OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » V srdci tigra - Kapitola 24.



V srdci tigra - Kapitola 24.Niekedy stačí dúfať

Kapitola 24.

Brax sa unavene oprel o stenu a jediné, po čom túžil, bola šálka kávy, alebo rovno posteľ. Po tom, ako sa s bratom „postarali“ o Eilidh sa za nimi zavreli dvere. Od toho okamihu až do neskorej noci bol jeho brat v jednej miestnosti s kráľovnou a jej najbližšími radcami, čo celkom predstavovalo skupinku asi pätnástich dlakov, ktorí boli pripravení odsúdiť jeho brata na smrť. Ani nebol prekvapený, keď sa ozvala jeho rozpoltenosť a nabádala ho, aby sa na to všetko vykašlal a radšej sa vybral za Phoebe, ktorá ho mohla práve v tejto chvíli potrebovať. Miesto toho ale ostával, aby mohol kráľovnej položiť svoje vlastné otázky.

Ako napríklad tú, zo všetkých najdôležitejšiu – ako je možné, že niekto taký ako Eilidh, ktorá sa nikdy nevzdávala a svoju krvilačnosť a túžbu po pomste stavala dokonca aj nad vlastný život, sa len tak vzdala a ticho, bez jediného protestu alebo výkriku bolesti, sa nechala zabiť. Z jej strany to nemohol byť žiadny úskok. Dokonca ani taká mocná čarodejnica a dlak v jedinej osobe nedokázal prežiť odtrhnutie hlavy. Preto to Rainamon chcel urobiť.

Brax stále pred sebou videl ten pohľad v jej očiach, keď jej oddelil hlavu od zvyšku tela. A bol si viac ako istý, že ho to bude prenasledovať až do konca života. Napriek všetkému čo urobila, to bola kedysi žena, ktorú prisahal ochraňovať a miloval ju viac ako svoj život. Kdesi vnútri v ňom hlodal náznak pochybností, že svojej prísahe nedostál, proste ju odhodil a zabudol na ňu, rovnako ako to urobil so samotnou Eilidh. Cez to všetko to bola žijúca a cítiaca bytosť zdrvená životom, zatrpknutá po krivdách, ktoré si myslela, že na nej a jej rodine boli napáchané.

Jeho viac ako pochmúrne úvahy odrazu prerušil zvuk otvárania sa dverí. Okrem jeho brata odtiaľ nikto nevyšiel. Pozorne si ho premeral pohľadom, no nezdalo sa, že by okrem únavy bol nejako výraznejšie zranený.

„Je koniec. Eilidh je mŕtva, ja som voľný a ľudia, ktorým velila, budú čoskoro pochytaní a buď zabití, alebo prepustení. Nedostal som trest smrti, dokonca sa kráľovná nechala počuť, že si nezaslúžim trest, pretože som ho už dostal. Vraj storočia strávené vo väzení sú dostatočne silným poučením aj pre niekoho takého ako som ja. Tak povedz, braček,“ otočil sa na Braxa a v očiach mal bolesť, akoby sa mu trhalo srdce, „prečo sa necítim o nič lepšie?“

„Daj tomu čas a určite budeš,“ povedal potichu Brax, no sám svojim slovám neveril.

Brat pristúpil až k nemu. „Vieš, keď som bol zavretý v tej malej cele, plánoval som, ako zmením svoj život, ak sa odtiaľ raz dostanem. Chcel som byť lepší, požiadať o odpustenie všetkých, ktorým som ublížil, modliť sa o spasenie duší, ktoré som predčasne poslal k Hel. A miesto toho hneď prvý deň strávený na slobode zabijem ženu, ktorá sa ani nebráni.“

„Myslím, že v tom prsty mala kráľovná, hoci netuším ako.“

„Spýtal som sa jej na to,“ prehodil akoby mimochodom Rainamon, „a zo začiatku nechcela odpovedať. Keď som naliehal, prezradila mi, že za všetko môže Sif. Keď Sondag zavolal kráľovnej, aby ju informoval, kráľovná pracovala na vlastnom pláne. Vyvolala bohyňu a prosila ju o radu. Miesto rady jej bohyňa prepožičala svoju moc, aby mohla poraziť svojho nepriateľa.“

„Prečo by sa po toľkých rokoch Sif chcela zapájať do našich záležitostí?“

„Kráľovnej povedala, že Eilidh začala byť príliš mocná. Bola obklopená ľuďmi, ktorých neustále premieňala na vlkolakov – aj proti ich vôli. Ak prežili premenu, boli prvé týždne príliš mocní na to, aby to sami dokázali ovládať. A ona im všetkým zobrala moc a uchovávala ju v sebe. Zbierala ju tak dlho, až kým jej nebolo príliš veľa. Ak by dnes na nás zaútočila, všetkých by nás mávnutím ruky zabila a získala by knihu. A to Sif nemohla dovoliť – aby ľuďom vládol niekto iní ako bohovia.“

Brax si odfrkol. „Nemyslel som si, že ich sebectvo nám niekedy pomôže, ale očividne som sa mýlil.“

„To je pravda, mýlil si sa. Keby bola Sif menej sebecká, nevložila by časť svojich schopností do kráľovnej a tá by nikdy nemala dostatočnú silu na to, aby pridržala Eilidh na mieste dostatočne dlho a my sme ju mohli zabiť. Hneď potom si Sif svoje schopnosti zobrala späť, takže si Atyalasse nie je istá, čo Eilidh v mysli povedala. Pretože obaja vieme, že to muselo byť niečo veľké, keď ju to prinútilo prijať vlastný osud.“

„Naozaj to bolo až také ľahké? Naháňali sme Eilidh celé stáročia v domnienke, že si to ty. A keď sme konečne objavili pravdu, trvalo len niekoľko krátkych dní, aby bol celý spor ukončený.“

Rainamon si povzdychol a oprel sa o stenu vedľa brata. „Bohovia majú vlastné chodníčky ako sa zbaviť tých, ktorí už pre nich nie sú nijako prospešní.“

Brax s ním v duchu súhlasil. Bol rád, že to všetko dopadlo dobre, jeho brat bude mať život, nepríde o hlavu za to všetko, čo spáchal a navyše sa zbavili hrozby menom Eilidh. Už nikomu neublíži. Nespasí to tých, ktorých bolestne zabila, ale možno tak budú môcť odpočívať v pokoji, presne tak, ako by to malo byť. Knihu, ktorú ochraňoval, čoskoro vráti kráľovnej, aby vybrala iného ochrancu. Nebol taký naivný, aby si myslel, že po moci ukrytej na stránkach starého papiera nebude už nikdy nikto túžiť. Kým bude existovať čo i len jediná legenda rozprávajúca o moci, ktorá sa v nej ukrýva, vždy sa nájdi jednotlivci, ktorí tomu budú ochotní veriť a budú ju chcieť nájsť. Lenže on bol už unavený zo skrývania a zo života na úteku. Jediné, po čom túžil, bolo prebudiť Phoebe a stráviť s ňou zvyšok života.

„Tento úsmev poznám. Myslíš na ňu, na Phoebe, však?“ ozval sa potichu jeho brat.

„Mal by som sa k nej vrátiť.“

„Tak prečo si tu ostal a čakal na môj rozsudok?“

„Pretože napriek všetkému si môj brat. A hoci neschvaľujem to, čo si urobil, chápem to. Veď keby som na tvojom mieste bol ja a Phoebe by umierala, urobil by som možno ešte horšie veci.“

Rainamon pokýval hlavou. „Lenže to nemení nič na tom, že som to všetko urobil. Zaslúžim si za to trest.“

„Rainamon...“

„Nie,“ pokrútil hlavou a nedovolil mu prerušiť ho, „nechaj ma to dokončiť. Naozaj mám toho na rováši veľa. Nielen životov, ale hlavne nás dvoch. Si môj brat a po smrti otca sme ostali sami dvaja. Prisahali sme mu na smrteľnej posteli, že sa o seba navzájom postaráme a budeme si verne stáť po boku. Lenže ja som svoju prísahu zradil. Postavil som sa na stranu nepriateľa a aby toho nebolo málo, plánoval som s niekým tvoju smrť a takmer som ani neváhal. Bol som pripravený to urobiť. Na svete neexituje dostatočne veľké ospravedlnenie, ani prosba o odpustenie, ktoré by ma mohli spasiť, Brax. A napriek tomu tu stojím a prosím ťa o odpustenie za to, že som bol taký idiot zaslepený bolesťou a pomstou.“

Brax sa na chvíľu odmlčal a keď konečne prehovoril, jeho hlas znel pokojne, takmer až bez emócií. „Urobil si čo si urobil. Niektoré veci ti možno ešte budem vyčítať, na iné zabudnem veľmi rýchlo. Neviem, či ti budem môcť úplne odpustiť, ale pokúsim sa o to. To, čo ti môžem ponúknu, je nový začiatok. Sme bratia a hoci ja mám Phoebe a ak to bohyňa dovolí, aj mi ostane, my dvaja vždy budeme rodina. A tá drží pohromade. Tak čo keby sme sa znovu pokúsili stáť jeden pri druhom, ako o tom sníval náš otec?“

„Si oveľa lepší človek, než aký som dúfal, že si.“

Prudko sa zasmial. „Čo ty vieš, možno som len unavený z toho veľkého skrývania a utekania, tak sa to snažím ukončiť a konečne pokojne žiť svoj život v tomto svete.“

„Ak tu chcem ostať žiť, budeš mi musieť pomôcť. Tento svet,“ ukázal rukou okolo seba, „mi veľa nehovorí. Viem o ňom len veľmi málo a aj to len z rozprávania bytostí, ktoré mali tú smolu, že na chvíľu obývali susedné cely. Snažil som sa ich vypytovať, ale je toho toľko, čo nepoznám. Autá a zbrane sú mi známe. Ale čo tieto zákony, naša história, alebo len taký televízor. Čo to všetko je? Hodím sa vôbec medzi tieto novodobé výmysly?“

„Možno áno a možno nie, ale to nezistíš, kým sa o to nepokúsiš,“ povedal Brax a všemocne sa snažil sa zamaskovať úzkosť vo svojom hlase. Dúfal len, že nájde spôsob, ako bratovi pomôcť. Možno keby požiadal Myru...

„Choď za ňou.“ Brax potriasol hlavou a zmätene sa pozrel na brata. „Za Phoebe. Choď za ňou. Viem, že s ňou potrebuješ byť. A ona teraz potrebuje teba. Ja budem vždy nablízku, Niekedy si budeš dokonca želať, aby si sa ma mohol zbaviť.“

„Raz mi budeš musieť povedať, ako je možné, že si len podľa jej pachu spoznal, že patrí ku mne.“

Rainamon pokrútil hlavou. „Najskôr ju poriadne ovoňaj a potom sa ma znova spýtaj.“

S úsmevom potľapkal brata po pleci a bez ďalších zbytočných slov sa ponáhľal za Phoebe. Túžil ju mať pri sebe tak veľmi, až sa mu zdalo, že sa pohybuje príliš pomaly. A to tichou chodbou takmer utekal. Zastavil sa až pred krásne zdobenými dverami. Už-už chcel otvoriť, keď k nemu doľahol slabý zvuk rozhovoru. Opatrne nakukol dnu a zbadal, že Myra objíma Phoebe. Myslel si, že je ešte stále v bezvedomí a sestra sa s ňou len rozpráva, no to len dovtedy, kým sa od seba neodtiahli a nezbadal úsmev na tvárach oboch. Ani nevedel, čo ho prekvapilo viac – či skutočnosť, že vidí Phoebeine krásne oči plné smiechu opäť otvorené, alebo fakt, že Myra bola ešte stále v ľudskej podobe, hoci podľa toho, čo ona sama povedala, sa mala zmeniť na líšku hneď potom, čo Phoebe prestala byť v ohrození života.

„Necháš nás osamote?“ ozval sa Phoebein hlas. Brax pri tom dokonalom zvuku zavrel oči a vychutnával si ho. Konečne cítil, ako jeho srdce naplno bije bez podtónu strachu a môže sa zhlboka nadýchnuť. Oči otvoril až vtedy, keď sa mu o ruku obtreli drobné prstíky. Hneď na to sa stretol s Myriným varovným pohľadom.

„Ublíž jej a pohryziem ťa.“

Možno sa mal jej vyhrážke zasmial, veď bola v podstate ešte dieťa, ale neurobil to. S najväčšou vážnosťou, akej bol schopný, prikývol. „Radšej by som umrel ako videl, že trpí.“

„Beriem ťa za slovo.“ S tým za sebou zabuchla dvere a nechala ich osamote.

Brax pomaličky zamieril k posteli. Nebol si istý ničím. Áno, Phoebe bola opäť medzi živými a usmievala sa naňho, no to nemenilo nič na tom, čo sa medzi nimi odohralo a najmä nie to, ako veľmi jej ublížil svojim váhaním. Sám sebe sa hanbil priznať, aké ťažké bolo otvoriť vlastné srdce novej láske bez strachu, že o ňu opäť príde.

„Myslel si to vážne?“ Musel sa tváriť nechápavo, pretože opatrne dodala: „To, čo si povedal v jaskyni. Myslel si vážne každé slovo, alebo z teba hovoril len pocit viny?“

Podišiel k nej pár krokov a v duchu spomínal na tie slová, ktoré jej šepkal do ucha, keď ju niesol na svetlo z tej príšernej podzemnej kobky. Bol si istý, že ho nemôže počuť, preto sa neostýchal vyznávať jej lásku a ľutovať všetko to, čo spôsobil bez toho, aby sa pri tom cítil ponížený. Bol muž a nebolo ľahké nahlas hovoriť o svojich citoch. Poznanie, že predsa len akosi začula čosi z jeho spovede, ho prikovala na miesto a nútila ho zrýchlene dýchať.

„Ty... ty si ma počula?“

Pomaly prikývla, akoby jej každý pohyb spôsoboval bolesť. „Keď ma Ellen začala... mučiť, vlčica sa ma snažila čo najviac ochrániť. Pripravila ma o zrak a postupne aj o všetky zmysly, nad ktorými mala nadvládu. Keď sa to stalo neznesiteľným, vrhla nás obe do bezvedomia. Ešte teraz sa desím tej tmy, v ktorej nás obe ukryla, aby sme boli v bezpečí až do chvíle, kým neprídeš. Nebolo ale nič, čo by mi dodalo nádej, že ma zachrániš.“ Namáhavo prehltla. „Až kým som nepočula v hlave tvoj hlas. Potom už bolo ľahšie uveriť, že to prežijem.“

Brax prehltol a opäť pristúpil o čosi bližšie k obrovskej posteli, v ktorej sa vďaka svojej krehkosti takmer strácala. Bál sa jej dotknúť, aby mu kamsi nezmizla. „Takmer som zošalel, keď si odišla z toho skladu. Pri zdravom rozume ma držalo len pomyslenie na to, že ťa nájdem. Keď som ťa našiel ležať v kaluž krvi... božemôj, akoby sa mi zastavilo srdce. Nemôžem ťa stratiť, Phoebe. Čo to nechápeš? Bez teba nemám žiadny život. Kým som ťa nepoznal, len som živoril, prechádzal z jedného dňa do druhého bez ničoho. Bol som stratený. To ty si mi ukázala, ako sa radovať a byť spokojný s tým, čo mám bez ohľadu na to, či je to dobré alebo zlé. Vďaka tebe som začal dúfať vo veci, na ktoré som takmer zabudol.“

„A čo ak nie som taká žena, za akú ma pokladáš?“

Brax pokrútil hlavou a pritúlil si ju do náručia, kam patrí. Vdýchol jej omamnú vôňu a s prekvapením v nej rozoznal závan svojej vlastnej. Už vedel, čo jeho brat myslel svojimi slovami. Neskôr sa ho spýta, čo to všetko znamená. Teraz bolo najdôležitejšie mäkké telo, ktoré sa k nemu s dôverou tislo.

„Poznám ťa viac, ako si sama myslíš, Phoebe. Si úžasná žena, obetavá, láskavá a tvrdohlavá. Bojuješ za tých, ktorých miluješ a chrániš ich. Si moja družka a milujem ťa. Aj keby si odo mňa odišla, prenasledoval by som ťa až na koniec sveta a nedovolil ti viac utiecť, pretože bez teba by som nevedel, ako dýchať.“

„Ty... ty...“

Brax sa u smial jej koktaniu a posadil sa aj s ňou na posteli tak, aby si navzájom hľadeli do očí. „Milujem ťa, Phoebe. Teba a nikoho iného. Chcem s tebou prežiť zvyšok života. Smiať sa s tebou, prebúdzať sa s tebou každé ráno v posteli, dokonca sa s tebou budem aj hádať. Len nám daj šancu.“

Phoebe potichu smrkla. „Bála som sa, tak veľmi som sa bála. Keď som odišla z toho skladu, počula som v hlave tvoj hlas. Bol si zranený, prosil si ma o pomoc. Bez rozmyslu som sa vydala ti na pomoc – nikomu som nič nepovedala, bola som zaslepená. Až neskôr som zistila, že to bol len úskok sirény. Ellen stála za všetkým, ona chcela tú knihu, nie tvoj brat. On je... je... Čo... čo ak ma E-Ellen... opäť zneužije... aby... aby t-ti ub-ublížila?"

„Pst,“ tíšil ju, keď začala potichu vzlykať, keď si spomenula na prežité hrôzy. „Ellen ti už neublíži a môj brat je v bezpečí. Všetko sa skončilo, Phoebe.“

„Na-naozaj?“

Brax sa jemne usmial a pobozkal ju na čelo. „Naozaj, moja malá. Všetko skončilo, Knihu vrátim do rúk kráľovnej, kde aj patrí a už nebudem musieť utekať. Ostáva zodpovedať poslednú otázku.“

Phoebe pozdvihla obočie doteraz zvraštené nad uslzenými očami. „Akú?“

„Tú najdôležitejšiu – vydáš sa za mňa?“ Keď len naňho nemo pozerala, ticho dodal: „Viem, že som ti veľmi ublížil tým, ako som váhal. Bolo pre mňa ťažké ujasniť si, komu patrí moje srdce, hoci som to dávno vedel. Eilidh som kedysi miloval, ale to bola len ilúzia. Túžba mať niekoho po boku, nebyť viac sám. V porovnaní s tým, čo cítim k tebe, bola moja láska k nej len poblúznením. Tebe patrí moje srdce a pre teba bude vždy biť bez ohľadu na to, ako teraz odpovieš.“

„Si si istý, že toto je to, čo chceš? Nie som ničím výnimočná a navyše mám otravnú sestru, ktorá, ako sa zdá, možno predsa len bude mať šancu dospieť, no zatiaľ akoby sa nemohla zmeniť späť do svojej zvieracej podoby. Ak chceš mňa, musíš prijať aj ju – je to moja rodina.“

Usmial sa jej pokusu zvážiť svoje rozhodnutie. „A ja mám brata, ktorý nevie, čo robiť s vlastným životom. Tiež je to rodina, ktorej sa nevzdám. Ale to nemení nič na tom, že ja si chcem zobrať teba, nie tvoju sestru, Phoebe. Odteraz budeme na všetko dvaja.“

Phoebe sa v očiach roztancovali šibalské ohníčky. „Možno nás Locien opäť zamestná.“

„Nedám mu na výber, aby nás mohol odmietnuť.“

Brax sa so smiechom vrhol na jej pery a dlho ju bozkával. Akoby sa jej snažil povedať, ako veľmi mu na nej záleží, ako ju potrebuje a nedovolí jej, aby ho opustila. A podľa toho, ako sa k nemu tisla, sa zdalo, akoby mu chcela povedať to isté. Keď sa od seba na chvíľku odtrhli, obaja sťažka dýchali a oči mali potemnené.

„Obávam sa, že mi budeš musieť dať odpoveď ešte dnes, Phoebe.“

Ticho sa zachichotala. „Áno – vo všetkých jazykoch, ktoré poznám. Vždy to bude áno.“

„Tak mi to môžeš do rána do tých jazykov prekladať. Dobre sa to počúva.“

Hravo naňho zavrčala. „Nemáš žiadne spôsoby.“

„Ale aj napriek mojej hrozivej neznalosti dvornej etikety ma miluješ.“

„Naveky.“

S tými slovami sa naňho doslova vrhla a začala z neho strhávať oblečenie. Bola slabá a hladná, ale po ňom túžila väčšmi ako po najlepšom jedle, ktoré by jej niekto mohol uvariť. Možno bolo nezdvorilé takto sa venovať jeden druhému na úkor ostatných, ktorí teraz na nich už možno čakali, ale čert to ber. Potrebovala ho cítiť všetkým možnými spôsobmi, potrebovala ho k sebe pripútať putom mocnejším než je svadba.

Braxov tiger ukrytý kdesi vnútri ticho a spokojne priadol. Srdce mu silno bilo v hrudi, väčšie než kedykoľvek predtým. Bodaj by aj nie – keď bolo plné lásky k jeho vlčici, o ktorej nevedel, že ju potrebuje až do chvíle, kým ju nenašiel a takmer nestratil. Vedel, že ju už nikdy neopustí, nedovolí jej to. V tigrom srdci kvôli tej bezhraničnej láske neostalo miesto na pochybnosti. 

Kapitola 23.


A týmto sa končí aj posledná kapitola. Snažila som sa dať Phoebe a Braxovi najlepší možný koniec a dúfam, že sa mi to podarilo a nebudú ma strašiť v snoch. Mne pripadá trošku gýčovitý, ale po tom všetkom, čo som im pripravila, si zaslúžia niečo "veľké". Čo si myslíte vy?

Ale poďme sa najskôr pozrieť na príbeh v číslach. Prvú kapitolu som zverejnila 30.1.2013 a túto poslednú presne o 160 dní neskôr. Hoci mal príbeh len 24 kapitol a krátky prológ, vydobyl si necelých 73 300 slov na 146 stranách. Svojím spôsobom bol tento príbeh pre mňa výzvou, hoci inou ako tie predošlé. Bol to nový príbeh, nové emócie a predovšetkým nový svet. Testovala som svoje limity, často experimentovala a je len na vás, aby ste sa rozhodli, či sa mi to darilo, alebo som to totálne pokazila.

 

A nebola by som to ja, keby som nemala pre vás posledné venovania:

Prvé patrí Christine, ktorá poctivo čakhala na každú kapitolo a neskôr sa k príbehu vrátila. Ani nevieš, ako si vážim, že si mi bola vernou čitateľkou a príbeh si spolu so mnou prežívala. Aby som bola úprimná, často si mi vnukla svojimi komentármi nápad, ako by som mohla zaobliť ďalšiu kapitolu a to si nesmierne cením a ďakujem za to.

Ďalšie patrí mime33 a izzie22, ktoré poctivo čakávali na pokračovania a nikdy ma nesklamali. Obe ste od začiatku videli moje zámery s príbehom, tušili ste, kam smerujem a čo sa snažím príbehom povedať čitateľom. Potešilo ma, že si to všimol aspoň niekto. :)

Posledné, no nemenej veľké patrí môjmu dvojčátku MINE blotikovi. Ukázala si mi, že sa mám stále čo učiť. Možno sa ma dotklo, že si to so mnou vzdala a stále to bolí, ale na druhej strane - musím uznať, že prvé dve kapitoly nestáli za veľa. Lenže miesto toho, aby si mi to povedala na začiatku a možno ma kopla k tomu, čo zmeniť, zdrhla si. Nuž, musím povedať, že na to možno nikdy nezabudnem a len tak to nenechám ísť, ale poznáš ma. Aj tak za to budem niekde v kútiku duše rada. Veď čo ty vieš. Možno keby si mi nepovedala, že je to nudné, nebola by som sa tak snažila a tento príbeh by skončil ešte skôr, než by začal. A to by bola asi škoda, takže ti ďakujem. :)

Posledné venovania patria týmto skvelým osobám: mea, Mišičke, Starr, Ter, Jane, nyx, Nerisse, steel, Niky a Sii. Väčšina z vás sa ukázala len pri niekoľkých kapitolách, iní zase ku mne našli cestu až ku koncu príbehu. Nech boli vaše reakcie akokoľvek nepravidelné, som vďačná za každého smajlíka, každé povzbudivé slovo. Ako ja sama často hovorím, v písaní často nakopne hlavne to pomyslenie, že nepíšete len sami pre seba, ale aj pre niekoho, kto vašu snahu ocení. Alebo vám ukáže, čo robíte zle, aby ste to mohli napraviť. Ďakujem vám za to. :)

S posledným poďakovaním sa s vami, rovnako aj s Phoebe a Braxom, lúčim a dúfam, že sa vám ich príbeh páčil. Je ťažké povedať zbohom, ale zároveň dúfam, že si aspoň niektorí z vás nájdu cestu k iným mojim príbehom, možno aj k tomu novému, ktorý horlivo pripravujem. Snáď sa vám osudy postáv príbehu Chybný klon zapáčia. A ak nie, budete mať možnosť skritizovať mňa a rovnako aj ich. :D

P. S.: Na záver ešte jedno. Niekoľkokrát padla otázka, ako to bude s Myrou a Rainamonom. Ako sa zdá, zblúdilé myšlienky patria k mojej špecialite, pretože už teraz sa mi rodí v hlave nápad na príbeh o nich, práve o týchto dvoch záhadných postavách. Keďže ste si v ankete vybrali svoj príbeh, nechcela som to už meniť a už vôbec nie za príbeh, pri ktorom ani nepoznám hlavnú zápletku. Každopádne, ak by ste chceli, na mojom zhrnutí nájdete krátky popis ich príbehu. Nie je to nič extra, ale to je všetko, čo som zo seba dostala. (Som si istá, že popis bez väčšej námahy nájdete v nápadoch.)

 

S pozdravom vaša, momentálne dojatá, Lili :-*



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek V srdci tigra - Kapitola 24.:

5. Pioggia přispěvatel
03.11.2014 [20:23]

PioggiaPrekrasne napisane Emoticon Emoticon Emoticon Cely pribeh bol totalne fantasticky, naprosto dokonaly!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Kvoli tvojim pribehom si zacinam pripadat ako opakovaci papagaj s obmedzenou slovnou zasobou, pretoze nikdy nedokazem najst slova, ktore by dokazali vyjadrit moj obdiv a uzas nad tvojimi dielami Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. mea
11.07.2013 [23:52]

Emoticon Emoticon Emoticon

3. blotik přispěvatel
11.07.2013 [22:51]

blotikTak ty toho nenecháš, co, MINE? Emoticon Jen tak BTW, docela jsem se zasmála nad oslovením dvojčátko MINE blotik. Všechno jsi shrnula do jednoho. Na skyperovi popřípadě vysvětlím.
Jsem ráda, že jsem si mohla poslední kapitolku přečíst, ale zklamalo mě, že jsi nenapsala nic o Rainovi a Myre. Ale jakmile jsem začala číst věnování, došlo mi, že tvoje hlavička, ve které jsem předtím četla jako v knize a viděla Myru a Raina spolu, se nezměnila. Ten příběh si vyžaduje plnou pozornost a doufám, že po klonu se na ni vrhneš. Emoticon
Každopádně, abych se vrátila k začátku a nezakecávala... Zase to vytahuješ. Vždyť jsme si to už vysvětlily, ne? Ne, že bych přímo zdrhla, jen jsem to tak trochu \"pozastavila\". Znáš to. Prostě jsem měla plno věcí na práci a jelikož mě tvůj příběh (TEHDY) tak neoslovil jako všechny tvé ostatní, tak jsem si řekla, že to počká. Vím, je to hnusné, ale možná tě uklidní, že jsem si vědoma, jak velkou chybu jsem udělala. Být jen o kousek víc trpělivá a přečíst ještě tu třetí kapitolku, neopustím ten příběh a čtu ho s napětím dál a dál a třesu se na další kapitolku. Jednu výhodu to ale mělo. Čekala jsem pouze na 2 kapitoly. Poslední a předposlední. Zbytek jsem měla možnost zhltnou najednou. Emoticon Emoticon Emoticon
A teď k příběhu. Myslím, že je to trochu zvláštní zakončení a v mysli jsi proti mně postavila zeď (víš, na co odkazuju?), takže jsem tu moc od Bohyně neviděla. Ale tušila jsem, že to královna něco takového udělala. Jako, že ji zastavila, aby mohla být zabitá. Ale zajímalo by mě, co jí to řekla, že se už potom ani nesnažila bránit. A ty mito určitě prozradíš na skyperovi, že jo. Emoticon Musíš. Emoticon Emoticon
Tak, já myslím, že končím a nechám Phoeme a Braxa užívat si intimních chvilek. Emoticon Emoticon Emoticon
A těším se, až uvidím novou povídku.
P.S.: Závidím ti rychlost psaní. Já stihnu jednu povídku a ty mezitím asi 3. Jsi prostě skvělá a já se s tebou nemůžu rovnat. A jsem poctěna, že si myslíš, že jsem ti ukázala, že se ještě musíš hodně učit. Já vím, každý se musí učit a to stále, ale i přesto... že jsi to zmínila u mně.
Tak, a teď už se vážně přestanu rozkecávat. Howg. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. mima33 admin
10.07.2013 [13:33]

mima33Pamätám si s akým očakávaním som otvárala Prológ a ako som na jeho konci bola nadšená tvojím nápadom. Od začiatku ma príbeh veľmi zaujal, aj keď si spomínam, že v predošlej ankete som hlasovala za inú poviedku. Ale som rada, že si napísala práve túto, lebo príbeh Braxa a Phoebe ma veľmi zaujal a pokiaľ by si sa rozhodla písať o Rainamonovi a Myre pevne dúfam, že tam zapletieš aspoň okrajovo aj Phoebe a Braxa s ktorými sa mi veľmi ťažko lúči.
Veľmi pekne ti chcem poďakovať za venovanie a zároveň chcem dodať, že občas som možno uhádla tvoje myšlienkové pochody, no boli aj chvíle, keď si mi doslova vyrazila dych a poriadne ma "vyšokovala".
A musím súhlasiť s Izzie, naozaj máš vynikajúce nápady a úžasný štýl písania. Viem si predstaviť, že by sa mi do rúk dostala nejaká tvoja kniha.
Napokon ešte dodávam, že sa už teším na Chybný klon, ktorý bude, tipujem, rovnako skvelý ako toto. Ohľadne tohto príbehu ti rozhodne nie je čo vytnúť, bol to čarovný zážitok a dokázala si, že písanie máš proste v krvi Emoticon Emoticon Emoticon

1.
Smazat | Upravit | 09.07.2013 [17:56]

Koniec bol nádherný rozprávkový Emoticon . Ach, normálne sa mi chce plakať, že už skončil Emoticon Emoticon . Bol to krásky príbeh, utorok bez Phoebe a Braxa som si nevedela predstaviť Emoticon Emoticon . Ja už ani neviem čo mám ďalej napísať...
Mám slzy na krajíčku a je mi fakt smutno, že sa to už skončilo. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Budu mi chýbať.
No a tvoja záverečná reč. Naozaj ma to dostalo, ty kokos fakt tu už za tým PC revem... Si úžasná autorka, dokonca sa mi tvoje príbehy páčia viac ako od niektorých známejších autorov, ktorým za to platia.
Teším sa na novú poviedku Emoticon a lúčim sa s Phoebe a Braxom a všetkými ostatnými ako Sondag, Myra, Rainamon... budú mi chýbať Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!