OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Život malej čarodejky - 5. kapitola



Život malej čarodejky - 5. kapitolaNataša sa stretne s Dávidom - ako to bude celé prebiehať? Ako bude reagovať Damián? A náš dlho sľubovaný uvítací ples. Prajem príjemné čítanie!

Sára znovu zavrela oči. Situácia pred  ňou sa celkom zmenila. Ucítila na svojej pičke jeho dych. Pulzoval jej klitoris a priala si, aby sa jej dotýkal. Do sýtosti si ju poprezeral a potom jej prešiel rukou medzi pyskami.

„Máš peknú kundu. Tak jemnú a nevinnú,“ stonal.

Nechcela, aby na ňu hovoril. Bohužiaľ, jeho slová a tá hra jeho prstou ju privádzali pomaly, ale isto na pokraj síl a odhodlania mu vzdorovať.

Keď jej prstami obkrúžil klitoris nevydržala a vykríkla: „Dávid!“

Potichu sa zasmial: „Myslel som si, že sa ti to bude páčiť. Už si mokrá.“

Než mohla začať normálne uvažovať, mučivo pomalinky do nej strčil ukazováčik. Vnikal do nej stále hlbšie. Musela byť šialená, že mu to dovolila. Ale bolo to úžasné! Jeho prsty kĺzali dovnútra a von, počula, ako to tam mľaská.

„Rád by som ťa lízal,“ povedal.

„Nie, prosím, už dosť!“ prosila ho.

Vytiahol z nej prsty a oblizol ich. Usmial sa. „Chutíš skvele a máš pekný zadok.“

Obišiel ju a začal jej ho masírovať. Chvela sa, chcela viac.

Prsty strčil pod tanga a dotkol sa jej pohlavia. Masíroval jej klitoris. Páčilo sa jej, že ju má niekto tak mocný, tak silný, vo svojej moci.

Jeho prsty sa s ňou hrali, vzrušovali ju na tom najcitlivejšom mieste a boli ako rozbuška jej vášne.

 

Zdvihol od ženy zrak a usmial sa mojim smerom. Srdce mi búchalo ako o závod. Sen? Bol to len sen? Znova som bola vo vani. V bezpečí. Alebo? Vzlykla som. Prvý raz, druhý raz a potom som už len plakala. No tak upokoj sa!

A vtedy jej to došlo. Mama jej o tom raz rozprávala. Ak sa k sebe čarodejníci hodia. Môžu sa medzi sebou prepojiť. Aj keď sú na rozdielnych miestach, či dokonca v iných svetoch.

Mama mala troch „prepojiteľných“ ako ich nazývali. Jeden z nich zomrel ako mladý. Druhý bol temný démon, ktorého nenávidela a ten posledný bol môj ocko. Niekedy mala tieto „sny“ aj pri ockovi. Vždy ju potom pevne objímal a utešoval.

Čo ak ich ja budem mať tiež troch alebo štyroch či piatich? Srdce mi bilo ako o závod. Vyliezla som z vane. Obliekla sa a vbehla do svojej izby. Tam sedel Damián a vyjavene na mňa pozeral.

„Sme prepojiteľní?“ vyhŕkla som na neho.

„Áno, ale ten chalan, čo si ho videla... on je... temný a je z našej školy. Teda je o rok starší ako my,“ odpovedal.

„Ty... ty si to videl?“ On to môže vidieť?

„Áno, zdieľam s tebou tieto prepojenia, všetko čo v nich cítiš...“ odpovedal.

„Ale my sme sa ešte neprepojili!“ Či áno?

„No áno aj nie... prepojení sme... lenže sme stále pri sebe, čiže prepojenie nereaguje tak, aby nás zbytočne prepájalo,“ snažil sa mi to vysvetliť.

„Kto to vlastne je?“ pýtam sa ho a sadám si k nemu.

„Dávid Bennett! Je to ten najdebilnejší chlap na škole... stále vyvoláva hádky, mláti a tyranizuje ľudí  na okolo... Je to naša školská beštia!“ zavrčal Damián.

„Mám z neho strach,“ priznala som sa Damiánovi.

„Som s tebou, neboj sa. Nikomu nedovolím, aby ti ublížil.“ A silno ma objal. V ten moment som sa cítila v bezpečí. Chcem, aby pri mne zostal aj cez noc.

„Dam?“ Mám ho o to poprosiť, pýtala som sa samej seba.

„Čo?“ Hladkal ma vo vlasoch.

„Zostaneš tu so mnou? Len kým nezaspím...“ Predsa som sa odhodlala.

„Zostanem. Chcem ťa však o niečo poprosiť...“ Pozrel sa mi do očí.

„O čo?“ V ten moment, keď sa naše oči stretli, by som mu splnila všetko.

„Keď opäť príde a ja s tebou nebudem... budem spať alebo niečo také... neboj sa za mnou prísť...“ Roztriasla som sa pri myšlienke, že by som ho mala vídavať častejšie a dokonca pravidelne v škole.

„Budem s tebou!  Nikomu ťa nedám!“ Bozkával ma do vlasou Damián.

O pár sekúnd som už spala v jeho náručí.

 

Prišieldeň D. Uvítací večierok a ja som si vďaka Damovej mame na Dávida ani nespomenula.

Hneď ráno ma vytiahla z postele a rozospatú dotiahla k raňajkám. Doslova som ich do seba musela nahádzať. A už ma aj ťahala do jej izby k žene, ktorá mi mala upravovať vlasy. Aby som bola naozaj očarujúca.

Dve  nenormálne dlhé hodiny ťahania za vlasy, žehlenia, následného kulmovania a vsúvaní akýchsi zelených hlúpostí do mojich vlasov som si konečne mohla oddýchnuť. Ich výtvor sa mi páčil. Náramne sa mi to hodilo.

 

Šaty mi nakoniec Damova mama  priniesla iné, ale páčili sa mi, takže som z toho nerobila až také haló.

 

Zelené, jasné a živé. Proste krásne.

Keď som schádzala do prízemia, Damián bol oblečený v smokingu a práve sa rozprával s otcom. Otec sa na neho mračil a upravoval mu motýlika.

„Oci, chceš ma určite uškrtiť! Veď to nebude vadiť, keď ho nebudem mať!“ Upieral prosebné oči na otca.

„Mama mi prikázala dať ti ho! A keď mama niečo povie... musí to tak byť, že?“ Usmieval sa na syna.

„Hm,“ vyšlo z Damiána.

„Ahoj!“ upútala som na seba pozornosť.

„Sekne ti to!“ povedal Dam a zahvízdal.

Začervenala som sa. „Aj tebe! Pekný motýlik!“ Musela som ho podpichnúť.

„Aj tesný!“ A ťahal si ho ďalej od krku.

„Nechaj!“ Dostal po ruke od otca.

„Oci!“ A znova na otca uprel psie oči.

„Ako dlho si ma chcel presvedčiť?“ Zdvihol  obočie Damiánov otec. „Pomohlo? Nie, tak ma už nevyčerpávaj!“ Uškrnul sa na syna.

„Aj tak pôjde veľmi skoro do vrecka!“ Dam mi pripomínal malé decko. Musela som sa nad tým zasmiať.

„Pôjdeme?“ Otočil sa mojim smerom.

„Jasné!“ Usmiala som sa na pána domu a zamávala Simon.

„Ja tak neznášam tieto škrtiace nástroje!“ penil Dam.

„Pristane ti... neskôr si ho predsa môžeš dať dole...“ snažila som sa ho uchlácholiť.

 

Asi o pól hodinu sme boli pred školou.

 

Vyzerala tak stredoveky. Pri vstupnej bráne stáli chlapci, ktorí vítali a zároveň ochraňovali vchod do školy.

Dam mi o nich rozprával. Medzi nimi stál aj Dávid. Bol naozaj sexy a trochu temný. Cítila som to z neho. Viac som si pritisla k Damovi.

„Á... Damián. Koho si to tu vedieš?“ zasmial sa jeden „strážnik“.

Zraky všetkých sa na nás otočili. Medzi nimi aj zrak Dávida. Zarazil sa. Potom sa však usmial a pristúpil bližšie.

„Slečna, nechcete robiť spoločnosť radšej mne?“ Natiahol ku mne ruku. Jeho oči sa do mňa zavŕtavali a prepaľovali ma. Bola som vzrušená.

„Brzdi, Dávid! Ona tu je so mnou!“ zavrčal Damián a objal ma majetnícky okolo ramien.

„Teba som sa predsa nepýtal! Chcete, aby som vám robil spoločnosť?“ otočil sa opäť na mňa.

„Nie, ďakujem! Nechcem mať pri sebe nikoho, kto sa nevie správať! Prišla som sem očividne s Damiánom! A aj s ním zostanem!“ zasyčala som na neho.

„Keby ste si to rozmysleli, som k dispozícii!“ Zasmial sa Dávid.

„Pochybujem!“ znova na neho zasyčala. Nespúšťal z nej oči.

„Môžete isť!“  odpovedal a otočil sa k ďalším prichádzajúcim študentom.


Damián:

 

Dávid:

 

Nataša/Cassandra: 

 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Život malej čarodejky - 5. kapitola:

2. kath
18.09.2015 [12:05]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. mima33 admin
17.09.2015 [20:19]

mima33Ahoj, obrázky, ktoré si vložila do textu nefungovali, pretože si ich vkladala cez média (tie slúžia na vloženie videí). Vedľa ikony médií máš obrázok stromu - cez to sa vkladajú obrázky. Tentoraz som ti to opravila, ale nabudúce vrátim článok k oprave.

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!