OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Cut-throat 24. kapitola

24.07.2016 (13:00) • MillieFarglot • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 914×

24. kapitola - Záchrana

Grayson začal padať k zemi. Výraz na jeho tvári sa zmenil, teraz ho preťala bolesť. Pred tým, ako dopadol na zem, sa zmenil na prach.

Okamžite som sa postavila z postele, takmer som sa pri tom zrútila na zem. Zatočila sa mi hlava a nemohla som uveriť vlastným očiam. Prekvapene som vydýchla.

Chvela som sa a ak by ma Oliver ne zachytil, asi by som padla na zem. Spoznala som ho len podľa jeho vône. Objal ma zozadu okolo pása a pritisol k sebe. Rana na krku ma príšerne štípala. Nič som nevidela, pretože sa mi z očí nezastaviteľne rinuli slzy.

Triasla som sa a počula vlastné vzlyky. Chcela som, nech tá bolesť prejde. Cítila som sa príšerne, moje telo ma nepočúvalo. Dýchanie sa pre mňa stalo bolestivé.

Oliver ma chytil za zápästie a obraz predo mnou sa zmenil. Už som viac nevidela prach na zemi, ktorý znamenal náš úspešný plán.

Richard si vložil slúchadlo do ucha a takmer skolaboval, keď zbadal Olivera, ktorý prešiel popri ňom. Ten si z toho nerobil nič, dokonca mu nevenoval žiadnu pozornosť. Richard ju upútal až po zavrčaní.

„Nemáš tu čo robiť. Zmizni odtiaľto, kým je ešte svetlo!“

Oliver nadvihol obočie a zaškeril sa naňho. „Ani náhodou.“

„Taká bola dohoda.“

Zdvihol ruku, aby ho umlčal. „Nie, to som povedal Nine, aby bola rada. Celý čas budem niekde pri vás. Fakt si myslíš, že by som odišiel?“ opýtal sa ho.

„Samozrejme... že nie. Ale ak sa ti niečo stane, budeš mať za to plnú zodpovednosť. A v jej očiach budeš klamár.“

„Ak sa niečo stane, pravdepodobne nebudem žiť a nebude ma to trápiť.“ Oslnil ho žiarivým úsmevom, čím vzal Richardovi reč. Len mu vtisol do rúk zbraň a rezignovane si povzdychol.

„Aký je plán?“ opýtal sa.

„Pre teba?“ Oliver prikývol. „Držať sa vzadu a ďaleko od všetkých.“

„Ale no tak. Myslím to vážne.“

„Aj ja.“ Pretočil očami. „Ideme podľa pôvodného plánu. Adele, Paul, Morris a Felix tu zostávajú. Vraj prídu aj lovci, zrejme Sonia a spol. Ja, Adam, Emily a všetci ostatní pôjdeme do okolia. Rozdelíme sa.“

Oliver stisol pery do jednej linky a zamračil sa. „To neznie dobre. To tu chceš vážne nechať Ninu len s nimi?“

„Pozri, nebol to môj nápad. Grayson verí Morrisovi. Ten zas nevidel a nepozná tých ostatných.“

Znášal to ťažko, no ak sa skutočne nechcel nechať zabiť, mal by byť rád, že aspoň niekto vymyslel zatiaľ dobrý nápad.

Ihneď po zotmení sa všetci vybrali do lesa. Mali informácie o tom, že Grayson cestoval už počas svetla v špeciálne upravenom aute, preto sa z budovy pratali čo najskôr. Richard neustále kontroloval Ninu cez slúchadlo a mikrofón, ktorý bol pripevnený na jej tričku. Všetci boli príšerne nervózni a napätie vo vzduchu sa dalo doslova krájať.

Adam si vzal na starosti Olivera, aby neurobil nejakú blbosť, ktorá by ho mohla ohroziť. A aj Ninu. Sadli si k stromu, dostatočne ďaleko od domu, no zároveň dosť blízko na to, aby mali prehľad o tom, kto k ním zavíta.

„Ouh,“ vydal zo seba Adam znechutene. Zvraštil čelo a pozeral sa na Olivera, ako si doprial dúšok kávy. Prekvapene sa otočil a spýtavo sa naňho pozrel.

„Je to len káva,“ upozornil ho.

„Aj tak. Ako som upírom, neznášam tú vôňu.“

Zasmial sa a naklonil dozadu. „Nie si tehotný? To by všetko vysvetľovalo.“

Adam urobil grimasu. Potom sa pozrel niekde za Olivera a jeho výraz sa okamžite zmenil. Oliver zatajil dych. Okrem svojho srdca počul, ako sa po štrkovej príjazdovej ceste blíži auto. Jedno, aspoň sa mu zdalo. Otočil sa za zvukom.

Keď auto zastalo, vzdychol. Pochytil ho obrovský strach z toho, čo by sa stalo, ak by plán nevyšiel. Nevedel, čo by inak robil. Mal iba jediný cieľ – aby mu nikdy nikto nediktoval, ako má žiť, podľa čoho a aké sú kritéria na to, aby prežil v tomto svete. A práve osoby, ktoré vystúpili z auta, boli tie, ktorých sa plánoval zbaviť.

Ako prvé si všimol Graysona. Dal by všetko za to, aby teraz namieril zbraňou na jeho hlavu a odstrelil ho. Rovnako aj upíra vedľa neho. Ten mohol za nezmyselné zákony, kvôli ktorým bol teraz v sračkách. Obaja boli zodpovedný za smrť jeho brata. Ten fakt spôsoboval nárast hnevu.

Keď mu Adam položil ruku na rameno, aby sa upokojil, takmer vyletel z kože.

„Sú štyria. Nerob neunáhlené rozhodnutia. Je nás viac, tak nech to aj tak zostane.“

Otočil sa k nemu, takmer červený od hnevu. Bol kúsok od toho, aby mu dal jednu do držky. Vedel, čo musí urobiť, nemusel mu hovoriť nič. „Nina je tam sama. O chvíľu bude určite s ním. Osamote! Mám ti pripomínať, že tvoja drahá je tam tiež?“

Vedel, že tým zaťal do živého. Adele miloval, určite by nikdy nedopustil, aby sa jej niečo stalo. Preto ním pri jeho slovách trhlo a zhlboka sa nadýchol.

„To je niečo iné.“

Oliver sa nervózne zasmial. „Áno?“

Prikývol. „Adele je upír. Nina je polovičný, otrávený upír, ktorý je na sedatívach a teraz na sto percent spí. Takže sa viac bojím o Ninu než o Adele, ktorá sa o seba dokáže postarať.“

Oliver podráždene zavrčal a jeho päsť vrazila Adamovi do sánky. Príšerne ho zaboleli všetky kosti v ruke, no aspoň mal dobrý pocit.

„Ešte raz naznačíš, že je Nina slabá, vrazím ti medenú dýku do srdca. Rozumel si?“ opýtal sa ho a Adam len zdvihol ruky v obrannom geste.

„Pokoj. Prepáč, ale je to pravda. Teraz sa vzchop, ideme za Richardom, keďže technika zlyhala.“ Zamával mu pred nosom telefónom s čiernym displayom. Druhou rukou si pošúchal miesto, kde ho Oliver udrel.

Neodpovedal, len kývol hlavou na súhlas. Ešte stále bol vytočený, že Ninu bol schopný označiť ako slabú. Obetovala sa zaňho dobrovoľne a nemusela by to robiť. Adam bol tiež do toho zapletený, Grayson po ňom šiel.  Mal jej byť vďačný.

Mal čo robiť, aby sa pomedzi myšlienky na útek za Ninou sústredil na cestu pod jeho nohami. Boli v tmavom lese, kde poriadne nevidel, kam stúpa. Zrak nemal najhorší, no Adam bol na tom oveľa lepšie.

Zápasil s nutkaním otočiť sa a utekať späť k vchodovým dverám. Vedel, kde sa Nina nachádza. Mohol by byť pri nej do niekoľkých sekúnd. Mal potrebu ju ochraňovať a veľmi mu na nej záležalo. Predstava, že by čelil Graysonovi sám s ňou, mu spôsobila takmer infarkt.

„Pohni zadkom,“ šepol Adam, keďže výrazne zaostával. Nechápal, ako môže byť on taký pokojný. Jeho srdce už nebilo, no pochyboval o tom, že by nemal ani žiadne city. Musel niečo cítiť. Ako mohol potlačiť strach o milovanú osobu?

Oliver zostal s Richardom nakoniec sám. Adam s Felixom a Emily šli na obhliadku, aby ich neprekvapila nečakaná návšteva. Chcel ísť s nimi, no bol si vedomý toho, že by nepočul to, čo oni. Cítil sa preto menejcenný.

Richard mu podal slúchadlo.

„Dúfam, že už budeš pokojný,“ dodal. Neváhal ani chvíľu a okamžite si ho vložil do ucha, aby skontroloval Ninu. Bol mu za to vďačný a skutočne ho to trochu upokojilo. Hlavne to, keď počul jej pravidelný dych. To znamenalo, že spala a Grayson tam zatiaľ hádam nebol.

Vydýchol od úľavy a k Rickymu šepol slová vďaky.

„Grayson je už pri nej.“ To hovoriť nemal. Oliver sa narovnal a trhane nadýchol. Hrdlo mal stiahnuté a nasucho prehltol. Jeho tep sa okamžite zrýchlil. „Ak by jej chcel ublížiť, už by to urobil. Tak pokoj. Záleží mu na nej, určite ju nechce zabiť.“

Oliver sa od neho odvrátil. Už ho vytáčalo to, ako mu všetci hovorili, ako sa má upokojiť. To nemohol. Ak by bol pokojný, to by znamenalo, že mu nič nežerie nervy. A to nebola pravda.

Nervózne prenášal váhu z jednej nohy na druhú. Počúval, čo sa deje u Niny. Sústredil sa len na jej pravidelný dych. Po chvíli začal chodiť hore-dolu pomedzi stromy. Periférnym videním si všimol, že to Richarda vytáča, no nezastavil ho. Len si vzdychol a nechal ho tak. A dobre spravil. Oliver nechcel udrieť aj jeho.

Niekoľko minút sa nič nedialo. Okrem toho, že sa zastavilo trio z obhliadky, aby ich oboznámili, že zrejme prišli len tí, ktorí vstúpili do budovy. Oliver počul aj rozhovor na jeho osobu medzi Adamom a Richardom o tom, že ho mali z tohto vynechať.

„Jeden kus pri darcoch, druhý kontroluje budovu,“ prečítala nahlas Emily správu na mobile.

Oliver spozornel, keď sa Ninine pravidelné nádychy a výdychy zmenili. Započul šuchot a potom zvuk ako keď sa niekto napije.

Bolial ho studený pot a mal pocit, že každú chvíľu sa zrúti. Nina bola hore a ešte si nemohla všimnúť Graysona. Dych sa mu zrýchlil a oprel sa o strom. Rukou si pretrel tvár.

„Zobudila sa,“ oboznámil zvyšok, keďže sa všetci naňho pozerali so zvedavosťou.

„S Felixom pôjdeme k budove a rozdelíme sa. Vy sa môžete presunúť bližšie. Ak plán bude fungovať a Grayson sa z nej napije, oslabí ho to takmer hneď. To bude skvelý moment prekvapenia.“

„Ak sa niečo bude diať a budeme bližšie, môžeme ľahšie a rýchlejšie komunikovať. Je ich máličko, to zvládneme.“

Všetci takmer naraz prikývli na súhlas, len Oliver bol veľmi sústredený na to, čo sa deje na opačnom konci jeho spojenia s Ninou.

Jej dych sa zastavil, potom prekvapene vydýchla a mohol započuť jej srdce. Ak by bol veriaci, práve teraz by sa prežehnal a dúfal, nech všetko dopadne podľa plánu. Hlavne veril v to, že Grayson sa z nej bude chcieť napiť.

„Prečo si nikdy nedáš povedať, Nina? Keby si neutekala, nestalo by sa ti nič.“

„Nie je to moja vina, kde som sa dostala,“ odsekla.Samozrejme, že nebola. Keby ten debil nechcel od nej nemožné veci a dodržal slovo, všetko by bolo v poriadku.

„Vždy som pre teba chcel to najlepšie. Nemôžem za to, ako to dopadlo.“

„Prosím?“ neveriacky sa spýtala.

„Nebudem sa opakovať. Všetko som ti povedal pred pohrebom. Chcel som ťa pre seba. Bol som rok bez teba, Nina. Celý ten čas som bojoval s nutkaním ťa navštíviť a prezradiť sa. Ani si nevieš predstaviť, čo to pre mňa bolo...“ Oliver vypleštil oči. Nemohol veriť vlastným ušiam. Toto Grayson proste nepovedal. Stará a otrepaná pesnička...

„Čo to bolo pre teba? Zamyslel si sa niekedy nad tým, čo všetko som musela prežiť ja? Čomu si ma vystavil, odkedy som zistila, že nie si až tak mŕtvy?!“

„Nechcem sa s tebou rozprávať o minulosti.“

„Takí, ako si ty, nemajú v našej spoločnosti žiaľ žiadne miesto. Sľúbil som ti, že ťa ochránim. Mala si prísť na Centrálu. To je jediné miesto, kde by som to mohol urobiť. Všade inde by si bola v nebezpečí.“

„Ideme tam, Richard. Okamžite! Toto nedopadne dobre!“ takmer vykríkol. Richard bol po jeho pravej strane a naklonený k nemu, aby tiež počul zvuky zo slúchadla.

„Ešte počkaj.“

Oliver sa pozrel naňho, aby sa uistil, že to myslí vážne, pretože toto bol iba ak nejaký hlúpy vtip. Mal problém obstáť na jednom mieste. Stále sa pozeral na budovu. Ninu mal tak blízko a zároveň ďaleko.

„Sonia ma bola varovať, že ma chceš zabiť. Aj Olivera. Čo iné mi zostávalo?“ Provokovanie jeho osobou sa mu nezdal ako najlepší nápad na to, aby ho donútila sa z nej napiť. Skôr by to bolo na zabitie zo žiarlivosti.

„Takže Sonia ti povedala toto. Netuším, odkiaľ to vzala, no nie je to pravda. Ako som povedal, chcel som ťa mať na Centrále, kde by si bola v bezpečí. To sa ale netýkalo toho tvojho drzého nápadníka. Preto som ťa sledoval a čakal, kedy dostaneš rozum. Očividne k tomu budeš potrebovať trochu pomôcť. A čo bude s tým tvojím polovičným objavom... Nechajme sa prekvapiť. Tentokrát to už možno vyjde.“

„Nehrozí. Nina je síce na práškoch, ale kaleráby jej do hlavy tlačiť nebude. Určite tomu neverí.“ Oliverom lomcovala zlosť. Nepáčila sa mu ani len predstava, že tam je Nina s ním sama. No teraz musel čeliť realite, kde sa to stalo skutočnosťou.

„Čo, Nina? Stratila si reč? To mám na teba až taký vplyv?“ zasmial sa. „Alebo to je tými liekmi od bolesti, čo si užila? Po tom páde, čo mi ukázal Morris, sa divím, že si celá. Poriadne si si udrela hlavu, mala by si oddychovať. Keď sa zotmie, ideme na Centrálu. Už mi viac neutečieš.“ 

Chvíˇôu bolo ticho a okrem splašeného srdca svojej milej nepočul nič.

 „Hmmm, chutné.“

„Čo to bolo, dopekla? Čo to urobil?“ opýtal sa Richard a Oliver mykol plecom. Určite to neznelo ako uhryznutie. Ako mohol ochutnať jej krv, keď ju neuhryzol? Čo jej urobil? Oliver myslel na všetko, čo jej mohol urobiť.

„Kam si myslíš, že si sa vybrala?“

Počul, ako prestala dýchať a potom zalapala po vzduchu. Dopadla na posteľ.

 „Nikto, kto by ťa mohol zachrániť, tu nie je. To ťa ubezpečujem.“ Keby tak vedel, ako sa mýli.

Bol príliš blízko pri nej, pretože započuj aj jeho dych. Zatvoril oči a sústredil sa na zvuky. Stále počul šuchotanie, dva dychy a Ninine srdce, ktoré bilo ako o život.

Trvalo mu dlhšie, než si uvedomil, čo ide urobiť. Zistil to až vo chvíli, keď si priradil zvuk k činnosti. Oblial ho studený pot a od zlosti takmer nevidel.

„To nespravil!“ vykríkol a od zlosti menil farby tváre. Bolo mu nepríjemne aj za Ninu. Nikto mu ju nebude bozkávať! Už vôbec nie Grayson!

Oliver sa bez varovania rozbehol smerom k zadnému východu. Richard sa ho pokúsil zastaviť tým, že zo chytil rukou za predlaktie, no veľmi ľahko sa mu zo zovretia vytrhol a pokračoval ďalej. Cestou nenarazil na nikoho. Nezaujímal sa o to, kde je Adam a Felix. Pred očami mal len jednu jedinú osobu.

Chcel si ju privinúť k sebe, pohladiť po vlasoch a šepkať, že všetko bude v poriadku a ako veľmi ju miluje. Neprežil by to, ak by mu ju Grayson zabil. Nikdy jej nepovedal, čo preňho znamená. A že ju miluje. Nenabral dosť odvahy na to, aby sa s tým priznal.

Teraz hrozilo, že už nikdy nebude mať príležitosť to napraviť. Chcel urobiť všetko pre to, aby sa tak nestalo.

V mysli sa mu vynárali rôzne scenáre, ako to môže dopadnúť. Musel pokrútiť hlavou, aby tie obrazy dostal z hlavy. Všetko končilo tým najhorším koncom.

Pomyslel si, že by bolo lepšie, ak by umrel on a nie Nina.

„Hra sa pre teba  skončila.“ Vedel, že teraz ju už bozkávať viac nebude. Nasledovalo pitie krvi, čo Nina docielila. Spomenul si na vyhrážky smrťou. Zachvel sa a žalúdok mu urobil akrobatický kúsok.

Oliverom prešla ďalšia vlna hnevu. Slúchadlo z ucha vyložil a hodil na zem. Rozbehol sa po schodoch a bolo mu úprimne jedno, či sa ho niekto pokúsi zastaviť. Nikto by nemal ani najmenšiu šancu.

Pevne držal v ruke nabitú zbraň, pripravený kedykoľvek vystreliť a zabiť každého, kto sa mu pokúsi vojsť do cesty. Pred dverami izby, kde sa nachádzali,  sa ocitol veľmi rýchlo. Za sebou počul kroky, no neobzeral sa, aby zistil, kto ho prenasleduje a otvoril dvere.

Zabije ho, ten bastard zomrie jeho rukou. Za všetko, čo Nine urobil.

Pred očami sa mi opäť zjavila kôpka prachu. Zalapala som po vzduchu.

Návrat do reality bol ako facka.

Rukami som sa držala za hrdlo a hľadela pred seba. Rana na krku ma ešte stále príšerne štípala a krvácala. Cítila som, ako mi po dlaniach a medzi prstami tečie teplá a lepkavá tekutina. Celá som sa chvela. Ruky som dala od rany na chvíľu preč, aby som sa na ne pozrela. Triasli sa mi a celé boli od krvi. Z hrdla sa mi predral tichý vzlyk. Bolo to príliš veľa krvi a mne pri tom pohľade zovrelo žalúdok.

Oprela som sa o stenu. Celý svet sa so mnou príšerne točil. Mala som pocit, akoby zrazu v miestnosti nebolo dostatok vzduchu na to, aby som sa mohla nadýchnuť. Neviditeľná ruka stláčala moje hrdlo. Kyslík sa mi nedostával do pľúc.

Počas Oliverovej spomienky som nevnímala nič. Bolo to, akoby ju zrýchlil. Mala som pocit, že trvala nanajvýš niekoľko sekúnd.

Všetko, čo som videla, začalo černieť a ja som stratila rovnováhu, neudržala som sa na nohách a zosunula sa na zem. Hlasy sa miešali jeden cez druhý. Jediné, po čom som túžila, bolo sa opäť nadýchnuť.

Cítila som, ako mi bije srdce. Bol to pomalý a pravidelný tlkot. Keď som sa naň sústredila, oči sa mi zatvorili. Temnota, ktorá ma obklopila, bola pre mňa oslobodzujúca.

Nezastaviteľne sa blížime ku koncu.

Ďalšia kapitolka bude posledná, o niečo kratšia ako predchádzajúce.

Autor: MillieFarglot (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Cut-throat 24. kapitola: