OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ask ve Ceza - 1. kapitola

29.03.2013 (17:00) • narninka22 • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1132×

1. kapitola - Zistenie

Nie! To nie je možné. Prosím, nech je to len žart. S hrôzou som sa pozerala na tie dve čiarky na tehotenskom teste.

Ja som tehotná. Nie! Úplne zničená som si sadla na kraj vane. Panebože. Čo budem teraz robiť? Ja nemôžem byť tehotná, to nejde. Nemôžem mať dieťa. Teraz nie. Nešťastne som si hlavu zložila do dlaní. Na plač je už neskoro. Mala som byť múdrejšia a nie sa s ním hneď vyspať.

Čo sa stalo, stalo sa. Teraz musím vymyslieť, čo ďalej. Rodičov nemám. Musím sa o to postarať sama. Potrat. Áno, to by bolo riešenie, ale ja nemôžem. Nemôžem zabiť to dieťa, čo nosím pod srdcom. Aj keď som s tým nepočítala. Jeho otec sa o ňom nikdy nesmie dozvedieť. Ochránim ťa, dieťatko moje, nech ma to stojí čo chce. 

O niekoľko týždňov neskôr:

Je to už pár týždňov, čo som sa dozvedela, že budem matka. S úsmevom som si pohladila svoje chudé brucho. Ešte to na mne nevidno. To som rada. Je to moje jediné šťastie. Už vidím ten článok na titulke:

Pani Yilmerin Karafoglu, uznávaná a úspešná agentka reklamnej agentúry Dirty of one, má nemanželské dieťa!!!

Zasmiala som sa. Noviny by si na tom zgustli. Bola by témou číslo jeden. Pozrela som sa na hodinky a zamračila sa. Je čas ísť. S povzdychom som dopila kávu a vyšla z podniku.

„Taxi!" skríkla som a zamávala. Okamžite sa pri mne zastavil jeden žltý taxík. Nahla som sa k šoférovmu okienku.

„Do agentúry Dirty of one," povedala som. Šofér mi prikývol a nastúpila som. Kabelku som si položila na kolená a obzerala si krásu Istanbulu. Cestovný ruch tu bol na nezaplatenie. Ráno tu trčíte v zápche a poobede je to ešte horšie, lebo je dopravná špička. Pred nami sa utvorila pekne dlhá kolóna.

„Nedá sa ísť inou cestou?" opýtala som sa šoféra. Šofér sa na mňa otočil.

„To je Istanbul, slečna," povedal a viac mi nevenoval pozornosť. Of! Už je štvrť na deväť! Zase meškám. S povzdychom som si oprela hlavu. Po dobrej polhodine sme sa dostali zo zápchy. Konečne! Prechádzali sme okolo Baldargina. Usmiala som sa. Je to firma, ktorú vlastní rodina Baldarovcov. Teraz to tam riadi najmä Savaš Baldar, je veľmi milý, tak ako aj jeho snúbenica Yasemin.

Yasemin. Moja najlepšia kamarátka. Ako sa asi má? Odkedy som zistila, že som tehotná, nebola som u nej. Aj ona má nemanželské dieťa. Volá sa Omér. Je to Savašov syn. Savaš je ešte stále ženatý s Čiček, ktorá ho miluje.

S úsmevom som pokrútila hlavou. Šahnur mama si ešte stále robí nádeje, že sa Čiček a Savaš dajú dohromady. To je absurdné! Savaš bezhlavo miluje iba Yasemin. Sú krásna rodinka. Šahnur zvádza už dávno prehratý boj.

„Už sme tu," povedal taxikár. Prikývla som, vybrala z kabelky peňaženku a zaplatila. Vystúpila som a ocitla sa pred agentúrou Dirty of one. Mojou agentúrou. Stala som sa jej spoločníčkou. Tvrdo som na sebe pracovala a dosiahla vrchol, svoj cieľ. S úsmevom som vošla dnu. Je to veľká a moderná budova.

„Dobré ráno, pani Yilmerin," zdravili ma kolegovia. S úsmevom som im odzdravila. Vošla som do svojej kancelárie a o chvíľu vošla moja sekretárka.

„Pani Yilmerin, o chvíľu vám začína porada s kolegami o výrobných plánoch na ďalší rok, a potom máte stretnutie s pánom Savašom," povedala a podala mi podklady.

„Ďakujem, Nilufer," povedala som a začala v nich listovať.

„Potrebujete ešte niečo?" opýtala sa ma.

„Nie, ďakujem. Môžete ísť," povedala som. Prikývla a odišla. Zamyslene som si prezerala mesační výdaj spoločnosti. Niečo mi tam nesedelo. Otvorila som minulomesačnú faktúru a skontrolovala to. Tento mesiac sme zaplatili oveľa viac ako minulý. Zobrala som telefón a vytočila číslo.

„Nilufer, pošlite mi sem ihneď Mehmeta," povedala som do telefónu.

„Samozrejme, hneď ho zavolám," povedala a zložila. Začala som nahnevane chodiť po miestnosti. O chvíľu sa ozvalo klopanie. Do miestnosti vošiel Mehmet. Mal na starosti účtovníctvo.

„Dobrý deň, pani Yilmerin. Volali ste ma?" opýtal sa ma so svojím typickým úsmevom. Úsmev mu na tvári zamrzol, keď si všimol môj pohľad. Nemala som ho rada. Už len pre to, čo urobil Yasemin. Už dávno som ho chcela vyhodiť.

„Áno, Mehmet, volala som vás. Môžete mi toto vysvetliť?" opýtala som sa a hodila som mu mesačnú faktúru. Prekvapene si ju zobral do ruky a chvíľu na ňu hľadel.

„Čo je to?" opýtal sa.

„To by som aj ja rada vedela. Čo to má znamenať? Tento mesiac boli naše výdavky oveľa vyššie ako zvyčajne. Môžete mi k tomu niečo povedať?" opýtala som sa ho chladne.

„Nášmu klientovi sa nepáčil náš návrh a jeho nápady stáli veľa," povedal. Prižmúrila som oči.

„Nehovorte mi tu nezmysly, Mehmet. Nikto nezrušil náš nápad, to by som vedela. Takže mi do zajtra vypracujete podrobnú správu o tom, čo sme tento mesiac kupovali, čo sme platili a radím vám, nepokúšajte moju trpezlivosť," povedala som mu výhražne. To je všetko, môžete odísť. Ešte mám poradu," povedala som mu. Iba prikývol, ale nervózne odchádzal. Len čo sa za ním zavreli dvere, vydýchla som si a nahnevane buchla do stola. Už len to mi chýbalo. Vzala som podklady a vyšla z kancelárie. Kývla som Nilufer. V polovičke chodby som sa zastavila.

„Gunser, kde je Burcu?" opýtala som sa kolegyni.

„Neviem, pani Yilmerin, od včera som ju nevidela," povedala. Zhlboka som sa nadýchla. Výborne. Zase tu nie je.

„Dobre. Ďakujem," povedala som a vydala sa do zasadačky. Počula som z nej hlasy.

„Nezdá sa vám, že je v poslednom čase, pani Yilmerin, zvláštna?"

„Čo tým myslíte, kolegyňa Natia?"

„No, zdá sa, že chod firmy nezvláda. Asi má osobné problémy. Nie je ani vydatá. Už má predsa tridsať. Videli ste ju niekedy v spoločnosti nejakého muža?"

„Myslím, že do toho, vás nič nie je kolegyňa," povedala som, keď som vošla. Natia zamrzla. Všetci sa okamžite postavili. Vykúzlila som pohŕdavý úsmev a venovala ho Natii. Tá žena mi, ale pije krv. Je strašne namyslená a ambiciózna. Myslí si, že raz sa stane spoločníčkou. O tom môže iba snívať. Radšej by som agentúru predala, než ju zverila jej.

„Dobré ráno," pozdravila som, obišla ich a sadla si za roh stola.

„Dobré ráno, pani Yilmerin," odpovedali a sadli si.

„Vitajte. Zvolala som vás, aby sme prebrali plány nabudúci rok. Tento mesiac bol pre nás veľmi ťažký, ale mám dobrú správu. Nová firma má záujem o urobenie reklamy u našej spoločnosti. Očakávam od vás usilovnú prácu, komunikáciu a do zajtra od vás očakávam aj návrhy. Nemáme veľa času," povedala som.

„Podpíšeme kontrakt aj s Bulgiho firmou?" opýtala sa Naz.

„Áno, Naz. Zajtra im pošlite upravenú zmluvu. Ak im bude vyhovovať, podpíšeme to," povedala som a usmiala sa na ňu.

„Dobre," povedala a naťukala to do počítača. Prikývla som.

„Dobre. To je všetko, môžete ísť. Stretneme sa až podpíšeme ten kontrakt," povedala som. Postavila som sa a vyšla von. Nadýchla som sa. Konečne čerstvý vzduch. Dnes už nič také dôležité nemám. Iba stretnutie so Savašom. Veľmi sa na neho teším, dlho sme sa nevideli.

Nasadla som do taxíka a smerovala som do firmy Baldargida.       

Autor: narninka22, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ask ve Ceza - 1. kapitola: