Tmavý tieň času - 2. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Trietia kapitola. Pár vecí som nevedela, ako to popísať a tak sa ospravedlňujem, že to vyznie trocha nechápavo. Pekné čítanie Musice.

08.10.2013 (13:00) • • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 289×

Každá smrť poznačí človeka, najviac však jeho vlastná.

2. kapitola- Odhalenie

Hide sa otočil ku kamennému rámu. Po celom obvode rámu bol poliaty olej. Hide prešiel po stope fakľou. V tom sa z ohňa urobila stena. Boli tak chránený pred tým, čo číha vonku. Eve len pozerala so sánkou dole a vyplešťovala oči. Nič, čo sa okolo nej dialo nechápala a už vôbec nie kde to je a ako sa sem dostala. A čo jej otec, ktorý sa o ňu určite bojí?

Všetko čo vybudovala, na ňu začalo padať, ako domček z kariet. Stena z ohňa hádzala svetlo na malú kamennú izbu v ktorej sa nachádzali. Bola tu jedna posteľ, cez ktorú bola prehodená stará deka a studňa, na ktorej bola doska. Vedľa studni bolo vedro a vo vedre handra. Nad posteľou bola malá polička, na ktorej boli dve knihy, obväz, zápalky a dve misky.

Eve si sadla na posteľ a začala plakať. Horúce slzy si vytvárali cestičky po tvári. Hide sa otočil na Eve a prisadol si k nej.

„Eve, ako si sa sem dostala?" opýtal sa zarmúteným hlasom.

„Ja vlastne neviem. Chcela som niečo vedieť o jednej izbe v našom veľkom dome..." Eve Hidovi vyrozprávala celý svoj príbeh, až po to, čo ju zachránil.

„Mala by si sa vyspať," povedal nakoniec Hide.

„Nie. Najprv chcem vedieť kde to som," vravela Eve. V jej hlase sa odrážala panika.

„Dobre teda. Si v tmavej zemi, tie hodiny boli niečo, ako... prenášadlo. Dostala si sa do zeme, kde existuje len smrť. Všetci tu sú mŕtvi. Aj ja som. Keď sa do svojho sveta nevrátiš do najbližšieho úplnku, tak zomrieš a budeš navždy zatratená a odsúdená žiť v temnote," vysvetlil Hide. Eve vypleštila oči a zarazene sa pozerala na chlapca vedľa nej.

„Mŕtvi?" Zasmiala sa. „Šibe tebe alebo mne? Nie," povedala a postavila sa. „Toto je len zlý sen alebo si zo mňa strieľaš."

„Eve, neveríš mi?" začudoval sa Hide.

„Poznám ťa... len dve hodiny... mala by som ti veriť?" Dvihla obočie.

„Máš pravdu, prečo veriť chlapcovi, ktorý ťa zachránil a priviedol sem," aj Hide sa naštval a postavil sa. Prešiel po izbe a došiel k stene z ohňa. Strčil do nej ruku, chvíľu ju tam držal a potom ju vytiahol. Hidova ruka zrazu pôsobila ako fakľa, na ktorej bol plameň. Nič nehovoril, ani nesykol.

„Ešte stále mi neveríš? Neveríš stále potom, čo vidíš, čo dokážem urobiť s ohňom. Potom čo si videla vládcových duchov?" pýtal sa Hide.

„Aký vládca?" udivila sa Eve.

„Všetci máme vládcov. Aj podsvetie má vládcu. Volá sa Kain. Áno ten byblický Kain. Neviem prečo, ale ty, Eve, mi pripínaš dcéru jednej ženy. Volala sa Flóra a bola to pani Života. Mala dcéru, no potom, ako..." Hide nedokončil svoje rozprávanie. Rýchlo si obtrel horiacu ruku o svoj plášť, ktorá mal ešte stále na sebe a prešiel k poličke nad posteľou. Zobral jednu knihu a otvoril ju na strane, kde bol zvláštny obrázok.

„Začnem odznova..." Hide začal rozprávať príbeh, no bol toľkokrát prerušovaný Eve, že by ho nepochopil nikto.

ΨΨΨ

V dávnych časoch, kedy bol ešte svet rozdelený na dve časti, strane zla vládol Kain a dobrej zase Flóra. Dva svety predeľovali hranice, cez ktoré sa určite nedalo prechádzať normálne. Zlé bytosti by sa na slnečnej lúke spálili a tie dobré by na zlej zase vyschli.

Bol to popletený svet, no mal určité pravidlá. Kráľovná Flora sa zamilovala a otehotnela. Keď sa to Kain od jedného zveda dozvedel, zabil skoro polovicu podzemného kráľovstva.

Napadol ho však jeden nápad, ako zabrániť, aby sa kráľovnej narodil potomok. Jedného dňa nalákal dobrú Dušu na zlú stranu. Kain ho premenil a stal sa z nej zlý vládca.

Keď sa o tomto dozvedela kráľovná, zúrila. Poslal list na zlú stranu, že sa nejako dohodnú. Kain bol však prefíkaný.

Zabil kráľovnú, no skôr, ako sa dostal k dcére bola preč aj z jeho mužom. A tak sa zlý svet rozrástol a teraz po svete behajú zlé duše, ktoré hľadajú potomka, no nikto ho nezahliadol už tisícky rokov.

ΨΨΨ

„Takže ja Ti pripomínam toho potomka?" spýtala sa Eve.

„Presne tak. Môj starký, jeden zo strážcov, dobrá Duša, predtým než zomrel mi prezradil tuto skrýšu. Niekde tu sú vzácne zvitky, ktoré vravia podľa čoho sa pozná potomok, no neviem to nájsť," povedal Hide.

Eve ešte stále ničomu nechápala. Prečo je podľa Hida ona tým potomkom? Okrem toho, že sa dostala do sveta smrti a to, že poznala Hida nie je ničím výnimočná.

„A teraz choď späť. Vymyslím, ako ťa dostať späť," povedal Hide.

„Ty nespíš?" opýtala sa Eve už s hlavou na starom vankúši, ktorý bol vypchaný senom. Eve zavrela oči.

„Nie. Som mŕtvy, pamätáš," zasmial sa Hide.

„Dobre," povedala Eve a zavrela oči. „Hide čo vlastne si? Prečo nie si zlým a prečo si ma zachránil?" Pýtala sa Eve, ešte stále so zavretými očami.

Hide si sadol na zem a hlavu si oprel o posteľ, kde mala Eve položené nohy. Bolo mu príjemné jej teplo, ktoré necítil už pár tisícročí.

„Nie každý je zlý." To bolo posledné, čo Eve počula predtým, než zaspala. „Ach Eve, keby si len vedela, čo som zač," zašepkal Hide a začal premýšľať nad tým, čo mu vravel starý otec, ako dostať, ešte živé Duše späť na dobrú stranu, ktorá je preč. Dobrá strana nejestvuje.

Je len zlá. Možno niekde v inom živote je dobrá. No život v zatratený, je ten najhorší život, aký si kedy Hide želal. Mal skvelý život, no kvôli tomu, že chcel zachrániť niekoho skončil, ako smrteľník v mŕtvom svete.

Prepáčte za to, ak niektoré veci nie sú práve odborne vysvetlené. Dúfam, že sa Vám moja poviedka, ktorá je zatiaľ len prvá z prvých páči a necháte mi tu komentár, či smajlíka. Verte, že aj taký smajlík človeka dokope k tomu, aby neprestal snívať. Ak máte otázky, rada Vám ich zodpoviem. Musice.

Autor: , v rubrice: Povídky » Na pokračování