Všetko je ťažké, ale láska je najťažšia - 10. Bližšie ku koncu? Ani veľmi nie • OurStories.cz ~ naše povídky

Čo sa bude diať? Príde niekto s nápadom ako zachrániť malú Sofii a všetko skončiť? A ako to je medzi Aleksiou a Liamom? Budú spolu, alebo zabudnú na všetko? Je mi ľúto, že ju pridávam po takej dlhej dobe, ale teraz som nemala čas na písanie. Pretože som sa potrebovala učiť na prijímačky na strednú.

31.03.2013 (14:00) • Kim • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 943×

Ležala som pri Liamovi v posteli, hlavu som mala položenú na jeho hrudi a v tichu izby som počúvala bitie jeho srdca.

„Povedz mi všetko. Viem, že niečo tajíš. A je to niečo podstatné. Len neviem čo, pretože ma nepustíš do svojej hlavy,“ pošepla som do toho ticha.

Liam sa prudko nadýchol a vydýchol.

„Nezačínaj s tým znova. Nemám ti čo povedať,“ jeho tiché vrčanie naplnilo izbu.

Posadila som sa na jeho hruď a ruky som si prekrížila na prsiach. Vycerila som na neho zuby a ticho som vrčala. Naklonila som hlavu na stranu a pozrela som mu do očí.

„Takže mi to nepovieš?“

„Nie.“

„Áno.“

„Nie.“

„Áno.“

Flustrovane som zavrčala.

„Nie.“

„Áno.“

„Nie.“

„Áno.“

„Nie.“

Takže ty to nepovieš, hej? No veď počkaj.

„Nie.“

„Áno.“

„Ha. A mám ťa,“ víťazne som zvolala.

Teraz vrčal Liam.

„Tak sa pýtaj, keď už si tak otravná.“

Sklonila som sa jemne som ho pobozkala na pery. On ma chytil za boky a prevrátil pod seba. Náš bozk sa prehĺbil a my sme sa začali bozkávať vášnivejšie, tvrdšie, ale za to z láskou. Jeho ruky putovali po mojom tele a zakotvili na mojich stehnách. Vtedy som sa prebrala. Chcel len odviesť moju pozornosť od toho, čo tajil.

Tentoraz som ho prevrátila ja, znova som sa usídlila na jeho bruchu a prekrížila som si ruky na prsiach.

„Tak to sa ti nepodarí.“

„Ako vieš?“ drzo sa usmial.

Prevrátila som oči.

„Tak sa pýtaj, keď už to musí byť.“

„Takže prečo tvoj otec vraždí mojich priateľov?“

„Chce pomstu. Čo je normálne, pretože si zviedla jeho syna. Len ma prekvapuje, že čakal tak dlho.“

„Prečo uniesol Sofii?“

„Chce ťa prilákať k sebe. Typujem, že to je pasca.“

„Pomáha mu niekto z nás?“

„Áno. A ak ma okamžite nepobozkáš, viac ti nepoviem.“

Pohoršene som skríkla: „Ale to je vydieranie.“

„Áno, presne,“ pritakal.

Sklonila som sa k jeho ústam a dala som mu poriadnu pusu.

„Kto je to?“

„Josh Karsten.“

„Pomáhaš mu?“

„Nie. Nikdy by som mu nepomohol. Nenávidím ho.“

„Prečo o tom tak veľa vieš?“

„Bol som tam. Harry tam bol. Viem toho veľa. A viem, kde držia Sofii.“

„Okamžite mi povedz, kde držia Sofii!“ To som už skríkla.

Zavrtel hlavou. „Nie. Je to pasca. Chce ťa do nej nalákať. Ak chceš, môžeš mi pomôcť dokončiť plán, na ktorom som doteraz pracoval s Harrym. Ale to, kde držia Sofii, ti nepoviem. Si slabá, nemala by si proti môjmu otcovi šancu. Nevieš bojovať ako my.“

Zmučene som na neho pozrela mal pravdu. Nevedela som, ako bojujú vlkolaci, ale za to vedela som, ako ich zabiť.

„Tak ma to nauč.“

Zdesene na mňa pozrel a začal vrtieť hlavou.

„Nechápeš to. Ty si upír, nedokážeš bojovať ako my. Si síce rýchlejšia, ohybnejšia, ale náš jednu chybu a to, že nevieš meniť podobu. Gardisti, ktorých teraz cvičí môj otec, vedia bojovať iba vo vlčej podobe. A tým pádom by si proti ním nemala šancu, pretože ako vlci sme silnejší.“

Vyskočila som z postele natiahla som na seba Liamovu košeľu a utekala som do obývačky. Pristavila som sa v mojej knižnici a hľadala som tam jednu knihu.

Našla som ju rýchlo, jediná bola viazaná v koži. Posadila som sa na zem a začala som hľadať jednu konkrétnu stranu. Našla som ju skoro až pri konci.

„Nie, to nespravím. Je to nebezpečné a navyše nemožné.“

„Nie je to nemožné a navyše spln bude zajtra. Takže ak to nechceš spraviť ty, požiadam Harryho,“ nevinne som sa na neho usmiala.

„Nie. Si si tým istá? Už len premena z človeka na vlkolaka je bolestivá, ale z upíra na vlkolaka?“

„Som si tým istá. Ak sa to podarí, Liam, budem silnejšia ako tvoj otec a tým pádom ho môžem poraziť. Chápeš, ak ho prekvapím, získam na vrch. Nebude vedieť, ako je to možné. Hoci by som mala len odlákať jeho pozornosť a ty by si mi pomohl, mohli by sme to zvládnuť. Ako team."

Ticho zavrčal a zdvihol ma zo zeme. Knihu mi zobral z rúk a odniesol ma na gauč. Položil ma naň a začal mi rozopínať jeho košeľu.

„Hej, ešte som neskončila,“ zvolala som so smiechom.

„Ale áno, skončila.“

Zavrčal a pohrýzol na do brucha. Z nášho maznania nás vyruši zvonček. Liam ticho zaklial a naďalej ma bozkával. Zvonček sme obaja ignorovali a naďalej sme sa bozkávali a maznali. Po pätnástich minútach sa ozval lomoz a do obývačky nám s krikom vleteli Herry a Aleci. Obeja sme sa ních zazerali a oni vyzerali ako vyorané myši.

„Čo tu robíte?“ vypadlo z Harryho.

„Staviame mrakodrap, idiot,“ vyštekol Liam.

„Ale ono to tak nevyzerá,“ nechápavo povedal Aleci.

Pozrela som na Liama, ktorý nemal ďaleko od toho, aby oboch vyhodil z okna alebo niečo horšie a potom na tých dvoch.

„Von! Okamžite a nevracajte sa pokiaľ mi nezoženiete nové dvere. Potom vám možno poviem, na čo som prišla.“

„A prečo nám to nepovieš hneď?“ spýtal sa nechápavo Harry.

Sú tí dvaja normálny, alebo sa tak len tvária. Pretože mne sa to nezdá.

„Von!“ zreval Liam.

Obaja nadskočili a vybehli z bytu tak rýchlo, že po nich neostala ni smrad.

„Tak kde sme to skončili?“

„Pri tom, že zajtra večer ma premeníš na vlkolaka.“

Nahlas zavrčal a strhol zo mňa svoju košeľu.