Smútok zahaľuje dušu a hriech pošpinil srdce. Z mučivej prázdnoty sa môže dostať jedine vtedy, keď mesiac presvieti objatie oblohy a ukáže nám svoju pravú tvár.
28.07.2014 (09:00) • • Povídky » Drabble • komentováno 4× • zobrazeno 908×
Táto poviedka ma napadla jednej letnej noci, kedy som nemohla zaspať. Vyhrabala som teda zo skrine pero a zošit a pri svetle pouličnej lampy sa mi v mysli vybavil tento príbeh. Dúfam, že sa vám bude páčiť. (Triple Drabble)
Vonku je chladná noc a všade, kam len moje oko dovidí, je neuveriteľná tma. Započúvam sa do ticha, no jediné, čo počujem je cvrlikanie cvrčkov v pravidelných intervaloch. Zhlboka sa nadýchnem a v pľúcach ma pošteklí sladká vôňa konvaliniek.
Usmejem sa. Čo môže byť krajšie, ako sedieť na lúke privinutá v náručí noci? preblesne mi mysľou a opäť nasajem do pľúc čerstvý vzduch.
Odrazu ma však niečo znepokojí. Prečo nepočujem cvrlikanie cvrčkov?
Akoby aj príroda vedela, že je niečo zle. Jemný vánok, ktorý mi doteraz pohládzal telo, ustal.
Zamračím sa, no nič nepoviem. Tuším, čo sa to práve deje.
„Lilith,“ osloví ma zamatový hlas. „Je čas ísť.“
Nie, pomyslím si skľúčene a ani si neuvedomujem, že som to slovo povedala nahlas.
On sa na mňa usmeje, ako sa otec zvykne usmievať na svoju neskúsenú dcéru a miesto okolo mňa ožiari smutný, prívetivý úsmev.
„Chápem. Je ťažké opúšťať tak úžasné miesto. No musíš myslieť aj na svoju povinnosť.“
„Je snáď mojou povinnosťou zamykať dvere pred svojou túžbou?“ ozvala som sa a odhodlane sa pozrela do tváre svojho stvoriteľa.
Nevydržala som to však dlho. Po chvíli som umučene od neho odvrátila tvár. Bolo vidno, že si nie sme rovní... ani v najmenšom.
Neodpovedal. Vedela som, že na moju vyslovenú otázku už nedostanem odpoveď. Ako vždy...
„Lilith,“ zašepkal moje meno a ja som vedela, že už musím ísť. Podišla som k nemu. Vietor sa nečakane zdvihol a pohladil mi chladnú tvár, akoby ma chcel utešiť.
Podával mi ruku. Vložila som svoju dlaň do tej jeho a pevne ju stisla. Prepadol ma pocit, že sa mi rozplynie pred očami.
Ešte posledný raz som zamerala svoj smutný pohľad na tichú lúku, ktorú som opúšťala a s pocitom prázdnoty som sa vybrala do ničoty - na miesto, ktoré mi bolo určené ako trest za môj hriech.
Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Drabble
Sdílet
Diskuse pro článek Čierna Luna:
Ver: Ďakujem za názor. A v budúcnu sa pokúsim previesť do poviedky viac emócií. 
Haha. xD Tak to by si sa už mala naučiť, že MOJE poviedky nikdy zmysel dávať nebudú. Áno, inšpirácia bola práve z tej legendy, no Lilith nestvoril diabol, ale Boh... teda aspoň podľa mojich zdrojov. Vedela by som ti o nej napísať viac, ale to by bol potom ten komentár dlhý na román. 
*ťažký frajerský výraz* (momentálne sa cíti, že vie všetko, tak jej nekazte ilúzie)
Trisha: Nesouhlasím s tvým názorem... Lilith, první žena Adamova byla stvořena Bohem, nikoliv ďáblem. Fakt, že je matkou démonů a tou, která se vzepřela Bohu je způsoben tím, že se nechtěla podřídit muži.
Osobně, spíše jen kvůli tomu komentáři jsem to otevřela, ale budiž... ono je to takové... nevím, nemastné, neslané... chce to zlepšit vkládání emocí do textu 
. Bez nic totiž takové texty nemohou být dost dobré 
.
Lilith... Podľa legendy, ak to tak môžem nazvať, bola prvá Adamova žena. Eva vraj prišla až po nej pretože, Lilith stvoril diabol. Neviem, či si myslela práve ju, alebo ťa toto meno len tak napadlo.
A teraz k poviedke. Tak je to pekné, no neviem... nemalo to akosi pointu, teda aspoň ja som ju nevidela. Ale inak to bolo v celku pekné, no mne to nič nedalo. Sorry. 
Přidat komentář:
- Priznanie
- Pán šeliem
- Ráno v blátě
- Stručná a třaskavá historie podle A. J. Crowleyho
- Skvělý a přesný průvodce po Nazaretu ex-archanděla Gabriela, zrádce
- Tu je moje miesto
- Když má srdce svoji hlavu 1
- Co zůstane v knihkupectví
- Sestra
- Šarlatán (začátek)
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!