OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Tanec s vlkmi - Prológ

30.06.2012 (14:00) • zuzik • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1075×

Stála som tam otočená mu chrbtom a plakala- vedela som, že je tam, no nemohla som prestať plakať. Premenil sa- cítila som to. On sa nerád premieňa, no musel, ak sa chcel niečo spýtať. Ajaj, vyzerá nahnevaný. Keď sa premenil, stál predo mnou človek, ktorý mal na sebe len zásteru zo zvieracích kožušín a za opaskom lovecký nôž. Aj  po toľkých rokoch, čo som ho takéhoto nemenného videla, stále sa mi z neho chcelo tancovať po celom lese, ako to robia všetky tie víly. Aj keď na jeho tele pribúdali deň čo deň nové jazvy, aj tak bol krásnejší než ktorýkoľvek smrtelník. Pozrela som sa na jeho vypracované telo, ktoré sa práve chvelo zlosťou. Nepáčilo sa mi, keď sa hnevá.     

„Ublížil ti niekto?“ spýtal sa vo svojej ľudskej podobe.

„Hneď ho zabijem! “ povedal so zreteľným vrčaním v hlase.

„Nie vĺčik môj, to som len na ostrý tŕň stúpila,“ upokojila som svojho vlka a aby videl dôkaz, že už mi je lepšie utrela som si slzy z ružového líca.

Samozrejme, že to nebola pravda, vskutočnosti som bola príšerne hladná ( nosil mi jesť len surové mäso a ja som nikdy nemala to srdce povedať mu, že mi nechutí ), skúsila som si ísť po jedlo do dediny, no tam, keď im došlo, že ja som to „vlčie dievča", pokúsili sa ma ukameňovať a zastreliť, pričom po mne vykrikovali nadávky ako cundra, šľapka a že oni by sa nechali radšej zabiť, než spávať s monštrom. Jasné, vidím, ako by sa vrhli na kolená a prosili by o milosť. Okrem toho radšej nechajú rozrthať malé dievčatko, než obetovať piatich ľudí, ktorí dobrovoľne svojou smrťou zabijú démona. Najhoršie bolo, že medzi tými ľuďmi som našla svojich rodičov (vedala som, ako vyzerajú len vďaka tomu, že mi môj vĺčik ukázal ich dom- odvtedy ich občas tajne pozorujem ) tiež po mne kričali bez štipky svedomia. Jeden šíp sa mi zapichol do päty, dosť to síce bolelo, ale bolelo by to viac, kebyže nechodím každý deň bosá.

Vĺčikovi som to samozrejme nepovedala, ešte by tých nebožiakov skántril a stiahol z kože.

Svojho vlka milujem, rodičia ma mu vydali keď som bola ešte malinká, žerie malé dievčatá ak od neho niečo ľudia chcú. Vtedy ľudia v osade potrebovali vyhnať démona, tak ma mu hodili ako obetu pred jeho vlčie laby.  Ale môj vĺčik ma nezabil- zaľúbil sa do mňa. Pred tým vraj nikdy nemal problém zabiť malé dievčatká, viem, znie to kruto že zabíja malé dievčatá, ale ja sa ho nesnažím zmeniť (je strašne tvrdohlavý) . Často mi vravieva, že keď pohliadol do mojich modrých očí, ktoré vyzerajú ako lesný potôčik, nedokázal ma zabiť.

Opäť sa premenil na vlka. Pritisol si sa ma k sebe a pozorovali sme spolu nočnú oblohu.  Svojho vlka by som nikdy nevymenila. Možno je drsný, no v jeho vnútri sa skrýva potrhané srdce chlapca, ktoré mu zničil ten netvor nehodný žitia, ktorý vtedy napadol a premenil ho na moju šelmu.

Zaborila som si hlavu do jeho drného hnedo-čierneho kožuchu a pomaly odfukovala vzduch, ktorý sa v chlade menil na paru, ktorá sa pomaličky vznášala do výšin hvieznej oblohy. Slová neboli vôbec potrebné

S ním som sa cítila v úplnom bezpečí. No nevedela som, čo ma všetko čaká. Vedela som, že starnem, za niekoľko rokov budem vyzerať staršie ako on, ibaže by ma premenil na niečo také, ako je on. No ja v žiadnom prípade nechcem zabíjať a stráviť život ako monštrum. Veľa krát som kôli tomu plakávala, no nikdy som sa mu s tým nezdôverila. Nechem, aby mal starosti. 

Doteraz mi bola zima, no s ním mi neni,

on je to monštrum, čo mi život mení. 

Autor: zuzik (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tanec s vlkmi - Prológ: