OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win - 16. časť - Ubolená

06.09.2012 (19:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 37× • zobrazeno 2670×

EDIT: Článok neprešiel korekciou!

16. časť

Ubolená

Keď som zbadala tú mrchu, cítila som sa úplne využitá. Rýchlo som na seba navliekla šaty a upírov rýchlosťou sa vytratila preč.

Auto som nechala zaparkované pre jeho domom a ku mne domov som šla peši a pomaly.

Cítila som sa hrozne. Nedokázala som ani racionálne uvažovať. Zrazu som zastala v strede cesty a rozplakala sa.

Zdalo sa mi, že sa na mňa celý svet rúti. Človek, ktorý ma pokúšal a vyvolával vo mne moje najvášnivejšie ja, ma očividne využil.

A potom všetkom mu mám veriť? Veď ma oklamal. Vôbec mi nepovedal, že pozná Katherine! Rozmýšľala som v duchu a čoraz viac sa mi jeho tvrdenie zdalo falošné. Keď som už zatáčala k domu, Tyler mi vyšiel naproti.

Bola som úplne vyčerpaná a v tej chvíli mi bolo jedno, kto to vlastne je.

Ubolene som mu padla do náruče.

„Stalo sa ti niečo?“ spýtal sa ma potichu a vyhodil si ma do náruče. Odniesol ma do domu a ľahli sme si na moju posteľ.

Nedokázala som hovoriť. Len som ležala na jeho hrudi a plakala. On ma objímal okolo pliec a tíšil, že všetko bude dobré, hoci nevedel, o čo sa jedná.

Jemne ma pobozkal na čelo a nechal ma pokojne zasnívať sa.

Pohľad Richarda Shayna:

„Čo tu chceš, Katherine?“ spýtal som sa jej priamo. Nepozdávala sa mi jej návšteva.

O niečo jej musí ísť. Prebleslo mi hlavou.

„Potrebujem aby tvoj šéf niekoho zabil,“ oznámila mi.

Prekvapene som na ňu pozrel. Myslí si vari, že ja som nejaký poslíček?

„Prečo by som to robil?“ Pochyboval som.

Okamžite ma chytila pod krk a nadvihla ma zo zeme.

Preboha, čo všetci upíri majú s tým dvíhaním? Pomyslel som si.

„Myslíš si, že mne budeš klásť otázky?“ odfrkla a pozrela na mňa, že nemám na výber. Buď urobím, čo chce, alebo ma na mieste zabije.

„Ale veď už máš Stefana. Máš, po čo si sem prišla. Tak prečo neodídeš?“  Nechápal som.

Znova sa naširoko usmiala. „Stefana mám. Ale mám na krku niekoho, kto mi ho len tak nenechá.“

„A koho má zabiť?“ spýtal som sa a snažil sa lapiť dych.

Položila ma na zem a pozrela sa na mňa prefíkaným pohľadom.

„Chcem aby si zabil...“

Pohľad Caroline:   

Otvorila som oči. Do izby sa jemne predierali slnečné lúče cez záclonu. Pozrela som sa vyššie a môj pohľad sa zastavil na spiacom Tylerovi.

Na chvíľu som ešte znova zavrela oči. Chcela som si spomenúť, čo všetko sa stalo dnes nadránom.

Fú. Stalo sa toho veľa. Keď som si na všetko spomenula, chcela som na to okamžite zabudnúť. Nedokázala som zniesť myšlienku na to, že profesor Shayne sa zaplietol s Katherine...

No do riti! Veď to ona je potom jeho šéfka! Zarazila som sa v duchu.

Zhlboka som sa nadýchla, ale nedokázala som sa dostatočne spamätať. Prečo? Na túto otázku ma nenapadala odpoveď.

Cítila som, že sa Tyler zobudil. Pobozkal ma na hlavu a pozrel sa na mňa.

„Dobré ránko, princezná,“ zašepkal mi do ucha.

Pozrela som naňho a tiež ho pobozkala. Vpila som sa do jeho pier a potom sme sa už bez ďalších slov bozkávali. Pretočil ma na spodok a ocitol sa na mne. Keď ma začal bozkávať na líci, pocítila som príležitosť.

„Dobré ránko, Klaus,“ pošepla som mu do ucha.

Hneď, ako som to povedala, sa odo mňa odtiahol a pozrel mi do očí.

„Čo... čo si to povedala?“ Zaujímalo ho.

Striasla som ho zo seba a postavila sa na nohy. „Viem, že si Klaus. Nemusíš to na mňa hrať. Nestojím o to,“ odvrkla som. Nechcela som sa hrať na nevedomú hus.

Klaus ma okamžite pritlačil k stene a zapozeral sa mi do očí.

Ja som sa len od ucha k uchu usmiala. „Nebude to fungovať. Som napustená železníkom.“

Prižmúril oči a odstúpil odo mňa. Sadol si na posteľ. „Ako to, že ma nechceš zabiť?“ spýtal sa nakoniec.

Čo mu mám na to odpovedať? Rozmýšľala som v rýchlosti. Nič ma nenapadalo. Vlastne... niečo by ma predsa len napadalo na odpoveď. Len som sa musela riadiť prirodzene a nič neskúšať.

Vydýchla som si.

Prisadla som si k nemu a pozrela mu do očí. Síce boli Tylerovi, ale pod tým som dokázala nájsť Klausove pravé oči a ten pohľad ma úplne uchvátil.

„Som naštvaná, pretože si ma oklamal. Myslela som, že si Tyler a preto som sa s tebou aj vyspala a to všetko, ale ty si ma zneužil. Mal si mi povedať pravdu. A nie sa ma potom pokúšať ovplyvniť,“ vzdychla som a nachvíľu sa odmlčala. „Ja... keď som si myslela, že to bol Tyler, zamilovala som sa do neho ešte viac. Ale teraz viem, že si to bol ty a neviem, čo vlastne cítim. Som úplne zmätená. Chcem ti niečo urobiť, pretože neviem, čo je s Tylerom v tebe, či vôbec žije, ale cítim, že... možno... že k tebe...“ Nedokázala som dokončiť. Ani som nemusela.

Tyler, teda vlastne Klaus, ma chytil za bradu a jemne sa ku mne pritiahol. Sledoval každý môj pohyb a čakal na moju reakciu. Opatrne a nežne sa dotkol perami mojich pier a keď vedel, že sa neodtiahnem, odvážil sa viac. Bozkával ma s vášňou, láskou a opatrnosťou a ja som vedela, že k nemu niečo cítim.

No v tom  niekto zazvonil.

Klaus sa odtiahol a zahrešil. Ja som sa len postavila a prešla otvoriť.

Vo dverách stál sebavedomý Damon a usmieval sa na mňa frajerským úsmevom.

„Ahoj,“ pozdravil so širokým úsmevom.

Nechápavo som naňho pozrela. „Ahoj. Čo tu robíš?“

„Je ten tvoj pes doma?“ Chcel vedieť.

Nadvihla som obočie, no prikývla som. „Tak čo chceš, Damon?“

Na Damonovo meno vyšiel z mojej izby Klaus a postavil sa za mňa. Ocitla som sa medzi dvoma mužmi, ktorí by sa asi najradšej zabili navzájom. Síce Damon si myslí, že je to Tyler.

„Bol som s Bonnie. Vieš, čo mi povedala? Že tento tvoj mutant...“ zagánil na Klausa, „nie je Tyler, ale Klaus!“

„Ja viem.“

Zvraštil obočie. „Čože? Ako dlho to vieš? A ako je teda možné, že si s ním?!“ Hneval sa.

Klaus sa len škodoradostne usmial. „Nuž, priateľ môj, moje čaro a charizma robia divy.“

Udrela som ho do rebra. To, že viem, kto je, a nepokúsila som sa ho zabiť ešte neznamená, že ho milujem. Hoc... čo k nemu vlastne cítim? Rozmýšľala som bleskovo.

Obaja sa na mňa zadívali a ja som vedela, čo chcú počuť. No nedokázala som vo svojom vnútri nájsť správnu odpoveď. A čo keď ju ani nepoznám?

Sklonila som hlavu a odišla od nich preč. Rýchlo som sa prezliekla a upírov rýchlosťou sa vyparila z domu.

Nevedela som kam idem, ale vedela som, že si potrebujem prečistiť hlavu. Zamierila som teda do lesa na starý Lockwoodovský pozemok. 

Pomaly a v pokoji som sa prechádzala po lese a snažila sa urovnať si všetko v hlave.

Boha ho! Nikdy som sa takýmito vecami nezaoberala, ale teraz? Neviem, čo mám vlastne robiť! Veď teraz vlastne neviem nič, keď sa to tak vezme.

Niečo za mnou sa pohlo. Rýchlo som sa otočila a predo mnou stál...

„Alaric! Ale si ma vystrašil!“ Preľakla som sa, no potom sa usmiala.

Podišla som k nemu a silno ho objala. Nedokázala som udržať city na uzde a rozplakala sa.

Tiež ma objal. „Čo sa ti stalo, Caroline?“ pýtal sa otcovským hlasom.

Nič som nepovedala, lem mlčala. Čo som mu mala povedať? Že nechápem ten zmätok, ktorý nastal v mojom srdci?

Veď od nerozhodnosti tu bola stále Elena. Nie je. Ja som mala pekne jedného chlapca, ktorého som milovala. Ale čo teraz, keď vlastne nič už neviem?

„Hm? No tak, Caroline, čo ti je? Povedz mi to. Uľaví sa ti.“

Párkrát som ešte zavzlykala. „Ja... ono... asi som sa zamilovala...“

Alaric sa usmial. „Ale veď to je výborné, Caroline! To je predsa super! A kto je ten šťastný?!“ chcel vedieť.

„On to je...“

„Damon.“ Vydýchol Alaric prekvapene.

Takže na začiatok Alaric a Caroline:

No... takže som zvedavá na vaše názory. Po tejto časti by ma najviac zaujímalo, akému páru fandíte? A znova od ďalšej časti sa nám znova začnú veci zamotávať.

Bud mať názov: Boj o život.

Nemôžem vám toho veľa načrtnúť k ďalšej kapči, pretože by som prezradila niečo, čo ste si možno tu nevšimli.

Túto kapitolu chcem venovať znova Kathleen zato, že ma stále poteší krásnym komentárom a aj celkom dlhým. Veľmi vďaka. Aj kvôli tebe píšem rýchlejšie.

No a keďže som teraz na internáte, cítite nejakú zmenu v pridávaní nových častí poviedky? Chvíľami tu je fajn a chvíľami nie a preto si môžete prečítať moje chvíľkové pocity TU

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win - 16. časť - Ubolená: