Ďaleko od domova 10. • OurStories.cz ~ naše povídky

Návrat do detských čias. :)

27.02.2017 (10:00) • MillieFarglot • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 436×

Ellie netušila, ako sa Margo podarilo vytratiť z izby bez toho, aby ju zobudila. Jej posteľ sa jej zdala o niečo mäkšia než iné dni, nechcela z nej vyjsť ani za nič. Konečne v nej mohla ležať dlhšie než ktorékoľvek dni.

Až detský hlások a Danielove rozprávanie ju prebudili dostatočne na to, aby z nej vyliezla.

Bola tak zvedavá na Matta. No oveľa radšej by chcela vidieť tých nezodpovedných rodičov, ktorí naňho nemajú čas. Nedokázala pochopiť, ako môžu takto vychovávať svoje dieťa.

Celý deň jej prebehol rýchlo. Netušila, ako sa jej podarilo spať takmer až do obeda. Keď ju zbadal Matt, okamžite utekal k Danielovi. Chvíľu bol hanblivý, no po pár minútach si na ňu zvykol a predvádzal sa ako každé malé dieťa. Kým chystala obed, chodil za ňou s každou hračkou alebo vecou, čo našiel.

Keď sa najedli, zašli do detského domova. Matt sa každú chvíľu pýtal na všetko okolo neho a Daniel mal čo robiť, aby ho udržal pri sebe. Prišiel jej ako veľmi rozumné dieťa.

Cestou sa zastavili v papiernictve, aby kúpili farby a papiere. Ellie vymyslela plán, ako zabaviť deti. Vyrezala z malých zemiakov rôzne pečiatky. Mala skúsenosť, že to Eliasa dokázalo zabaviť na dosť dlhú dobu.

Vytlačila temperové farby na plastový podnos a rozdelila pečiatky medzi Eliasa a Matta, aby mali obe deti rovnaký počet a rovnaké motívy. Posadila sa k bratovi na drevenú lavičku. Rozložili sa vonku na okraji záhrady, ktorá patrila k domovu. Chcela využiť pekné počasie na to, aby na čerstvom vzduchu strávili aspoň chvíľu.

Počasie sa tu menilo veľmi rýchlo, no tieto dni hlásilo ešte pekne. Nasledujúci týždeň sa malo všetko zmeniť a babie leto malo skončiť. Nemala rada jeseň.

Deti sa okamžite pustili do pečiatkovania. Daniel ochotne pomáhal Mattovi. Keby ich nepoznala, myslela by si, že je to otec so synom. Zdieľali nejaké podobné črty, no to bolo spôsobené len tým, že pochádzali z jednej rodiny. Matt sa k nemu otáčal každú chvíľu, aby mu pomohol, keď mu niečo nešlo, alebo nedočiahol k farbe, ktorú potreboval. No taktiež jej veľmi pripomínal niekoho, na koho si nemohla spomenúť. Páčilo sa jej, ako sa Daniel venoval deťom. To bola vec, ktorá jej na Jessem chýbala.

Eliasovi označila hviezdičkami celý kraj papieru, za čo jej tak trochu vynadal. Vzala si preto čistý papier a začala kresliť prstami. Nerobila to už dlhú dobu. Nemala žiadnu konkrétnu predstavu, len miešala farby, až z toho vzniklo chaotické abstraktné dielo. Mala od farby obe ruky.

„Pôsobivé,“ poznamenal a snažil sa nesmiať, čo mu vlastne vôbec nešlo. Netvrdila, že to, čo vytvorila, bolo umelecké dielo, no aj tak sa ho rozhodla potrestať.

Postavila sa a rukou mu prešla po líci. Daniel si uvedomil rýchlo, čo sa snaží urobiť, preto sa odtiahol, no aj tak sa dotkla jeho pokožky a zanechala tam farebné pásiky. Zostala stáť a pozerala sa na jeho reakciu. Najskôr sa jej zdalo, že začne po nej ziapať, čo si to dovoľuje, potom sa snažil tváriť vážne, no cukali mu kútiky úst. To už Ellie nevydržala a začala sa nahlas smiať.

Zabudla na fakt, že bol od nej o dosť vyšší, takže sa v priebehu niekoľkých sekúnd dočkala odplaty. Cítila farbu na nose, čo ju šteklilo a spôsobilo ešte väčší záchvat smiechu.

„Tak tebe to je vtipné?“

Videla, ako sa Danielove prsty znovu dotkli modrej farby. Okamžite sa na krok vzdialila od stola a pohla do strany za Eliasa. Nepočítala s tým, že tú vzdialenosť medzi nimi prekoná tak rýchlo. Jednou rukou, a dúfala, že ju nemal od farby, ju objal okolo pása, aby mu neušla a druhou jej prešiel po tvári. Nedala sa a urobila to isté. Keďže mala obe ruky voľné a farebné, priložila mu dlane na líca.

Smiala sa tak, až ju bolelo brucho. Nevedela si predstaviť, ako musí vyzerať. Mala zatvorené oči. Netrápilo ju absolútne nič a na malý moment sa cítila naozaj bezstarostne, takmer kričala, keď jej rozmazával farbu po čele a lícach.

Hruďou bola pritlačená k nemu a snažila sa odvrátiť, no nemohla, keďže tiež držala jeho tvár vo svojich rukách. Obaja sa smiali. Ellie mala pocit, že jej od smiechu pôjdu slzy.

Otvorila oči a dúfala, že tiež neskončia zafarbené namodro. Musela vyzerať ako nejaký mimozemšťan. Pred sebou zbadala Daniela, ktorý mal tvár len kúsok od nej. Usmieval sa ako slniečko a jeho tvár pripomínala dúhu.

„Ak toto začnú robiť aj deti, tak z toho bude problém.“

„Ty si začal,“ obvinila ho a zaškerila sa.

„Prosím?“ opýtal sa a nahol, takže sa ich nosy takmer dotýkali. Pod dlaňami cítila teplo jeho pokožky a jemné strnisko. Ellie pri pohľade do jeho tmavohnedých očí takmer nedýchala. Bolo v nich niečo zaujímavé, čo ešte u nikoho nevidela. Okolo zreničky mal akoby zlaté iskričky, ktoré sa miešali s čiernou farbou. Bolo to zvláštne a nádherné. Netušila ako dlho sa mu pozerala do očí, no vedela, že by to mohla robiť aj celý deň. Dokonca aj v jeho prítomnosti a takejto blízkosti sa cítila výborne. No to nebolo správne.

Určite nie.

Z myšlienok ju vytiahlo tiché zasmiatie, Daniel sa odsunul a brnkol jej prstom po nose. Odtiahla sa od neho, srdce jej bilo akoby práve vybehla po schodoch na siedme poschodie a cítila, že jej horlia líca.

Pozrela sa na deti, ktoré na nich nechápavo hľadeli. Určite mali viac rozumu ako oni, mali zababrané maximálne ruky.

Nerada nechávala Eliasa v domove, no aspoň vedela, že sa mu nestane nič a bude oňho dobre postarané. Hoci by bola rada, ak by si ho mohla vziať odtiaľ aspoň na víkend, keď s ním nemôže stráviť každú voľnú chvíľu.

Matt bol taký unavený, že zaspal Danielovi na rukách a ten ho tak uložil do svojej postele, len mu zložil bundu a topánky. Ani sa mu nečudovala, s Eliasom si rozumeli dobre. Na záhrade takmer neustále behali, hrali sa a občas si robili zle.

Ellie sa cítila rovnako. Zašla do sprchy a potom rovno do postele.

Nasledujúce dni sa vliekli až príšerne pomaly. Daniel ju naučil používať telefón, takže chodievala k Eliasovi či Eddiemu sama a často aj zo školy. Jej opatrovateľka jej nebola stále v pätách. Často sa rozprávali, keď Daniel prišiel z práce, alebo keď sa stretli v obývačke či kuchyni. Vždy sa jej pýtal, ako bolo v škole, čo robila a čo plánuje. Nebolo to kvôli tomu, aby ju kontroloval, ale aby sa uistil, že bude vždy vedieť, kde sa nachádza pre prípad, žeby sa niečo stalo. Chápala to a nerobilo jej to žiadny problém. Daniel bol pre ňu momentálne ako náhrada rodiča.

No stále ho vnímala úplne inak. Bolo v ňom niečo, čo ju k nemu priťahovalo.

Počasie sa zhoršilo, presne ako hlásili. Margo ju preto opäť vytiahla na menšie nákupy.

„Ver mi, že tento kabát potrebuješ,“ zahlásila a takmer jej hodila do rúk ťažký kus oblečenia.

„Margaret, kroť sa,“ okríkla ju a bolo jej jedno, že ju bolo počuť na celý obchod. Na kope už mala niekoľko tričiek s dlhým rukávom, nohavice, sveter a teraz sa ju snažila nahovoriť na kabát. Keď zbadala cenovku, takmer odpadla. „Toto teda nie.“

„Ver mi, že i bude sedieť ako riť na šerbeľ,“ zasmiala sa.

Podišla pred zrkadlo a obliekla si ho hlavne kvôli nej, aby sa s ňou nehádala. V duchu dúfala, aby jej nebol dobrý, nemohla predsa chcieť, aby jej kúpila niečo také. Margo ju niekoľkokrát uisťovala, že na peniaze nemá brať ohľad.

Kabát bol z ťažšej látky, no na dotyk bol jemný. Veľmi sa jej páčil. Gombíky sa nachádzali len po pás a potom bol spustený nadol. Vyzeralo to, akoby namiesto neho mala na sebe šaty.

„Nabudúce daj na moju radu a nepapuľuj,“ poznamenala Margo, keď vyšli z obchodu. Keby nevidela jej tvár, myslela by si, že je urazená.

„Keby som tak vedela, ako dlho tu ešte budeme... aby to nebola zbytočná kúpa.“ Ellie si nahlas povzdychla. Nevedela nič. Nikto nevedel nič, nikto im neposkytoval informácie, ktoré sa týkali Ligawe. Snažila sa vytiahnuť niečo z Daniela, no ten bol na tom rovnako. Neustále hovoril, že sa bude snažiť zistiť čo najviac vecí v práci, no odpoveď bola rovnaká: nemá prístup k takým informáciám.

„Tak si to vezmeš zo sebou, kde je problém?“

„Margo...“

Zdvihla ruku, aby ju umlčala a zasmiala sa. „Netráp sa, Ellie. Radšej makaj, potrebujem kávu, inak nebudem schopná fungovať zvyšok dňa.“

Margo sa jej tak dostala pod kožu, že jej bude chýbať snáď ešte viac než Daniel, keď odíde domov. Za ten krátky čas si na seba zvykli a správali sa ako sestry, ktoré ani jedna z nich nemala. Zrejme bolo dobré vychádzanie a zdôverovanie sa s problémami zapríčinené tým.

Ak čas netrávila v škole alebo s bratmi, tak bola s Margo. Konečne prišla na chuť televízii a tak jej nerobilo problém začať s ňou pozerať seriály a rôzne filmy. Sťažovali sa jedna druhej, keď sa vyskytol problém. Nevedela si predstaviť, že bude musieť existovať bez nej.

Okrem bratov bola jediným svetlým bodom v jej terajšom živote. Samozrejme Daniel sa nerátal. Nevedela, čo si o ňom má myslieť. Neustále jej venoval veľa pozornosti, brával ju do mesta a správal sa, akoby nemal nič iné na práci. Nevedela, či to je nejaká forma stráženia, alebo si ten čas s ňou užíva. Ona bola za tieto chvíle rada.

Keď si tak uvedomila, nemala sa na tomto kontinente zle.

Netušila však, pre čo to robí. Bola z neho zmätená. V jeho blízkosti sa cítila tak zvláštne... bola si vedomá toho, že ju priťahuje. Vyžarovalo z neho niečo, čo nevedela definovať a to ho robilo ešte zaujímavejšieho. Bol milý, vedel sa postarať o deti a dokonca aj o vedenie domácnosti. Keď sa naňho pozrela, často sa jej podlamovali kolená.

Nebolo to ale správne. Sama sebe sa snažila nahovoriť, že k nemu nič necíti, že je to krátka doba na to, aby sa do niekoho zamilovala. Veľ bol od nej preboha starší o niekoľko rokov! Ona jedného dna odíde a nezostane jej nič viac než zlomené srdce a oči pre plač. Bolo by to ešte horšie ako Jesse, pretože toto by nebolo zapríčinené ochladením citov. Určite by ho nevedela dostať z hlavy a strávila hodný čas, kým by naňho zabudla.

Už teraz to bude sakra veľký problém.

Autor: MillieFarglot (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování