OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Teen Wolf » Paige's sacrifice - 2. kapitola - Pohreb a tretia spomienka na prvé zoznámenie so smaragdovými očami



Paige's sacrifice - 2. kapitola - Pohreb a tretia spomienka na prvé zoznámenie so smaragdovými očamiAk by som mala túto kapitolu zhrnúť pár slovami, poviem nasledovné. Pohreb. Nepochopenie zo strany rodiny a opora v spriaznenej duši. A nakoniec tretia spomienka - prvé rande a v pazúroch smaragdových očí.

Prajem príjemné čítanie.
Miriam

Z kostola som s rodinou vychádzala medzi poslednými. Naše kroky viedli na cintorín, ktorý bol zhruba päť minút pešo. Avšak rodičia a stará mama usúdili, že je lepšie ísť autom. Cestou z okna som spatrila ľudí ako sa pomaly zbiehali na cintoríne. Úprimne sa mi vôbec nechcelo vystupovať. Nechcela som ísť tam, kde budem musieť dať už naozaj posledné zbohom jednej z mojich milovaných osôb. Nechcela som sa s ňou rozlúčiť. Bezmocne sa prizerať ako spúšťajú jej prázdnu schránku tela v truhle hlboko do čiernej zeme. Na malý moment som privrela oči a zaželala si jediné. Mať na blízku Dereka. Mať pri sebe jedinú blízku osobu, ktorú som najviac potrebovala a zo všetkých ľudí úplne dôverovala. Človeka, pri ktorom tá tupá bolesť, ktorá mi zvierala hruď, pomaly ustupovala. Jedine s ním som sa dokázala podeliť o bremeno bolesti. Rozprávať sa na túto tému. Rozlúčiť sa dôstojne s Paige. Potrebujem ťa. Zopakovala som svoju prosbu v mysli. Potrebovala som jeho oporu rovnako ako on moju. Potrebovali sme sa navzájom. Už som sa nehnevala, že neprišiel do kostola. Ale tu som jeho prítomnosť vyžadovala. 

A v tom pravom okamihu sa naše pohľady stretli. Opieral sa o ďaleký strom. Bol oblečený celý do čierna. Hoci sa držal dostatočne ďaleko od všetkých prítomných ľudí, do tváre som mu videla zreteľne. Mal ju strhanú akoby nespal niekoľko nocí po sebe. Zelené oči mal celé červené a opuchnuté od plaču. Až na diaľku som cítila ako trpel. Od tej osudnej noci sme sa nemali možnosť vidieť ani porozprávať. Chcela som sa za ním hneď rozbehnúť, ale jemným náznakom potočil hlavou. Najskôr sa ma jeho reakcia dotkla. Prečo nechcel, aby som za ním šla? Na malý moment sa ma zmocnil strach. Čo ak už so mnou nebude chcieť tráviť čas? Na jednej strane som sa mu čudovať nemohla. Veď bol pomaly dospelý. Iste mal plno iných priateľov, primeraných jeho veku. Nebude chcieť tráviť čas s dieťaťom. Navyše s niekým, kto mu pripomína jeho prvú mŕtvu lásku. Vedela som, že to bude musieť časom prísť, ale ešte sa mi to zdalo priveľmi skoro.

„Miriam, zlatko, poď, musíme ísť. Obrad zachvíľku začne, " pošepla mi mama do ucha a mňa v tom vyrušila z hlbokého dumania.

„Ano už idem, mami." Zavrela som za sebou dvere od auta a pobrala sa za ňou. Pomalý kráčala do domu smútku. Každým jedným krokom sa ma zmocňovala obrovská bolesť a strach. Čo ak to nezvládnem? Doteraz sa vo mne neprejavila žiadna reakcia. Až som sa popravde hanbila. Žiadne slzy neprichádzali. Do posledného momentu som verila, že sa z tohto sna čoskoro prebudím. Nuž, nestalo sa tak. Naopak, o chvíľku sa všetci zídeme pri jame, ktorá je pre ňu vykopaná.

V tom som sa na malý moment zarazila. Prečo kráčame rovno k jame, keď sme sa mali s ňou ešte rozlúčiť pri otvorenej truhle?

„Prečo ma vedieš k jame, kde sú ostatní, keď sme sa mali my najskôr s ňou rozlúčiť? " vyslovila som svoju myšlienku nahlas a nezrozumiteľne upriamila na ňu pohľad. Na jej tvári som videla, že hľadá dostatočne vysvetlenie.

„Vieš, so starkou aj ockom sme usúdili, že bude lepšie, aby si si Paige pamätala za živa," povedala opatrne a ja som v tom nesúhlasne pokrútila hlavou. V prvom momente som mala pocit, že zle počujem. To mi nemohla urobiť. Sľúbila, že sa budem môcť rozlúčiť. Vidieť ju naposledy. Bez toho, či by som mala alebo nemala nočné mory. Potrebovala som ju vidieť a povedať na rozlúčku pár slov. Nevidela som ju od.. od tej osudovej noci, keď umrela v Derekovom a mojom náručí. Keď som ju celú od krvi objímala a úpenlivo prosila, aby sa vrátila.

Naraz sa mi všetky tie spomienky začali vracať. V tom sa mi do očí nahrnuli slzy. Bezmyšlienkovite som sa mame vytrhla z náručia a škaredým pohľadom na ňu zazrela.

„To mi nemôžeš spraviť! Sľúbila si, že sa s ňou budem môcť pri otvorenej rakve rozlúčiť. Mám na to rovnaké právo ako vy ostatní. Nemôžeš mi to zakázať!"
Po tých slovách som sa rozbehla do márnice, ale jediné načo sa mi naskytol pohľad, bola už zatvorená truhla. Pripravená na spustenie do zeme.

Chytila som sa za hlavu a začala horúčkovito premýšľať. Dych sa mi čoraz viac zasekával v hrudi. Zmocňovala sa ma veľká panika.

„Otvorte tú rakvu," zašepkala som. V prvom momente muži, ktorí usilovne pracovali na zavretí rakvy, prekvapeným pohľadom pozreli striedavo raz na mňa a zvyšnú časť mojej rodine. Keď prepočuli moju prosbu, rozhodla som sa ju svojim hlasom zopakovať ráznejšie.

„V žiadnom prípade sa nebude truhla otvárať. Práve ju dali doporiadku. Obrad sa začína za necelých pár minút. A myslím, že Melinda, ti vysvetlila dôvod, prečo ju nemôžeš vidieť," chytila sa prvá slova stará mama a gestom dala najavo, že sa nebude vôbec nič meniť.

„Chcem sa s ňou rozlúčiť! Moja matka mi to sľúbila," doložila som ráznym hlasom a zostra sa pozrela na starú mamu, na ktorej bolo vidieť, že sa moja reakcia vonkoncom nepáči.

„Tvoja matka ti to možno sľúbila, ale Paigeinou matkou som pre zmenu ja, a môj príkaz znie, že sa žiadna truhla otvárať nebude! " dohovorila nekompromisným hlasom.

„Matka? Aká si ty matka?! Nikdy si sa o svoju dcéru nezaujímala. Chodila si kade-tade. Vždy si svoju prácu uprednostňovala pred Paige. Na žiadnom koncerte si ju nebola pozrieť ani podporiť. Nikdy si jej nebola zaželať dobrú noc. Nikdy sa ti nemohla ani zdôveriť so starosťami alebo s niečím, z čo mala radosť. Nevedela si, že bola posledné mesiace šťastne zamilovaná. Ani jednu chvíľku si s ňou netrávila! Zato starý otec Duke bol príkladným otcom. Miloval ju tak veľmi a snažil sa jej nahradiť aj čas, ktorý si ty nechcela!" zakričala som z plných pľúc a pokúsila sa vo svojom monológu nadýchnuť, pretože to nebolo zďaleka všetko, čo som mala na srdci.

„Toľkokrát som hľadela do Paigeinych sklamaných očí, keď si ju odbila, že nemáš čas. Viackrát sa pýtala starého otca, čo také zlé spravila, že jej nevenuješ ani najmenšiu chvíľku zo svojho času. Tak mi povedz, aké právo ti dáva o niečom rozhodovať, keď ty si tá posledná, čo môže niečo hovoriť?! " dodala som nahnevaným hlasom, načo sa začali zbiehať okolo márnice ľudia. Zrejme počuli našu malú roztržku. Ale mne to bolo v tú sekundu jedno. Pokojne tu budem vyťahovať našu rodinnú idylku. Pokým mi neumožní rozlúčiť sa s Paige ako mi to bolo sľúbené.

„A vidíš tu svojho milovaného starého otca? " Poobzerala sa okolo celej miestnosti a v tom pokračovala: „Toho, koho ste obidve tak veľmi milovali a ani jedna netušíte pravdu čo je zač. Dokonca sa so svojou, ako to hovoríš, najdrahšou dcérkou, neprišiel rozlúčiť," dodala a nečakane mi vlepila surovo facku.

„Nič netušíš Miriam, tak si druhýkrát neotváraj ústa a nepchaj svoj nos tam, kde ho netreba," zopakovala výhražným hlasom a v tvrdom výraze sa neodrážal žiadny cit. Na malý moment som si myslela, že som to trochu prehnala. Ale po tej facke som sa nemienila ospravedlňovať, pretože všetky tie slova odzrkadlili pravdu, ktorú starej mame, doposiaľ, nikto nepovedal.

Araya bola tvrdá a nekompromisná žena. Málokto ju dokázal vytočiť. Popravde si nespomínam na moment, kedy som ju videla plakať či prejaviť iný cit. Po každé som mala pocit, že jej srdce je vytesané z kameňa.

„Mama!" vyčítavo som začula hlas mojej matky, ktorá ku mne v obave pribehla.

„Melinda, tvoja dcéra je priveľmi rozmaznaná. Nevie kedy sa má zmestiť do kože, a jedna výchovná nikomu neublížila. Keby bolo na mne, naučila by som ju iným spôsobom. A trestala horšími..." nedopovedala, pretože moja matka ju hneď očným kontaktom umlčala.

Po celý čas som si musela šúchať líce, ktoré mi od facky, doslova, horelo. Ale hnev, ktorý vo mne stále prebýval, sa dral znova na povrch. Aj, keď by mi mala uštedriť ďalšiu na druhé líce, ticho nebudem.

„Bodaj by si to bola ty, namiesto Paige!" zopakovala som svoju myšlienku nahlas a smelo jej oplatila pohľad. Starej mamy som sa vôbec nebála.

„To by stačilo! Nehovor niečo čo by si neskôr mohla ľutovať, " zasiahla tentokrát mama a varovným pohľadom na mňa pozrela.

„Neľutovala by som nič, pretože bola jedinou, ktorá so mnou trávila čas. Ona mi nahrádzala matku aj kamarátku vo všetkom. Či to bola nejaká starosť, obava alebo pozitívny zážitok, vždy som prišla za ňou. Aj s hocakou banalitou. Pretože rovnako ako stará mama si nedokážeš na mňa nájsť čas. Beháš všade po meste. Tráviš čas s viacerými ľuďmi. Domov sa vraciaš dosť neskoro, a ani mi neprídeš dať pusu na dobrú noc," vyčítavo som na ňu upriamila zrak. Už som nemienila mlčať. Síce sa to v tomto momente vôbec nehodilo, ale kedy nabrať odvahu na pravdu ako nie teraz?

„Povedz, kedy si to naposledy spravila? Kedy si so mnou trávila , aspoň, jeden deň času? Kedy sme ho strávili ako matka s dcérou? Jednoducho ako rodina. Vieš," zachytila som slzu, ktorá sa mi chcela skotúľať po líci, : „ vtedy to bolo jednoduchšie, pretože tu bola pri mne. Ale teraz neviem čo si bez nej počnem," potiahla som nosom a snažila sa zadržať slzy, ktoré mi už aj tak stekali po tvári.

„Akceptovala som, že nemôžeš ten čas so mnou tráviť. Paige mi vždy hovorila, že robíš nejaké užitočné a dôležité veci. Zachraňuješ ľudí, ktorí ťa momentálne potrebujú. Vždy sa ťa zastávala a keď som sa na teba hnevala, snažila sa mi to vyhovoriť. A ja som ťa, žiadala len o jednu vec," ukázala som prstom na ruke a ďalej pokračovala: „Aby si mi dovolila sa s ňou rozlúčiť. Chcela som ju poslednýkrát, vidieť. A teraz už nemôžem. Takže, ďakujem mami, že si dala na starú mamu a nie, aspoň, raz na moje slová," dokončila som svoj monológ, pretrela si chrbtom ruky oči cez , ktoré som pomaly už nevidela a vybehla von do davu ľudí s jediným cieľom nájsť Dereka.

Očami som bezmocne pátrala, no nikde ho nevedela zaregistrovať. Akoby sa prepadol pod čiernu zem. Nie, nie, to nemôže byť pravda. Nemohol odísť. Nechať ma v tejto príšernej bolesti samu. Ak som doposiaľ tvrdila, že ma zármutok obchádzal, teraz sa vracal v podobe veľkých úrokov. A keď som si myslela, že už padnem od toho balvanu, ktorý mi zvieral hruď ,priamo na samotné dno, zacítila som dotyk. Vyslobodenie. Teplu ruku, ktorá mi zvierala pravé rameno. Na malý moment som zatvorila oči, a pomaly sa otočila na dotyčnú osobu. Jediné čo som si priala bol Derek. A moje prianie sa mi skutočne splnilo.

Po niekoľkých týždňoch stál blízko pri mne. Mohla som sa mu pozerať do očí. Prehovoriť naňho. Nesklamal ma a prišiel. V tom som neváhala a skočila mu rovno do náručia. Z cele sily ho objala. Toto som potrebovala. Naraz som v sebe cítila, že sa dokážem bezproblémovo nadýchnuť. V tú chvíľu sme nepotrebovali slová. Obaja sme prežívali veľkú bolesť zo straty milovanej osoby a jediným liekom na ňu bola vzájomná blízkosť a porozumenie. Reč, ktorej nerozumel nikto iný, len my dvaja.

* * *
„ Myslíš, že nás to bude dlho bolieť?" zašepkala som nad jamu, v ktorej sme pred pár minútami pochovali milovanú Paige. Ani jeden z nás počas pohrebu nepovedal slovko. Iba som sa ho pevne pridržiavala oba rukami a on ma objímal pravou rukou. Neviem čo mojej rodine prebiehalo v tom momente v hlave, ale rozhodla som sa to neriešiť. Keďže sa mi nedostalo pochopenia zo strany matky, chcela som si túto chvíľku čo najviac uctiť a v tichosti rozlúčiť. Prakticky som obrad pohrebu na cintoríne ani nevnímala. Viem, že netrval priveľmi dlho. Farár povedal len tú najdôležitejšiu časť. Ja som celý čas bola zahĺbená vo svojich myšlienkach a spomienkach ako Derek. Obaja sme si dopriali tiché, ale spoločné rozlúčenie. V jeho prítomnosti sa mi dýchalo ľahšie. V myšlienkach som mu tisíckrát ďakovala, že stál tu stál pri mne. Paige mala pravdu, keď tvrdila, že sa po jej odchode budeme navzájom potrebovať.

„Hovorí sa, že čas zahojí všetky rany, ale istú dobu to určite potrvá," prehovoril po dlhej chvíľke akoby zvažoval v mysli tie správne slová. Červenú ružu, ktorú zvieral v ľavej ruke, si priložil k perám. Naposledy na ňu dal bozk, a potom hodil jamy medzi kôpku ostatných.

„Nezabudol si," pousmiala som sa cez slzy a v tom mi prebehla hlavou spomienka na naše prvé stretnutie.

„Na prednášku, ktorú si mi uštedrila na prvom zoznámení? Ako sa má správať pravý gentleman?" zasmial sa a zľahka pokrútil hlavou.  „To sa zabudnúť nedá. S Paige sme sa na tom ešte dlho smiali. Nečakala, že spustíš zrovna tento výklad, na druhú stranu som si vďaka tebe zapamätal váš obľúbený kvet. Už vtedy si si ma získala," mrkol na mňa a zľahka ma pobozkal na temeno hlavy.

V tom sa mi pred očami život vynorila tá spomienka.

* * *

„Tak, moja milovaná neterka, rozhodnutie zostáva na tebe. Nedokážem sa prikloniť k týmto dvom variantam. A keďže neviem čo si pre mňa Derek prichystal, musíš mi poradiť. Buď pôjdem elegantne," ukázala mi ramienko, ktoré držala v pravej ruke. Viseli na nich krásne, letné, modré šaty, ktoré si na seba obliekala len sporadicky. Na výnimočné situácie ako napríklad, keď sme šli niekde do divadla.

„Alebo si mám dať na seba tieto rifľové džínsy s bielym tričkom na ramienka?" zdvihla do výšky ramienko na ľavej ruke. Nad pocitmi, ktoré sa v nej práve miešali - roztrženosť, nervozita a natešenosť - som sa musela iba pousmiať. Už hodinu stála pred šatníkom. Prakticky ho celý vyhádzala a snažila sa zvoliť správny outfit.

„Nuž, keďže nevieš kam ťa berie a zároveň ťa poznám a viem, v čom sa cítiš najlepšie, navrhujem, aby si si obliekla džinsy a tričko. Obe vieme, že sa v tom cítiš najviac komfortne." zhodnotila som celú situáciu, ktorá sa ešte predchvíľkou javila ako veľká dilema, keď nás vyrušil zvonček. Hneď som vedela, že za dverami čaká Derek a aj preto rýchlo vyštartovala dolu schodmi. Na Paigeine zvolenie som nečakala. Vedela, že si spravím podľa seba. A na druhej strane sa potrebovala ešte nerušene prichystať. Čiže na mňa zostávala úloha pohostiť a postrážiť hostiteľa.

V tom sa mi naskytol pohľad na mladého, tmavovlasého chlapca. V prvom rade ma oslovili jeho tmavozelené oči, ktoré by som prirovnala k samotnej smaragdovej farbe. Smaragdy sa vpíjali do môjho pohľadu až ma príjemne zamrazilo v kostiach. Chvíľku sme len tak bez slova postávali medzi dverami.

„Ahoj, prišiel som po Paige. Dúfam, že som trafil dom správne," vyslovil milým hlasom, pričom odhalil dokonalý biely chrup.

Nechcela som pôsobiť nevychovane, a preto sa hneď ujala slova.

„Ano, poď ďalej," naznačila som mu s úsmevom na perách a vzápätí pokračovala, : „Ochvíľku bude teta Paige hotová," zatvorila som za sebou dvere, a popritom sme sa presunuli do obývačky. Medzitým som si dopriala ešte jednu, nenápadnú, súkromnú, očnú prehliadku. Druhá vec, ktorá ma na ňom zaujala a na čom si zrejme dával veľmi záležať, bolo dokonale vypracované telo. Olivovozelené tričko, ktoré mu hralo s očami, obopínalo svaly na rukách. Následne aj hruď, pod ktorou sa mu určite skrývala nejedna tehlička.


„Teta? Nevedel som, že má Paige neter," ozval sa z po viac ako minúte, a pritom stočil zaskočený pohľad rovno ku mne.
Ihneď som ho prestala pozorovať a snažila sa tváriť pohodovo, hoci vnútri mňa to pôsobilo úplne opačným dojmom.

„Ano, jej sestra, teda moja mama, je o trošku dosť staršia. Paige bola nečakaný zázrak. Aspoň tak to hovoril starý otec," vysvetlila som mu a snažila sa na sebe nezanechať nervózny tón. Hoci som mala pocit, že ma prekukol. Avšak nechcela som pôsobiť ako tie jeho obdivovateľky. Síce som už chápala tie ich nečakané vzdychy. Derek Hale bol naozaj sexy chalan, ktorý dostával dievčatá do kolien právom.

„Mimochodom som Derek Hale, " predstavil sa mi a natiahol ruku na zoznámenie.

„Miriam," odpovedala som v krátkosti a s chuťou ju prijala. Jeho dotyk mi spôsobil príjemnú pulzujúcu vlnu triašky, ktorá obišla celým mojim telom.

„Takže si to ty, ktorý dostáva dievčatá do stavu blaženosti. Po ktorom by sa každá jedna najradšej vrhla," poznamenala som, čím sa zároveň snažila odľahčiť túto, aspoň pre mňa, nervóznu, situáciu.

„Neviem o čom hovoríš, " zatváril sa na oko nevinne. Ale v tom sme sa obaja rozosmiali. Už na prvý pohľad sa mi zapáčil. Nejavil sa ako nafúkaný frajer, ktorý si to zároveň mohol aj dovoliť. Naopak, pôsobil milým, príjemným a vtipným dojmom. A rozhodne mi by dala za pravdu každá jedna normálna baba. Zdalo sa, že nerozmýšľal svalmi, ale tým čomu sa hovorí mozog - rozum, ktorý používalo len výnimočná hŕstka chalanov.

„Občas sa tu zastaví pár Paigeinych kamarátok s ktorými tu usporadúvame čajové dýchanky. Ver mi, podľa toho čo hovoria, každá z nich by ťa chcela dostať na rande. Popravde, z tých rozhovorov som nevedela, čo si o tebe myslieť, ale keď si pozval Paige na rande, usúdila som, že budeš v pohode chalan. Teda, " upriamila som naňho svoj vážny pohľad, „dúfam, že ju nechceš využiť len na to jediné," dodala som varovným hlasom.
A nekompromisne si prekrížila ruky cez prsia. Následne som čakala čo z neho vypadne. Chvíľu síce vypadalo, že ho môj postoj vyviedol z miery, ale okamžite sa to snažil zamaskovať. Musela som sa nad sebou pousmiať a vnútri sa pochváliť za svoj výkon. Svoju tetu som mienila chrániť. Od toho sme tu boli jedna pre druhú.

„Na čo konkrétne myslíš?" spýtal sa ma, pretože nevedel ako zareagovať. Zrejme mu nebolo dvakrát príjemné rozprávať sa na istý druh rozhovoru, keďže som stále bola dieťaťom.

„Predsa, aby si sa s ňou mohol vyspať. Nehnevaj sa, ale je to moja jediná teta a mám ju z celej rodiny najradšej. A nechcem, aby jej niekto ublížil," ozrejmila som mu situáciu a čiastočne nasadila ospravedlňujúci tón.

„To sme dvaja, čo ju máme radi a nechceme, aby jej bolo ublížené," pousmial sa a následne sa na mňa vážne zahľadel.

„Skutočne mám tvoju tetu rád, a rozhodne ju nemienim využiť a vyspať sa s ňou. Chcel som ju pozvať na zmrzlinu a prechádzku," dopovedal, čím si u mňa zaslúžil obdiv. Pretože som vedela (počula) ako to býva u väčšiny takýchto typov chalanov. Využijú mladú, nevinnú slečnu a na druhý deň ju vôbec nepoznajú. A mladému dievčaťu zostanú oči len pre plač. Práve tomu som chcela, aby sa moja teta vyhla. Zdalo sa, že Derek mojim menším testom prešiel na výbornú. Hoci bola stredoškolská basketbalová hviezda, vnútri sa zdalo, že to bol chalan s pravým srdcom na mieste.

„V tom prípade nabudúce môžeš doniesť kvety. Paige zbožňuje červené ruže. Tým si ju získaš aj keby ste sa náhodou pohádali," poradila som mu a usmiala sa naňho. Pohodlne som sa posadila do kresla oproti nemu. Derek sa mi skutočne páčil a chcela som, aby tento vzťah dostal budúcnosť. Paige som ho priala z celého srdca. Teoreticky sa k sebe veľmi hodili. Na druhú stranu ma trošku ovládol smútok. Chcela som vedieť ako bude vonku rande pokračovať. Ako sa budú k sebe chovať. Či Paige prekoná ostych hanblivosti. A či ju Derek chytí za ruku. Dokonca aj to, či si dajú prvú pusu. Vedela som, že mi Paige porozpráva všetky podrobnosti, ale nebude to rovnaké ako keď to zažijete na živo pred vlastnými očami.

Nechcela som byť zbytočným príveskom, vďaka, ktorému by si tento deň neužili. A preto som si vymyslela malinkú lož, že prídu moji kamaráti. Pričom som už dopredu vedela, že sa Paige bude hnevať za toto klamstvo. Avšak nechcela som jej prekaziť deň - deň dvoch ľudí, ktorí boli do seba zamilovaní a kde tretí člen rozhodne nepatril.

„To si budem určite pamätať. Poradíš mi aj akú zmrzlinu má najradšej?" spýtal sa, pričom som hneď uhádla jeho zámer.

„Čokoládovú a jahodovú. Vlastne je to naša spoločná príchuť," dodala som a hneď sa pozrela smerom hore na schodisko z ktorého pomaly schádzala drahá teta. Vyzerala krásne. Oblečenie jej dokonale ladilo k dlhým, hnedým vlasom, ktoré mala zľahka nakulmované. A rovnako bola zľahka namaľovaná.

„Vyzeráš nádherne." ujal sa ako prvý slova Derek, čím si od nej vyslúžil úsmev. Rovnako som tetu pochválila, ale zároveň ich jemne po postrčila, žeby si mali pohnúť, ak chcú zažiť pekný deň.

„Naozaj nemám počkať na tvojich kamarátov? Nemusíš tu byť zatiaľ sama," spýtala sa ma po x krát, ale hneď som pokrútila hlavou.

„ Ano, zvládnem to. Nie som malá tetuška. A Derek chce predovšetkým s tebou stráviť čas a nie s tvojou neterkou. Musíte byť sami," dodala som a už ju začala jemne vyháňať z domu. Najskôr mi venovala zamračený pohľad, ale následne predsa pochopila, že si nemusí robť starosti.

„Ak sa niečo udeje, volaj mi. Mám pri sebe mobil," dodala naposledy a už sa pomaly zberali k odchodu, keď Derek dodal: „Ďakujem za príjemný rozhovor, a tešilo ma, Miriam. Určite sa ešte uvidíme," na rozlúčku mi obaja zamávali. A ja som následne mohla pokojne zatvoriť dvere a ísť sa vrhnúť na knihu, ktorá sa mi už niekoľko dní povaľovala na nočnom stolíku.

Cestou do izby mi na perách hral príjemný úsmev. Moja teta Paige šla na svoje prvé rande. Už teraz som sa nevedela dočkať ako mi večer bude všetko do samotných detailov rozprávať. A zároveň verila, že sa črtá na príjemné, šťastné chvíle. Rovnako aj to, že Dereka čoskoro uvidím. Hoc som si to nechcela spočiatku priznať, ten chalan sa mi čoraz viac páčil.

* * *

„Nikdy na ňu nezabudnem a vždy bude mať v mojom srdci vyhradené miesto," začal Derek, čím sa vyrušil z toku myšlienok. Konkrétne zo spomienky prvého stretnutia a ich dokonalého rande z ktorého sa následne vykľulo chodenie. Paige bola tie mesiace veľmi šťastná. Prežívala jedno z najkrajších období svojho života. Obdobie o ktoré sa delila spoločne so mnou. Za tie mesiace som jej bola vďačná. Nielen preto, že som trávila čas s nimi, a že sa delila o každučký detail so mnou, ale zároveň trvala na tom, aby som sa zúčastňovala samotných akcií. Každé stretnutie sršalo nezabudnuteľným dobrodružstvom. Vďaka nej som mohla spoznať Dereka bližšie. Zistiť aký skvelý a milujúci človek sa v ňom skrýva. Spoznať ho pod maskou, ktorú si skladal len pred niektorými ľuďmi.Vďaka nej som získala ďalšieho človeka, ktorému som bezvýhradne verila. Priateľa, bez ktorého by sa mi dnešná situácia zvládla oveľa ťažšie.

„Milovala ťa celým srdcom. A verím, že keby ešte žila, dotiahli by ste váš vzťah poriadne ďaleko. Ale rovnako viem, že by nechcela, aby si sa dlho trápil a oplakával ju. Musíš žiť Derek. Raz nájdeš osobu, ktorá ťa bude rovnako milovať. Nájdeš pravú lásku. Ver mi!" Na znak som ho chytila za ruku a následne objala. A on mi objatie z celej sily opätoval. Priala som si, aby táto chvíľa trvala večne. Nechcela som sa vracať do domu, ktorý kypel smútkom. Ani vysvetľovať rodine, prečo som radšej stála pri jeho boku a nie pri nich. Mala som v pláne zavrieť sa do Paiginej izby. Zakryť sa jej obľúbenou dekou a zaspať. Ano to som teraz potrebovala. Utlmiť bolesť spánkom. Ponoriť sa do snov, kde si budem môcť predstavovať nás troch. Paigein spiklenecky pohľad, ktorý vždy venovala Derekovi. Vtedy som vedela, že majú obaja niečo za lubom. Väčšinou sa z toho stávalo dlhé šteklenie pri ktorých som sa (ne)dobrovoľne vzdávala. Či si predstaviť rôzne dobrodružstvá, ktoré sme za tie mesiace mali spoločne za sebou.

Ani som si neuvedomila ako ten čas letí, a že stojíme pri vchodových dverách. Derek sa zachoval opäť ako gentleman a odprevadil ma k môjmu rodnému domu.

„Nechceš zájsť nachvíľku dnu?" spýtala som sa, hoc dopredu vedela, že odpoveď bude zrejme záporná. Po pravde som sa ani nečudovala. Naša rodina by ho zrejme v tejto situácií dvakrát neprijala s nadšením.

„Myslím, že bude lepšie, ak pôjdem domov," usúdil po dlhšom váhaní.

Rozhodla som sa ho preto nepresviedčať. Na rozlúčku som ho ešte poriadne objala a snažila si zapamätať jeho vôňu. Pretože mi niečo navrávalo, že sa tak skoro neuvidíme. Nebol dôvod. Paige medzi nami už nebola. A on už nemal dôvod tráviť prítomnosť s malým dievčatkom. Odteraz mal svoj vlastný život. Život, v ktorom som nemala miesto. Aj, keď som sa modlila, aby sa to nestalo, naše osudy sa týmto dňom rozdelili. Každí sme si museli ísť svojou vlastnou cestou. Nemohla som ho zadržiavať a zároveň mu pripomínať minulosť. Obaja sme sa museli pohnúť ďalej a každí nájsť vlastnú cestu ako sa s bolesťou popasovať. Nechcela som byť príveskom, ktorému by mohol neskôr celú situáciu zazlievať. Nechcela som ho ťahať na dno na ktorom sme sa momentálne obaja ocitli. Museli sme sa hnúť vpred. A to, aká cesta budúcnosti nás čakala, a či sa naše cesty skrížia, záležalo na osude. No vnútri, vo svojom srdci, som pevne verila, že ano.

Po niekoľkých minutách postávania pred vchodovými dverami som sa konečne osmelila otvoriť. V tom sa ma, zmocnila v pravej ruke štipľavá až ostrá bolesť, ktorá vystreľovala do miesta, kde som si nahmatala pár škrabancov z osudovej noci. Tie škrabance som mala na pamiatku po Paíge. Už dopredu som vedela, že neveštila nič dobré. Akoby sa ma snažili pred niečím varovať.

A v tom momente som sa ocitla v spáre očí, pri ktorých mi prešiel nepríjemný mráz po chrbte. Oči, ktoré mi boli niečí povedomé. Ale popravde v tej rýchlosti som nevedela, kde ich mám zaradiť..


* * *

Ahojte, prinášam novu kapitolu. Tentokrát som si dala záležať a napísala o niečo dlhšiu časť. :)
A zároveň ste sa v tejto časti príbehu dočkali Dereka nielen v minulosti, ale aj prítomnosti.
Čo hovoríte na priateľský vzťah Dereka a Miriam? Myslíte, že bude pokračovať aj po Paigeinom pohrebe?
Určite neprezradím nič, ale, verím, že sa ďalšej kapitolky dočkáte čoskoro.

Prajem príjemné čítanie. :)

Vaša Miriam





Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Paige's sacrifice - 2. kapitola - Pohreb a tretia spomienka na prvé zoznámenie so smaragdovými očami:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!