OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Za každú cenu - 6. kapitola

07.10.2015 (20:00) • Jessy • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1207×

6. kapitola

Po koncerte Nine a Matthewovi vyhladlo, a tak bol Douglas poverený neľahkou úlohou - nájsť otvorenú reštauráciu. Keďže väčšina prevádzok v blízkom okolí bola krátko pred pol dvanástou dávno zatvorená, jedinou možnou alternatívnou sa stal fastfood.

„Pôjdeme sa najesť dovnútra. Nechcem, aby mi Matthew okvackal poťahy od kečupu.“

„Trošku dôvery by neuškodilo,“ povzdychol si dotyčný.

„Prepáč, ale spomienka spred troch rokov, keď som kvôli tebe pol dňa tepoval sedadlá, mi nedovolí urobiť tú istú chybu.“

Kým si Matthew s Ninou vybavovali pri pokladni objednávky, Douglas a Sam hľadali miesto na sedenie. Nemali s tým najmenší problém, keďže o tomto čase boli obsadené iba dva stoly rovnakými zúfalcami ako bola ich štvorčlenná skupinka. Sam si sadla k oknu, sledujúc letmé blikanie pouličných lámp. Cítila, ako sa jej zmocňuje únava a premýšľala, v akom stave sa dovalí zajtra do školy. O chvíľu pred ňu Nina postavila téglik s lentilkovou zmrzlinou, čím si vyslúžila jej opätovnú pozornosť.

„Na môj účet,“ pousmiala sa.

„Ďakujem.“

„Ja by som o takomto čase nebol schopný zjesť ani hrušku.“ Pokrútil hlavou Douglas.

„Veď tebe ani nikto nič nenúka,“ zasmial sa Matthew a zahryzol do hamburgera.

„No len aby ti zajtra ráno nebolo zle.“

„Takú láskavosť by som svojim študentom nespravil.“

„Správaj sa slušne, jedna zo študentiek ti sedí naproti.“

Matthew so Sam na seba pozreli v rovnakom momente ako Douglas dokončil svoju vetu. Chvíľu zotrvali v rovnakej pozícii, kým Sam neuhla pohľadom.  

„Je to divný pocit, nemyslíš?“ spýtal sa Matthew.   

„Myslím,“ súhlasila, hrajúc sa s umelohmotnou lyžičkou v zmrzline.

„Niečo takéto som ešte nezažil.“

„Ani ja.“

Nina sa zasmiala. „Ale je to dosť veľká náhoda. Mne by nikdy nebolo napadlo, že sa vy dvaja budete poznať, nieto, že Matt je Samin učiteľ.“

„Chúďa Sam, podľa mňa s nami už nikdy nikam nebude chcieť ísť zo strachu, že ju donútime mimo školy stráviť hodiny s nejakým učiteľom,“ zareagoval Douglas so smiechom.

„Ale my sa so Samanthou v podstate stretávame mimo školy každý týždeň,“ podotkol Matthew. „Na doučovaní,“ dodal, keď si všimol napoly zdesené pohľady svojich priateľov.

„Odkedy doučuješ?“ zaujímalo Ninu.

„Mesiac,“ znelo to ako otázka. „Približne.“

„Kámo, ty si samé prekvapko,“ zdvihol obočie Douglas a potom pozrel na Sam. „Na rovinu, pomáha ti to?“

Sam s úsmevom prikývla. „Ja si myslím, že hej.“

„Aj ja si to myslím,“ súhlasil Matthew. „Naposledy dostala z písomky B. Super výkon.“

Sam cítila, ako sa jej do tváre hrnie krv.  

Douglas obdivne zapískal a Nina uznanlivo prikývla. „Páni, to si zaslúži ešte jednu zmrzku.“

„Nie, božechráň, to už nezvládnem,“ zasmiala sa pochválená študentka. „Okrem toho, zmrzlinu by si aj tak viac zaslúžil Matthew.“ Keď vyslovila jeho meno, premkol ju ďalší zvláštny pocit. Doteraz to bol vždy iba učiteľ, matikár, Hartley a podobne. Prvý raz ho oslovila krstným menom.

Matthew prekvapene zdvihol obočie. „Kdeže. Mne stačí, že ste si s Mary opravili zlé známky. Teda aspoň čiastočne.“  

„Nebuď na ne taký prísny, Matt, matika je hrôza a des. Viem, o čom hovorím,“ povedala Nina, namáčajúc hranolček do kečupu.

„Veď ja nie som prísny... alebo áno?“ zamračene pozrel na Sam. Keby jej bol rovnakú otázku položil  pred pár týždňami, bez problémov by mu vmietla do tváre, že v skutočnosti nie je, iba sa na takého hrá, vďaka doučovaniu ho však začala spoznávať v inom svetle.

Pochopila, aká je pravda. Musel byť prísny, ak chcel, aby k nemu študenti chovali rešpekt a nerobili si z jeho hodín holubník. Už vedela, že prísnosť nehrá, ale že skutočne dokáže zvýšiť hlas. No keď vysvetľoval učivo iba jej a Mary, vyžaroval z neho oveľa väčší pokoj. Nikto mu nevstupoval do výkladu ani netrhal niť myšlienok hlúpymi adolescentnými poznámkami. Na doučovaní nebýval nervózny ani v zlej nálade a Sam si uvedomila, že ak aj ona dáva patričný pozor, dokáže dané učivo pochopiť. A trpezlivosť, ktorú pri nich vynakladal, mu pomaly začínala závidieť.  

„Občas,“ priznala nakoniec. „Ale asi je to nevyhnutné.“

Douglas si natešene povzdychol, buchnúc Matthewa do chrbta, kvôli čomu mu zabehol kúsok hamburgera. „Ty kretén, chceš ma zabiť?!“ Pohľad, ktorý venoval Douglasovi, by vypražil aj rezeň v cestíčku.     

„Nie, ja sa len teším, že ťa má niekto zo školy rád. A aj ty by si mal byť,“ zachichotal sa. Matthew prevrátil oči. „To, že nie si úplne kompletný, som zvažoval dávno. Dnes som si tým už istý.“  

„Napriek všetkému bude lepšie, ak sa o tom, že sme dnes boli spolu na koncerte, nikto nedozvie,“ pokračoval vážnym tónom, pozerajúc na Sam. „Nechcem, aby sa spustili typické konšpiračné teórie.“ 

Zatiaľ čo Sam bojovala s podivnou úzkosťou, Douglasa tá predstava rozosmiala. „Prosím ťa... Taká teória by si vyžadovala veľkú predstavivosť. Nič v zlom, ale takého suchára by nikto z ničoho neupodozrieval.“

„Doug...“ zahriakla ho Nina okamžite. „Neboj sa, Matt, budeme mlčať.“

Douglas horlivo prikývol. „Jasné, odteraz vždy budeme podnikať podobné výjazdy ‚na tajňáša‘.“

Nikto neodpovedal, iba Nina sa súhlasne zachichotala. Sam netušila, ako zareagovať, a tak zostala ticho, kútikom oka sledujúc svojho učiteľa. Matthew sa otočil k oknu, sŕkajúc kolu zo slamky a Sam zaujímalo, čo sa mu preháňa hlavou, pretože mal v tvári vpísaný podivný, ťažko identifikovateľný výraz.

„Aký máš pekný prívesok, ten je nový?“ prerušila po pár sekundách ticho Nina, s úsmevom hľadiac na Samin krk.

„Ďakujem, áno, dostala som ho od Briana k narodkám.“ Nina zdvihla obdivne obočie.

„Teda, podobný by sa zišiel aj mne. Možno by som sa mu mala nenápadne zmieniť o mojej láske k zvieratkám a bižutérii.“

„Neviem, či sa mu podarí zohnať prívesok s podobou tvojho brata,“ odvetil Matthew a zasmial sa. „Na druhej strane, opičky by mohli mať...“

Nine zamykalo kútikmi úst a zamyslene sa zadívala na Douglasa. „No, keď tak o tom hovoríš... normálne mi nejakú opicu pripomína. Ako sa volajú tie s tak zvláštne sfarbenou srsťou a červenou tvárou?“

Matthew pokrútil hlavou. „Také aj existujú? Ešte som o nich, pravdupovediac, nepočul.“

„Samozrejme, že neexistujú,“ povedal Douglas. „To len táto chorá myseľ vyprodukovala,“ kývol hlavou k Nine.

„Nie, nie, ja som minule pozerala dokument, kde ich ukazovali. Dokelu, ako sa volajú...“

„Nie je to náhodou uakari červený?“ tipovala Sam.

„Žeby?“ Nina zamyslene prižmúrila oči. „Nájdem to na nete, čakajte.“ Z kabelky vytiahla mobil a každým ďalším vyťukaným písmenkom sa úsmev na jej tvári rozširoval, až nakoniec vybuchla od smiechu.

„Sam, ty si génius,“ dostala zo seba medzi záchvatmi, ukazujúc obrázok spomínanej opice zvyšku kompánii. To sa už smiali všetci okrem Douglasa, ktorý bez komentára s prekríženými rukami na hrudi krútil hlavou.      

„Dosť bolo srandy, deťúrence, odchádzame,“ zavelil po chvíli, keď si Nina s Matthewom tľapli a jej po lícach stekali slzy smiechu. „Dvaja z nás zajtra vstávajú do školy.“ A pokiaľ si ostatní nechceli odchytiť taxík, s ťažkosťami sa upokojili a poslúchli nariadenie červeného šéfa.

Kým Sam zaspávala, v hlave si premietala spomienky z večera a pri niektorých prehrávala boj so smiechom.

Napriek počiatočnému prekvapeniu z Matthewovej prítomnosti a chuti vziať nohy na ramená, bola rada, že zotrvala. Bol to príjemný večer, páčil sa jej.

Douglas bol skvelý človek a dúfala, že sa jej naskytne ďalšia šanca stretnúť ho. A Matthew... ten ju milo prekvapil. Nečakala, že bude taký normálny. Iste, tiež bol len človek, muž s bežnými ľudskými potrebami, ale vždy ho vnímala skôr ako učiteľa, ktorý ju núti počítať nezmyselné príklady a zaťažuje testami. Nikdy sa priveľmi nezamýšľala nad jeho súkromím. A keď už, predstavovala si, ako po večeroch sedí vo svojej pracovni zavalený hŕstkou papierov a hordou hrubých kníh, riešiac zložité rovnice vesmírnych zákonitostí. Práve preto ju prekvapilo zistenie, že je vlastne celkom v pohode.

Niekde medzi spánkom a bdením jej v mysli naskočila Douglesova veta: „Nie, ja sa len teším, že ťa má niekto zo školy rád. A aj ty by si mal byť.“ A Sam musela uznať, že k Matthewovi za posledný čas skutočne prehodnotila svoj názor. Vedela, že sa to začalo v deň, keď viezol Mary do nemocnice, za čo mu bola do tohto momentu vďačná. Aj za to, že vybavil „ochranné“ letáčiky namiesto celého priznania pravdy. No boli tu ďalšie veci, ktoré začali na svoje miesto zapadať až časom. Doučovanie, za ktoré nechcel peniaze, trpezlivosť, ktorú im venoval...

Niečo na ňom bolo.

Niečo dobré, čo sa azda na prvý pohľad skrýva pod povrchom, keď si to všimla až po mesiacoch. Alebo to bolo celé úplne inak. Možno to aj bolo viditeľné, iba Sam sa tvárila, že nie je. Možno chcela, aby bol „zlý“, pretože potom mohla ľahšie ospravedlniť svoju neschopnosť a občasnú lenivosť. Lepšie sa hádzala vina na druhého než na seba.

Napriek tomu, že sa za to uvedomenie hanbila a teraz ju i trápilo, vedela, že ním buchla klinec po hlavičke.    

***

O identite jedného z nedeľných spoločníkov držala Sam bobríka mlčanlivosti. Claire sa síce pri raňajkách na dcérine zážitky z predchádzajúceho večera pýtala a ona jej ich s patričným oduševnením vyrozprávala, o mene Matthew Hartley nepadla ani zmienka. Keďže bola Claire zvedavá na fotky, ktoré jej dcéra z koncertu nafotila, Sam jej bez váhania prepožičala svoj mobil. V momente, keď sa spýtala na sympatického mladého muža, Sam zamrzol úsmev na tvári. Douglas mal tie fotky predsa vymazať!

Práve sa fotila s Ninou, keď sa k nim pripojil s návrhom, že jej pofotí aj kapelu. Okrem nej však zvečnil i ukričanú červenovlásku, seba a Matthewa, sľúbiac, že nemusí mať obavy, potom ich zmaže. Nakoniec sa mu podarilo predrať až dolu k pódiu, kde vznikli najlepšie zábery. Škoda, že na tie predošlé sa akosi zabudlo a z jedného sa na ňu stále škeril Matthew.     

Sam ďakovala všetkým svätým, že jej mama ho nikdy v živote nevidela, a tak ho predstavila ako „kamaráta Nininho brata“. Niežeby svojej mame nedôverovala. Jednoducho sa chcela vyhnúť zvedavým otázkam, súdiac, že najlepšie urobí, ak podrobnosti zostanú len v mysliach ústrednej štvorice.

O pár minút nato sedela v aute s Mary a Claire, ktorá si vzala dovolenku z práce kvôli vybavovaniu lekárskych prehliadok a ponúkla sa, že dievčatá do školy zvezie. Mary už vo dverách spustila rozhovor o najromantickejšom Valentínovi svojho života a keď posádke v krátkosti vylíčila celý program, položila otázku, o ktorej Sam dúfala, že nikdy nepríde.

„Čo si robila ty, Sam?“

Pokiaľ by sa v ich prítomnosti nenachádzala aj Claire, pravdepodobne by si vymyslela odpoveď na spôsob „večer s vedierkom zmrzliny pred telkou“, nakoľko vedela, akým smerom by sa rozhovor uberal. Keďže nechcela pred mamou klamať, musela sa uchýliť k pravde. Nemýlila sa. Mary bola skutočne zvedavá a okrem tradičných otázok pokladala aj ťažšie, napríklad čo mali členovia skupiny oblečené, aké mali účesy a koľko podpisov rozdali.  

„Však jej ukáž fotky,“ vložila sa do debaty Claire, načo Sam oblial studený pot. Mamy vždy vedia, ako „zachrániť“ situáciu. Díky, mami, fakt díky...

„No...“

„Máš fotky?!“ vypískla Mary s entuziazmom. „Sem s nimi! Chcem ich vidieť, chcem, chcem!“ Na sedadle takmer poskakovala. Samino srdce sa roztĺklo ako o závod, kým premýšľala, ako z toho bezpečne vykorčuľovať. Neexistovalo, aby sa k Mary tie fotky dostali, aspoň kým ich nepremaže. Na rozdiel od Claire, ona Matthewa poznala až priveľmi dobre. Jej bujná fantázia by bez pochýb splodila príbeh hodný titulku hollywoodskeho bulvárneho plátku alebo krátkeho výtlačku romanticko-erotickej story - prílohu k časopisu pre ženy.

Pomaly rozzipsovala batoh, tváriac sa, že hľadá mobil. No ani keby jej držali nôž pri krku, nedostal by sa na svetlo sveta... Aspoň nie, kým sú v mobile všetky zábery.

„Počkaj, až uvidíš toho fešáka, ktorý bol s nimi,“ zachichotala sa Claire.

Sam vystrčila hlavu z batohu a so zdvihnutým obočím na ňu zazrela. „Fešáka?“

Claire prevrátila oči. „Veď ten kamarát,“ vysvetľovala akoby to bolo nad slnko jasné. „Tmavohnedé vlasy, hnedé oči, rozkošný úsmev...“

 „Rozkošný úsmev?“

Mary obdivne vypískla, zatiaľ čo Claire krčila ramená.

„To sa mi páči,“ potiahla Mary so smiechom. „Sam, ty sa nezdáš.“ Zo srandy ju štuchla do pleca. „Tak to som zvedavá ešte viac.“

„Vyzerá to tak, že som si zabudla mobil,“ povzdychla si Sam, snažiac sa znieť ľútostivo.

