Wolf song 4. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Mám tu pre vás štvrtú kapitolu. Chcem vám veľmi poďakovať za každý komentár, veľmi ma to teší. :) A teraz k tejto kapitole:
Je dobrý nápad dať sa do reči s ryšavým neznámym dievčaťom???

13.05.2012 (11:00) • aisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1387×

„Liam?“ spýtala som sa, keď som bola dostatočne blízko. Postava sa otočila a ja som rozoznala jeho čierne strapaté vlasy.
„Ahoj,“ usmial sa na mňa. Rozpačito som mu úsmev opätovala a postavila sa vedľa neho.
„Čo tu robíš?“ spýtala som sa.
„Prišiel som za tebou,“ usmial sa nesmelo. Tiež som sa usmiala.
„Prečo?“ vyzvedala som ďalej.
„Môžeme sa na chvíľku porozprávať?“ navrhol. Zarazene som otvorila ústa a cítila, ako mi vibroval mobil vo vrecku. Určite sa mi snaží dovolať Jeff.
„Iste,“ prikývla som a vybrala som sa smerom k lesu. Liam ma potešene nasledoval. Chvíľu sme šli potichu. Cítila som medzi nami trápne napätie. Bolo to pre mňa niečo neznáme, s Jeffom kráčame aj hodiny len tak bez jediného slova a je to normálne. Mobil stále vibruje. Nesmiem mu zabudnúť zavolať, lebo Jeff je schopný prísť za mnou domov.
„Vieš,“ začal po chvíli Liam „dnes to bolo naozaj veľmi divné.“ Zdvihla som obočie.
„Čo máš na mysli?“ spýtala som sa.
„Vieš to stretnutie s mojou rodinou,“ pripomenul mi, ako keby som na to mohla zabudnúť.
„Vyzerajú milo,“ odvetila som ironicky. Liam sa mierne pousmial a zastal. Zastavila som tiež. Stáli sme oproti sebe. Bola medzi nami len maličká vzdialenosť, takže som nenápadne ustúpila krok dozadu.
„To sú. Až na Gabriela,“ odmlčal sa pravdepodobne si urovnával myšlienky v hlave, „prišiel som sa za neho ospravedlniť,“ dokončil.
„Nenamáhaj sa,“ odvetila som.
„Vieš, on to tak nemyslel, on je jednoducho taký, nevie sa správať k nižším živočíšnym druhom,“ povedal.
„K nižším živočíšnym druhom?“ zopakovala som neveriacky.
„Teda k ľudom, prepáč ja...“ koktal Liam. Preboha naozaj je divný. Na prázdno som otvorila ústa. Takže oni si namýšľajú, že sú niečo viac ako ľudia? Preboha to je choré. Možno sú všetci predsa len v nejakej sekte.
„Nevadí, nič sa nedeje, ja už musím, tak sa maj, Liam,“ rozlúčila som sa rýchlo a veľmi svižnou chôdzou som uháňala k domu.

***

Ráno som sa zobudila svieža a plná sily. Prežila som bezsennú noc. Na budíku svietil čas 8:03. O hodinu mám byť na hodine literatúry v letnej škole. Rýchlo som sa osprchovala, obliekla do letných krátkych červených šiat a vybrala na cestu. Cestu autom som si vychutnávala s oknami dokorán a hudbou naplno. Došla som na školské parkovisko na, ktorom opustene parkovalo päť aut. Dnes to bude zábava. Otrávene som zamkla a vybrala sa k školskému vchodu. V tom na parkovisko dorazila motorka. Gabriel a Eire. Nie nechcem ich stretnúť. Môj mozog chcel odísť ale nohy odmietali spolupracovať a ani sa nehli a oči ich pozorovali. Melissa si taká sprostá.
Eire elegantne zoskočila z motorky a niečo vysvetľovala Gabrielovi. Po chvíli ho objala a vybrala sa smerom ku mne. Pohľad sa mi znova stretol s tým jeho ale len na stotinu. Nižší živočíšny druh. Ozvali sa mi v hlave Liamove slová. Striaslo ma a zašla som do vnútra skôr ako Eire.

***

Bola som v triede, v ktorej nás bolo desať. Väčšinu triedy tvorili tí, čo takmer prepadli. Cítila som sa medzi nimi inteligentne a zbytočne. Neostávalo mi nič iné. Teraz vyzerám ako bifloška, ktoré nevie žiť bez školy. Do vnútra vošiel profesor Collins a začal rozprávať o tom, aké to musí byť strašné byť v lete v škole. Ignorovala som jeho monológ bez akejkoľvek pointy a nenápadne sledovala Eire. Nižší živočíšny druh. Preboha. Určite som sa zbláznila. Pristihla som sa pri tom, ako hľadám na Eire nejaké známky neľudskosti. Zbláznila som sa. Samozrejme, že je to človek. A ľudia sú najvyšší inteligenčný druh, nič vyššie neexistuje. Vyučovanie skončilo o 12:00. Čas dať si dobrý obed v Pube.
„Hej ty!“ počula som kričať dievča. Preboha po tretí raz už nie. Vedela som, že na mňa kričí Eire.
„Počkaj prosím ťa,“ začula som hlas už rovno pri mojom uchu a pocítila teplú dlaň na ramene. Otočila som sa. Ako som predpokladala, stála tam Eire.
„Prepáč, väčšinou nereagujem na meno hej ty,“ odsekla som jej ironicky a pokračovala v ceste. Nevedela som, čo to do mňa vošlo. Väčšinou nemám vo zvyku byť nepríjemná. Nižší živočíšny druh. Tie tri slová sa mi ozývali v hlave ako najhoršia krivda.
„Ty si kamarátka Liama, že?“ pýtala sa Eire akokeby jej vôbec nevadilo, že sa jej snažím zbaviť.
„Kamarátka?“ zopakovala som neveriacky.
„Ou, tak vy ste už niečo viac? S tým sa mi nepochválil,“ zasmiala sa Eire. V jej smiechu bolo niečo zlovestné a pozrela na mňa pohľadom, ako keby ma ním chcela spáliť.
„Nie, to nie,“ zahovárala som rýchlo „len som si neuvedomovala, že ma považuje za kamarátku,“ vysvetlila som jej zmätene. Spoločne sme vyšli pred školou.
„Dobre Eire, ja idem, tak ahoj,“ rozlúčila som sa s ňou a bez toho, aby som počkala na jej ahoj, som kráčala k autu.
„Počkaj,“ začula som znova jej piskľavý hlas. Neochotne som sa otočila a prudko si zahryzla do jazyka, aby som na ňu nevyletela.
„Nemohla by si ma odviezť domov? Nikto po mňa neprišiel a nechce sa mi ísť po vlastných, iste do chápeš,“ nevinne sa usmiala a ukázala na svoje minimálne desať centimetrové podpätky. Rezignovane som si vzdychla.
„Nastúp si.“ Eire sa na mňa usmiala žiarivým úsmevom.

***

„Vieš na mojej bývalej škole som mala povesť hnusnej mrchy, rozhodla som sa to zmeniť,“ kvákala Eire „a ty mi v tom pomôžeš,“ rozhodla som.
„Aké to mám ja šťastie,“ zamrmlala som potichu.
„Vždy si taká ironická?“ odsekla mi Eire. Ako to tá ryšavá potvora počula? Veď som si to zamrmlala pre seba.
„Väčšinou áno,“ odvetila som „pozri, ak sa chceš stať populárnou, tak chod za mojou sestrou. Ona je hviezda mesta a dokonca aj miss,“ poradila som jej. Eire však nekompromisne pokrútila hlavou.
„Nie tvoja sestra na mňa pôsobí namyslene,“ rozhodla Eire. Zaparkovala som na čistinke pred jej domom. Teraz to môžem celé obísť, aby som sa dostala domov.
„Tak pod vystupujeme,“ zavelila Eire.
„My?“
„Hádam si nemyslíš, že ťa nechám odísť. Chcem ťa spoznať. Budeme dobré kamarátky,“ usmiala sa na mňa svojím zubatým úsmevom..
„Ech, nemyslím si, že by Gabriel chcel, aby sme boli kamarátky, žeby vôbec chcel, aby som bola vo vašom dome,“ povedala som.
„Nikto nie je doma,“ usmiala sa „a kašlem na Gabriela, poď aspoň na chvíľu,“ prosila Eire.
„Nie som si tým istá,“ váhala som.
„Ale ja áno. Chceš mať dobre susedské vzťahy, nie?“ spýtala sa už takmer výhražne. Porazene som rozhodila rukami a vystúpila. Snažila som sa zakryť nervozitu, ktorá vo mne bola. Upokoj sa, Melissa, nikto nie je doma. Nič sa nestane.