OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Chameleónka - 13. časť

18.04.2015 (11:00) • Trisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 861×

A máme tu sľúbenú druhú časť s názvom: Kulisy, kde sa budeme venovať hlavne vedľajším postavám (dočkala si sa vw :-) ;-)  ) A ďakujem Soletka, že stále čítaš a nájdeš si čas aj na komentík.

Som tu. Fajn a čo teraz? Nikdy som nemal denník, čiže neviem, čo za sračky tu mám dávať. Ak sa sem niekto naloguje, pomyslí si, prečo som si to tu vôbec vytvoril? 

Pre pravdu.  

Je mi na grc z toho,  ako ma každý volá chudák, úchyl a perverzák (hoci aj ja sa tak volám) a pri tom ani nevie, čo som zač. Každý ma len rýchlo odsúdi, strčí do škatule a nech sa pojebem, ak sa chcem vyhrabať von. 

Neznášam omáčky takže na rovinu. Milujem sex. Nepoznám nič lepšie ako zasunúť si ho do vlhkej kočky, ktorá mi potom vreští a vzdychá do ucha až mi praskajú bubienky. Jedna baba jeden deň, maximálne pár dní, najviac týždeň. 

Som chlap a nemám o ne núdzu. Pre štetky už dávno neplatí postávanie na rohu pri pajzloch a stovka, či polka na hodinu. Stačí mi vyjsť na ulicu, ísť na disku, či len tak do baru a slušného podotýkam, stále nájdem ochotnú babenku a potom záleží na motorike a chuti.

Rýchlovka na WC-ku, presun na byt...  Som sukničkár, slušne povedané. Ale viete vy čo, som mužská štetka. Lebo ak niečo fakt, fakt nenávidím je, že my, chlapi, keď si šukneme sme hrdinovia a baby obyčajné kurvičky. Postoj, čo mi vyhovuje, no nepáči sa mi. Povedzte však prečo by som ho mal vyvracať? Zmením tým niečo? Všetci by sa na mňa dívali ako na blázna.

A možno presne pre to, som využil tento denník. Netradičné, riskantné... vždy lepšie ako písanie si knižky so zámkou. Nie som ženština, či pojašená teenka. Preboha mám dvadsaťjeden, vlastný byt, robotu! Nebudem sa strápňovať debilníčkom.

Než ma začnete súdiť, vedzte, že tiež mám city. Potrebujem sa vyrozprávať, lebo aj ten najtvrdší chlap musí zo seba raz za čas čosi dostať.

Tak teda... Nebudem písať o celom svojom živote, keďže všetko bolo o tom istom a nebolo to ničím výnimočné. Prvý najdôležitejší moment bola mamina smrť pred dvoma rokmi. Udialo sa to pár týždňov po mojej devätnástke. Otec zdrhol za mladšou, keď som mal päť a odvtedy ma má dokonale v piči, takže som sám. Nesťažujem si. Je to obyčajný hajzlík, ktorý mláti každého, kto mu príde pod ruku ak nemá vychladené pivo. Jeho „žena“ je preňho handra, ktorá mu ochotne dá, iba pre prachy, ktorými by sa mohol pokojne zadrhnúť.

Slušný začiatok? Dojímavý? Pojebte sa! Nestojím o ľútosť! Za prvé neskoro; za druhé, nie som jediný, kto takto žil.  

Nie som spisovateľ. Žiadny básnik, ani romantik. Proste sa nudím a tak tu zabíjam čas s tým, že jedného dňa to možno zverejním. Je predsa demokracia a na nete sú aj otrasnejšie články nespomínajúc fotky a videá.  Aj tak mi je to jedno... Prečo? Haha!

Hral som poker s rakovinou a totálne ma prevalcovala. Lekári sa snažia zvrátiť skóre, no ja na to zvysoka seriem.  Pol roka, rok... Zbehne to rýchlo, tak prečo si neužiť? S toľkými povoľnými babami, ktoré sa mi sami núkajú? Stačí jeden úsmev, drink, máloktorá povie nie. Treba si len dávať pozor na vek. Štrnástky sa správajú ako dospelé a pri tom sú preafektované a blbé za tri. Nechcem vás urážať baby, nie všetky ste také. Ale kurva, kde ste sa podeli? Vy normálne? Človek vás aj pod kameňom hľadá a nič. Neostáva mi nič iné, len sa uspokojiť s nimi. Lacnými, nevyspelými kurvičkami. 

Jasné, že chlapi sú svine, nikdy som to nepoprel. Obe pohlavia klesli hlboko. Ja som klesol. No proste to neviem zmeniť. Občas mám tieto slabé (svetlé) chvíľky a zamýšľam sa nad životom. Nie preto, že by som mal, lebo som jednou nohou v hrobe. Proste mi to zíde na um a začnem to rozvíjať. Ale to je vážne raz za uhorský rok.

V komentároch pôsobím zvrhlo a že jediné, čo viem je nadávať. Priznávam, vtedy dávam svojej perverznosti zelenú a vo väčšine mi dôjdu slová a tak píšem prvé, čo mi napadne a keďže nie som spisovateľ, moja zásoba je obmedzená a nadávam. Mám narážky, lebo opakujem milujem sex, užívam si život a takmer nikdy nemám výčitky.

Horory a krváky... to je moje. Pomstiteľkine poviedky sú oboje. A erotické... kokos, tie dajú zabrať. Sú kruté a vášnivé. V posteli by to bola riadna dračica, tým som si istý. Fakticky by som ju chcel dostať... škoda, že ona nechce. Chystá sa stretko z blogu, možno ju presvedčím. Dúfam, že je pekná. Nechce sa mi veriť, že nie je. A hanblivá. To určite! Zaujímalo by ma, či tie poviedky s babami boli skutočné.... Dobre, prestávam. Malý kamoš brní ako najatý. Treba vypustiť paru...

Takže... Rád čítam. Mám slušnú zbierku kníh, mnohé kúpila mama, iné ja. Na nete som nikdy nečítal. Vlastne ani neviem, ako som sa dostal sem... Hm! Nespomínam si. Bolo to dávno, ešte pred celým cirkusom s chorobou. Či v nemocnici? Netuším. A je to jedno. Koho to zaujíma? Keď sa však nad tým zamyslím, väčšina dobrých vecí v mojom živote, prišla práve náhodne... a to je ďalší radikálny obrat v mojom živote, ktorý stojí za zmienku.

Nuž teda... Nikdy som nemal problém s babami. Som vysoký, chudý, rád športujem, chodím do posilky. Raz večer som bol v cudzom meste na východe. Šiel som pozrieť kamoša, mali sme ísť von, no dačo sa stalo a nemohol, tak som vybehol na cigaru a trocha medzi ľudí, obzrieť si tunajšie kočky.  Flákal som sa ani neviem kde, a potom som narazil na bar zastrčený v uličke. Sadol som si k baru a objednal pivo. Po pár minútach sa na stoličku vedľa zosunula maličká čiernovláska.

Barman sa jej prihovoril:„Zasa?“

„Šetri si kázne a nalej!“ prskla ako nahnevaná mačka.

Počastoval ju nesúhlasným pohľadom, no potom pokrčil plecami a nalial jej pohárik vodky, hneď k tomu pristavil kofolu. 

„Nechodí sem. Strácaš čas.“

Zagánila naňho a mlčala. Beznádejne zovrela pohárik a obrátila ho do seba. Striasla a zakašľala. Nemala veľa skúseností z alkoholom a nedivil som sa, že nechcela druhý pohárik.

„Zlý rozchod?“ prihovoril som sa.

Priklincovala ma najmodrejšími očami aké som kedy videl. Výrazné a chladné ako ľad. Oblial ma studený pot.

„Dosť.“ Vrátila sa ku kofole.

Zažmurkal som. Baba ma ešte nikdy neodbila. Každá si ma aspoň na sekundu prezrela. Ona mi venovala možno pol sekundy.

„Môžem zaplatiť ďalší ak chceš.“

„Zaberá to na každú priblblú šľapku? Asi áno, ale ja  ňou nie som a nemám náladu ak si si nevšimol!“ brechla a plne sa ku mne vytočila.

Štíhli driek, nôžky... prsia akurát. Pekná. Noštek dohora, plné pery, len keby ich nemala zovreté. Pri pohľade na obtiahnuté tielko a opálený výstrih kamoško vstáva. Nadýchol som sa. Sorry kámo, teraz nie. 

„Šľapka by predsa nečakala na bývalého,“ odvetil som a tiež sa vytočil.

Mal som obtiahnuté tričko a šortky, na ktoré každá  uznanlivo  dvíhala obočie a usmiala sa. Táto nepohla ani brvou. To ma urazilo a zarazilo. Prezrel som si ju s väčším záujmom a zaprisahal sa, že ju dostanem. Mám rád výzvy. Tie mi v posteli vydržia  viac než týždeň. Jednoducho si musím dokázať, že viem skrotiť každú. 

„Blahoželám, postreh storočia!“

„Nehovoril barman, že tento lokál už vypustil?“

„A ty si  expert na vzťahy?“ zasmiala sa pohŕdavo. „Radšej sa staraj o seba a mňa si nevšímaj.“

„To nepôjde kráska, pekné baby neignorujem.“

„Všetko je raz prvýkrát!“ Vyskočí a odtiahne sa na druhý koniec baru. S barmanom majú náruživú debatu. Ani jeden sa netvári nadšene.

„Chodí sem často?“ pýtam sa ho a pozorujem, ako mi čapuje ďalšiu rundu.

„Tú nezbalíš,“ povie rovno a znenazdajky sa usmeje.

„Prečo?“

„Je lesbička.“

Vyvalil som držku a poriadne som si ju prezrel. Kurva, to sa mi snáď sníva! Taká škoda! Avšak...

„Aj tak ju chcem!“ zakvílim.

Pozrie na mňa. „Daj jej pokoj mladý. Je to kamoška.“

„Čo ak bude chcieť?“ nadškrtnem a poškuľujem po jeho bicepsoch.

Vybuchne do smiechu. „Veľa šťastia!“

Šťastie to teda rozhodne bolo. Snažil som sa ako debil a vyzeralo to, že si užíva moje trápenie. Ešteže nie som z tých, čo sa tak ľahko vzdávajú. Napokon ma zachránila náhoda. Videl som trailer na Hobita jednotku a spýtal som sa jej, či nechce ísť so mnou. Nadšene súhlasila. Vydýchol som si. Začali sme sa baviť o filmoch. Ja som čítal aj knihy, ale ona nie je ten typ. Zmohla sa len na pár vydaní Eragona a Harryho Pottera, ďalšia jej srdcovka.

Cestou do kina sme trkotali o všetkom možnom. Dostali sme sa aj k téme, prečo je lesbička, ale tu ma zarazila tak rázne, že som sa neodvážil pokračovať.  Okrem tohto sme sa bavili o všetkom. Sám som bol prekvapený, aké to bolo ľahké a prirodzené. Neštítila sa ničoho a pri tom mala pevné zásady. Napríklad, že sa ešte nikdy neopila a nebola na diskotéke. Raz sa mi sťažovala na školský výlet. Šli... do Tatier? Tam niekde. Navrhol som jej jednoduchú výhovorku. Mama bola neurochirurgická lekárka a mal som zopár pečiatok doma. Navrhol som teda jej nech ide ku mne na týždeň.

Trvalo mi päť dní, kým som ju presvedčil. Kráska je extrémne tvrdohlavá. Mám pocit, že súhlasila len preto, lebo si bola istá svojou orientáciou. Podstatné však je, že odišla so mnou. Jej rodičia boli v robote, takže nebol žiadny problém sa vypariť. Nasadli sme do vlaku a o pár hodín  sme vchádzali do mňa.

Povodil som ju po celom meste. Vytancovali sme všetky parkety a musím uznať, že bolo príjemné mať vedľa seba niekoho, kto sa po dvoch hodinách nesťal pod obraz Boží. Stretli sme zopár mojich kamošov, no mal som ich na saláme. Užíval som si tie dni. Skoro som šťal z jej čierneho humoru a ako komentovala babenky okolo.

V posledný deň slnko pieklo a mne konečne opravili bazén. Blbli sme vo vode a ja som sa znova nadhodil obľúbenú tému. 
„Rajcoval ťa niekedy chlap?“ pýtam sa kým si sadá na okraj a kope a nohami.

Prevráti oči a ošpliecha ma. „Nie.“

„Nikdy? Tomu neverím!“

 „Bože, a čo je na vás chlapoch také zaujímavé?“ spýta sa napoly rozhorčene napoly pobavene. „Vták. No to je mi výhra! Dvadsať - tridsať centimetrov ku meter osemdesiat je bieda!“

Prižmúrim oči a zavrčím. Stiahnem si plavky a vyleziem z bazéna. Stojím pred ňou nahý. Napínam bicepsy a pózujem. Zasmeje sa zakryje si výhľad nadol.

„No tak, vôbec ťa to netankuje?“ neverím.

Nakloní hlavu na bok a povzdychne si. Dá dole ruku a nevzrušene sa mrkne.

„Nič. Spokojný?“

„Nie!“ Kráčam k nej neobťažujúc sa obliecť. „Nikdy si nerozmýšľala aké je mať vnútri viac než len prsty? Neviem či užívaš vibrátor...“

„Si nechutný!“ skočí mi do reči a tvári sa, že tykuje.

„Dobre, prsty. To ti stačí? Nechceš vedieť aké to je byť úplne plná?“

Otvorí ústa a zas ich zavrie. Víťazoslávne sa usmejem.

„Pozri...“ vzdychne. „Milujem ju. Stále a navždy...“

„Sex nie je len o láske,“ namietam.

„Viem, no nemám potrebu...“ začervená sa pod mojím nadvihnutým obočím a pohľadom: Toto ti nežeriem. „Dobre,  mám, ale... nie s chalanom.“

Dlho je ticho.

„Fakt to nechceš skúsiť?“ žobroním. Kriste, ja už neviem čo so sebou. Pozriem na jej krivky a hneď som v pozore.

Rozosmeje sa plné hrdlo. „Sľubujem, že ak zmením názor, budeš prvý komu zavolám. Platí?“

Večer som nemohol spať.  Napriek oknu dokorán a boxerkám mi bolo dusno. Šiel som si do kuchyne po studenú vodu. Prechádzal som okolo jej izby, keď som začul tichý vzdych. Myslel som, že sa mi to zdalo. Keď sa to zopakovalo zvedavo som nakukol do izby. Ležala na boku chrbtom ku mne a slastne mraučala. Okamžite mi vstal. Chvíľu som otáľal, ale po obzvlášť šťavnatom vzdychu som sa neovládol.

Tichučko som vošiel. Pobozkal som jej šiju, pohladil rameno. Čakal som, že sa odtiahne. Bol som si tým istý. Šokovalo ma teda, keď sprudka vydýchla a zachvela sa. Vzrušene, zvedavo som pokračoval.  Milimeter po milimetri som jej kĺzal prstami po krku a hrudi. Nechával som jej čas, pretože ak sa raz rozbehnem, niet cesty späť. Mrzelo by ma, keby som pri nej urobil nesprávny krok.  Nechala ma a ja som to rýchlo využil.

Nedočkavo som zamieril do výstrihu na vztýčené bradavky. Jemne som ich pohládzal, stískal a neustále ju bozkával po sánke, ušku a spánku. Keď už som mal istotu, že sa neodtiahne,  obrátil som ju a s pôžitkom sa jej vrhol na pery.

Bozkávala dravo a vášnivo. Chutila po čokoláde a môj jazyk si náruživo prebil cestu do jej úst. Objala mi boky nohami, načo som si  ju pritiahol. Roztrhol som tenučké tielko, s čipkou na ramienkach, kým mi zaryla nechty do kože.  Sykol som. Štípalo to.

Prevalila ma, ja ju a takto sme sa váľali po celej posteli, pevne sa držiac. Privalil som ju a zovrel jej ruky  hore. Hrýzol som jej krk, bozkami sa posúval stále nižšie.  Oblizoval som a jemne hryzkal ružovkasté bradavky, temer biele v mesačnom svetle. Prerývane dýchala a nádherne ochkala.

Stískal som pevné brucho a nepokojným jazykom sa dostával do hlbín jej tela a dal si dole boxerky. Strhol som jej čierne nohavičky a vracal sa späť. Bola úžasne mokrá. S pocitom, že dlhšie nevydržím som do nej prudko vnikol. Slastný výkrik zanikol v mojich perách. Začal som sa hýbať a každý zvuk ma bičoval do nepríčetnosti.  

„Tak čo, lepšie než prsty?“ šepol som zadýchane.  

Zaprela sa do mňa a sadla mi do lona, pričom oči ani raz neotvorila.  

„Toto ťa bude mrzieť!“ zasyčala.

Bol to najlepšia noc v mojom živote. Mal som fúru báb, Kráska ich však všetky tromfla. Kamoša som  mal ešte dva dni potom uboleného. Nedivím sa. Šli sme bez prestávky dokým nezačalo svitať. V živote som nebol taký zničený. Netuším, kedy som zaspal, ale keď som sa zobudil, bola preč aj so všetkými vecami. Na vankúši bol odkaz s jediným riadkom: Aj tak sa nič nezmenilo, hoci to bolo fajn.

Mama sa na ňu pýtala a až vtedy mi doplo, že ani netuším aké ma priezvisko, kde vlastne býva, okrem mesta, a že na ňu nemám žiaden kontakt, a že som o nej vlastne ani nič nevedel. A teraz, na konci, si uvedomujem, že so žiadnou holkou mi nikdy nebolo lepšie. Za tie tri týždne naplnila môj život viac ako hocikto iný za celých dvadsať rokov.

Nuž... toto je môj príbeh. Aspoň to najdôležitejšie z neho. Za tie dva roky som nerobil nič iné, iba ju hľadal, súložil a hľadal. Užívam si život a tajne dúfam, že znova zažijem ten pocit. Som sukničkár, som perverzák, idiot a čoskoro skapem.

Horko ťažko sa zmierujem s tým, že už ju nenájdem. Ak by som ju našiel, toto je pre ňu. Celý tento príspevok. Možno pošlem mail Chameleónke, aby to potom odtajnila. Nechcem, aby to čítal niekto iný.

Preorientoval som sa na iný cieľ. Pomstiteľka. Jej poviedky mi víria v hlave. Moja posledná výzva, nedobytná pevnosť. Napíšem jej na mail, či nechce ísť aspoň na kávu.

Odpoveď:  Ach, jo. Ty asi nepoznáš slovo nie, čo? Tak dobre. Jedna káva, ty otrava, ale IBA káva! :-P :-D :-D

Zaboxoval som do vzduchu. Ďalšia výzva zlomená. Aspoň spolovice.

Ako ťa spoznám? Kde sa stretneme? Môžem prísť za tebou do Prešova.

Na vlakovej stanici a závisí od teba, ako budeš stíhať. Budem mať rifľové kraťasy, čierne tielko a mám dlhé čierne vlasy.

Nechceš pridať konkrétny detail? Takých báb tam môže byť veľa.

Iba jedna bude mať tetovanie na celej pravej ruke ;-) .

Kerka??? Jeej! Dobre, ja budem mať čierno-zelené neónové tenisky a... čiernu gitaru.

Okej.

Autor: Trisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Chameleónka - 13. časť: