OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní » Láska na prvý pohľad?

01.05.2011 (18:00) • MillieFarglot • Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní • komentováno 9× • zobrazeno 1921×

Stále som nemohla uveriť tomu, ako som sa tu vlastne dostala. Bola to asi nejaká chyba v dematerializácii. Sakra!

Snažila som sa tu nájsť niekoho, kto by mi pomohol sa odtiaľto dostať, pretože už nemám dostatok síl na to, aby som sa odtiaľto preniesla inde.

Pomaly som kráčala popri stene, o ktorú som sa opierala. Bola tu tma, takmer nič som nevidela, takže stena ma vlastne viedla. Snáď nájdem nejaké dvere, ktorými by som sa dostala aspoň k neakému človekovi.

Stačilo by mi, keby mi niekto povedal, ako sa dostať von z týchto chodieb. Je tu tma a zima. A nie je tu nikto.

Znovu sa mi zdalo, že za mnou niekto kráča. Zatajila som dych a čakala, či sa tam niekto zjaví. Panebože, prečo mi žiadny upír nepovedal, že Bratstvo čiernej dýky má aj tieto podzemné tunely? Je to síce výhoda, keďže slnečné svetlo nám ublíži, no čo teraz?

Možno tu niekto je a sleduje ma! Ale prečo by buď nezaútočil, alebo sa ma nespýtal, čo tam robím?

Zrazu som do niečoho vrazila. No nebola to stena... Narazila som do toho tak silno, že ma to odhodilo do steny. Au, moja hlava.

„Mmm?“ ozval sa nado mnou mužský hlas. Zdvihla som hlavu a zbadala, že je hneď pri mne. „Upírka?“ Niečo šťuklo a zbadala som svetlo. Mal nejakú malú baterku. Svetlo mi namieril rovno do tváre. Bolo také ostré, že som musela zatvoriť oči. Dokelu, toto fakt bolelo.

„Hej,“ odvetila som a znovu otvorila oči. Teraz si ma už premeriaval a skúmavo na mňa pozeral. Konečne som si mohla všimnúť, ako vyzerá.

Je z Bratstva, keďže je vysoký a samý sval.

„Meno?“ opýtal sa. Má nádherný hlas. Úplne som zabudla na všetko, čo som si pripravovala posledné minúty, čo poviem, keď niekoho nájdem. Otvorila som ústa, že mu niečo odpoviem, no vydať nejaký zvuk bol problém. „No? Nepovieš mi to? Tak ako si sa tu dostala?“

„Ja... Neviem,“ povedala som nakoniec a zahanbene sklonila hlavu.

„Nevieš,“ zopakoval. Nesúhlasne som pokrútila hlavou. Zhlboka sa nadýchol a hneď na to som pocítila pod bradou jeho ruku. Nadvihol mi bradu a pozrel sa mi priamo do očí.

Zachvela som sa a úplne sa mi rozklepali kolená. Nevedela som, čo mám robiť, no pohľadom som prvá uhnúť nechcela.

„Ty sa so mnou nechceš rozprávať?“ Nie, nechcela som. Pretože už len z jeho prítomnosti som nemohla ani rozmýšľať. Keď prehovoril, moje myšlienky sa rozleteli ako splašené vrabce. Ak sa odtiaľto chcem dostať, mala by som mu dať nejako vedieť, aby ma odtiaľto dostal.

Urobil krok vpred, a tak ma úplne pritlačil k stene. Panebože, čo to robí?! Budem kričať... ak ma ihneď nepustí.

Pohladil ma po líci, no to som u s dychom ani nestačila. Možno sa so mnou len zahráva, a potom ma zabije.

Sklonil sa ku mne. Teraz som si mohla jeho tvár prezrieť do detailov. Jeho rysy tváre boli také dokonalé, až som mala pocit, že nie je skutočný, ale moja fantázia pracuje naplno. No tak to nebolo. Bol tu – predo mnou – a ak by som chcela, mohla by som sa ho pokojne aj dotknúť. No ovládla som sa natoľko, aby som jeho tvár nezačala skúmať aj rukami.

Modré oči mal nádherné.

Môže byť upír s blond vlasmi a modrými očami až tak sexi? Môže taký upír vôbec existovať?

Je jeden z Bratstva...

„Je mi jedno, ako sa voláš,“ povedal po chvíli ticha a zatvoril oči. Rukou mi prešiel od líca až po krk. „Vanilka, škorica a jazmín. Voniaš nádherne. Oh, a tá vôňa jahôd...“ vydýchol.

Zľahka priložil svoje prery na tie moje. Zrazu som nevedela, čo mám robiť. Možno ho nejako odtlačiť a utiecť, no v žiadnom prípade mu nesmiem podľahnúť a skočiť mu na túto hru.

Jedna jeho ruka sa ocitla na mojom chrbte, tou druhou sa oprel o stenu. Aj keď sa na chvíľu vzdialil od mojej tváre, oči mal stále zatvorené.

„Mala by som už ísť!“ povedala som, keď on vyhlásil: „Zostávaš tu.“

Prekvapene som sa na neho pozrela.

„Krásna neznáma, zostávaš tu.“ Zasmiala som sa. Podarilo sa mi odlepiť sa od steny a začať utekať od neho preč. Musí byť mimo, a to riadne.

„Ja to myslím vážne. Ostaň tu. Ja... ak existuje láska na prvý pohľad... zamiloval som sa,“ kričal za mnou. Boli to pekné slová, no načo sa vôbec obťažuje? Aj tak nič také byť nemôže.

Stále som bola vyčerpaná a smädná. Potrebovala som sa dostať preč odtiaľto.

„Si slabá. Pomôžem ti,“ ozvalo sa hneď za mnou.

„Nie, to teda nie.“

Pri zvuku trhania látky a následnom podrezaní žíl som zastala a zatajila dych. Nie, toto proste nejde dokopy!

„Prosím.“ Priložil ruku až k mojim ústam. „Pi.“ Neodolala som a priložila ústa k rane na jeho ruke. „Som Rhage a ty tu zostávaš,“ vyhlásil napokon a privinul si ma k sebe.

Možno to predsa je inak a láska na prvý pohľad existuje.

Markétka, všetko najlepšie! :*

Autor: MillieFarglot (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní

Sdílet

Diskuse pro článek Láska na prvý pohľad? :