OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Teen Wolf » Paige's sacrifice - 1. kapitola - Rozlúčka v kostole a druhá spomienka

13.03.2021 (10:00) • MiriamaHale • Povídky » Na pokračování » FanFiction Teen Wolf • komentováno 1× • zobrazeno 500×

Kostol bol takmer preplnený ľuďmi. Iba niekoľko miest zostalo voľných, a to práve vpredu, kde sedela najbližšia rodina. Po ľavej strane som zahliadla niekoľko Paigeiných spolužiačok a kamarátok. Dokonca na poslednú rozlúčku prišli aj profesori, ktorí si moju tetu počas štúdia veľmi obľúbili. V tom zástupe ľudí som postrehla obľúbeného profesora Harveyho, ktorý učil na škole hudobnú výchovu. Často prízvukoval, že Paigeino hranie na violončelo je veľkým talentom od Boha. A ak bude dôsledne cvičiť, môže to dotiahnuť na samotný Juilliard.

Musela som s ním len súhlasiť. Paige bola skutočne hudobne veľmi talentovaná. Hranie na violončelo mala v malíčku. Hoci si precvičovanie vyžadovalo niekoľkohodinové hranie, milovala som ju počúvať. Počas nácviku som nadšene sedela na posteli a dychtivo čakala, keď spustí prvé tóny. Pri hraní som si vždy predstavovala, že som na jej súkromnom koncerte klasickej hudby, ktorý bol venovaný jedine mne.

Odrazu ma do prítomnosti prebrali prvé tóny smútočné hudby na orgáne, čo znamenalo, že sa začala zosnulá omša. Pohľad som stočila dopredu k oltáru, kde zatiaľ už stáli miništranti spolu s farárom.

V prednej lavici som sedela s rodičmi a starou mamou. Teta s priateľom ani starý otec sa na obrad nedostavili, čo ma na jednej strane prekvapilo, ale na strane druhej nahnevalo. Hoci s tetou boli v rodine veľmi napäté vzťahy, verila som, že sa na poslednú rozlúčku dostaví. Veď to bola jej sestra.

A starý otec, Duke, tak som ho väčšinou prezývala, svoju najmladšiu dcéru zbožňoval a zniesol by jej aj modré z neba. Čo sa mohlo stať, že sa nedostavili? Dopredu som však rovnako vedela, že pýtať sa je zbytočné. V našej rodine sa stávalo veľa zvláštnych a nevysvetliteľných vecí a zlaté pravidlo znelo nepýtať sa. 

„Bratia a sestry, zišli sme sa tu, aby sme dali posledné zbohom našej drahej dcére, sestre, priateľke, Paige Krasikevu, ktorá je už v rukách božích..." začal kňaz úvodnú reč, ale jeho ďalšie slová mi postupne zanikali v ušiach. Nedokázala som počúvať tie smutné slova a namiesto toho sa radšej zahľadela na fotografiu usmievajúcej sa Paige, ktorá bola vystavená vpredu všetkým na očiach. Iba kúsoček od truhly, v ktorej teraz ležala už len prázdna schránka tela. Tú fotografiu som vybrala, pretože sa na tento osudný deň viazali dve udalosti. Po prvýkrát som mala možnosť vidieť vytočenú Paige, keď prišla zo školy a zároveň sa od toho momentu začalo rodiť niečo jedinečné.

* * *

V jedno krásne, letné popoludnie som začula tresnutie dverami do jej izby. To značilo, že sa práve vrátila zo školy a niečo ju tam nesmierne vytočilo. Za normálnych okolností by nikoho nevpustila dnu, ale pre mňa tie pravidlá neplatili. Pretože sme mali výnimočný vzťah a nič medzi sebou netajili.

Avšak zo slušnosti, aby sa nepovedalo, som zaklopala a vyčkala na signál, či môžem vojsť.

Na druhej strane som rešpektovala jej súkromie. No zároveň, keď jedna z nás mala špatnú náladu, zlaté pravidlo znelo, že tej druhej pripadla úloha rozveseliť ju.

„Môžem vojsť, teta?" spýtala som sa a hlavou nakukla dnu. Paige som našla na posteli s hlavou dlaniach. Na malý moment som sa zľakla, že sa jej stalo niečo vážne, ale keď svoj pohľad pomaly upriamila na mňa, zbadala som v ňom množstvo neidentifikovateľných pocitov. Hnev? Rozčarovanie? Radosť?

„Čo sa ti stalo?" položila som ďalšiu otázku a medzitým sa presunula k jej posteli.

„Ten namyslený frajer si myslí, že môže machrovať aj na školských chodbách. Zato, že je basketbalová hviezda a každé dievča sa za ním otočí, neznamená, že mňa svojím športovým talentom ohúri. Iba kvôli nemu som sa v skúšobni nemohla sústrediť na cvičenie s violončelom. O pár dní mám skúšky na predstavenie a aby nebolo toho málo, na dnešnej hodine som úplne pohorela. Pán Harvey bol zo mňa rozčarovaný a aj sklamaný. Zo mňa, čo si vždy dáva pozor a pripravuje sa na každú hodinu!" zvolala nahnevaným tónom a porazenecky si zložila hlavu znovu do dlaní.

Najskôr som len nechápavo na ňu hľadela a dlhšie vstrebávala nahnevaný monológ.

O kom to hovorila? Kto je na škole basketbalová hviezda?

Zaskočilo ma, že tento dotyčný chalan v nej dokázať vyvolať takýto hnev, pretože sa zvyčajne nedala ničím vytočiť. Nikdy som Paige nevidela zaujímať sa o chlapcov. Svoj voľný čas delila medzi školu, pár kamarátok, s ktorými sedávala v škole na obedoch, mňa a napokon obľúbeným koníčkom, hraním na violončelo. Zatiaľ čo jej priateľky a spolužiačky mali prvé skúsenosti zo vzťahmi, Paige bola v randení nováčikom. Možno za to mohla jej introvertná povaha. Nikdy nevyvolávala konflikty, ale ak sa za niečo postavila, vždy to dotiahla do samého konca.

Na jednej strane ma tešila myšlienka, že sa ju niekomu podarilo rozladiť, pretože bol najvyšší čas, aby si niekoho už našla. Veď bola mladá a mala právo sa zamilovať. A hlboko v kostiach som cítila, že tento chalan musel byť niečím špecificky výnimočný, keď ju dokázal takto nahnevať a rozladiť.

„O kom to hovoríš? Kto je basketbalová hviezda na tvojej škole?"

Medzitým som si sadla na posteľ a zvedavo vyčkávala na odpoveď.

„Derek Hale," zamumlala tak trochu nezrozumiteľne do dlaní, ale našťastie som zachytila meno správne. A v tom sa mi všetko vyjasnilo.

„Počkaj! Ty myslíš toho Dereka Halea, po ktorom sa každá baba blázni? Všetky tie dievčatá by si s ním chceli niečo začať a pri predstave, že sa na nich len usmeje, omdlievajú? Z tých čajových párty, ktoré si tu občas usporadúvaš s kamarátkami, sa mi zdá, že doteraz s nikým vzťah nemal. A on svoju pozornosť upriamil zrovna na teba? To je vynikajúce!" zaradovala som sa od srdca, že o Paige prejavil záujem. Tak trochu som bola zvedavá na pohľady všetkých spolužiakov. A zároveň zvedavá naňho, pretože som ho poznala len z rozprávania. A na to ako sa pri ňom doslova všetky rozplývali asi musel vyzerať dosť dobre. Avšak úsmev mi na tvári zmrzol hneď, keď na mňa teta upriamila zamračený pohľad.

„Počula si vôbec to dôležité, čo som pred chvíľkou hovorila? Pán Harvey sa na mňa nahneval. Nemôžem si teraz dovoliť poľaviť, Miriam." 

„Paige, všetko bude v poriadku. Docvičíš to, profesorovi sa nabudúce ospravedlníš a vysvetlíš mu, že si nemala svoj deň. Nikto dokonalý z neba nespadol a ani ty nemôžeš šliapať ako hodinky na sto percent každý deň. Máš rovnaké právo ako ostatní trošku poľaviť zo svojich priorít. Si človek a nie stroj," snažila som sa jej mierne dohovoriť a jemne jej prešla po pleci, pričom sa na ňu povzbudivo usmiala.

„Myslíš?" spýtala sa už trochu pokojnejšie. Prvotný hnev ju začínal opúšťať a slzy, ktoré som si len teraz všimla, si utrela do rukávu svetra.

„Samozrejme, že áno! Si jednotka a hudobný talent od prírody. Jedinečný. Unikátny," začala som pomaly vymenúvať jej superlatívy, nad čím sa iba zasmiala.

„A očakávam, že keď budeš raz slávna violončelistka, zariadiš mi prvé miesto v prvom rade a rovno zadarmo. Nečakaj, že za tvoj koncert budem platiť," doplnila som s vážnou tvárou, čo mi ale dlho nevydržalo, pretože sme sa obe začali smiať. Nával smiechu sme nevedeli zastaviť, až keď mi zrazu prezradila správu, z ktorej som zostala zaskočená. Samozrejme, príjemne zaskočená.

„A je tu ešte jedna vec, ktorú som si nechávala ako čerešničku na záver. Keď ma Derek vyrušil v skúšobni, prišiel sa mi ospravedlniť za incident, ktorý sa stal na školskej chodbe a že ma vyrušil zo skúšania. Zároveň chcel vedieť moje meno. A tak som sa ho rozhodla trošku vytrestať a navrhla mu, že, keď zahrá na hocktorý nástroj v miestnosti, poviem mu ho. Chvíľku len tak chodil po miestnosti a už som myslela, že mám vyhraté, keď zrazu vytiahol triangel. Nuž, stávka je stávka a keďže som prehrala, nakoniec som mu ho povedala," pousmiala sa a pri tých slovách si zahryzla do spodnej pery. V jej očiach som zahliadla svietiace iskierky. Nechcela som to vysloviť nahlas, aby som ju zbytočne nenahnevala, ale verila som, že ju to potešilo. Aj keď to nedala najavo, chcela, aby vyhral. Mám pocit, že sa jej tak trochu páčil, ale rovnako som vedela, že by to tak ľahko nepriznala.

„Pozval ma na rande," prehovorila po chvíľke, načo ma so slovami vrátila do reality.

Najskôr som na ňu len zaskočene hľadela a snažila sa to celé vstrebať. Moja teta Paige pôjde na rande. Takže moje domnienky boli správne. Derekovi sa páčila. Jediné dievča na škole. Zatiaľ, čo jeho chceli všetky baby. A stavím sa, že by spravili pre to hocičo, on mal oči jedine pre ňu. Možno to bolo spôsobené aj tým, že sa od všetkých líšila. Neprejavovala záujem. Neomdlievala pri každom jeho úsmeve, ktorým obdarovával všetky tie dievčence. Neprenasledovala ho ako tá polovica fanúšičiek a to nielen preto, ako vyzeral, ale aj kvôli tomu, že bol basketbalovou hviezdou. Nikdy ju nezaujímal zovňajšok, ale skôr vnútro človeka. Tajne som dúfala, že s jeho ponukou súhlasila.

„Čo si mu povedala?" vyslovila som myšlienku, ktorá sa mi hneď drala na povrch jazyka.

„Že si to potrebujem premyslieť. Nie som ako tie ostatné dievčatá. Nechcem, aby ma vraždili pohľadom len kvôli tomu, že pôjdem na rande s Derekom Haleom.“

Nad jej slovami som len pretočila očami.

„Prestaň sa zaujímať o to, čo si budú myslieť ostatní. Derek si vybral teba a nie inú namyslenú fiflenku. A už len preto má u mňa biely bodík. Vidieť, že pod tou popularitou nehľadá pre teba umelinu s IQ hojdacieho koníka, ale prirodzene dievča s rozumom. Moje požehnanie máš, tetuška. A dúfam, že mi ho po čase aj predstavíš." Mrkla som na ňu a pomaly sa z postele stavala na nohy.

Paigeina búrka bola zažehnaná a ja som s pokojným svedomím mohla vrátiť do svojej izby.

„Možno máš predsa len pravdu."

„Určite áno. Nuž, tak dnešný deň nepriniesol len to zlé, ale aj vynikajúce, plodné ovocie. Pôjdeš na rande s najsexy basketbalovou hviezdou. Ani si nechcem predstaviť zástup báb, ktoré sa ťa budú pýtať na každučký detail." Pri tej myšlienke som sa len uškrnula. Za túto poznámku som si vyslúžila ranu vankúšom. Musela som sa zasmiať.

„Nerob si zo mňa žarty, drahá neterka, pretože si nabudúce premyslím, či ti niečo vlastne prezradím," odvetila naoko nahnevane a snažila sa zachovať si vážnu tvár.

Vedela som, že to len hrá, ale rozhodla som sa v tom pokračovať. Rada som ju totižto v dobrom vytáčala.

„A možno budeš aj na školskom večierku vymenovaná za kráľovnou školy," pokračovala som, ale vzápätí radšej rýchlo vypochodovala z miestnosti. Nechcela som riskovať ďalšiu ranu vankúšom. Na odpoveď som radšej nepočkala, ale spoza dverí začula len úprimne zasmiatie.

Presne to som si priala pre moju tetu. Skutočnú, úprimnú a jedinečnú lásku a šťastie. Zaslúžila si ju. Za všetko, čo pre mňa aj ostatných vždy robila. Nepoznala som milujúceho a obetavejšieho človeka, ktorý by spravil pre druhého aj to posledné. Aj ona potrebovala byť milovaná, nielen tú lásku rozdávať. A hlboko v mojom srdci som bola presvedčená, že ju s Derekom niečo krásne čaká.

* * *

Mrzí ma, že nová kapitola vyšla po toľkých mesiacoch. Plánovala som ju dať von skorej, ale prišli mi do toho nejaké osobné povinnosti.

Nebojte sa, rozhodne tento príbeh plánujem dokončiť, lebo sa stal mojou srdcovkou. A budem sa snažiť prispievať častejšie a neodmlčať sa. Za tie mesiace sa mi v hlave myšlienky rozležali a nápady, ktoré mám s touto sériou (nielen s týmto úvodom), verím, že sa vám to bude páčiť. A rozhodne niektoré veci čakať nebudete

Autor: MiriamaHale, v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction Teen Wolf

Sdílet

Diskuse pro článek Paige's sacrifice - 1. kapitola - Rozlúčka v kostole a druhá spomienka: