OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » To nemyslíš vážne! Tehotná?! - 1. kapitola

27.12.2010 (18:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 17× • zobrazeno 1685×

Ian a otcovské povinnosti

„Tak čo, ako sa má E.T?“ spýtal sa ma so smiechom Lee.

„Ha – ha! Veľmi smiešne!“ povedal som ironicky.

Char bola hore, šla si ľahnúť, pretože bola unavená a mňa prišiel pozrieť Lee. Samozrejme, že o mimozemšťanoch už všetci vedeli. No čo? Fakt sa to decko podobalo na mutanta. Keď sa Lee konečne upokojil, mohol mi povedať to, čo mal celý čas na srdci.

„Pozri Ian, ja viem, že sa so Char na tie malé tešíte, ale...“

„Aké ale?“ spýtal som sa nahnevane.

„No... ani ja, ani chalani si nie sme istý, že... že to zvládneš...“

„Prečo by som to nemal zvládať?“ spýtal som sa nechápavo.

„No... máš tridsať a... preboha! Veď ty ani nevieš, ako sa tvoje deti dostanú na svet!“

„Už to viem!“ povedal som naštvane. Mal som čo robiť, aby som na neho nezačal kričať z plného hrdla.

Lee si asi všimol môj výraz a preto sa mi hneď ospravedlnil. Vraj to tak nemyslel.

„Ale... Ian... čo budeš robiť? Budeš mať deti! A dve! Dievčatá!“ povedal potichu.

„Kam tým mieriš?“

„No... si si istý, že to zvládneš?“

„Ja...“ chvíľu som rozmýšľal, ale odpoveď som nevymyslel. Lee to našťastie nechal tak a počas jeho návštevy už túto tému nevyťahoval.

Ale keď odišiel a ja som večer, tesne pred polnocou sedel pri telke sám, pretože Char si šla ľahnúť, musel som o tom rozmýšľať. A čím dlhšie som rozmýšľal, tým viac som začínal chápať, čo znamená byť otcom. A čím viac som chápal, tým viac sa mi to celé dostávalo pod kožu. Začínal som sa toho báť. Bože... veď budem otcom... a ja ani neviem, ako sa moje deti dostanú na svet...

Zo smutných myšlienok ma vytrhla Char, ktorá po mňa dole zišla, aby som si konečne šiel ľahnúť, vraj nedovolí, aby sa z jej muža stal závislák. Našťastie si nevšimla môj neprítomný výraz. Ledva som si ja všimol, ako vypla televízor a za ruku ma viedla do izby. Tam som už natoľko prítomný, že som si mám ľahol a prikryl sa. Po chvíľke som už počul Charin tichý a vyrovnaný dych. Už spala. Ja som sa len prevaľoval a hľadal správnu polohu na spanie, ale márne. Nakoniec som sa naštval a potichu, tak, aby som nezobudil Char som vstal a šiel do kuchyne. Otvoril som chladničku a pozeral, čo v nej máme.

Budeš otcom.. takže... mlieko... zelenina... ovocie... vajcia... hmm, čokoláda... mňam VODKA!!!

Usmial som sa a vzal fľašku. Tak fajn kamoš... ideš do toho!

Vzal som fľašku pevne do rúk a začal piť. Po pár minútach bola fľaška prázdna a ja som otvoril chladničku, aby som si vybral novú.  Po chvíľke bola prázdna aj tá. Ani neviem ako, ale zrazu som sa ocitol na gauči.

Tak toto som DOSRAL!

Nemyslel som to, že Char je tehotná (so mnou), ale to, že som sa ožral! A to mám byť otcom! A vtedy som zaspal. Vážne som zaspal na gauči, len v trenkách, vo veľmi nepohodlnej polohe a so slinou, ktorá mi vytekala z úst a nebezpečne sa blížila k vankúšu.

„Oci! Oci! Oci! Oci“ kričali na mňa dve ryšavé dievčatká, s modrými očami. Mohli mať asi... 5 rokov.

„Ocko! Ocko, no ták! Zobuď sa už konečne!“ trhali mnou a konečne sa im podarilo zobudiť ma.

S poriadnym treskom som spadol z gauča a na obidve sa pozrel. Boli to predsa moje dievčatká! Emma a Hayley! Usmial som sa na nich, ale ony na mňa zrazu začali kričať.

„Oci! Ja potrebujem nové tričko!“ kričala Hayley.

„A ja nové nohavice!“ kričala Emma.

„A ja nové topánky!“

„A ja nové prezúvky do školy!“

„A ja nové sponky do vlasov!“

„A ja nové gumičky!“

A zrazu mi začali pred očami rásť a ja som pred očami mal štrnásť – ročné dievčatá.

„Oci potrebujem novú elektrickú gitaru! Tamtú som omylom zničila!“ kričala Hayley.

„A ja nové paličky! Tamtie som zničila, keď som naposledy hrala na bicích!“ kričala Emma.

„A ja potrebujem nové kanady!“

„A ja potrebujem nový opasok!“

„A ja potrebujem ísť ku kaderníčke!“

„A oci mohli by sme pozvať pár ľudí?“

„Asi tak sto...“

A potom mi zrazu znovu začali rásť pred očami a ja som videl teraz sedemnásť ročné dievčatá a vedľa  nich ich priateľov.

„Oci, toto je Brian!“ povedala Hayley.

„A oci, toto je Josh,“ povedala Emma.

„Ideme s nimi von, nečakaj nás, prídeme až zajtra ráno.“

A potom im začali rásť brušká a ja som zistil, že sú tehotné.

„Oci, ja som tehotná!“ kričala Hayley.

„Oci, ja tiež,“ kričala Emma.

„A oci, trebalo by nám kúpiť byt!“

„A nám tiež!“

„A zaplatiť nám svadby!“

„A šaty!“

„A hostinu!“

„A tiež by nám trebalo kúpiť nový nábytok do bytov!“

„Telku!“

„Gauč!“

„Posteľ!“

„Novú kuchynskú linku!“

„Nový sprchový kút!“

„Nové koberce!“

„Nové plastové okná!“

Zrazu som sa strhol a zobudil na to, že niekto kričí. A potom som si uvedomil, že to kričím ja. Už bolo ráno. Char zbehla po schodoch a hneď jej došlo, čo som večer robil. Myslel som, že na mňa začne kričať a nadávať na mňa, ale ona si ku mne sadla a spýtala s ama, čo sa stalo. Povedal som jej o sne a o všetkých mojich pochybnostiach.

„Nebojsa, budeš skvelý otec...“ zašepkala.

„Ako to môžeš vedieť?“

„Jednoducho to viem, ver...“ povedala a pobozkala ma na čelo.

Potom ma prinútila ísť si ľahnúť a ja som konečne zaspal.

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek To nemyslíš vážne! Tehotná?! - 1. kapitola: