OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Zúfalá - Kapitola 28.



Zúfalá - Kapitola 28.Keď minulosť narušuje budúcnosť

Kapitola 28.

Adam dal sám sebe predsavzatie, že sa od Sam bude držať bokom. Lenže to padlo rovnako rýchlo ako čokoľvek, čo si sám sľúbil pri oslavách Nového roka, pričom jeho úsudok ešte kalil alkohol. So Sam síce nenapil, ale odkedy sa mu snívala tá nočná mora, prepadal ho pocit neurčitej obavy.

Vedel, že sa s ňou zaplietol oveľa viac, než pôvodne plánoval. Rád s ňou trávil čas. Keď sa prestala ovládať, bola zábavná a milá, hoci si stále držala istý druh odstupu. No pomaly mu začínala dôverovať. Úmerne tomu sa zhoršovali jeho obavy. Snažil sa ich umlčať, ale nedarilo sa mu. Dokonca ani v momentoch, keď s ňou nebol.

„... určite rozumieš mojej situácii,“ dokončil jeho spoločník.

Adam potriasol hlavou a pohľad uprel späť na muža, ktorý sedel oproti nemu. Vždy mu pripomínal hada, dokonca už na strednej. Vždy si o sebe namýšľal, že je niečo viac. Nosil sa s hrdosťou páva a sebaistotou, ktorá by svojimi rozmermi dokázala pokryť aspoň jeden z menších štátov.

Blond vlasy nosil začesané, snáď si namýšľal, že vyzeral ako gentleman z minulých dôb. Pripomínal atrapu Krstného otca. Už mu chýbal len kvet. A zodpovednosť. A všetko ostatné. Bol to len rozmaznaný fagan, ktorý sa cítil ublížene kvôli nezáujmu svojho otca.

„Prepáč, trochu som sa zamyslel. O čom si hovoril?“ nabádal ho Adam.

„Potrebujem služby tvojho otca, pretože ten môj sa najskôr zbláznil.“

Začali sa mu vybavovať detaily. „Pretože začal tráviť čas v spoločnosti mladej dámy a ty by si nerád prišiel o dedičstvo. Takže bude jednoduchšie, keď ho zbavíš svojprávnosti?“

„Presne si to pochopil. Žiadna cundra ma nebude oberať o peniaze.“

Adam dostal neodvolateľnú chuť zlomiť mu nos. „Môj otec ťa však už odmietol. Neviem, ako by som ho ja mohol presvedčiť, aby zmenil názor.“

„Stačí, aby si mu to vysvetlil!“ rozohnil sa a ruky rozhodil vo vzduchu, čím odhalil drahé náramkové hodinky ukryté od lemom, pravdepodobne, na mieru šitého obleku. „Rozumiem, že to býval jeho priateľ, ale zmenil sa. Posledné týždne trávi výlučne v spoločnosti tej ženštiny. Požiadal som ju, aby odišla, ale odmietla. Netuším, čo by som mal s ňou robiť. Tak som dúfal, že mi pomôže tvoj otec. Počul som, že je na to dosť šikovný. Ale očividne má ešte nejaké morálne zásady!“

To prekvapilo aj samotného Adama. Takisto ho zaskočilo, že John otvorene hovoril o svojich nečistých úmysloch. Očividne dokázal hovoriť a pravdu. Hlavne keď sa rozčúlil. Lenže Adama to netrápilo. Uprel pohľad za jeho hlavu. Hodinu mu prezrádzali, že čoskoro sa ukáže Sam. Mali ísť spoločne nakupovať prvé vianočné darčeky.

Ešte predtým sa však musí zbaviť tohto otravného zadubenca.

„Tak pozri, aj keby so sa s ním rozprával, neviem ti zaručiť, či zmení názor. Moje slovo pre neho veľa neznamená, hlavne v jeho druhu zamestnania.“ Vďakabohu za to, v zákonoch sa naozaj nevyznal. Iba v tých súvisiacich s obchodom.

Johnova tvár sa však rozjasnila, akoby mu povedal, že práve vyhral v športke. „To celkom postačí. Som si istý, že predtým len nerozumel a mal naponáhlo.“

Tie lži, ktoré sami sebe nahovárame.

„Ak ma ospravedlníš, na niekoho tu čakám.“

Sám sebe sa musel vysmiať, ako veľmi neobratne sa ho snaží prinútiť odísť. No nakoniec to aj tak pochopil, najskôr len preto, lebo dostal presne to, po čom túžil. Pre Adama bola stále záhada, ako bolo možné, že ho vôbec našiel. Neudržiavali kontakt. Odkedy zmaturovali, vlastne sa nevideli, hoci bývali v tom istom meste. Vyhľadávali iný druh spoločnosti. Napriek tomu teraz John zmenil svoje chodníčky, aby ju mohol plniť hlavu svojimi nezmyslami.

Nakoniec sa jeho nepozvaný spoločník predsa len zodvihol. Naposledy mu poďakoval za pomoc, akoby už jeho otec súhlasil s tým, že Johnovi pomôže. Potom konečne odišiel. Adam ho vyprevádzal pohľadom. Aj vďaka tomu si všimol, že sa s ním Sam musela obísť vo dverách do malej kaviarne. Adamovi odľahlo. Bola v poriadku a bola tu. To bolo dôležité. No ona sa netvárila nadšene. Skôr akoby videla d ucha.

„Stalo sa niečo?“ opýtal sa Adam v predzvesti blížiacej sa krízy.

Sam potriasla hlavou. „Poznáš toho muža, ktorý ma obchádzal vo dverách?“

Adam sa zamračil. „Bohužiaľ. Je to John Sanders.“

„Ty sa s ním poznáš?“ S prekvapeným výrazom v tvári dosadla na stoličku.

„Nepovedal by som, že ho poznám. Kedysi sme spolu chodili na strednú. Teraz som ho videl prvý raz po mnohých rokoch. Chcel, aby som presvedčil svojho otca, aby mu pomohol. Hoci netuším, prečo si vybral práve jeho. V meste je dosť právnikov!“

„Čo chcel od tvojho otca, že ťa to tak rozčúlilo?“ spýtala sa ho Sam opatrne a prsty obkrútila okolo ruky, ktorú zatínal v päsť.

Adam si unavene povzdychol. „Nepáči sa mu nová priateľka jeho otca. Vraj je to zlatokopka a ak s tým čoskoro niečo neurobí, príde o dedičstvo. John si vždy myslel, že peniaze jeho otca mu patria, dokonca by ich nedoprial ani vlastnému otcovi. Mne je osobne jedno, komu peniaze dáva, však si ich zarobil, mal by rozhodovať o tom, kam ich investuje. Lenže John si to nemyslí a chce, aby mu môj otec pomohol prehlásiť ho za nesvojprávneho. Tak by stratil možnosť disponovať s majetkom.“

Sam vyzerala byť skutočne zhrozená. Dokázala súcitiť so všetkými vo svojom okolí. Rovnako citlivá ale nebola voči sebe. Tentoraz to bol on, kto jej stláčal ruku, aby ju upokojil. Slabučko sa na neho usmiala. Z nejakého dôvodu však bola roztrasená. Pochyboval, že to spôsobil len rozhovor o Johnovi Sandersovi.

Neskôr sa jej na to určite opýta.

„A tvoj otec ho odmietol?“

Prikývol. „Je to dosť prekvapujúce, ale zdá sa, že aj môj otec má nejaké zásady. Napríklad by nikdy nezradil priateľa a Peter Sanders je jeden z mála, koho môj otec priateľom nazýva. Kedysi spolu pracovali.“

„Tak prečo potom vôbec išiel za tvojím otcom?“

„Ak som to pochopil správne, otec už na niečom podobnom pracoval. Ale pre Petera. Vtedy sa mu podarilo za nesvojprávnu vyhlásiť Peterovu matku. Lenže tá dáma bola naozaj nebezpečná sebe i svojmu okoliu a väčšinu dňa si nedokázala spomenúť ani na vlastné meno. Môj otec to vtedy zariadil skutočne rýchlo a potajomky, takže sa o tom verejnosť nedozvedela. John si myslel, že rovnako diskrétne by pracoval aj v prípade samotného Petera. Ale prerátal sa.“

Adam kývnutím ruky privolal servírku a vypýtal si od nej účet. Mali by sa vybrať plniť plán, ktorý si vytvorili už pred nejakým časom. Kvôli škole a blížiacim sa skúškam mali pomerne málo času, takže sa rozhodli pre postupné odškrtávanie položiek zo zoznamu. Navyše Jaredovi sľúbil, že dnes Sam aspoň na tri hodiny zabaví. Hoci netušil, prečo o pre jeho kamaráta bolo také kľúčové. Sam v dome svojho otca aj tak netrávila veľa času.

„Povieš o tom svojmu otcovi?“ spýtala sa Sam.

Musel chvíľu premýšľať, aby si spomenul, o čom sa to vlastne rozprávali.

Odmietavo pokrútil hlavou. „Nie, to rozhodne neplánujem. Môj otec sa už rozhodol a ja jeho rozhodnutie mienim aj rešpektovať. Okrem toho... Peter Sanders mi pripadá dostatočne príčetný a to musí vidieť hocijaký doktor. Sú to špinavosti, s ktorými nechcem mať nič spoločné.“

Sam vyzerala, že chce povedať ešte niečo, ale prerušila ju servírka, ktorá mu doniesla malú uzatvárateľnú koženkovú nádobu, v ktorej sa ukrýval účet. Zbežne si ho prezrel, hoci ani veľmi nemusel. Pil len jednu kávu, to by si mal zapamätať. Nechal jej vo vnútri dosť peňazí na pokrytie jeho útraty a niečo extra pre personál.

Keď vyšli von, privítal ich tam veľmi čulý ruch. Nákupné centrá teraz boli preplnené dychtivými zákazníkmi, ktorí toho nakupovali až príliš veľa. Adam si vždy myslel, že je to zbytočné. Zabával sa na tých šialencoch. Veď predsa sviatky boli o niečom inom, nie o veľkosti darčekov. Ale to by mohol materiálne založeným jedincom vysvetľovať aj týždeň a aj tak by neporozumeli.

On sám vyberal väčšinou len po jeden darček špeciálne určený pre niektorého jeho priateľa. Okrem otca, tomu každý rok objednal niečo do golfovej výbavy. Dostatočne obyčajné na to, aby to nemusel vysvetľovať a zároveň aj osobné. Hoci ak by chcel čosi ešte osobnejšie, musel by naozaj premýšľať. Len veľmi málo vecí dokázalo jeho otca potešiť. A Adam mu určite nebude platiť za spoločnosť na noc.

Odmietal tak veľmi nejakú ženu ponížiť.

Pretože by pri tom musel myslieť na to, čím sa živí Sam. O jej práci toho veľa nenahovorili, ale stále ju videl odchádzať. Nie tak často, ako predtým, ale niektoré večery netrávila doma. Jared, Paul a aj on sa tvárili, že to nevidia. Bolo to tak prosto jednoduchšie. Navyše ešte ani jeden z nich neboli takou pevnou sú časťou jej života, aby sa mohli podieľať na jej rozhodnutiach.

Bez ohľadu na to, ako svedomito sám seba presviedčal, aby to nechal tak, stále v ňom driemala zúrivosť. Tá istá, ktorá ho prinútila udrieť vlastného otca a neskôr sa hnať cez celé mesto, aby ju v prítmí jej izby bez povolenia pobozkal. Stačila len spomienka na jej mäkké pery a všetko mu vyfučalo z hlavy.

Dokonca aj to, že sa nachádzal v priestore s ďalšími ľuďmi. Takže sa nemohol čudovať, že do niekoho vrazil. Nasledujúce sekundy strávil zbieraním rozsypaného nákupu a ospravedlňovaním sa postaršej dáme s klobúčikom na hlave. Po celý čas sa na neho blahosklonne usmievala. To ho trochu rozhodilo. Očakával by, že bude kričať.

Radšej rýchlo dokončil zbieranie a vybral sa nájsť Sam. Našiel ju pri regáli s fantazijnou literatúrou, kde práve vyzerala z police ďalšiu knihu. Tri už pri tom držala v ruke. Podišiel k nej a posunkom naznačil, že jej ich podrží. Nakoniec jeho ponuku prijala. Netušil, či to viac prekvapilo jeho alebo ju.

„Ako sa má tvoja matka?“ spýtal sa náhle, pretože potreboval rozptýlenie.

Sam sa na chvíľku zarazila. Potom pokrčila plecami. „Nakoniec ju odviezli na liečenie skôr, ako sme predpokladali. V tomto čase sa odtiaľ veľa ľudí odhlasuje, takže mali voľné miesta. Matka ani nič nenamietala. Dokonca ma pustila k sebe do izby, hoci so mnou nekomunikovala. Asi by bolo lepšie, keby sa bránila. No ona tam len tak ležala a...“ Prudko zatriasla hlavou, akoby sa snažila zbaviť zlej spomienky. „Hayley povedala, že tam bude v poriadku. Na Vianoce ju domov nepustia, ale postarajú sa o ňu veľmi dobre. Liečenie trvá tri mesiace a ak bude spolupracovať, možno ju po dvoch pustia domov na návštevu. Kontakt s okolitým svetom má ale zakázaný.“

Položil jej ruku na plece. „Som si istý, že to zvládne.“ Naozaj sa snažil poskytnúť jej iné slová útechy, ale akosi v sebe nič nenachádzal.

