Zlato, všetko bude ok! 10. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Kratšia poviedka o tom, ako sa kamoši sa pripravujú na chatu.
Neviem, či ste si všimli, ale toto je už moja 10. poviedka. :) Ďakujem všetkým, ktorý si prečítali aspoň jednu časť môjho príbehu, veľmi si to vážim. :)

04.02.2012 (10:00) • Mims • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 622×

Lucka:

Dneska som zrušila program s Kubim, aby som pomohla Nine trochu sa pozbierať z toho incidentu s Peťom. Po obede sme šli ku mne, lebo ako poznám jej domácnosť, tak tam by sme veľa kľudu nemali. A ten potrebovala teraz Nina najviac. U mňa sa už trocha upokojila a dokonca pri jej obľúbenom filme Mr. Nobody sa začala aj usmievať. Na tom filme toho veľa na zasmiate nie je, ale ona sa skôr usmievala pri scénach s jej obľúbeným spevákom a hercom Jaredom Letom. Večer sme zakončili pár epizódami How I Met Your Mother. Barney ju dokáže tiež dobre rozosmiať.

Áno, už viem po tom polroku, čo na ňu zaručene platí. Okolo ôsmej odišla, aj keď som ju ešte presviedčala, že ak chce, tak kľudne môže ostať na noc, ale už ma nechcela viac "otravovať". Tak som ju teda na rozlúčku silno objala a tiež povedala pár emotívnejších viet ako zvyčajne.

Ráno vyrážame s Kubkom na chatu. Trocha mám čudný pocit, že kto tam bude, ako sa bude pred kamošmi ku mne správať, ale hlavne ako a kde budeme spať. Nina sa nakoniec rozhodla, aj napriek tomu všetkému s Peťom, že ide. Možno, že keď mu niečo naznačí... Sakra, nejdem nad tým ešte aj teraz uvažovať. Idem si radšej pobaliť nejaké veci a potom spať.

Peťo:

Takže zajtra chata... Ufff, to bude ťažké, keďže tam bude aj Nina. Musím priznať, že je na nej niečo iné ako na ostatných. Ale ako vraví Kubo - nie som možný zmeniť svoje postavenie k babám. Radšej ju nechám na pokoji ako ju len využiť.

Jakub:

Rodičia si určite ani nevšimnú, že budem celý víkend preč. Teraz som dovolal s Luckou a ju rodičia horko – ťažko pustili. Po veľmi dlhých presviedčaniach, sľuboch o žiadnom alkohole, fajčení, sexe a nebodaj drogách ju pustili. Možno to bude blbo znieť, ale bol by som veľmi rád, keby sa moji rodičia takto so mnou hádali aspoň trochu, kde môžem a nemôžem ísť. V posledných rokoch im ani neoznamujem, kam idem. V podstate ani nemám komu. Celý čas som sám doma. Našťastie mám tu svoju Lucku. Moja jediná záchrana z tohto hrozného života.

Škoda, že je začiatok februára a všade samý ľad. Tak rád by som si šiel zaskate-ovať. Jednoducho sa odreagovať. Trocha mám nervy z celého víkendu.

Nina:

Od zajtra nevyroním ani slzu už pre toho debila. Zbalím nejakého pekného chalana na chate a hneď mi bude veselšie. Možno, že bude aj žiarliť... Nie! Nebudem ani na neho myslieť!

Ach, keby tu bola Lucka, tak by mi povedala tie kamarátske keci, ktoré by ma aspoň ako – tak upokojili... Musím uznať, že je veľmi dobrá kamarátka, dneska aj kvôli mne zrušila rande. A vždy keď mám problém pomôže mi a nikdy ma neodsunie na „druhú koľaj“. A veľmi si to vážim. Ešteže ju mám...

Zaujímalo by ma, ako to vyriešime so spaním. Nechcem skončiť niekde zastrčená s úchylným chalanom, ktorý ma bude očami vyzliekať každú sekundu. Ale možno by to bola lekcia pre Peťa, že... Sakra, zas on!

„Get out of my head!“ Zakričala som plná hnevu. Či už na neho, či na mňa.

Autor: Mims (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování