OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Spáry minulosti (07)

23.04.2013 (13:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter • komentováno 18× • zobrazeno 2861×

7.

"Je lepšie byť nenávidený pre to, kto si, ako byť milovaný pre to, kto nie si."

- Kurt Cobain

Dumbledore na tom nebol dobre, vedela som to. Posledné dni na Rokforte boli úplným peklom a nevyzeralo to, že by sa mali v dohľadnej dobe nejako zlepšiť.

Harry a Ron ma nenávideli odo dňa, kedy sa prevalil môj a Dracov vzťah a najhoršie na tom všetkom bolo, že som im to ani nemohla vyčítať. Už to je pomaly šesť mesiacov, čo vyšla pravda najavo a ja nedokážem dostať z hlavy Dracov výraz, keď sa tak stalo.

Je to divné, naozaj divné, ale pripadal mi šťastný. Akoby sa mu uľavilo, akoby z neho opadla ťarcha, ktorá ho ťahala ku dnu.

Po celý čas, čo som s ním bola som sa cítila tak inak. Chcená, cenná a milovaná. Nikdy som pri nikom nemala také pocity a nech sa na mňa hnevá kto chce a koľko chce, neľutujem ani jednu jedinú sekundu, čo som bola s Dracom. Nás vzťah bol výnimočný, možno ako z nejakej rozprávky.

„Grangerová?“ prihovoril sa mi ktosi a ja som sa za tým hlasom otočila. Predo mnou stál Miles Bletchley a tváril sa skrúšene.

„Deje sa niečo?“ spýtala som sa milo a pokúsila sa vyčariť úsmev, ale nedalo sa. Bola som príliš zmorená smútkom z Dracovho núteného odchodu.

„Nemám pre teba dobré správy,“ začal teatrálne a povzdychol si.

Ja a Miles sme si sčasti sadli. Vedeli sme sa porozprávať a on ma nikdy neodsudzoval. Ani mňa a ani Draca a dokonca som občas mala pocit, že nášmu vzťahu rozumie a že nám ho aj praje. A v tomto bol presným opakom ostatných. Blaise a Theo sa s Dracom prestali rozprávať úplne a Daphné vyvádzala ako šialená. V ten deň, keď nás Harry prichytil bozkávať sa a vyvolal škandál, bol celý hrad hore nohami.

Jediný, kto nevyzeral prekvapene bol Dumbledore a je pravdou, že on jediný nás vtedy nijako nesúdil a ani sa nesnažil nájsť všetky „proti“ nášho vzťahu.

„Povedz, čo sa deje,“ pobádala som ho, keď nejakú dobu mlčal.

„No,“ začal a vzápätí sa ošil. Potom mi venoval jeden neistý pohľad a pokračoval: „Ide o to, že medzi Slizolinčanmi sa povráva, že pán Malfoy chce donútiť Draca, aby si vzal Pansy. Dokonca jej otec ju dnes ráno odviedol zo školy.“

S vyvalenými očami som na neho civela a nebola som schopná žiadnej reakcie. Čakala som naozaj všetko, myslela som si, že som pripravená na čokoľvek, čo sa nám ešte osud rozhodne podhodiť pod nohy, ale toto bolo príliš. Dych sa mi zasekol v krku a oči mi zaliali slzy. Chcela som niečo povedať, možno som chcela proste ujsť a niekde v kúte sa vyplakať, ale nebola som schopná ničoho. Akoby som skamenela.

„Grangerová,“ zastonal Miles, keď si uvedomil, ako hrozne som tú správu vzala. Podišiel ku mne a opatrne za mnou načiahol ruku. Nemykla som sa a ani som mu nevyšla v ústrety a tak jeho ruka úplne formálne spočinula na mojom ramene. „Neboj sa. Draco sa ťa nikdy nevzdá,“ povedal a ja som z tónu jeho hlasu vycítila, že hovorí úplnú pravdu.

Ak tomu verí Miles, ktorý Draca dokonale pozná, tak potom by som tomu mala veriť aj ja. Nemám dôvod sa stresovať, Draco určite nájde cestu von. Nejaký spôsob, ako z toho celého vykľučkovať a ja budem pripravená mu pomôcť.

„Máš pravdu,“ pošepkala som a vďačne na Milesa pohliadla. Starostlivo si ma obzeral a vôbec nevyzeral zhnusený mojou prítomnosťou. Ďalšie plus pre tohto podivného chlapca.

Bez ďalšieho slova som sa otočila a vydala sa smerom ku klubovni. Po tom, čo mi Miles povedal, mi z hlavy úplne vyfučal Dumbledore aj s jeho viteálom. Pred očami som mala Draca a Pansy a tej predstavy som sa nedokázala zbaviť, nech som sa akokoľvek snažila. Ale Draco ju nemiluje a tak sa vôbec, ale vôbec nemám čoho obávať, však?

Počas celej cesty do veže som sa snažila nahovoriť sama sebe, že to dopadne dobre. Že nakoniec sa nájde nejaká cestička, ktorá povedie k tomu, aby sme ja a Draco boli spolu. Inak to byť ani nemôže.

Keď som vošla do klubovne, všetci okamžite stíchli a zazreli na mňa. Na takúto reakciu som už bola viac ako zvyknutá a tak som to nijako nevnímala a ani som si tú nenávisť nepripúšťala k telu. Niektorí ľudia sú proste príliš zaslepení a hlúpi.

Môj pohľad po chvíľke spočinul na Harrym a Ronovi, ktorí sa v kúte krčili nad učebnicami. Dostala som obrovskú chuť sa s nimi pozhovárať. Už je to pomaly večnosť, odkedy som s nimi viedla normálny rozhovor bez toho, aby na mňa zhnusene pozerali a vrčali nadávky.

„Harry? Ron?“ oslovila som ich, keď som podišla k nim.

Harry na mňa zodvihol zelený pohľad a jemne sa usmial, čo bolo dobrým znamením. Ron sa pre zmenu ani neobťažoval na mňa pozrieť, jednoducho sa tváril, že neexistujem.

„Môžem s vami hovoriť?“ spýtala som sa a Harry prikývol a pokynul smerom k stoličke.

Vďačne som sa usmiala a presunula sa k nej. Hneď ako som sa posadila, sa Ron napajedil a zazrel na Harryho.

„Toto nemyslíš vážne!“ štekol až príliš hlasno, čím k nám strhol všetku pozornosť.

Teraz na nás každý jeden prítomný Chrabromilčan s očakávaním čo sa asi bude diať hľadel a podaktorí si aj neslušne šepkali a ukazovali na nás.

„Ron, nechovaj sa ako malé dieťa!“ napomenul ho vážne Harry a ryšavec sa namosúrene postavil a odpochodoval preč.

„Ospravedlň ho,“ začal Harry a znova svoju pozornosť zameral len na mňa. „A ospravedlň aj mňa,“ dodal a chytil ma za ruku. „Choval som sa ako idiot, ale Hermiona... Malfoy?“ Neveriaco vypúlil oči a ja som sa nezmohla na nič iné, ako myknutie plecami.

„Mám ho rada, Harry,“ pošepkala som tak, aby to mohol počuť len on.

Ja a Harry sme boli veľmi dobrý priatelia a vždy som si s ním rozumela najviac zo všetkých. Boli sme ako spriaznené duše, až kým neprišiel Draco.

„Vieš, ak mám byť úprimný, ani ma nenahnevalo tak veľmi to, že si si s ním začala. Je to tvoj život a tvoja voľba,“ hovoril a po celý čas zo mňa nespustil pohľad. „Ale nahnevalo ma, že si mi to tajila. Nemala si to robiť,“ napomenul ma otcovským tónom a mňa zaliala vlna vďaky.

„Prepáč mi to, ale zdalo sa mi to tak...“

„Jednoduchšie?“ skočil mi do reči a ja som prikývla.

„Veď vidíš, ako to dopadlo,“ dodala som a zakázala som si rozplakať sa i keď sa mi slzy neodbytne tlačili cez oči von.

V poslednej dobe som plakala toľko, ako som neplakala za celý život a už som toho mala akurát tak dosť. Mala by som sa prestať ľutovať.

„A vieš čo s ním je?“ spýtal sa po chvíli môj priateľ.

Pokrútila som hlavou. „Miles mi povedal len toľko, že jeho otec ho chce donútiť k sobášu s Pansy,“ povedala som mu. Nechcela som viac nič zatajovať, nie pred Harrym.

„A to má pomôcť konkrétne čomu?“ opýtal sa ma a v hlase sa mu ozývala frustrácia. „Pozri, nech Malfoya neznášam akokoľvek, jednu vec mu nemôžem odoprieť,“ odmlčal sa a povzdychol si. „Miluje ťa,“ dodal a stisol mi ruku, ktorú mi stále zvieral.

Zalial ma pocit nekonečnej vďaky a donútila som sa na Harryho usmiať. Viem, že to bol neistý úsmev, preplnený bolesťou, ale Harry mi ho aj tak opätoval a tváril sa celkom spokojne.

„Ale teraz na mňa čaká Obrana proti čiernej mágii,“ vyhlásil a pozrel na pergamen pred sebou.

„Hej, aj ja mám ešte niečo na práci,“ povedala som a vstala.

Ešte na chvíľu som zostala hľadieť na Harryho, ktorý sa už sklonil nad knihy a pracoval ďalej. Teraz som potrebovala svoju hlavu zamestnať nejakou činnosťou, ktorá si ukradne všetky moje myšlienky, inak sa z toľkého zúfalstva zbláznim.

Už ma nebavilo, vytvárať si v hlave príbehy, ako to asi celé dopadne... nebavilo ma idealizovať si šťastný koniec a moje a Dracovo stretnutie, proste som to chcela prežiť.

A vždy, keď ma tieto myšlienky premohli, tak som len plakala a plakala a plakala. A tak som dnes poobede bola celkom rada, keď sa Dumbledore rozhodol zamestnať ma niečím iným.

Niečím, čo je pre kúzelnícku spoločnosť užitočné a prospešné. Musím nájsť viteál, ktorý je podľa riaditeľa ukrytý na hrade. Potom už len Nagini a Voldemort zostane bez svojej ochrany. Už viac nebude nesmrteľný.

A preto sa nasledujúce dni musím venovať práve tomuto. Zamestnám sa hľadaním toho diadému a tak predídem ďalším miliónom vyplakaných sĺz.

Vypochodovala som z klubovne, s o niečo lepším pocitom, než s akým som tam vošla a sama pre seba som sa usmiala. Nebol to ten pravý úsmev, ale vedomie, že Harry je tu a bude tu pre mňa aj naďalej ma hrial pri srdci.

Myšlienky na Draca som zahnala do ústrania a rozhodla som sa, že si ich nechám na noc. V noci totiž nastane tma, ktorá pohltí môj plač.

Teraz som mala namierené do knižnice, kde som sa rozhodla nájsť čo najviac informácií o tom diadéme a hlavne o jeho majiteľke. Mohlo by mi to nejako pomôcť pri hľadaní. Voldemort je v týchto veciach tradičný. Vychádzam z toho, že aj prsteň Dumbledore našiel v jeho rodnom dome.

A okrem toho, hovorí sa, že pod lampou je najväčšia tma.

„Hej, Grangerová!“ ozval sa odporný hlas spoza rohu a ja som v mysli zastonala.

Už len tento mi tu chýbal!

„Čo je?“ zavrčala som a otočila sa k prichádzajúcemu.

Zabini postál len kúsok odo mňa a okolo mňa sa ovinula jeho korenistá a prenikavá vôňa. Pozeral na mňa povýšene a v jeho pohľade bolo aj niečo úchylné.

„Nebuď zlá,“ zaševelil a uškrnul sa. V čokoládových očiach mu nebezpečne tancovali iskričky. Nebezpečné iskričky, z ktorých vznikajú tie najväčšie explózie. „Chcem s tebou hovoriť!“ predniesol a prikročil ku mne.

Ja som zasa o krok cúvla a zaškľabila sa na neho. „Nemám na teba čas!“ sykla som a chcela som ujsť, ale zarazil ma a silno ma pritlačil o stenu.

„Tak si ho budeš musieť urobiť,“ pošepol mi hravo do ucha a obtrel sa celým telom o to moje.

Takmer som skolabovala. Dokonca som mohla cítiť, ako sa mi dvíha žalúdok v potrebe vracať.

„Vždy si sa mi páčila. Tá tvoja nespútanosť je sympatická a či sa to niekomu páči, alebo nie, si sexy. Draco je preč a už sa nikdy nevráti, tak čo keby sme sa spolu trochu pobavili?“ hovoril a po celý čas mi nebezpečne pozeral do očí.

„Zmizni odo mňa, Zabini!“ zvreskla som a chcela som sa vymaniť z jeho zovretia, ale nedal mi najmenšiu šancu.

„Nie, nie, nie,“ pokrútil hlavou. „Dokážem ti, že som lepší ako Draco!“

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter

Sdílet

Diskuse pro článek Spáry minulosti (07):