OurStories.cz ~ naše povídky » Potomkovia anjelov - Prológ + Kapitola 1.



Potomkovia anjelov - Prológ + Kapitola 1.Okolo nás existuje veľmi veľa svetov, o ktorých nikto nevie. Jedným z nich je aj svet nazývaný Parden, kde stojí tajomná Akadémia Čierneho Draka. Na tejto Akadémii žijú deti od útleho veku, ktoré sa tu nepasujú len s proglémami dospievania, ale aj s ťažkým a náročným výcvikom. Medzi týmito deťmi žijú aj dvojčatá Aeon a Lili, ktoré Akadémiu považujú za domov už dlhé roky. Jedného dňa sa na toto miesto dostane človek, ktorý tu ani omylom nepatrí. Kto to je a ako zamieša osudmi nielen všetkých na Akadémii ale aj životom samotnej Aeon? Ako sa vlastne dostal do sveta obývaného len potomkami anjelov? Kto to je?
Prinášam vám moju novú poviedku a dúfam, že sa bude páčiť. Príjemné čítanie, vaša Lili D. :)

Prológ

Dievčina s hnedo-čiernymi vlasmi sa unavene zviezla na ošúchanú, drevenú stoličku a nohy v zaprášených kožených bagandžiach položila na stôl. V duchu sa upokojovala, ale akosi jej to nešlo. Za zatuchnutými múrmi Akadémie strávila takmer sedemdesiat rokov a celé svoje detstvo s nimi, ale aj tak si ešte nezvykla na ten okamih, keď prídu nováčikovia. Nezvykne si na moment, keď musí sotva niekoľkoročnými deťom povedať, že prišli o celú svoju rodinu, o sny, o nádeje...

Vtom jej premýšľanie prerušilo hlasné buchnutie hlavnej brány; brány, ktorou nikdy nikto nevychádzal. Vedela, čo to znamená, a dvojhlasný nárek jej to potvrdil. Sú tu nováčikovia. Opäť.

Bože, to je už druhýkrát za posledné tri dni, pomyslela si skrúšene.

Vstala zo stoličky, a snažiac sa prestať myslieť na svoj vlastný príchod na toto miesto, vybrala sa smerom k detskému náreku. Za ňou sa ako tieň tiahol pár obrovských krídel farby krvi. Jej krok pripomínal skôr vznášanie, a keď sa zastavila, zbadala pred sebou sotva päťročného chlapčeka s vlasmi čiernymi ako bezhviezdna noc s košíkom v náručí. Nakukla dnu a zistila, že to plačú jeho maličké, pár mesačné sestričky. Dvojčatá.

Chlapčiatko si utrelo slzičky zo zafúľaných líčok a zvedavo pozrelo na ženu stojacu pred sebou.

„Kde je mamička?" smrklo chlapčiatko a opäť nemalo ďaleko k slzám.

Žena však namiesto odpovede zobrala košík chlapčekovi z rúk. Akoby zázrakom sa dva zmietajúce uzlíky upokojili a upreli na ňu dve dvojice príliš vnímavých očiek. Jedny tyrkysové ako more pri Pevnosti a druhé žlté ako kvety Kráľovských ruží.

Uchopiac chlapčeka za ruku, vybrala sa smerom k izbám. „Poď, chlapče. Teraz spoznáš svoju novú rodinu," pošepla, snažiac sa znieť nadšene.

Nedokázala však tak dobre klamať. Ľutovala tie úbohé siroty a v duchu preklínala ich rodičov. Ako ich mohli opustiť? Dievčatá potrebujú ešte kojiť a chlapčekovi sotva narástli krídla. Mali byť s ním, učiť ho lietať. Ale oni nie. Oni museli ísť... proste museli ísť.

„Ale ja chcem mamičku!" zaplakal maličký a odmietol sa pohnúť z miesta.

Žena sa k nemu sklonila, láskavo sa mu zadívajúc do očí. „Tvoja mamička je ďaleko, chlapče. Možno sa už nikdy nevráti. Preto si tu. Ty i tvoje sestričky. Ony ťa budú potrebovať."

Bolesť v jeho nevinnom pohľade ju týrala. „Naozaj sa mamička už nevráti?"

Usmiala sa na neho, brnkla mu po nose. „Možno jedného dňa. Ale to je ešte ďaleko. Poď," nastavila mu ruku.

Chlapček sa jej chytil, no nepohol sa z miesta. Zvedavé očká upieral na čierno-modré tetovanie na ženinom predlaktí. „Čo je to?" vyzvedal.

Žena pokrútila hlavou, rukáv košele si stiahla na písmená v starej reči. „Raz sa to dozvieš. Ale nie dnes."

 

Disciplína tvojou matkou sa stane,

Otca zase poslušnosť nahradí.

Výcvik rodinou bude

a tvrdosť poslaním.

Aj keď nám smrť bude dýchať na päty,

my stále budeme schopní krvavej odplaty.

 

Kapitola 1.

O niekoľko storočí neskôr...

„Tara, to, čo držíš v ruke, nie je vidlička! Chyť tú dýku poriadne. Tak... a znovu!" rozoznel sa zatuchnutými múrmi hlasný výkrik patriaci tmavovlasej Nerisse – najstaršej obyvateľke pochmúrnej Akadémie Čierneho Draka.

Na pomerne veľkom nádvorí lemovanom vysokým, kamenným múrom opäť vypukol chaos tvorený mätežou nôh, rúk a ostrých dýk. Nerissa si opäť potichu povzdychla, upierajúc zrak do neba, akoby tam mohla nájsť odpoveď. Zámerne sa snažila ignorovať chichot, ktorý sa k nej šíril zozadu, ale nedarilo sa jej to. Nemala to Lili, Aeon a dokonca ani Elijahovi za zlé. Došľaka, veď keď sa pozerala na zúfalo neschopných nováčikov, tiež by sa najradšej rozosmiala. Alebo rozplakala. Ešte nikdy sa jej nestalo, žeby bol niekto aj po roku nešikovný, nieto aby to bola celá trieda, ktorú tvorilo pätnásť dievčat a pätnásť chlapcov vo veku od siedmich do pätnástich rokov.

„Je to ešte zúfalejšie ako pred desiatimi minútami," ozval sa za Nerissou hlas patriaci Elanor, za ktorou viali jej po plecia dlhé vlasy farby ohňa. Nerissina nevlastná sestra.

„Ner, nechceš sa na to už vykašľať?" navrhla Aeon, zadržiavajúc smiech.

Jej ponuku prešla mlčaním, ale na perách jej hral vlažný úsmev. Dvojčatá jej prirástli k srdcu hneď ten prvý deň, keď prišli, a s ich starším bratom to nebolo o nič lepšie. Spoločne sa podporovali od prvého dňa, keď sem prišli. Hoci málokto vedel, kto sú tí traja v skutočnosti, mali pred nimi rešpekt. Ani sa nečudovala. Svojou vážnosťou a agresivitou v boji boli takmer legendárni, takisto aj zvláštnymi zvykmi, medzi ktoré určite patril ich tichý príchod a odchod. To bolo to jediné, čo naučili oni ju a ešte ďalšie dve ženy z ich skupinky, ktorú všetci nazývali Tiene.

„Zámerne ma ignoruješ?" podpichla ju druhá z dvojčiat – Lili. Už od útleho veku sa pokúšali obalamutiť ju, aby si ich pomýlila. Boli síce identické dvojčatá, ktoré okrem farby očí nič nerozlišovalo, ale ona ich dokázala perfektne rozoznať.

„Zámerne ignorujem tvoje dvojča, Lili," odvetila sucho.

„Vidíš, ja som ti hovorila, že sa nikdy nepomýli, El," zašepkal Elijah a bolo jasné, že potláča smiech.

Nerissa takmer prevrátila očami, keď to počula. Tie dve hrdličky mala už dávno presťahovať do inej časti ich sveta, ale čo mohla? Elijah bol jediný schopný muž, ktorý sa tu vyskytoval. A potom, čo odišiel aj Arden, už nemienila stratiť nikoho. Potrebovala ich tu, aby sa ostatní medzi sebou nepozabíjali.

„Panebože, Eveline! Tvoje vlasy to prežijú, ale ty nie, ak okamžite nezahodíš to zrkadlo," vybafla smerom k najodľahlejšiemu rohu nádvoria, ktoré obklopovali vysoké duby.

Nerissa nechápavo krútila hlavou, až sa jej okolo tváre roztancovali tmavé kadere, vôbec si neuvedomiac, že ju z ľavej strany sledujú dva páry zvedavých očí. Jedny patrili hnedovlasej Amelie so svetlomodrými krídlami, jednej zo starších dievčat, ktoré patrilo do skupiny pokročilých, hoci v Akadémii žilo sedem rokov a teraz nemalo viac ako pätnásť.

Vedľa nej stála jej nová spolubývajúca, ktorá prišla len predchádzajúci večer a už si myslela, že jej to celé patrí. Šestnásť ročná Sally bola presne ten typ, ktorý smrteľníci označujú za ideál krásy. Vlnité vlasy farby noci dopĺňali hlboké, no odmerané oči farby smaragdu. Detsky pôvabnú tvár zdobili maličké pehy, štíhlu postavu zase zvýrazňovali tesné šaty z jemnej jelenej kože. Celkový dojem podčiarkovali snehovo biele krídla siahajúce sotva pod zadok. Vyzerala bezchybne, o tom niet pochýb, ale koho by napadlo obliecť si šaty na výcvik!

„Kto sú... tamtie kreatúry?" spýtala sa povýšene, akoby dotyčné osoby boli len prach na jej nových topánkach.

„To nie sú kreatúry, to sú Tiene," odpovedala jej Amelie, v hlase akoby mala zbožnú úctu.

„Tiene? Prečo ich volajú Tiene?" dožadovala sa odpovede, sledujúc svoju doposiaľ dokonalú manikúru.

„Pretože ti neustále stojím za zadkom. Preto," ozval sa odrazu za nimi hrubý mužský hlas.

Obe naskočili, no keď si uvedomili, že za nimi stojí tmavovlasý Elijah, upokojili sa. Sally okamžite zaujala príslušný postoj, ktorým mu bez štipky hanby ponúkala pohľad do svojho nie práve najmenšieho výstrihu. Ten si ju však vôbec nevšímal. Zdalo sa, že ho odrazu nesmierne zaujali jeho tmavomodré krídla siahajúce až po zem.

„Ahoj, Elijah," pozdravila ho Amelie s milým úsmevom, ktorý naznačoval priateľský záujem.

„Vitaj späť, Amelie. Koho nám vedieš?" ukazoval na Sally.

Skôr, ako stihla Amelie otvoriť ústa, dievčina ju prebehla. „Som Sally de Wealder. Teší ma," napriahla k nemu ruku, zvodne sa usmievajúc.

Elijah si ju premeral od hlavy po päty, ignorujúc jej ruku. „Kde ju Ner zaradila?" spýtal sa Amelie, no zrak nespúšťal z nováčika. Sally si jeho znudený pohľad vysvetlila ako dychtivý. Aká bola naivná!

„K nováčikom. Preto som ju priviedla. Nechcela sa zobudiť skôr, preto sme sa omeškali."

„Hej, Elanor spomínala, že si neprišla na hodinu," utrúsil nezaujato Elijah. „Nerissa, máš tu nováčika!" skríkol odrazu smerom na nádvorie.

Dotyčná pokývala hlavou na znak súhlasu. „Zastavte boj!" Ani nedopovedala a všetok pohyb na nádvorí ustal, zraky všetkých prítomných stočené na novú dievčinu. Sally bola v siedmom nebi, keďže si ju všetci všímali. Keby tak tušila, čo si o nej v skutočnosti myslia, neusmievala by sa tak.

„Naša začiatočníčka. Myslela som si, že som ti včera veľmi jasne vysvetlila, kedy sa začínajú lekcie," prskla na ňu Nerissa, sotva sa dostala na desať metrov k nej.

Sally afektovane nakrčila pery. „Prečo by som vás mala počúvať?" Tón jej hlasu jasne naznačoval, že ju nezaujíma viac ako list, ktorý padol do mláky.

„Och, milá moja, ty veru počúvať budeš, nemáš na výber. A vopred ťa upozorňujem, že na podobné správanie nie je nikto zvedavý, ním si možno ohurovala inde, ale tu neuspeješ. A keď sme už pri radách, tak si zapamätaj, že porušovanie pravidiel má svoje následky. Síce nepoužívame tresty, ale som náchylná porušiť vlastné zásady hlavne v tvojom prípade. Ešte tu nie si ani päť minút a už si porušila sedem pravidiel," prehodila sucho Nerissa.

Všetkým prítomným v ušiach jasne rezonovala hrozba, ktorú jej venovala. Avšak Sally bola príliš obmedzená na chápanie takých vecí. Asi sa mala narodiť ako blondína, len Boh si to na poslednú chvíľu rozmyslel, lebo by to bola urážka dokonca aj pre ľudí, ktorých bežne označujú za menej chápavých, v niektorých prípadoch za hlúpych.

„A vy ráčite byť kto, keď mi rozkazujete? Nie ste nič," prehodila stále rovnako arogantným tónom.

Davom to zašumelo, Elijah dokonca polohlasne zahvízdal. Nikto nevedel, či je tá nová len taká odvážna, alebo natoľko hlúpa, aby si neuvedomila, ako ľahko sa môže dostať do problémov.

„Amelie, choď na hodinu, myslím, že Liam už začal hodinu dejín," otočila sa na hnedovlasé dievča. To hneď kývlo, zamávalo ostatným a s úsmevom na perách sa vydalo opačným smerom než tým, ktorým na nádvorie prišlo.

„Čo sa týka teba," otočila sa Nerissa k Sally, „choď a postav sa tamto do rohu. A snaž sa nikomu neprekážať, toto totiž nie je ihrisko, tu sa vyučuje len boj."

Všetci sa postavili do bojových pozícií, čakajúc na rozkaz pre začiatok boja, no ten neprichádzal. Pozreli teda na svoju učiteľku, lenže tá pohľadom prebodávala nové dievča, ktoré sa tvárilo tak samoľúbo, až to bolo nezdravé.

„Čakáš na špeciálnu žiadosť podpísanú kráľovnou, alebo si len enormne nechápavá?" prskla jej smerom Elanor, keď sa stále nemala k pohybu, len očami kontrolovala svoju manikúru.

„Prečo by som mala poslúchať? Bože, veď vy ani neviete zaraďovať do skupín. Kto si dovolil vôbec tvrdiť, že patrím medzi začiatočníkov?" prehodila dôležito.

Nerissa sa snažila ovládnuť svoj divoký temperament, ale vôbec sa jej to nedarilo. Ako jediná zo všetkých vedela, kým je to dievčisko. Mohla čakať, že sa bude správať takto. Veď jej ocinko bol za života vysokopostavený Starší lord, ktorý síce vládol obrovskou mocou, ale bol to až neskutočný slaboch a zbabelec. Celý svoj život sa správal ako žena, ktorá odmieta dodržiavať spoločenské konvencie a pravidlá. Nie je sa čo čudovať, čo vyrástlo z jeho dcéry. Aspoň že jej brat – teraz už Mladší lord – Merril vedel, čo sa sluší a patrí. Každý mal podozrenie, že nie je synom svojho otca, ale aj keby nebol, nikomu by to nevadilo.  Nebolo nikoho, kto by toho mladíka nemal rád.

„Určila som to tak ja," ozvala sa napokon Nerissa po dlhom mlčaní, „a svoje rozhodnutie nezmením. Keby sme mali ešte nižší stupeň ako začiatočníkov, s radosťou ťa k ním priradím." Unavene si prešla dlaňou po tvári. Bola si istá, že na tento deň jej dvojčatá nedajú možnosť zabudnúť. Niežeby aj bez toho nemala dokonalú pamäť.

„To je nehoráznosť! Ako sa opovažujete takto ma urážať!" dupkalo nohou dievča. Teraz viac ako predtým pripomínalo rozmaznaného fagana.

„Panebože, za čo ma tresceš!" vykríkla napoly zúfalo a napoly rozzúrene Nerissa, tvár obrátiac k nebu. „Nuž, ako myslíš," prudko sa upriamila na Sally, „dám ti možnosť zosmiešniť sa ešte viac. Vyber si teda kohokoľvek z nás, kto s tebou bude bojovať. Ak vyhráš, pošlem ťa k pokročilým. Ak nie... No, to sa rozhodne neskôr."

Všetci prítomní si pomysleli, že Sally začne poskakovať ako dieťa, čo dostalo novú hračku. „Vyberám si... napríklad teba," ukázala priamo na Aeon, ktorá sa doteraz znudene opierala o plece svojho dvojčaťa.

Dav zborovo zaúpel. Všetci do jedného už boli presvedčení, že to dievčisko nemá žiadny rozum. „Vieš, dievčatko... Nerozmyslíš si to ešte?" ponúkla jej veľkoryso Aeon, hoci v očiach sa jej divoko leskli iskričky, ktoré jasne naznačovali, žeby jej rada dala zopár lekcií.

Sally, samozrejme, upozornenie nepochopila. „Ak sa bojíš, nemusíš so mnou bojovať," podpichla ju arogantne.

Aeon predstúpila pred ňu. Dav okolo nich sa rozostúpil, aby mali miesto. „Dala som ti možnosť rozmyslieť si to," pošepla, postaviac sa oproti nej.

Bol na ne vskutku impozantný pohľad. Zatiaľ čo Sally vyzerala ako modelka, Aeon bola doslova éterická bohyňa. Alabastrovú pleť jej lemovali mahagónové vlny siahajúce až po pás. V nevinnej tváričke anjela sa snúbila čertovská príťažlivosť, ktorú podčiarkovali démonicky hypnotické oči farby najjasnejšej žltej a krvavo červené pery. Tetovanie, ktoré sa jej ťahalo po krku a pravej paži, bolo identické s tým, ktoré malo jej dvojča, a vypovedalo o tom, kým sú v skutočnosti. To isté tetovanie mal aj ich brat, ale on ho mal medzi krídlami na chrbte. Na druhej ruke, na zápästí, zase mala tetovanie v starom jazyku, ktoré mali všetci, ktorí žili v Akadémii dlhšie ako rok. Na prvý pohľad boli odlišné a všetko to iba dokazovali krídla. Tie Aeonine boli takmer čierne a siahali až po zem. Popri nej vyzerala Sally ako zomierajúci motýľ.

„Aeon, dávaj pozor," skríkla na ňu sestra, opierajúca sa o strom. Všetkým bolo jasné, že ju upozorňuje na to, aby Sally nezranila.

„Neboj sa, neublížim jej. Veľmi," pískla Sally, ktorá to opäť nepochopila.

„No dobre, krasotinka, koniec rečí. Dostaň ma na zem holými rukami a budem ochotná uznať, že máš predsa len pravdu. Ale rovno ti hovorím, že Ner má na rozdeľovanie nováčikov do skupín nos."

„Už dosť rečí!" vykríkla rozhorčene Sally, vyskočiac do vzduchu. Rozhodla sa použiť osvedčenú metódu, ktorá sa jej vždy vyplatila – útok zhora nedokáže nikto vykryť. To sa však mýlila.

Prudko sa otočila vo vzduchu, päsť namierená na protivníčkine oko. Kým sa však stihla dostať čo i len do tesnej blízkosti Aeon, jej veľké krídlo ju odhodilo asi päť metrov stranou, akoby bola len otravná mucha. Sallyne telo dopadlo prudko do prachu, až jej na chvíľku vybilo dych. Davom to zašumelo, no na každej tvári sa odrážal takmer rovnaký škodoradostný úškľabok. Pri tom pohľade jej v tele doslova vybuchla bomba hnevu. Z nej si nikto nebude robiť posmech!

Sally sa snažila rýchlo pozviechať, no pritom nechtiac rukou zavadila o lem šiat a uvedomila si hrôzostrašnú skutočnosť – necht na malíčku mala zlomený.  Pri spomienke na to, koľko času strávila u manikérky, ju pochytila taká zúrivosť, až mala nutkanie Aeon zaškrtiť.

Rozbehla sa ako zúrivý býk, považujúc Aeon za pomyselné červené súkno. Jediným skokom sa vzniesla hore, aby nohou mohla zasiahnuť jej telo. Skôr, ako sa stihla čo i len otočiť, opäť ležala na zemi päť metrov od Aeon. V jej tele sa bili bezmocnosť a hnev s pocitom, ktorý doteraz nikdy nepoznala – s pocitom prehry. Nie! To nesmie dopustiť. Ona je niekto, ona nikdy neprehráva. Nejaká bezvýznamná osoba ju neprinúti skloniť hlavu.

Poháňaná ešte väčšou zúrivosťou, ktorú živila spomienkou na svojho nenávideného brata, vrhla sa na Aeon s úmyslom biť ju hlava-nehlava. Na chvíľku ju zachvátil pocit víťazstva, keď sa k nej dostala bližšie, pretože nestihla použiť svoj štít v podobe krídel. Ani vo sne by ju nenapadlo, že to Aeon urobila naschvál, keďže jej nechcela ublížiť.  Len jemne odrážala jej chabé pokusy, ktoré sa len naozaj vzdialene podobali na útok. Vedela, že jej súperku ovládla bezmocná zúrivosť. Pri pohľade na jej červenú tvár sa takmer neudržala a začala sa smiať, ale ovládla sa, hoci ju to stálo veľkú dávku sebaovládania. A zvlášť vtedy, keď dav zašumel povzbudením jej osoby.

Zakaždým, keď ju chcela Sally udrieť, zachytila jej Aeon ruku, po prípade uhla. Každý ďalší výpad bol zúfalejší a zároveň zúrivejší. Napadlo ju, že Sally vyzerá a správa sa ako fúria, ale svoj názor si nechala pre seba. Chcela dať novej dievčine poriadnu lekciu, ktorá by jej nielenže ukázala ako mizerne je vycvičená, ale taktiež by zlomila jej veľké ego. Vedela, že najlepšou motiváciou je  pocit, že nad vami niekto zvíťazil, zvlášť ak ste boli zvyknutí vždy všetko dostať. Keď dav opäť zahučal povzbudením venovaným Aeon, Sally rozzúrene zavrčala, akoby tým býkom v Corride bola ona.

Sotva po pol minúte od začiatku boja to Aeon prestalo baviť, tak sa rozhodla ukončiť túto frašku. Troma presne mierenými ranami jej podbila nohy, no Sally sa rýchlo vyšvihla. Za tento pohyb jej v duchu pripísala body k dobru, ale aj tak sa nehodlala vzdať svojej lekcie. Využila svoju rýchlosť spoločne so schopnosťou nehlučne sa pohybovať a začala okolo nej krúžiť ako sup.

Sally bola totálne zmätená, nestíhala sa tak rýchlo otáčať okolo svojej osy, aby Aeon stála zoči-voči. Jej vlastné krídla, ktoré len nevládne viseli na chrbte, pretože ich nevedela používať, jej boli nesmiernym bremenom a Aeon to dobre vedela. Využila ich teda ako zbraň proti nej samotnej – krúžila stále dookola, až sa Sally točilo v hlave. Kým sa stihla dotyčná spamätať, z otočky jej podbila nohy, čím ju dostala na lopatky. Tentokrát už nevstala.

Na nádvorí nastalo hrobové ticho. Aeon sa s ťažko skrývaným úsmevom zadívala na Sally, ktorej v očiach doslova vybuchovala zlosť. Bola si vedomá toho, že raz jej to vráti, pretože si dovolila poraziť ju, lenže teraz si užívala dokonalý pocit zadosťučinenia a čistej, ničím nezriedenej škodoradosti. Hoci ju víťazstvo tešilo a bola spokojná s lekciou, ktorú Sally uštedrila, skontrolovala ju, či je v poriadku. Zdalo sa, že okrem zrýchleného dychu, zlomenej pýchy a nechtu jej nič nie je. Úľavne si vydýchla, usmievajúc sa popod „fúzy".

„Vidíš, ja som hovorila, že Nerissa sa nemýli. A teraz," podávala jej ruky, aby jej pomohla na nohy, „vám poviem, v čom všetkom chybovala."

„Nemala som svoj deň, vôbec som nechybovala!" obhajovala sa horlivo Sally, no už vôbec neznela arogantne ako predtým. Aeon hneď napadlo prirovnanie ku kohútovi, ktorému zrazili hrebienok.

„Zavri už konečne tie ústa," vyletela na ňu konečne Nerissa, dávajúc prechod hnevu. Sally akoby konečne pochopila, že toto nie je situácia, v ktorej by sa mohla zahrávať tak, ako je zvyknutá, a ostala ticho.

„Zapamätajte si, všetci ako tu stojíte, že takto bojovať nesmiete. Je vidieť, že Sally má za sebou výcvik, ale to nestačí. Hneď prvá chyba, ktorú urobila, je, že sa nechala strhnúť hnevom. Nehovorím, že hnev nie je dobrý v boji, ale nie takto. Zatemnil jej myseľ, až nebola schopná  rozumne uvažovať. Ďalšou chybou bolo to, že nepredvídala ťah súpera, sústredila sa len na seba. Na to nikdy nezabúdajte. Môžete byť dobrým bojovníkom, ale skvelým sa stanete až vtedy, keď odhadnete pohyby protivníka. Samoľúbosť je tiež chyba, najmä v boji. Aj keby ste išli do boja s istotou, že vyhráte, nenechajte sa pohltiť tým pocitom. Váš súper vždy môže prekvapiť. Zbytočne by ste si zatemnili myseľ, čo by vás nakoniec mohlo stáť aj život. Ale zo všetkého najhoršie je, že nevie ovládať svoje krídla. Toto si zapamätajte: krídla nemáte len na lietanie. Sú vašou súčasťou, tak ich tak berte. Nie sú na ozdobu, sú akoby ďalším svalom vášho tela, ktorý môžete využiť v boji. Krídla používajte na obranu ako štít alebo na útok namiesto meča. Vždy sa na ne môžete spoľahnúť, ale najskôr sa ich naučte plne ovládať. Ak to urobíte, budete najlepší," dokončila svoju prednášku Aeon, pomaličky sa presúvajúc späť k sestre. Lili sa na ňu zaškľabila.

„Počuli ste jasne, aké chyby urobila. Teraz už viete, že pýcha predchádza pád. Buďte trpezliví, pokorní a tvrdí a vašou odmenou bude víťazstvo," doplnila Ner, keď sa pohľadom uistila, že Sally nemá žiadne vonkajšie poranenia.

„Späť do práce, máme toho dnes ešte veľa!" rozkázala a skupinka mladých bojovníkov sa opäť dala do práce. Sally sa na nich len dívala, oči privreté.

„Čí kvietoček je to?" vyzvedala Elanor.

„Je to dcéra Staršieho lorda Lyona."

„V tom prípade sa nečudujem, že ju sem Merril poslal," prehlásila Lili.

„Merril je správny muž, našťastie. Krátko predtým, ako sem tento kvietoček prišiel, mi poslal list, v ktorom ma žiadal o pomoc. Sally tu nie je len na prevýchovu, ale aj kvôli ochrane. Z jeho slov som vyrozumela, že jeho otec nezomrel nešťastnou náhodou. Domnieva sa, že to majú na svedomí Mracivogovia, hoci neviem prečo. Načo by čiernym mágom bola dobrá smrť Staršieho lorda?" uvažovala Nerissa nahlas.

„Nezabúdaj, že sme stále vo vojne, hoci Mracivogovia sa už pomaly začali sťahovať z bojov. Im je podľa mňa jeho, koho zabijú, hlavné je, že zabíjajú," doplnil Elijah.

V náhlom tichu sa všetci pohrúžili do svojich vlastných úvah. Aeon uvažovala nad tým, čo sa deje okolo. V Akadémii spolu so svojim dvojčaťom a bratom prežila už dlhých päťsto osamelých rokov, čakajúc na príležitosť, kedy odtiaľto bude môcť vypadnúť. Lenže to nebolo pre nikoho také jednoduché. Nielenže ich tu nechávajú rodičia preto, pretože musia odísť, ale nikto nevie kedy a ako sa odtiaľto dostane. V prípade nej samotnej a jej súrodencov sa všetci pohrávali so slovíčkami či vôbec odídu a nie kedy

Bolo verejný tajomstvom, že Akadémia bola pôvodne postavená ako hrad, kde sa mali zranení zotavovať zo svojich zranení a chorí z chorôb, čo sa napokon zmenilo. Nikto nevedel prečo, ale stalo sa to a už aj ostalo. A jediný spôsob, ako sa odtiaľto dostať, je čakať, kým vás k odchodu vyzve veľká Elizabeth – bájna autorita, ktorý nikto nikdy nevidel ani nepočul. Dokonca aj Nerissa sa s ňou spája len prostredníctvom listov. Všetci napokon, či to už bolo skôr alebo neskôr, dostali list s akýmsi povolaním, ktoré sa im stalo vstupenkou do Náreu, teda do sveta, ktorý predstavoval akúsi metropolu anjelov. Všetci nakoniec odišli, len Tiene tu ostávali, pretože im nikto nikdy neposlal list s pozvánkou do iných svetov. A tak sa Aeon a ďalších päť potomkov stalo väzňami za múrmi Akadémie, ktorú z duše nenávideli od prvého dňa, čo do nej vstúpili.

Kapitola 2.


Ak ste došli až sem, tak vám gratulujem. Dúfam, že sa moja poviedka zapáčia aspoň pár ľuďom a za to mi venujete váš úprimný názor. A k pokračovaniu - neviem, kedy ho dopíšem, pretože sa už začala škola a ja som v maturitnom ročníku a už od začiatku z nás chcú zodrať kožu.

Veľké a tučné Ď-A-K-U-J-E-M venujem svojmu drahému dvojčátku. Bez jej kritiky, by som tú bojovú scénu nikdy nedopísala. A netvrď, že to nie je pravda! :-* 

S podzravom Lili D. :)

(Ak by ste mali záujem, viac informácií o poviedke nájdete na mojom zhrnutí.)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Potomkovia anjelov - Prológ + Kapitola 1.:

9. SharonBalmore přispěvatel
09.04.2013 [20:06]

SharonBalmoreNo takže za prvé veľká úcta k písaniu v 3. osobe, perfektný opis boja (čo vie málokto) a úžasný typ písania. Málokedy nájde človek niečo takéto na stránkach a nie na pultoch knižníc. Ja osobne si myslím, že toto by sa nádherne vynímalo v kníhkupectvách a bol by to krásny bestseller. Ale čo ja viem? Po prečítaní prvej kapitoly toho ešte veľa asi nie. No, uvidí sa v ďalšej kapitole. Emoticon

8. Nerissa přispěvatel
24.10.2011 [21:03]

NerissaPamatuju si původní verzi a musela jsem se teď pousmát. Tohle se mi líbí o trochu víc. Trošku temnější a divočejší. Ten boj by popsaný skvěle. Vážně moc povedené. Emoticon Emoticon

12.10.2011 [21:46]

Faire Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. semiska přispěvatel
11.09.2011 [17:45]

semiskaZačíná to pěkně a slibně, moc jsem zvědavá na Sally. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. Elanor přispěvatel
09.09.2011 [23:23]

ElanorSesternička... Prajem ti veľa šťastia.. ja som ešte len v tretiaku a to už od nás chcú prvé poslendé, takže určite ti budem tržať pace :)
čo sa týka poviedky, krása... to čakanie stálo za to. Dobre sa to čítalo... a privádza ma to k otázke ohľadom pokračovania ale budem trpezlivá :D Źelám teda veľa šťastia v tej škole a voľného času :)
píšem už úplne ospalá a tak prajem dobrú noc :) chyby ospravedlň, dnes mám výhovorku
a ešte ti odo mňa posielam Emoticon

4. BJaneVolturi
08.09.2011 [21:31]

Doufám, že i přes hromady učení si najdeš čas na pokračování. Moje sestra maturovala minulý rok, takže vím, kolik toho je... Určitě si počkám na další díl, i kdybys ho sem přidala až po maturitě... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. blotik přispěvatel
08.09.2011 [20:28]

blotikNa začátek dodávám, že to NENÍ pravda. Emoticon
Jinak, líbí se mi to. Všechno. Jo, hezky jsi mě popsala, kéž bych tak uměla bojovat i doopravdy.
EmoticonJá nevím, co ti na to mám říct, protože všechnu chválu jsem využila na skypu, když jsem si volaly, takže asi tak nějak. Je tam vtip, ironie (kterou obě milujeme, že jo) a boj, to je hlavní. To já ráda. Emoticon Emoticon
Takže další dvojčátko. A nevymlouvej se na maturitní ročník. Emoticon Emoticon

2. LynVonNightlight přispěvatel
08.09.2011 [20:12]

LynVonNightlightAko som predpokladala. Bolo to veľmi dobre napísané. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Totálne sa mi pozdáva ten ich brat, neviem prečo kks Emoticon Emoticon ja sa vždy nalepím na takéto typy postáv. A tá Sally, no vyzerá poriadne namyslene, ale tipujem, že to sa ešte zmení. Tých dvoch by som dala dokopy. Emoticon Emoticon
P. S.: Ten súboj bol fakt super opísaný. Úplne som si to vedela predstaviť. Emoticon Emoticon

1. MillieFarglot admin
07.09.2011 [17:08]

MillieFarglotTak, sestrička, ja som ti už svoj názor hovorila. Je to dokonalý nápad a spracovanie je na jednotku s hviezdičkou. Emoticon Emoticon
No, ten boj si prepísala fakt super. Teraz sa mi to páčilo oveľa viac. Emoticon
Už sa neviem dočkať pokračovania. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!