nás istila. Zavrela som oči, aby som nevidela tú výšku. Počula som jeho zvonivý smiech.

„Ten výhľad je nádherný,“ rozplýval sa.

„Super,“ povedala som, no oči som ani na milimeter nepootvorila.

„Prečo sa bojíš?“ spýtal sa nechápavo.

„Neviem, asi, že spadnem alebo čosi také. Proste je mi z toho zle.“

„No tak si predstav, svoju obľúbenú vec alebo osobu, niečo, čo máš fakt rada,“ poradil mi. Pomaly som otvorila oči a predstavila som si pred sebou Shana. Nebrala som na vedomie, že som možno dvadsať metrov nad zemou. „Lepšie?“ spýtal sa a pozorne ma sledoval.

„Hej.“

„Počuj, kto je ten chalan dole. Tvoj frajer?“

„Nie, bývalý.“

„To je divné. Ty si v lunaparku s bývalým?“

„Prečo by to malo byť čudné?“

„Neviem. A máš niekoho?“ vypytoval sa ďalej.

„Si nejaký veľmi zvedavý,“ usmiala som sa.

„No, bol by som prekvapený, keby si nikoho nemala.“

„Prečo?“

„Lebo si kočka.“

„Flirtuješ?“

„Mám šancu?“

„Ani nie,“ odvetila som kruto.

„Tak potom to bol len priateľský kompliment.“ Pozrela som sa na neho a začala sa nekontrolovateľne smiať.

„Čo ti je?“

„Ja neviem. Vieš, ty tiež nevyzeráš zle,“ povedala som so smiechom.

„Tak, keď sme si zložili menšie komplimenty, sme oficiálne kamaráti?“

„No jasné,“ súhlasila som.

Ani som si neuvedomila, že sme zastavili. Celí vysmiatí sme vyšli zo sedadla, no keď som uvidela Sebastianov pohľad, okamžite som zvážnela. Cítila som sa previnilo, že som na neho zabúdala. No pravdou bolo, že s ním by som si nemala čo povedať. Teraz mi pripadal ako piate koleso na voze. Lucas bol zábavný, pekný a hlavne som si mohla byť istá, že sa neťahá s nejakou nezmyselnou bandou. Bol len Anjel smrti.

„Tak, kam ideme teraz?“ videla som odrazu jeho tvár predo mnou.

„Do domu hrôzy?“ navrhla som. Zrazu som bola plná nadšenia, že som tu. So Sebastianom by som bola celý čas ticho a vôbec by som si to tu neužila, pretože všetky veci by vyvolali spomienky. Ale s Lucasom to bolo úplne iné.

„Výborný nápad,“ zajasal.

Začala som sa smiať, pretože sa skoro vznášal od... ja vlastne ani neviem,  prečo sa vznášal, mal takú povahu. Zamierili sme k veľkému zámku, na ktorom boli namaľované strašidlá. Mala som pocit, že po tom, čo sa mi stalo pred mesiacom, ma už len tak niečo nevystraší. Kúpili sme si lístky a vošli dnu. Sadli sme si do čierneho vozíka a čakali sme, čo sa bude diať. Odrazu nás to trhlo a pomaly sme sa vydali po hrdzavej koľajnici. Okolo nás bola samá tma, keď zrazu na mňa zo strany vyskočila smrtka s kosou. Automaticky som sa odtiahla a pritlačila k Lucasovi. Začal sa smiať a ja som ho jemne buchla päsťou do ramena až zjojkol.

„Tak vyzerá váš šéf?“ smiala som sa aj ja.

„No, ja som ho ešte nevidel, ale možno áno.“

Opatrne sme pokračovali ďalej. V tom sa vozík trhnutím zastavil a tmou sa šíril hnusný škrípavý zvuk. Nervózne som sa obzerala, no nič som nevidela. Zvuk zosilňoval a stával sa naliehavejším. Pripomínal detský nárek z nejakého hororu. Mýlila som sa. Aj po tej škaredej skúsenosti s Dianou som sa hrozne bála. Dalo by sa povedať, že sa bojím ešte viac. Odrazu sa pri nás zjavila mŕtvolne bledá tvár s dlhými očnými zubami. Pripomínal mi upíra Thomasa, ktorý sa do mňa chcel zakusnúť minulý rok. Videla som, že Lucas je úplne pokojný. Nechápala som ako to môže vydržať. Možno nechcel vyzerať ako ‚padavka‘. Pokračovali sme ďalej hustou tmou, keď sa pri mne zjavila až pridobre známa tvár Shanovej sestry. Po tele mi prebehli zimomriavky a srdce mi splašene búchalo akoby chcelo kričať „To je ona!“. Nenápadne som sa pritlačila na môjho spolu sediaceho- ten bol očividne rád, že sme sem šli. Od začiatku som tušila, že sa mu páčim a jemu to teraz takto vyhovovalo. Ja sa bojím a chcem mať niekoho pri sebe. Ibaže teraz to nebolo o nejakých figurínach, ktoré vyskakujú z tmy. Táto postava bola živá a prišla si po mňa.

„Ahoj Nessa,“ povedala svojím sladkým hláskom.

Podvedome som pred seba vystrela obe ruky a tvár zmizla. Ešte dlho potom som sa chvela. Shane mal pravdu. Chce pomstu za každú cenu. Cesta sa skončila a my sme opäť vyšli na čerstvý vzduch. Až teraz som si uvedomila, aké dusno tam bolo.

„To bolo super,“ zvolal Lucas. „Ness, vyzeráš fakt vystrašene.“

Neodpovedala som. Ešte stále som bola otrasená z toho, čo som tam videla. A vtedy mi svitlo. Ten upír, čo sa podobal na Thomasa. Možno to nebola len podoba, možno to bol on. Ale prečo by sa Diana spojila práve s ním?

„Zem volá Nessu,“ zakýval mi pred očami rukou, aby som sa spamätala.

„Čo?“ spýtala som sa zmätene.

„Je ti niečo?“ opýtal sa podozrivo.

„Nič, len tie príšery boli také realistické, že som mala husiu kožu,“ zahovorila som a ukázala mu ruku.

Obzrela som sa okolo seba a zistila som, že sa zotmelo. V lunaparku už nebolo toľko ľudí ako predtým. Väčšina sa pobrala domov. Mala by som ísť aj ja, pomyslela som si. Ak sa tu Diana ešte stále zdržiava, bude ma hľadať, preto by som mala čo najskôr zmiznúť.

„Asi pôjdem,“ povedala som potichu.

„Už?“ neveril Lucas. „Tak ťa aspoň odprevadím, ak môžem.“

„Dobre.“

„Prepáč, ale zabudla si, že si prišla so mnou?“ ozval sa Sebastian spoza môjho chrbta.

„No a? odvetil mu Lucas za mňa.  „Budem ťa čakať pri aute,“ odišiel.¨

„Je mi to ľúto, ale už neznesiem to ticho. Chcem sa baviť a medzi nami je to také rozbúrané. Možno to chce viac času, aby sme sa začali normálne baviť o úplných blbostiach ako tuto s Lucasom.“

„Čo by asi tak povedal Shane, keby sa to dozvedel,“ premýšľal.

„A čo by sa dozvedel? Že mám nového kamaráta? Si trápny,“ odvetila som a odišla. Aká irónia, pomyslela som si. Na tomto mieste mi presne pred rokom ublížil on a teraz ja ubližujem jemu. Nevedela som, čo by na to povedal Shane, no ten tu teraz nebol a ja som si bola stopercentne istá, že by som ho nikdy nepodviedla.

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Sunset - 3. kapitola :

9. nesii přispěvatel
03.05.2011 [19:13]

nesiiJé... Milujem Anjelou smrti :)... prečo?... nemám potuchy Emoticon Skvelá kapitola.

8. Moonlight přispěvatel
20.04.2011 [15:17]

MoonlightSafira ďakujem za komentár :D

7. SafiraDarkfire přispěvatel
20.04.2011 [13:13]

SafiraDarkfirePáni, super kapitolka, ale ten Lucas mi je nějaký podezřelý... Jenom nevím proč... No včak to se uvidí. Těším se na další kapitolku:)

6. Moonlight přispěvatel
18.04.2011 [19:32]

Moonlightpevne dúfam, že ju zajtra stihnem pridať :D

5. MirrorGirl454 přispěvatel
18.04.2011 [19:20]

MirrorGirl454Kedy bude štvorka???? Emoticon Emoticon Emoticon

4. Moonlight přispěvatel
18.04.2011 [18:56]

Moonlightajeje ďakujem som rada, že sa ti páči, no a Lucas sa ešte prejaví :D :D a Sebastian tiež ale v tom horšom zmysle...
Mirror: áno, už sa tam dostal Lucas, ktorý bude podkopávať Shana... fight fight!!! ale mňa si nevšímajte Emoticon a ďakujem za komentár, potešil ma :D
Elis ďakujem za komentár veľmi ma potešil, Lucas nie je až taký úžasný ako Shane, hlavne v niektorých kapitolách, ktoré prídu, ale nebudem nič prezrádzať :D

3. ElisR1 přispěvatel
18.04.2011 [18:21]

ElisR1Wow, já teda nemám slov. Musím uznat, že se mi Lucas líbí =), ale ještě nevím, jestli se mi líbí víc než Shane...
No, uvidíme, až něco Lucas provede =)
Héééj lunapark, já chci taky =) =) =)
a s tim Sebastianem se to taky zajímavě vyvíjí, no jsem opravdu zvědavá, co bude dál, takže doufám, že se tu co nejdříve ukáže další kapitola, jinak to bylo super jako vždycky, naprosto dokonalý =) a všechna slova pro chválu =) Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. MirrorGirl454 přispěvatel
18.04.2011 [18:07]

MirrorGirl454Ááááááááááááááách Lucas. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Tak táto kapitola bola fakt skvelá. Síce som sa mala namiesto čítania učiť, ale nevadí, stálo to za to!!! Emoticon Emoticon
Teším sa naďalšiu kapitola. Emoticon

1. ajeje
18.04.2011 [16:55]

mam 3 veci ktore by som ti povedal:
1. je to uplne bombasticka kapitola Emoticon Emoticon Emoticon
2. stasne zeriem lucasa Emoticon Emoticon a sebastian je debil
3. tesim sa na dalsiu kapitolu Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!