„Aha... Nevadí, ukážeš mi ich neskôr.“ Sam prikývla, dúfajúc, že na existenciu fotiek Mary do konca dňa zabudne. Prípadne jej pár pošle na mail.

„Nechcela si zbaliť toho chalana?“ vŕtala sa naďalej v téme, ktorá bola pre Sam maximálne nepríjemná. Predstava, že by balila svojho učiteľa, v nej vzbudzovala zvláštne pocity, avšak rozhodne nie pozitívne a správne. Keby jej mama a Mary vedeli, o kom vlastne hovoria ako o „chalanovi“, prešiel by ich všetok humor. Keby len vedeli...

Sam sa zhlboka nadýchla. „Nie.“

„Ani on teba? Nenamotával ťa?“

Z tejto predstavy sa jej zdvíhali kútiky pier. To určite. „Nie.“

„Takže ťa už namotal...?“ hádala Mary.

 Sam mala chuť tresnúť si dlaňou do čela. Obe boli vedľa jak tá jedľa a chuderky o tom nemali ani poňatia. Pokiaľ by si bola Mary vedomá „chalanovej“ identity a Claire Matthewovho pracovného postavenia, pravdepodobne by im na um myšlienky podobného charakteru ani len nezišli.    

„Nie.“

„Asi mal krátky motúzik, inak si to neviem vysvetliť,“ s úsmevom pokrútila hlavou Claire.  „Musel sa ti páčiť.“

„Musel? Mami, ja ťa nespoznávam.“ Sam zdvihla obočie a neubránila sa smiechu. Hysterickému. „Kam sa, preboha, uberá táto konverzácia?“

Prvý raz v histórii bola vďačná za príchod do školy. Masívna budova obložená tehlami, ktorá jej od chvíle, čo prvýkrát vkročila do jej útrob, spôsobovala nepríjemné chvenie v žalúdku, sa pre ňu v tomto momente stala bezpečným útočiskom. Alebo si to aspoň myslela.

„Ako sa volá?“ nedala si Mary pokoja.

„Trevor,“ odvetila už trochu nervózne, diviac sa, že jej na drobné klamstvo obe skočili. Kým stihla jedna zo „stíhačiek“ vypáliť ďalšiu otázku, Sam rýchlo pokračovala. „Vďaka za odvoz, mami, vidíme sa večer.“

„Dovidenia,“ lúčila sa jej kamarátka.

„Čaute, a držte sa.“

 Sam vytrielila z auta rýchlosťou človeka trpiaceho tráviacimi ťažkosťami. Mary ju čo chvíľa dobehla.

„Kam sa tak ponáhľaš?“

„Mrholí, nechcem, aby mi navlhli vlasy.“

Mary chápavo prikývla. „Takže Trevor vravíš.“

A bolo to tu zas. Sam sa takmer neubránila nutkaniu prevrátiť oči. Nerozumela, z čoho sa zrodila toľká senzácia. Keby jej povedala pravdu, všetko by sa vyriešilo, ale na druhej strane sa bála, aby sa pred niekým čo i len náhodne neprekecala. Napríklad pred Ericom. Pokiaľ by sa mu niekde medzi rečou zmienila, s kým bola jej kamarátka v nedeľu na koncerte, určite by to nezostalo iba medzi nimi. Sam nechcela spôsobovať problémy a preto bolo lepšie držať Mary v nevedomosti.

„Zvláštne meno. Myslíš, že sa s ním ešte stretneš?“

O pár minút, pomyslela si Sam pobavene. „Neviem, asi nie.“

„Ale to by mohla byť škoda.“

„Mary, prosím, už to nerieš.“ Sam na chvíľu zmĺkla. „Čo by si povedala na to, keby sme šli v sobotu na nákupy?“

„Túto sobotu?“

„Hej, napríklad.“

Mary sa zamračila. „Nemôžem. S Ericom sa pôjdeme pozrieť na Space Needle. Nechci vedieť, koľko trvalo, kým som prehovorila mamu, aby ma pustila.“

„Takže ani neprídeš na doučko?“

„Prídem, dovtedy sa vrátime. Na nákupy by sme mohli ísť o týždeň, súhlasíš?“

„Čestné skautské.“

Miley bola prvou osobou, ktorú si Sam po vstupe do učebne všimla. Pripomínajúc vedúcu odboru stála pred tabuľou s malými bielymi papierikmi, ktoré s komentovaním odovzdávala každému, kto sa pri nej pristavil. Sam okamžite porozumela, že sa jedná o pozvanie na jej narodeninovú párty, a tak sa tým smerom ani neunúvala vydať. Dobre vedela, že Miley by ju aj tak nepozvala a trápnu situáciu si mohli obe odpustiť. Sam pre ňu totiž nebola dostatočne finančne zaopatrená a predsa nemohla dopustiť, aby dievča, ktoré nenosí samé značkové veci, pilo nápoje z ich pohárov a jedlo kuracie stehno z grilu rukami!

V prvom ročníku ju na párty pozvala. V triede sa navzájom nepoznali a Miley si chcela spraviť čo najlepšiu reputáciu. Sam nikdy nebola opime-sa-pod-obraz-Boží ani hrajme-sa-na-najlepšie-kamky typ, preto si akosi nepadli do nôty.

 Nuž čo, Sam riešila iné problémy než bolo lakovanie nechtov, nekonečná úprava hrivy a najnovšie módne trendy. Rovnako ako Lizzy, o ktorej mala Miley takmer identickú mienku ako o Sam. V prípade Mary to nebola dokonale upravená čiernovláska s perfektným líčením, čo odmietala konverzáciu. Mary ju od začiatku,  pre Sam z neznámych príčin, priveľmi nemusela a vyhýbala sa jej prítomnosti. Vo veci bol pravdepodobne opäť zainteresovaný Eric, ktorý s Miley kedysi spával, ale oficiálne sa dali dokopy v polovici druháku.

Sam neprekvapilo, keď videla, ako Mary Ericovu ex bez povšimnutia obchádza. Miley sa o chvíľu presunula k svojej lavici, ktorú v ďalšej sekunde obkolesil hlúčik študentov. Tí boli natoľko zaujatí rozhovorom s triednou divou, že sa im podarilo prepočuť zvonenie a následne prehliadnuť Matthewov príchod. Študenti ho zaregistrovali až keď si so značným buchotom zložil veci na katedru. „Neruším vás?“

„Ježiš!“ vydýchla Miley, schovávajúc pozvánky do lavice, zatiaľ čo ostatní uháňali na svoje miesta.

„Nie, to som len ja,“ povzdychol si Matthew a posadil sa. Pôsobil unavene. Vyzeralo to tak, že Sam nebola jediná, kto mal ráno problém so vstávaním.

Študentom nadiktoval stranu so zadaniami. Sam pohľadom prebehla po všetkých príkladoch a keď sa odhodlala riešiť prvý, vôbec sa nedokázala koncentrovať. Štyrikrát škrtala riešenie kvôli banálnej chybe. Oči ju od únavy štípali a ústam bránila zívnuť v pravidelných dvadsať sekundových intervaloch. Kým ostatní pracovali na riešení príkladov, Matthew si čosi zapisoval. Sam si všimla, že rovnako ako ona bojuje s únavou. Keď si dlaňami pretrel oči, chápavo naňho zazrela. V nasledujúcej chvíli obaja zívli a naraz sa zachechtali. Bol divný pocit zdieľať spoločné tajomstvo s učiteľom. Nejednalo sa síce o nič prevratné ani zakázané, ale predsa.

„Čo sa chechceš?“ šepla Mary smerom k Sam. Tá len pokrútila hlavou.

„Len som si na niečo spomenula.“

***

Nasledujúce dni ubehli závratne rýchlo. Sam sa rozhodla viac zamakať v škole a tak strávila nad knihami dvakrát toľko času než obvykle. Tešila sa z Á-čka z písomky z chémie a dejepisu. Ďalším plusom uplynulých dní bol prichádzajúci marec, s ktorým prišlo menšie oteplenie a topenie snehu.

Bola sobota a Sam sa tešila na nákupy viac než kedykoľvek predtým. Jej šatník priam kričal po znovuzrodení. Pozrela na hodinky, o necelú pol hodinu sa mali stretnúť s Mary. Neprešlo ani päť minút a zvonil jej telefón. Mary.

„Ahoj, nedajbože si už na mieste,“ preľakla sa Sam.

„Nie, vieš... ja to nakoniec ruším, sorry,“ odvetila napoly rozospatým hlasom.

„Stalo sa niečo? Ochorela si?“

„Hmmm... mám strašnú opicu.“

„Kde si bola?“

„Však na Mileyinej párty.“

„Čo?!“

„Tichšie, prosím ťa, treští mi hlava.“

„Povedala si, že tam nepôjdeš!“

„Eric chcel ísť, tak som šla s ním,“ mrmlala skoro nezrozumiteľne.

„Vaši ťa pustili?“

„Povedala som im, že budeme u vás pozerať filmy.“

Sam sa prerývane nadýchla. Videla takmer červeno.

„A bolo tam fajn,“ dodala Mary.

„Aha, a keď ti Eric najbližšie povie, aby si skočila pod vlak, ty to spravíš, hej?“

„Nevrieskaj, na toto nemám náladu. Potom sa porozprávame. Jednoducho s tebou nejdem, zmier sa s tým.“

„Boli sme dohodnuté, Mary! Sľúbila si mi to.“

„Už som sa ti ospravedlnila,“ naliehala.

„Ale to nie je prvýkrát, čo ma odsúvaš na vedľajšiu koľaj.“

„Bože, Sam, prestaň.“

„Prečo mám vždy ja prestať?“

„Správaš sa jak dilino.“

„Vieš čo? Už mám toho plné zuby. Rob si čo chceš, ale nabudúce ma, či skôr moje meno, z toho vynechaj!“ Zrušila hovor a mobil odhodila na posteľ. Lomcoval ňou hnev. Nespočetnekrát sa počas týždňa bavili o plánoch dnešného dňa. A ešte viackrát o tom, že by na Mileyinu oslavu opätovne  nevkročili ani za prísľub milióna dolárov.

Keď sa však na scénu dovalí Eric, ktorý sa bez akejkoľvek úrovne hrabe na párty svojej ex, Mary ruší všetky sľuby a zrazu pre ňu nikto okrem neho nejestvuje.

Sam sa rozvalila na posteľ ako kôpka nešťastia. Bola sklamaná. Skutočne sa na nákupy s Mary tešila, bolo to už dávno, čo si spolu niekam vyrazili. Schválne sa nedohadovala s nikým iným. Mary to brala očividne úplne inak a Sam cítila, že stráca svoju najlepšiu kamarátku. Síce pomaly, ale isto. Ich rozhovory nebývali také ako kedysi, aj Mary sa správala inak, akoby ju viac Samine pocity nezaujímali. Akoby na svete existoval iba Eric.

Nezazlievala jej, že s ním chcela tráviť väčšinu svojho času, ale prečo aj na jej úkor?

Vážne jej na nej už nezáležalo? Skutočne jej nechýbali ich babské jazdy? Sam si na ňu našla vždy čas, prečo si ho nemohla nájsť aj ona? Žeby nechcela?

Nahlas si povzdychla, opäť bojujúc s pocitom neutíchajúcej samoty. V srdci jej pulzovala bolesť. Každým jeho úderom sa jej duša zapĺňala čoraz väčším sklamaním. Bolesť nespôsobovala len strata partnera, ale aj dobrého priateľa. Bolo pravdou, že sa s Mary zatiaľ úplne neodcudzili, ale vyzeralo to tak, že sú na najlepšej ceste k tomu záveru.

Ako sa zachovať, keď sa vám blízky človek mení a stáva sa z neho niekto iný? Keď sa vaše záujmy začnú rozchádzať a ocitnete sa na križovatke ciest? 

Sam sa v duchu rozkričala a tentokrát sa nechystala prestať.

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Za každú cenu - 6. kapitola: