OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » A potom život zastrečkoval... 24. part

23.09.2014 (18:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 967×

„Si krásny, vieš to? Beznádejne som ti prepadol v prvý moment stretnutia. Bláznivo som zamilovaný, túžim, šaliem po tebe, láska. Si prvý muž, ktorý ma takto mocne dokázal opantať. Dnes už ti to môžem povedať priamo, milujem ťa, Bernard. Zvládneš to, tak ako zvládaš moje dotyky. Pssst, nič nevrav, len ma vnímaj, nechaj sa hýčkať. Dopraj mi tú rozkoš, prosím,“ kládol tiché slová medzi bozky.

Bernard konečne otvoril hnedé oči, vlial sa do zelených smaragdov nad ním. Úprimné vyznanie chlapca rozpútalo búrku v hlave.

Akýto slastný pocit byť objektom šialenej lásky, zbožňovania.

Zároveň sa rozblikali všetky výstražné kontrolky v hlave. „Nie! To nie je správne! Zakázaný smer!“

Lenže telo malo svoj rozum a ten iné vravel. „Áno, si na správnej ceste. Nikdy doposiaľ si nezažil nič také silné, lákavé, omamné. Wystan ťa miluje, počul si, tak sa mu podvoľ, vyplň jeho túžbu. Čo cítiš? Chceš to sám?“

„Si napätý a hĺbavý, prečo sa tomu nepoddáš, láska?“ Chlapec stiahol ruky k sebe, ostal kľačať pri gauči.

„Neviem... ja, nemôžem, takto som nebol vedený.“

„Myslíš výchovou? Okolím? Brzdia ťa naučené stereotypy? Moje počínanie je proti prírode? Hm? Tak ti velí rozum...“

„Tak dajako... hm, podľa rodičov bolo správne mať dievča a oženiť sa. Nikdy som neexperimentoval, nevybočil.“

„Láska, ale ja jasne cítim a vidím, že tvoje telo si myslí iné. Zastav ma kedykoľvek, všetko máš pod kontrolou, Berni. Milujem ťa a nikdy ti neublížim, nepoužijem žiadne násilie. Môžem?“

Ruka Wystana váhavo našla pôvodnú polohu vo vlasoch Bernarda a druhá nastúpila dráhu skúmania. Tvorila predvoj perám, prsty opatrne navádzali ústa od líca ku hrane tváre, popod ucho a smerovali dolu krkom, cez kľúčnu kosť k bradavkám. Celú dráhu pery poctivo značili bozkami, aby sa jazyk „nestratil“, mohol obkrúžiť tmavší dvorec a pohral sa s tvrdnúcim hrotom v strede. Prelízal sa k druhej bradavke, prsty pomáhali jemne masírovať, hladiť a odmenou mu bolo zachvenie vzrušeného tela muža.

Tichučký ston letel domom. K Bernardovi sa zliezali prvé vlnky túžby a pochodovali telom ako splašený roj mravcov. Šteklili, hrýzli a silneli. Wystanove láskanie mu vháňalo krv do klína, ten nebezpečne mohutnel.

Mozog zabuchol dvere, stiahol roletu s vyhrážkou: „Toto nebudem podporovať! Som zásadne proti, pamätaj! Všetky prúsery si žehlíš sám!“

„Wysty?“ nadýchol sa k poslednému chabému odporu.

Chlapec zdvihol zelený zrak zastretý túžbou. „Áno, láska? Vieš, ako ti vravím v mojom najtajnejšom súkromí?“

„Nie.“

„Si môj boh dokonalosti a bohom sa klaniame, prinášame im obety... hm... ale ja sa pokúsim môjho boha pobozkať na pery. Dúfam, že ma nezrazí k zemi za moju trúfalosť.“

Už počas šepotu sa nakláňal nad boha.

Motýlí dotyk pier mal silu výbuchu vulkánu. Bernardove mravce húfne zaútočili jediným smerom. Cieľ bol jasný. Klín.

Chlapec sa obtieral o pery, bozkával kútiky, jemne oždiboval okraje, odvážil sa ich obkrúžiť jazykom a keď Bernard začal neisto odpovedať, neustrážil zastonanie.

Prvý bozk s bohom dokonalosti vyrážal dych, rúcal pomyselný múr nedostupnosti a Wystanovi sa splnil sen. Osmelil sa, jazykom dôraznejšie prechádzal perami, žiadal o vstup.

Povolenie dostal o pár sekúnd, keď si rozrušený Bernard povedal: „Dej sa, čo dej!“ 

Sám si pritiahol chlapca bližšie za krk, pootvoril pery a ponoril sa do hlbokého bozku. Jazyky spočiatku opatrne pátrali novým priestorom, ochutnávali, preskúmali zúbky, podnebie, až sa obtierali o seba v novom tanci.

Už nebolo jasné, kto z nich vzdychá, lebo hra naberala na divokosti, náruživosti.

Pre Bernarda niečo úplne nové. Doposiaľ poznal len jemné bozky žien, ohľaduplnosť k ich perám, nehu a vždy bol ten, čo dobýval. Ale pery Wystana boli pevné, mužné, dráždivé a jazyk s klzkým tajomstvom preberal dominanciu. Bojovali spolu o nadvládu, snažili sa „skrotiť súpera“. Bernard už takmer podľahol vábeniu, prepadal sa do krajiny vzrušenia, kde sa túžba pomaličky mení na chtíč. Zľakol sa tej myšlienky, odtrhol pery od Wystana.

Hnedé dúhovky pretekali neistotou, hlava z posledných síl protestovala, ale odpor výrazne slabol. Obaja prudko dýchali.

Zelené smaragdy žiarili túžbou, hlas chlapca ochraptelý vzrušením lákal Bernarda.

„Láska, dovoľ mi ti ukázať o čo prichádzaš. Si prekrásny, vábny, budem jemný a vždy ma môžeš zastaviť.“

Wystan opäť pohladil tvár muža s tieňom pochybnosti. Dlaň pomaličky pokračovala nadol nahou hruďou boha, opísala bok, poláskala obe stehná z vonkajšej strany, minula mohutný vzrušený klín schovaný pod čiernou látkou kraťasov a vplávala na druhý bok.

Chtivé pery chlapca zasa kĺzali krkom, svalnatými prsiami, schádzali bruchom k prehlbinke pupku. Telo Bernarda sa naplo, vykreslilo „tehličky bruška“. Každú poláskal bozkom, až sa zastavil nad okrajom kraťasov.

Nezbedná ruka chvátala skúmať.

Cez látku si vzala Bernardov miešok do dlane, opatrne poťažkala, prehrabla, pomaznala. Chlapcov mierny úsmev sa blysol izbou.

Súvislým ťahom pohladil vzrušený penis od koreňa po špičku.

Boh dokonalosti konečne kapituloval.

Bernard prekvapene zažmurkal, dotyk v klíne ho prelial omračujúcou slasťou. Telo si žiadalo viac, túžilo po chlapcovej pozornosti, kričalo po láskaní a objavovaní nepoznaného. Áno, boh dokonalosti sa práve plne poddal „rozumu tela“ a nechal sa opájať tajomným volaním gay rozkoše. 

Mierne sa vypol proti ruke, prudšie vydýchol a o pár chvíľ prišiel o poslednú pomyseľnú bariéru „cudnosti“. Wystan mu stiahol kraťasy a gestom víťaza ich zahodil za seba.

„Dokonalé! Podľa teba musia sochať nového Dávida a Rím ti padne k  nohám!“ Wystan šepkal, očarený pri pohľade na nahé, vzrušené telo pred sebou.

Zbožný pohľad chlapca, význam slov a nová dráždivá situácia vohnali žeravú červeň do tváre Bernarda. Nikdy nič podobné nezažil, chaos vo svojich vybičovaných emóciách ho takmer paralyzoval a táto vysoko intímna pozícia tiež nepomáhala k vyrovnanosti. No telo volalo po nových dotykoch, bozkoch, láskaní. Telo túžilo! Zbabelo uhol pohľadom, skryl sa zeleným smaragdom za viečka.

„Si prekrásny, keď sa červenáš... ako anjel plný nevinnosti... Bernííí, chcem ťa rozmaznávať, hýčkať, milovať, priniesť ti najvyššiu rozkoš i slasť. Láska, práve mi plníš sen, ďakujem. Otvor oči, túžim sa v nich vidieť, prahnem po tvojom pohľade plnom vzrušenia... prosím, ver mi.“

A Bernard mu uveril, pretože slová vyznania lásky chlapec podporil činmi.

Ruky mladého milenca s miernou triaškou zbožne pohládzali rozbúrený mohutný klín. Vtisol prvé nesmelé bozky do pokožky podbruška a s posvätnou úctou, jemne prisal pery na hlavičku Bernardovho mužstva. Jazyk pomalým tempom, snáď až mučivým, vzdával hold celej úctyhodnej dĺžke vzrušeného penisu, šikovné prsty ho zovreli v objatí a obaja milenci plávali záhradou horúceho milovania.

Áno, presne tam, pretože toto bolo milovanie a nie sex. Milovanie s veľkým M. Pre Bernarda prvé milovanie s chlapcom, vlastne už mladým mužom, veď Wystan mal devätnásť. Milovanie plné lásky, citu, úcty, pravdy, pretkané obrovskými svetlými emóciami, až sa takmer zadúšal.

Nič podobné doposiaľ nepoznal.

Wystan si bol plne vedomý, že musí na Bernarda pomaly, že je to jeho „po prvé“ a o to viac sa snažil. Vynášal svoj objekt túžby do nebies rozkoše s rozvahou, po kúskoch odhaľoval nepoznané a uvážlivo dávkoval láskanie. Urputne ignoroval vlastné ukojenie, zúrivý chtíč, vlastný naliaty úd z ktorého už takmer šalel. Nie, teraz je čas „len“ pre boha dokonalosti!

Opäť podobral miešok, schoval v dlani, jemne masíroval. Druhou vlhkou dlaňou od slín obopínal telo údu, v nepravidelnom tempe klesal i stúpal celou jeho dĺžkou. Mrštný jazyk si pohrával s nabehnutou špičkou, občas ju celú schoval v klzkom teple úst, pridal opatrný stisk zubov a milenca zasa vynášal do výšin rozkoše, posúval ho ku hranici vyvrcholenia.

„Aahh, Wysty... aahh... prosím...“ Bernard vzdychal slasťou a sám netušil o čo prosí. Či o ukončenie láskania, či o nepretržité pokračovanie. Ružový v lícach, rozkoš vpísaná do celej tváre, dych sa rýchlil. Jeho vydráždenie už dosahovalo takmer maximum. Naliaty mohutný pyj tepal, túžil dosiahnuť uspokojenie, pulzoval omračujúcou slasťou, čo hraničila takmer s bolesťou a Bernard nevedel, či utekať rozkoši v ústrety, či pred ňou prchať. Bolo to tak intenzívne, až sa začínal triasť.

Vlnil bokmi, jemne prirážal do úst Wystana a pocit, že za chvíľku omdlie silnel. Svet sa s ním točil, zrejme všetka rozbúrená krv kolovala len v klíne a mozog sa tam tiež presťahoval. Nutne potreboval kotviť zamotanú hlavu, ale dokázal len hrabnúť rukou po ramene chlapca a druhou zablúdil do blond hrivy.

Chlapec mu opäť zmyselne obkrúžil jazykom žaluď, pritlačil na uzdičku. Dravo zavrnel ako mača, zelené smaragdy plné túžby laškovne privrel.

Bernard vzdychal, prudko dýchal, srdce splašene cválalo vpred. Vybičovaný extázou z posledných síl zaostril hnedé dúhovky na Wystana vo svojom klíne a to bola posledná kvapka.

Obraz i zvuk sa spojili, vzrušenie dosiahlo kulminačný bod, vesmír explodoval a v záhrade zamilovaných zažiaril ohňostroj.

Telo sa vzopälo v obrovskom orgastickom kŕči, mliečny prúd konečne dostal vytúženú slobodu, vytryskol v podobe gejzíru. Za viečkami mu lietali tisíce hviezd, blikali svetlice. Pľúca však prišli o posledné zvyšky kyslíku.

Hrdelný výkrik mohutnej slasti slabol postupne s vedomím muža.

- - -

Wystan ohromene vzhliadol, vyplašene vyskočil na nohy. Na svoje vzrušenie a chtíč v okamžiku zabudol. Bezduché telo boha dokonalosti ho vydesilo. Schytil bezvládne ramená, začal s nimi triasť.

„Kristepane, Bernard! Čo je s tebou?! Láska, no tak, vnímaj ma! Prosím!“ 

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek A potom život zastrečkoval... 24. part :