Zadívala sa na neho. „Ja neviem, či to zvládne. To je ten problém. Môže byť závislá na alkohole a tabletkách. Môžu s pokúsiť ju vyliečiť. Lenže...“

„Bojíš sa, že to nezvládne. Čo je trochu predčasné, nemyslíš?“

Na dlhú chvíľu sa odmlčala. Snáď zvažovala jeho slová. Dúfal, že to bude stačiť. Mohol jej ešte ponúknuť objatie, ale to by túto situáciu nijako nevyriešilo. O sekundu neskôr sa ukázalo, že to nebude potrebné. Odrazu sa Sam usmiala a prikývla.

„Máš pravdu. Ešte ani nie je na liečení a je premýšľam o tom, pre čo všetko to nebude fungovať. Je to naozaj zbytočné. Ja sa... naozaj sa o ňu bojím, to je všetko.“

Kývol hlavou. „Napriek všetkému, čo sa stalo, je to asi normálne. Som si istý, že aj ja by som sa obával o svojho otca, keby naše situácie boli obrátené. Nikdy by síce nevyhral cenu za otca roka, ale nie vždy bol taký beznádejný. Niekedy sa zvykol snažiť.“

„Rovnako ako moja mama.“ Následne sa usmiala spôsobom, aký medzi sebou zdieľajú len priatelia s veľkým tajomstvom. Tá myšlienka sa mu páčila. Mali niečo, čo patrilo len im.

„Pre koho sú tie knihy?“ spýtal sa, aby odľahčil atmosféru.

Usmiala sa. Láskyplne. Takže poznal odpoveď ešte predtým, ako otvorila ú sta. „Pre Liz. Hľadám pokračovania rozčítaných sérií. Ale neviem sa rozhodnúť len pre jednu alebo dve knihy, tak dostane asi štyri. Možno aj viac, ak náhodou nájdem aj čosi iné. Nedávno som narazil na nové vydanie Narnie, ktoré je naozaj krásne a je pravda, že to, čo máme doma, je dosť otrhané...“ Zrazu sa zarazila. Pozerala sa na jeho vyškerenú tvár a v jej očiach sa objavovala nechápavosť. „Čo je?“ oborila sa na neho po chvíli.

„Nič, len si naozaj fascinujúca, vieš o tom? Ako hovoríš o knihách... ako sa staráš o Liz. Viem si predstaviť, že iné sestry by zvolili nejaký kupón s peniazmi a vykašlali by sa na zložitý výber.“

Zamračila sa na neho. Akoby ju osobne urazil. „Ale to je také sterilné!“ skríkla pobúrene. „Peňažný poukaz? To ti dajú v škole alebo ti to venuje tvoj šéf, môžeš ho vyhrať v súťaži. Ale ak vyberáš knihu pre niekoho, kto ti je blízky, mal by si si dať tú námahu a vybrať tú knihu sám. Iste, riskuješ, že to bude somarina a tej osobe sa nebude páčiť, ale fakt, že sa pokúšaš o výber...“ Pokrútila hlavou. „Znamená to, že ti na tej osobe veľmi záleží. Že si obetoval ten čas a skutočne preberal knihy v kníhkupectve, aby si našiel tú jednu dokonalú. Alebo aj niekoľko dokonalých, ak si ako ja.“ Zaškerila sa na neho.

Pošúchal si bradu. „Nikdy som o tomto takto nerozmýšľal, ale máš pravdu,“ prisvedčil, čím si vyslúžil jej úsmev. „Ja som doteraz vždy kupoval len tie darčekové karty. Ale ty hovoríš, že by som mal vyberať?“

Prikývla. „Presne to hovorím.“

Poobzeral sa okolo seba. Všade, kam sa pozrel, videl len poličky plné kníh a ani netušil, kde presne by mal začať. Cítil sa doslova stratený. Nie, že by knihy nemal rád. Práve naopak. Ale on tých svojich niekoľko exemplárov objednal cez internet a prišli mu až domov. Robil to práve kvôli domu, že v kníhkupectvách sa nikdy veľmi nevyznal a nemal čas tráviť tam dlhé hodiny.

„Čo by som mal kúpiť Jaredovi?“

Sam sa zarazila. Očakával, že ho odbije. Miesto toho o tom skutočne uvažovala.

Tomu hovoril zlepšenie.

Pred niekoľkými týždňami by ho poslala do čerta.

„Pokiaľ si spomínam dobre, vždy mal slabosť pre hrdinské eposy. Hoci čítal asi všetky, ktoré sú dostupné verejnosti, určite by nepohrdol nejakým novým vydaním od Homéra a takisto ho bavia všetky tie kritické príspevky a state o Beowulfovi a...“ Vtedy si uvedomila, že netuší, o čom hovorí. Mávla rukou. „Alebo mu proste kúp niečo zo série Star Wars. To ho vždy dostane.“

Prikývol. To už mu pripadalo známejšie. „Ale ako budem vedieť, ktoré knihy už má a ktoré nie.“

Luskla prstami a ukázala na neho. „Ak budeš chcieť, môžem sa prepašovať k nemu do izby a zistiť, ktoré knihy má a ktoré nie,“ ponúkla bez zaváhania.

„To by si pre mňa urobila?“ uisťoval sa nádejne.

„Ale len pre teba. A nezvykaj si na to! Nabudúce ti niečo také už nemusím ponúknuť.“ Potichu sa zasmiala a vypýtala si od neho knihy. Podal jej ich. Teraz ich už mala päť. „Mala by som ísť zaplatiť. Musím už ísť domov. Sľúbila som Nataly, že sa stretneme o šiestej, aby sme mohli pracovať na nejakom projekte do školy. Hoci si nespomínam, že by nám niečo niekto zadával.“

„To už máš všetko, čo si chcela?“ Určite musel zaspať, pretože nebolo možné, aby mu toho toľko uniklo.

Mávla rukou. „Mám len minimum, ale darčeky mám premyslené. Liz som práve kúpila to, čo som chcela. Nataly budem musieť vybrať niečo iné, pretože to, čo som chcela, do Vianoc určite nepríde. Jaredovi asi kúpim nejaké knihy, ešte som sa celkom nerozhodla. Pri otcovi si nie som celkom istá. Amelie asi nejakú hračku, tým nič nepokazím,“ vymenovávala a prekvapovala ho svojou organizovanosťou. Až kým nezvraštila tvár. „Dosť ma ale trápi Lucy. Pri nej absolútne netuším, po čom by som mala siahnuť.“

Usmial sa. „To je predsa jednoduché, Lucy miluje varenie a ešte viac pečenie. Kúp jej nejakú kuchárku alebo pomôcku na pečenie a bude ťa za to zbožňovať.“

„Ach, pečenie, to mi nenapadlo.“ Vzápätí potriasla hlavou.

„Čo sa deje?“ dobiedzal.

Vykrivila ústa. „Nič, len tak... pečenie... vieš, mňa pečenie vždy fascinovalo. Teda, varím preto, lebo musím, ale vždy som si myslela, že pečenie by ma mohlo naozaj baviť. Len som nikdy nemala čas vyskúšať to.“

„Tak sa spýtaj Lucy, určite sa poteší,“ navrhol.

Snažil sa vyjadriť čo najdiplomatickejšie, pravdou však bolo, že Lucy by bola radosťou bez seba. Odkedy sa k nim Sam dočasne presťahovala, snažila sa nájsť spôsob, ako sa s ňou zblížiť. S Liz to bolo ľahké. Ona bola v podstate ešte stále dieťa. Jednoducho odpúšťala. Oveľa ľahšie nadväzovala nové vzťahy. Len Sam bola príliš rezervovaná. Lucy si dokonca myslela, že ju neznáša, čo určite nebola pravda. Ak by ju Sam požiadala o lekcie v pečení, Lucy by najskôr omdlela.

„Myslíš, že by to bolo vhodné?“ uisťovala sa s náznakom neistoty v hlase.

„Ver mi, Lucy nie je sedemhlavý drak. Daj jej šancu a prídeš na to sama.“

Nič na to síce nepovedala, ale aspoň prikývla, čo bolo veľmi dobré znamenie. Potom sa vybrala k pokladni, kde zaplatila za knihy. A nielen za tie. Z pultu schmatla ešte čosi. Pri bližšej inšpekcii jednotlivých hromádok zistil, že išlo o záložky do kníh. Okrem toho odtiaľ zobrala aj niečo, čo nápadne pripomínalo akúsi skladačku. Model vlaku? Netušil, prečo siahla po tom, ale možno mala iné skryté hobby, o ktorom ešte nehovorila. Vlastne toho bolo nesmierne veľa, o tom sa spolu ešte nerozprávali. Napríklad o jej túžbach a jeho strachoch.

No možno aj k tomu sa raz dostanú.

Nakoniec spokojní odišli z kníhkupectva. Nezamierili už do žiadneho ďalšieho obchodu. Sam hovorila, že sa blíži jej stretnutie s Nataly a ona veľmi nerada meškala. Takže všetko naložili do auta a vyštartovali. Po ceste sa bavili o všetko možnom a vlastne o ničom.

Po väčšine si len pospevovali vianočné pesničky, ktoré sa ani nie pred týždňom začali objavovať v rádiu. A to ešte ani neskončil november. No v momente, keď začali nákupné centrá vyťahovať výzdobu, bola na mieste aj správna hudba. Bez ohľadu na to, či to bolo skoro alebo nie.

Keď dorazili k domu, bola už úplná tma. Sam si nebola istá, či náhodou niekde v obývačke nenájde Liz, tak jej vianočný darček nechala ukrytý v aute. Nenamietal. Bol to prísľub ďalšieho stretnutia.

„Chceš ísť dovnútra?“ spýtala sa ho opatrne.

Pokrčil plecami. „Možno sa mi podarí vytiahnuť Jareda niekam von.“

Nadšene prikývla, akoby práve povedal, že poobedia strávia tým, že budú vedľa seba ležať na lúke. Snažil sa nenahovárať si niečo, čo medzi nimi nebolo. No napriek tomu nemohol prestať dúfať. A strachovať sa. Snažil sa nesprávať sa zbabelo. Nemôže predsa od Sam utiecť len kvôli nejakej nočnej more.

Keď vošli dovnútra, nikde nikoho nevideli. Čo bolo viac ako len divné. Adam sa v zlom tušení zamračil. Veď hovorili, že... Potriasol hlavou. Obavy ho upustili v momente, keď sa postavili na prah obývačky. Odtiaľ mali perfektný výhľad na všetkých. Boli slávnostne oblečení, akoby niečo oslavovali. V miestnosti bolo niekoľko balónov a takisto balíčkov zabalených v pestrofarebných papieroch. Keď mu zrak padol na obrovskú tortu, ihneď pochopil. Dokonca skôr, ako Nataly, Jared, Paul, Lucy, Liz a Amelie spoločne zakričali:

„Všetko najlepšie k narodeninám, Sam!“

Okamžite si uvedomil, prečo boli všetky tie tajnosti.

Bol však nahnevaný, že o tom nevedel. Nič Sam nekúpil.

Chcel jej aspoň poblahoželať. No keď sa k nej otočil, uvedomil si, že zamrzla uprostred pohybu. Už sa neusmievala. Tvárila sa, akoby ju niečo vydesilo. Napriek tomu, že práve stála na prahu vlastnej narodeninovej oslavy, podľa výrazu v jej tvári mohla byť pokojne na pohrebe.

To neveštilo nič dobré.

Kapitola 27. ¦ Kapitola 29.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Zúfalá - Kapitola 28.:

4. LiliDarknight webmaster
14.07.2017 [21:36]

LiliDarknightPerla, ale ja som nepovedala, že obaja jeho synovia to myslia dobre. Teda, oni si myslia, že to myslia dobre, ale pravda je to len pri jednom z nich. Emoticon
Neboj sa, nie si sama, koho desia Adamove obavy. Ale všetko sa vyrieši.
Tá oslava... asi by si si mala prečítať obsah poviedky, čo mám na zhrnutí, potom by si Saminu reakciu pochopila viac. Emoticon
Ďakujem za komentár. Emoticon

SunShines, máš pravdu, bolo by dobré, keby Sam niečo povedala, ale ona nie je ten typ človeka. Ona si svoje problémy necháva pre seba. A navyše by urobila čokoľvek, aby nemusela niekoho v očiach niekoho iného očierniť.
S tou oslavou to ale také ružové nebude.
Ďakujem za komentár. Emoticon

Blacky, poviem to takto, bude to veselé, keď sa Adam dozvie, s kým to Sam trávi čas. Takisto bude zábavné, ako to zistí a prečo. Emoticon
Hej, ten morálny rozmer tohto príbehu... poviem to takto - plánovala som to, ale teraz ma to trochu valcuje. Je to nesmierne náročné. Tak dúfam, že to nepokazím. To by som nerada. Emoticon
Ďakujem za kompliment aj za komentár. Emoticon

3.
Smazat | Upravit | 13.07.2017 [10:21]

Som tak vytočená! Odporný zlatokop. Ach, ani neviem čo napísať, lebo toto muselo Sam zamrzieť. Peter je super človek a len ťažko pochopiť ako sa mu Môže narodiť taký had.

Som zvedavá na Adamovu reakciu keď sa dozvie že to ona travi čas s jeho otcom. Ako sa zachová, či si nechá vysvteliť, že ide čisto o spoločný čisto nevinne strávený čas alebo bude vyvádzať alebo ešte horšie zanevrie na SAm.
A čo urobí SAm?

No tento príbeh nesie tak silnú morálnu dilemu, že sa človek musí pozastavovať nad drobnosťami a uvažovať ako by sa v tej situácií zachoval on sám.

Je to naozaj vymakané. Emoticon

žiadne bum bác tresk a aj tak je to fantatsické a pohlcujúce.

Ale už končím, lebo zasa budem označená za tú čo preháňa...
Emoticon

Teším sa na ďalšiu.

2. SunShines
12.07.2017 [20:35]

Táto časť bola super!
Áno, stále viac som presvedčená o tom, že syn pána Sandersa je blbec. Lebo, ak by mu išlo len o jeho dobro, tak by ho nechcel zbaviť svojprávnosti, to robí kvôli peniazom, nie kvôli otcovi. Dúfala som síce, že Sam niečo povie, aby ich to potom nedobehlo, ale tak, nevadí. Dúfam, že Adamov otec si nechá tie zvyšky svedomia a zásad.
No ale tá pohodová časť s Adanom a Sam, kúpanie darčekov pre Liz, rozhovory, cesta autom, bola priam dokonalá, tak dokonale normálna, takých chcem viaaaac! Emoticon Emoticon
A tá oslava. Tak veľmi by som si priala, aby bola Sam len v šoku, ale aby to dokázala prijať, aby vedela mať radosť z toho, čo pre ňu pripravili a že ju majú radi, bez spomienok na minulosť. Emoticon

1. Perla přispěvatel
12.07.2017 [11:36]

PerlaNevravela si v minulej kapitole niečo v zmysle, že ten jeho syn to nemyslí zle??? Emoticon Emoticon Lebo neviem ako ty, ale toto sa úplne vylučuje s tým vyhlásením. Alebo len si vysvetľujeme veci naopak? Pretože toto je presne to, čo chápem tým zle. Emoticon Ako sa opovažuje? Emoticon Emoticon Emoticon Bože, smrad jeden. Nie dosť, že má dobrého otca, ktorý by mu dal všetko... On by ho rád zbavil svojprávnosti? Ako by sa to páčilo jemu, hajzlovi? Ach bože, niektorí ľudia sú fakt od veci. Ja len dúfam, že k niečomu takému nedôjde a možno aj cez to sa Sam zdôverí Adamovi a povie mu viac o svojej práci. Osobne si myslím, že niečo také by bolo ešte v pohode a sám by sa potešil, že má normálneho "zákazníka".

Jeho obavy ma desia. Bojím sa, kam až niečo také môže zajsť. Emoticon Nechcem, aby sa od nej držal bokom, skôr naopak. Mohli by sa zbížiť aj viac a on by jej konečne mohol povedať o tom, čo ho trápi. Oni dvaja by sa rozhodne dokázali utešovať. Emoticon Emoticon Emoticon

Neviem ale, čo si myslieť o tom konci. Chápem, Sam neoslavuje svoje narodeniny, nanjvýš by jej podľa mňa stačila Liz, aleniečo také... neviem, podľa mňa ju to hlavne vydesí, aj keď dúfam, že nakooniec všetko dobre dopadne. Žiadne fiasko tam nepotrebujú. A aj tak uvažujem... koľko ľudí tam vôbec môže byť okrem rodiny a Nataly??? Emoticon

Chce to rýchlo novú časť, pretože táto bola dokonalá. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!