Za bránami Atén - Prológ • OurStories.cz ~ naše povídky

Historická romantická poviedka o dvoch nespojiteľných ľuďoch z dvoch koncov Európy. Príbeh plný lásky, romantiky, ale aj bojov, vojny a moci. Moja prvá poviedka tu. Dúfam, že si ju užijete.

18.02.2016 (10:00) • 482000Mich • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 707×

Dominic ráno pristál v Londýne s kufrom v ruke, ktorý bol plný peňazí a niekoľkými kusmi oblečenia. Zvyky Britov mu vyhovovali.

Odraz svetla sa vďaka vetru jemne chvel, jeho úhľadne upravené svetlé vlasy sa v ňom rozstrapatili. Jeho svalnaté telo nasvedčovalo tomu, že v boji dokáže obstáť proti silným protivníkom. Na pravej paži mal symbol ich rodu, vypáleného malého trojského koňa na ramene. Bledá jazva kontrastovala s tmavou olivovou pokožkou. Táto značka znamenala, že má pri sebe všetkých gréckych bohov, nech je kdekoľvek.

Cez všetko a všetkých.

Opúšťal hlavné nádražie v prenajatom kočiari a mieril k najluxusnejšiemu hotelu v hlavnom meste.

Dorazil a zložil svoje veci v pekne zariadenom honosnom apartmáne. Miestami stretol pár ľudí v oblečení ladenom dočervena a čierna. V súlade s požiadavkou mu bolo poslané aj večerné oblečenie spolu s jedlom. Po kúpeli sa Dominic zase cítil pohodlne a príjemne vyčerpane. To odpoludnie sa rozhodol odpočívať, nebol dôvod k obavám, cesta bola dlhá.

Druhý deň začal Dominic hovoriť s niektorými z vplyvných mužov, aby zistil, koľkí z nich majú dcéry a ktorá z nich by spĺňala jeho požiadavky. Dostal sa do konverzácie s Oliverom, synom vojvodu Benjamina.

„Tak ako som už vysvetlil, mám v pláne si tu nájsť ženu a so všetkou úctou u mňa skazené dievčatá neprejdú."

„Rozumiem vám, Dominic." Oliver sa zamyslel. „Sestry sú veľmi užitočné, nevinné a naivné. Krásne. V prípade záujmu sa dohodnem s rodičmi, aby to prišli s vami prediskutovať, môžete prísť do nášho sídla ešte dnes poobede."

„S vaším otcom sa rád dohodnem na dnešné poobedie, môžeme sa stretnúť pri poobednom čaji."

„Iste." Oliver sa jemne poklonil, potom zdvorilo pozdravil a odišiel. Bol si totiž istý, že možnosť zasnúbiť jednu z jeho sestier so synom cisára by otca potešila.

S britskou presnosťou sa stretol Dominic s Oliverovou rodinou presne o piatej. Benjamin a jeho žena Angelika, jej gardedáma Jane. Jane sotva dokončila vek šestnásť rokov, jej bledú tvár lemovali dlhé svetlé kadere vlasov, ktoré padali až ku proporcionálnemu pásu. Bábikovská tvár, svetlomodré oči a naružovelé pery. Dominic ju prešiel pohľadom od hlavy až dolu a ona okamžite sčervenala.

„Výborne, Benjamin, už pri našom prvom stretnutí ste doniesli krásne dievča, kto to je?" opýtal sa smerom k mužovi.

„To je Jane, gardedáma mojej manželky," odpovedal Benjamin, zmätený z otázky. Čo Dominic videl na Jane? Benjamin mal iné dcéry, krajšie a vychovanejšie, ako jeho bastard.

„Oh áno. Vyzerá, že patrí k vašej rodine, že?"

„Svojim spôsobom áno."

„Mám o ňu záujem." Dominic rovno prešiel k veci. Videl, ako sa dievčatko trhlo.

Benjamin vypleštil oči, vymenil si s manželkou pohľad a Angelika prikývla, slušne sa ospravedlnila, vstala a odišla, tiahnuc so sebou Jane za rameno. Prešli na najbližšie miesto, kde mohli byť samé, a to na toalety. Postavila oproti sebe Jane a ľadovo ju prebodávala pohľadom.

„Počúvaj, dievča. Počula si všetko, čo pán Dominic požadoval, že? Bez ohľadu na to, čo bude chcieť, kde, o ktorej hodine, ako a ako sa budeš cítiť ty, mu budeš patriť. Počúvať ho."

„Ale... Milady..."

„Drž hubu. Tvoj hlas som už počúvala príliš dlho. Odteraz budeš patriť k nemu, budeš dobrá a vychovane počúvať."

Jane zadržiavala slzy, ale prikývla. Nikdy si nebola myslela, že takto bude splácať chybu, ktorej sa jej otec dopustil. Popri manželstve mal milenku a ako sa Jane narodila, ona neprežila a on sa jej s nevôľou musel ujať. A teraz bude vydaná cudzincovi, o ktorom nič nevedela.

Plačúc nasledovala Angeliku späť po chodbe – tak rada by sa zbavila tej tiahy zo svojho tela – a už bola zavolaná ku stolu, kde spolu Benjamin s Dominicom rozprávali.

Zatiaľ čo ony dve boli preč, oni dohadovali detaily. Benjamin bol prekvapený, keď mu Oliver povedal, že stretne syna cisára Grécka a že si tu hľadá ženu, na viac si myslel, že aj tak ju tu nenájde. Ich meno už nemalo takú prestíž ako posledné storočie, a tak mal radosť, že sa svojho bastarda zbaví a zarobí za ňu nemalé peniaze.

Sumu, ktorú Dominic položil na stôl, ako si Jane všimla, bolo isto dostatok na to, čo potrebovali na povýšenie úrovne ich mena, hoci pre Dominica to nebolo nič.

Bola to perfektná príležitosť.

„V poriadku, môj drahý Dominic, od tejto chvíle je len vaša," povedal Benjamin, ako náhle sa Jane a jeho žena vrátili.

„Perfektné. Je skvelé s tebou obchodovať."

„Iste," súhlasil Benjamin a chytil svoju manželku okolo pásu. „Pošlem sluhu, nech jej vezme veci."

„To nebude nutné. Dostane všetko, čo bude potrebovať a požadovať."

„Ako si prajete. Jane, teraz môžeš ísť s pánom Dominicom, áno? Angel a ja musíme ísť." Benjamin mávol hlavou a odišiel bez toho, aby dal Jane šancu protestovať.

Blondína nedokázala čeliť Dominicovi.

„Jane?" objavil sa za ňou jeho tichý hlas.

„A... Áno?" vykoktala šepotom.

„Poď so mnou," vztiahol ruku a ona ju neochotne chytila.

Jeho dlaň bola mäkká, teplá a jemná. Bola jej zima, jej malá dlaň v jeho, aj cez rukavicu cítila, aký silný bol.
Kým išli mlčky späť do hotela a potom cez hotel, Dominic Jane potichu hodnotil. Nebolo pochýb o tom, že urobil dobré rozhodnutie. Dievča vedľa neho vyzeralo, že je plaché, tiché a zdvorilé. Všetko, čo potreboval, samozrejme, okrem toho, že bolo veľmi krásne.

Jane na neho pozrela rohom oka. Bol rozhodne veľmi príťažlivý muž, exotický jeho stavbou tela, opálenou pokožkou a zelenými dravými očami, ale vzhľadom k tomu, v akej situácii sa nachádzala, to nevnímala. Videla rozdiel v ich tele, vyzerala vedľa neho ako malé dieťa, bola aspoň o tridsať centimetrov nižšia a budilo to v nej pocit jeho nadradenosti. Zdalo sa, že to bolo presne to, čo chcel.

Po príchode do apartmánu, kde Dominic prebýval pokynul, aby vošla prvá, urobila tak a započula, ako zamkol dvere.

Ale ona sa ani nepohla, ostala ochromená krásou miestnosti. Bola tam obrovská posteľ, v prednej časti mala baldachýn zo saténových záclon, prádelník vedľa dverí od kúpeľne, pri stene oproti stolu. V blízkosti malého jedálneho stolíka stál malý gauč.

Všetko bolo zladené v zlatočervenej farbe.

„Jane!" Dominicov hlas sa zmenil.

Okamžite sa za ním otočila, ale bolo to príliš neskoro, volal ju už dvakrát a jej myšlienky boli príliš stratené obavami, čo sa bude diať.

„Ospravedlňujem sa, pane," sklonila hlavu.

„Chceš niečo jesť?"

„Nie, pane," odpovedala, ale bez toho, aby mu pozrela do očí, prebodávala nimi svoje staré topánky.

„Dobre. Teraz počúvaj." Dominic si ju priblížil k sebe tým, že jej dvoma prstami jemne podložil bradu, až kým mohol vidieť do dvoch krásnych modrých očí. „Pre tvoju úlohu musíš pochopiť dve veci. Po prvé, pokiaľ niečo potrebuješ alebo chceš, opýtaj sa ma a bude to tvoje. Bez ohľadu na to, čo to bude. Po druhé, patríš mi, ja ti prikazujem a ty ma počúvaš, inak ťa potrestám. Je to jasné?"

„Áno, áno, pane," šepla Jane rýchlo, hľadiac do zelených gréckych očí dravca.

„Skvelé." Ukradol si rýchly bozk. „Tak si zlož šaty."

Následující díl »

Autor: 482000Mich, v rubrice: Povídky » Na pokračování