OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Wolf song 29. kapitola

30.08.2012 (15:00) • aisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1129×

 „Bojím sa, Gabriel,“ zašepkala som.
 „Nechajte nás samých, prosím,“ poprosil Gabriel svoju svorku. Osameli sme.
 „Povedal si, že sa navzájom nenapádate, že ubližujete len ľudom a zvieratám, ja tomu nerozumiem, bojím sa o vás a Jeffa,“ vzlykla som a pri jeho mene som sa takmer rozplakala.
 „Mell,“ povedal Gabriel nežne a vzal mi tvár do dlaní. „Nenapadneme sa navzájom, ale Miranda je z inej svorky, na ňu budeme chcieť útočiť, ale nemáš sa čoho báť, sme silnejší,“ povedal milým tónom. Neverila som mu. Určite ma chcel len upokojiť.
„A čo Jeff?“ spýtala som sa ufňukane.
 „Neublíži mu,“ povedal s istotou.
 „Ako to môžeš vedieť?“
 „Poznám ju, je to jej jediná zbraň proti tebe. Môže ti prostredníctvom Jeffa ublížiť, preto mu nič neurobí,“ chlácholil ma v náručí. 
 „Prečo je taká zlá, čo chce,“ mrmlala som.
 „Neviem, zabijeme ju a bude po probléme,“ povedal. Zdesene som na neho pozrela.
 „Upokoj sa, zajtra ju nezabijeme, budeme sa snažiť, aby sme ju nestretli,“ upokojil ma.
 „Ako? Veď vy sa neovládate,“ nechápala som. Gabriel vzdychol. Zjavne mu moje otázky pripomínali detinské
 „Neboj sa, Mell, nič sa nestane,“ povedal Gabriel. Potom ma vzal za ruku a vrátili sme sa späť do záhrady. Dobrá nálada ma prešla a vystriedali ju obavy. Posedávala som potichu vedľa Gabriela a túlila sa k nemu. Zotmelo sa a ja som si uvedomila, že by som mala ísť.
 „Eire, odvezieš ma domov?“ spýtala som sa potichu, ale vedela som, že mi rozumie každé slovo. Eire prikývla.
 „Jasné, idem si pre kľúče,“ povedala a zmizla v dome. Rozlúčila som sa s Warrenom a Liamom a pobrala sa s Gabrielov k autu.
 „Odviezol by som ťa, ale nechceš,“ povedal pri aute.
 „Povedala som otcovi, že idem za Eire. Eire po mňa prišla, Eire ma aj odvezie,“ vysvetlila som mu. Prikývol.
 „Nezabudni krívať,“ podotkol s úsmevom. Smutne som sa usmiala a objala ho.
 „Zajtra ťa neuvidím,“ oznámila som mu. Gabriel ma nežne chladil po chrbte.
 „Bude to tak lepšie, bol by som k tebe zlý,“ povedal už otrepanú vetu.
 „Ja viem.“
 „Mell?“ oslovil ma. Zdvihla som hlavu, ale stále som ho držala okolo pása.
 „Sľúb mi, že zajtra v noci nepôjdeš do lesa,“ poprosil ma.
 „Sľubujem,“ sľúbila som. Gabriel sa usmial a pobozkal ma. Postavila som sa na špičky a vychutnávala si našu blízkosť.
 „Ehm,“ odkašlala si Eire. S Gabrielom sme sa od seba okamžite odtiahli.
 „Dobrú noc, Gabriel,“ zašepkala som.
 „Dobrú noc, Melissa,“ odvetil s úsmevom.

     V aute sme sa s Eire bavili o tom, ako spraviť Liamov kokteil. Nechcelo sa nám viesť vážne rozhovory. Zastavili sme
 „Buď zajtra opatrná,“ zašepkala som Eire.
 „Aj ty,“ usmiala sa na mňa. Chvíľu sme na seba pozerali a potom sme sa priateľsky objali.
 „Som naozaj rada, že si moja priateľka, Eire,“ povedala som jej úprimne. Eire sa na mňa usmiala.
 „Aj ja som rada,“ povedala milo. „Nezabudni krívať,“ usmiala sa. Vystúpila som z auta, zamávala Eire a pobrala sa domov.

     Ležala som vo svojej posteli a rozmýšľala. Opäť. Predstavovala som si, ako sa Gabriel mení na vlkolaka. Ako ho to bolí. Ako ho zabíja. Ako sa mení na monštrum. Chodím s príšerou. Rýchlo som tú myšlienku zahnala. Tú príšeru ľúbim. Je to moja príšera. Chýbal mi už teraz. Po chvíľke som zaspala.

    Ráno som sa zobudila s vnútornou nervozitou. Mala som spotené ruky a zvláštny pocit v žalúdku. Nemala som byť prečo nervózna, ale vedela som, že na mňa dolieha spln. Najradšej by som celý deň strávila v posteli. No nemohla som. Vstala som, obliekla sa, vlasy zauzlila do drdolu, ani som si ich nerozčesala, a vybrala sa dole na prízemie. 
 „Vyzerá to, že noha sa ti už pomaly hojí,“ zamrmlal otec a znalecky si ma obzeral. Ach, zabudla som simulovať.
„Hej, hej, Eire mi dala nejaké bylinky a asi zabrali,“ odvetila som a zdalo sa mi, že môj hlas znie akosi cudzo.
 „Pche,“ odfrkla si Rebecca, ktorá sa napchávala ovsenými vločkami, „bylinky,“ zasmiala sa posmešne. Ignorovala som ju.
„Čo budeš dnes robiť? Pôjdeš pozdraviť Gabriela a Eire?“ spýtala sa ma mama milo. Pokrútila som hlavou a sadla si za stôl vedľa Rebecci.
 „Dnes nie, majú nejaké rodinné záležitosti,“ povedala som v podstate pravdu. Mama chápavo prikývla.
„Tak to máš čas ísť za Jeffom,“ usmiala sa mama. Zovrelo mi srdce.
„Myslím, že nemá čas,“ zamrmlala som smutne. Mama stíchla a začala sa rozprávať s otcom o našej záhrade. Nevnímala som ich. Doobeda som bola s mamou a otcom na záhrade a pomáhala som im presádzať ruže. Poobede to už bolo horšie, nudila som sa. Mobil ma pálil vo vrecku. Chcela som zavolať Gabrielovi. Čo sa môže stať, keď mu zavolám. S trasúcimi rukami som vyťukala jeho číslo. Telefón začal zvoniť.
„Melissa, stalo sa niečo?“ ozval sa Gabrielov hlas. Znel normálne.
„Nie. Prepáč, že ti volám, ja som ťa len potrebovala počuť, prepáč,“ ospravedlňovala som sa.
„To nič, fajn, počula si ma, takže...“ Náhle znel chladne a otrávene.
„Chápem, tak maj sa,“ zamrmlala som.
„Dopočutia, Melissa,“ odvetil a položil.
Tento telefonát bol absolútne nezmyselný a zbytočný. Gabriel znel chladne, ale nehnevala som sa na neho. Chápala som ho. Chápala som, že je to len kvôli splnu.

     Okolo piatej som sa vybrala do knižnice. Nebavilo ma byť doma a vychutnávala som si, že môžem znova šoférovať. Do knižnice som išla s malou dušičkou. Dúfala som, že tam bude Jeff. Moje želanie sa splnilo.
„Ahoj,“ pozdravila som a podišla k pultu kde sedel. Otrávene zdvihol zrak. Premeral si ma arogantne a bez záujmu. Nemal v očiach tú veselú iskru ako vždy. Čo mu tá mrcha urobila?
„Čo potrebuješ?“ spýtal sa ma odmerane.
„Prišla som si pozrieť nejaké knihy,“ pípla som.
„Nech sa páči,“ zamrmlal a znova odvrátil zrak. So stiahnutím žalúdkom som sa začala prechádzať po knižnici. Nič mi nedávalo zmysel. Toto sme neboli my. Ja a Jeff sme boli ako súrodenci. Teraz sa ku mne správa horšie ako k bezdomovcovi, ktorý je závislý na drogách a smrdí. Nahnevane som schmatla tri knihy a sebavedomo sa vybrala k Jeffovi. Pleskla som mu knihy o pult tak silno, že prekvapene zdvihol zrak. Prevzal knihy a začal ich kódovať.
 „Vieš, že máš ešte jednu knihu doma?“ spýtal sa ma neutrálne.
 „Viem,“ odsekla som chladne. Ten ton som odkukala od Gabriela. Jeff prekvapene zdvihol obočie a ďalej sa venoval knihám.
 „Tu mi to podpíš,“ podal mi lístok.
 „Tak čo? Stráviš dnes večer romantický večer s Hedley?“ spýtala som sa ako keby sa nič nestalo.
 „Nie, že by ťa do toho niečo bolo, ale nie, nestrávim,“ odsekol.
 „To je smutné,“ uškrnula som sa a našpúlila pery, schmatla knihy a šťastne odišla. Odľahlo mi, že sa Jeffovi nič nestane. Nebude s tou sukou. Bolestne som sa uškrnula nad tým, že som si kedysi myslela, že možno nie je taká hrozná.

    Mesiac jasne žiaril nad oblohou. Stála som na balkóne a pozerala som sa naň. Gabriel teraz trpí. Aj Eire. Všetci. Menia sa na obludy. Zabijú dnes niekoho? Ak áno, zmení sa môj pohľad na nich. Bolestne som vzlykla. Bála som sa. Dnes nezaspím. Určite budem celú noc hore. Z lesa sa ozvalo zavíjanie. Striaslo ma. Rozhodla som sa, že najlepší spôsob, ako tento čas prečkať, je ísť spať. Státím na balkóne nič nezmením. Mesiac z oblohy nestane vďaka môjmu výhražnému pohľadu.  
     Zobudila som sa na vytie. Ako keby niekto zavýjal rovno pod mojim oknom. Omámene som vyšla na balkón. V tme som rozoznávala tmavé obrysy mohutnej postavy, ktorá sa blížila na našu záhradu. Stuchla som. Postava sa z ničoho-nič zmenšila, znova bolestivo zavyla a spadla na zem. Gabriel?! 

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Wolf song 29. kapitola: