Ďaleko od domova 13. • OurStories.cz ~ naše povídky

Po napínavej časti trocha starostí a radosti. :)

08.03.2017 (14:00) • MillieFarglot • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 461×

Prebudila sa uprostred noci na to, že jej bolo príšerne horúco. No keď odkryla prikrývku, myslela si, že zamrzne. Celá sa chvela a návaly tepla a zimy neprestávali. Hlava jej šla vybuchnúť a nech sa stočila do akejkoľvek polohy, necítila sa dobre. Pokožka jej doslova horela.

Pri každom nádychu ju bolelo hrdlo a hruď. Večer urobila všetko pre to, aby nenachladla, no zrejme sa až tak nesnažila. Povzdychla si a potichu sa postavila. Prezliekla sa do suchého oblečenia dostatočne rýchlo a v tichosti na to, aby neprebudila Margo.

Vyšla z izby a zatvorila za sebou dvere. Rozsvietila svetlo, aby sa cestou do kuchyne nezabila na rovnej podlahe. Zabodávalo sa jej do očí a žmúrila, aby vôbec niečo videla. Mala pocit, že v hlave jej prebieha stádo splašených koní z jednej strany na druhú. Celý svet sa s ňou trochu točil.

V duchu zanadávala. Chcela si spraviť čaj, no všetci spali a ráno vstávajú skoro, hoci bol víkend. Okamžite si spomenula na to, že majú na starosti Matta a Margo mala plány s priateľom. Bolo niečo po pol šiestej a dúfala, že nájde nejaké lieky, ktoré jej zaberú na teplotu, ktorá jej zrejme stúpala každú chvíľu.

Napustila si vodu do pohára a trochu odpila. Potom otvorila poličku, kde boli lieky. Nachádzali sa v plastovom boxe, na ktorý veľmi nedočiahla. Povzdychla si a postavila sa na špičky. Prstami sa snažila potiahnuť box tak, aby si ho stiahla na dlaň. Ten sa však prevalil a časť obsahu sa vysypala na drez, na Ellie a na zem.

Okamžite začala všetko zbierať. Mala šťastie a nič sa nerozbilo. Kľakla si na podlahu a zbierala jednotlivé krabičky a plastové fľaštičky plné liekov. Popri tom aj študovala, čo to bolo a na čo slúžilo. Chcela nájsť to, čo potrebovala. Nevyznala sa v liekoch na Zibile.

„Ellie?“ počula za sebou hlas. Otočila sa a zbadala Daniela. Blížil sa k nej od svojej izbe. Vlasy mal rozkošne rozstrapatené a oči ledva držal otvorené. „Čo sa stalo?“

„Nie je mi dobre. Chcela som si dať niečo od teploty.“

Podišiel k nej, pomohol jej pozbierať všetko, čo sa vysypalo a potom jej podal to, čo hľadala. Okamžite zapila jednu tabletku čistou vodou.

„Si v poriadku?“ opýtal sa. Za posledných šesť hodín sa jej to opýtal niekoľkokrát. Keby si od začiatku ako tu prišla robila čiarky, mala by zaplnený celý zošit.

„Je mi hrozne.“ Nechcela myslieť na to, čo sa stalo. Nedávalo jej to žiadny zmysel. Jediné, po čom túžila bolo, aby ju celé telo prestalo bolieť.

Pristúpil k nej a ruku jej priložil na čelo. Bol ľadový a tento dotyk zapríčinil, že jej srdce vynechalo úder. Ustarostene ju sledoval a nakoniec si povzdychol.

„Choď si ľahnúť, prinesiem ti ešte nejaké vitamíny a čaj. Celá horíš. Musíš to vyležať a ak ti to neprejde, vezmem ťa k doktorovi.“ Pri tej predstave jej až zovrelo žalúdok. Na doktorov nemala dobré spomienky. Hlavne nie na posledné stretnutie, po ktorom sa ocitla na Zibile.

Ak by aj chcela namietať, nemohla. Daniel sa na ňu pozeral s obavami v očiach a s odhodlaním ju tam dotlačiť nasilu. Poslušne sa otočila a namierila si to do izby. Chcela sa zababušiť do periny a spať. Telo ju poriadne nepočúvalo a každý pohyb bol ako za trest.

„Uhm-hm. Nechceš predsa, aby sa Margo zobudila. Kto ju bude trpieť podráždenú celý deň?“ Prekvapene sa naňho otočila. Prstom ukázal na dvere do svojej izby. Snáď nechce, aby šla tam? „Ľahni si do mojej izby, ja už aj tak nemôžem spať.“

Nevenoval jej viac pozornosti. Čakal, kým zovrie voda v kanvici a pri tom chystal šálku so sypaným čajom. Vedela, že je nekompromisný a nemá na výber. Vedela však, že Margo by bola podráždená, ak by ju prebudila a ona ani netušila, ako jej bude o päť minút. Preto poslúchla Daniela.

Nebolo to len kvôli tomu, ale značnú časť na tom niesla aj zvedavosť. Nechcela si pripustiť, že vždy, keď sa na Daniela pozrie, jej srdce začne biť o niečo rýchlejšie než zvyčajne, že sa jej zrýchli dych a nahrnie červeň do líc... a že naňho myslí takmer nonstop.

Dúfala, že o pár dní odíde. Keď sa dostane na Ligawe, už ho pravdepodobne nikdy neuvidí. Preto to začínajúce poblúznenie chcela zadupať do zeme. Okrem toho, bol od nej o desať rokov starší. Z toho by aj tak nebolo nič a na to, čo bolo včera, by mala čo najrýchlejšie zabudnúť.

Okamžite si ľahla do postele. Pulzovalo jej v spánkoch a keď zavrela oči, všetko bolo lepšie. Prikryla sa perinou a zacítila vôňu jeho parfumu, ktorý používal. Nebola to intenzívna vôňa, no dokázala jej myšlienky opäť stiahnuť na jeho osobu.

Nebolo to správne. Pochádzal z iného kontinentu ako ona. Určite si to všetko len namýšľala a využívala ho, aby zabudla na Jessieho. Lenže čo bolo horšie? Ona naňho zabudla už dávno. Bola to len hlúpa výhovorka.

Daniel prišiel k nej, položil tácku s dvoma pohármi na stôl. Vzal do ruky jeden a podišiel k nej. Posadil sa na posteľ. Posunula sa až na kraj, aby nezaberala celý priestor. Sadla si a pozerala, čo jej podával. Nejaké dve pilulky, jedna oranžovej a druhá bielej farby.

„Zapi to poriadne a potom si ľahni. Musíš sa z toho vyspať.“ Keď hodnú chvíľu hypnotizovala pohľadom lieky, ktoré jej podával, dodal: „Sú to vitamíny a ešte niečo na zníženie teploty.“

„Chceš ma otráviť?“ spýtala sa pochybovačne.

„Samozrejme,“ zasmial sa.

Z donútenia vypila pohár teplého čaju a mala pocit, že jej o chvíľu pôjde ušami. Uložila sa v jeho posteli ku kraju, aby si mal kde ľahnúť aj on, hoci tvrdil, že už sa mu nedá zaspať. Posadil sa do kresla oproti posteli a vzal si k sebe notebook, ktorý mu osvetľoval tvár. Aj z tejto diaľky mohla vidieť, že je stratený vo svojich myšlienkach a tvár mal úplne strhanú. Prisahala by, že v tejto chvíli vyzeral omnoho staršie, jemné vrásky okolo očí sa jej zdali výraznejšie a tmavé kruhy pod očami tomu veľmi nepomáhali.

Netušila ako, no jeho ťukanie do klávesnice ju postupne uspalo.

„Po Matta nebudem môcť prísť a myslím, že momentálne nie je ani vhodné, aby k nám chodil. Ellie má zrejme chrípku, tak nech sa nenakazí... áno, samozrejme.... Dobre, potom sa dohodneme.“

Prebudila sa na Danielov tichý hlas a chvíľu jej trvalo, kým zistila, že sa vlastne nenachádza vo svojej posteli. Cítila, ako má vlasy prilepené potom k pokožke. Celé jej telo bolo ako v ohni a jediné, po čom túžila, bolo opäť zavrieť oči a spať.

„Ak si to zrušil kvôli mne, tak si debil, Daniel. Nie som malé dieťa, ktoré sa o seba nevie postarať,“ poznamenala, čím na seba upútala jeho pozornosť.

„Nemienim o tom diskutovať.“

„Naozaj by...“

„Nebudeš mi hovoriť, čo mám robiť a čo nie. Ako sa cítiš?“

Ovládla chuť sa s ním začať silou mocou vadiť. Nemala na to silu.

„Akoby po mne prešiel tank. Niekoľkokrát.“ Prikývol a chvíľu rozmýšľal, čo ide urobiť. „Nespal si celú noc.“ Prikývol, hoci to nebola otázka.

Daniel jej šiel vziať veci na prezlečenie, no kým sa vrátil, stihla zaspať. Niekoľko hodín nemala pojem o čase, neustále spala. Keď sa prebudila, Daniel bol väčšinou v izbe tiež. Sedel v kresle, vedľa nej na posteli, prípadne ležal vedľa. Len párkrát sa stalo, že sa tam nenachádzal.

Nepočítala, koľko liekov už stihla zjesť a koľko litrov čaju s citrónom vypila. Nejedla poriadne nič, nemala na nič chuť a vychádzala z postele len v krajných prípadoch. Jeho posteľ sa mu zdala omnoho pohodlnejšia než tá jej. Mala síce výčitky svedomia, že mu tu zaberá priestor a robí starosti.

Cítila sa hrozne. Raz jej bolo príšerne horúco, potom nevedela, čo robiť, aby sa zahriala. Hlava ju bolela takmer neustále, cítila snáď každý sval na tele a uvedomovala si, že ju odmietajú všetky poslúchať.

Niekoľkokrát cítila pichnutie v predlaktí, no nemala silu otvoriť oči, aby zistila, čo to je. Občas sa prebudila na Danielove slová. Nevnímala však, čo hovorí. Počula aj nejaký cudzí hlas.

Telo mala ako v ohni. Dúfala, že po toľkých liekoch sa bude cítiť lepšie. No sama dobre vedela, že jej zdravotný stav sa nezlepšuje.

Otvorila oči a zistila, že Daniel ležal hneď vedľa nej a spal. Cítila sa o niečo lepšie a dokonca začala pociťovať hlad. Nechcela ho budiť, za posledné hodiny určite veľa nenaspal, chvíľu jej trvalo, kým sa cez neho úspešne dostala.

Najskôr zamierila do sprchy, keďže cítila, ako sa k nej pyžamo a vlasy lepili potom. Stále mala trochu problémy s udržaním rovnováhy a hlava sa jej občas zatočila. Mala sto chutí sa vrátiť späť do postele. Usúdila, že hneď po tom ako si dá niečo na jedenie, zalezie do svojej postele a tam bude môcť spať bez obmedzenia.

Niekoľko minút stála pod teplou horúcou vodou, kým si všimla na ľavom zápästí dve červené bodky, pod ktorými sa nachádzala podliatina, akoby jej niekto bral neúspešne krv. Keď sa toho dotkla, zabolelo ju to.

Jemne si po tom mieste prešla prstami a zazdalo sa jej, že sa pod nimi nachádza niečo, čo by tam nemalo byť. V mysli sa však upokojovala, že to jej buď vzali vzorku krvi, alebo dali nejaké lieky. Uvedomila si, že ani nevedela, koľko času prešlo, odkedy ochorela. Mala pocit, že to bolo len včera, no vzhľadom k tomu, koľko spala, si tým nebola absolútne istá.

Dalo jej obrovskú námahu, aby nemyslela na tú noc, počas ktorej nachladla. Neustále jej tam odbiehali myšlienky a bola si takmer istá, že jej to ešte niekoľko dní, možno týždňov, nedá spávať. Takmer aj zabudla na fakt, že sa ju Daniel skúsil pobozkať. Oveľa väčšiu starosť jej robil ten útok.

Vyšla zo sprchy len v uteráku, ktorý mala omotaný okolo tela a rýchlo zamierila do izby, aby sa obliekla, keďže jej bola príšerná zima. Najradšej by stála pod horúcou vodou večnosť.

Opatrne otvorila dvere a potom zistila, že tam Margo ani nebola. Myslela si, že je ráno, no popravde ani netušila, koľko hodín vlastne je. Zaujímalo ju, kde je a čo robila posledné dni. Nepamätala si, či pri nej bola, keď mala horúčku. A možno áno, no ona mala to šťastie a zobudila sa len v tej chvíli, keď tam bol práve jej brat.

Obliekla si sivé tričko veľkej veľkosti, ktoré jej pripadalo ako nočná košeľa.

Ešte stále sa cítila tak, že by sa jej hodili zo dve hodiny spánku, no keď sa pozrela na posteľ, nevidela tam svoj vankúš. S povzdychnutím sa otočila a zamierila do Danielovej izby, aby si vzala svoje veci, pretože netušila, koľko jej vecí sa tam vlastne nachádzalo a nemala v úmysle byť vedľa neho viac, než bolo nutné.

Posledné mesiace trpela dosť a nejaké zlomené srdce by jej k tomu nijako nepomohlo.

Keď zbadala svoj vankúš až v kúte pri stene, takmer zastonala. Daniel ležal na chrbte krížom cez posteľ a dosť ju prekvapilo, že sa ešte nezobudil.

Prešla k posteli a zamračila sa, keď zistila, že ho nedočiahne. S povzdychnutím dala jednu nohu cez jeho bok tak, aby sa ho ani nedotkla, a načiahla sa po kraj obliečky. Nestihla sa látky ani chytiť, keď sa Danielove ruky ocitli na jej bokoch a ona takmer naňho padla. Rukami sa stihla zachytiť jeho hrude predtým, než vrazila nosom do jeho čela.

Zasmial sa, keď sa zodvihla a jej vlasy mu prešli po tvári.

„To vôbec nie je vtipné.“

Srdce jej bilo ako o život a najradšej by mu ublížila za to, že jej spôsobil mini infarkt. Chcela sa postaviť a odísť od neho, no držal ju tak pevne, že sa mohla pohnúť len zopár milimetrov.

„Už ti je dobre,“ poznamenal.

„Už mi je oveľa lepšie, no rada by som si ešte pospala. A ďakujem,“ dodala. Nechcela znieť ako nevďačná potvora, no potrebovala sa od neho dostať čo najskôr. Pohľadom hypnotizovala jeho oči. On si ju stále premeriaval, akoby sa chcel uistiť, že je v poriadku. Akoby na ňu nedával pozor niekoľko posledných hodín a takmer neotrávil čajom... a bohviečím.

Znovu sa len zasmial a posadil sa, ruky presunul na jej chrbát. Z toho, ako na ňom sedela, sa takmer začala červenať. Vnímala jeho telo pod sebou a dýchala sťažka, pretože sa tak veľmi ovládala, aby mu nepodľahla. Tak veľmi chcela zistiť, ako by chutil bozk s ním. Keby nebolo toho prekliateho večera na streche v Babylone, možno by v nej nikdy nevznikla tá zvedavosť.

V mysli si strelila niekoľko pomyselných faciek za to, že si nepožičala vankúš od Margo. Mohla by teraz spokojne ležať vo svojej posteli a nebojovať sama so sebou.

Tvár ml len kúsok od jej, priam mohla cítiť jeho dych na svojej pokožke. Stále sa usmieval a pozeral jej priamo do očí. Akoby vedel, čo sa jej práve odohráva v hlave a nemienil jej to uľahčiť. Proste ju nechal bojovať samú so sebou a mal z toho zábavu.

Neuľahčoval jej to ani fakt, že prstami prechádzal po pokožke a postupne sa jej rukami dostal až pod tričko. Zahryzla si do pery a čakala, čo spraví, nechcela sa vzdať a stále sa pokúšala od neho dostať.

No časť z nej ho chcela zatlačiť späť do postele a vrhnúť sa na jeho pery. Neustále si pripomínala, že je teraz vlastne ako jeho sestra a on by mohol byť pokojne jej... no dobre, otec nie, ale mal o polovicu viac rokov ako ona. To na ňu pôsobilo aspoň trochu ako ľadová sprcha.

„Červenáš sa,“ poznamenal.

„Uvedomovala si, že celá horí, ale žeby sa to prejavovalo až takto? Sklonila hlavu a bola odhodlaná sa od neho dostať za každých okolností.

Toto nebolo správne.

Už necítila na chrbte jeho ruky a zaprela sa nohou do postele, aby sa zdvihla. Cítila sa ako víťaz no veľmi dobre si uvedomovala, že ju ešte čaká pred sebou ďalší boj.

Vtedy v bazéne jej dal najavo, že k nej niečo cíti. Možno si to zamieňal len s ochranárskym citom. Nepripustil si fakt, že odíde. Netúžila len po romániku, vlastne teraz nechcela nič, čo by odvádzalo zbytočne jej pozornosť. Proste chcela ísť domov, byť s bratmi.

Cítila, ako ju pália oči.

Pomaly jej prstami odhrnul vlasy za ucho, bol pri tom sústredený len na jej pramene, ktoré jej padali do tváre.

Jeho tvár bola tak blízko jej. Mohla si všimnúť jemné strnisko na brade, tmavé kruhy pod očami... vyzeral utrápene, no zároveň tak úžasne a príťažlivo. Vlasy mu v jemných vlnách odstávali na všetky strany, oči mal rozospaté a pery skrivené do jemného úsmevu.

Dlaň jej položil na líce a vzdychol. Naklonil sa dopredu.

Vzdala svoj vnútorný boj a priznala si porážku. Bolo nemožné mu viac odolávať. Nech to zapierala akokoľvek, bola doňho úplný blázon. Milovala jeho osobu a odmietala si to pripustiť.

„Neviem, nad čím tak strašne premýšľaš. Ale ak ťa pobozkám a ty sa rozplačeš, tak to pochopím, som proste úžasný. Ale ak schytám facku, tak to nepredýcham.“

Nahlas sa zasmiala. Ani nad jednou možnosťou nepremýšľala a keby aj, zrejme by zoznámila svoju ruku s jeho tvárou.

Nechala ho, aby sa k nej priblížil na takú vzdialenosť, že už stačil len maličký kúsok, aby sa ich pery spojili. Bola príliš nedočkavá a horela túžbou zistiť, ako chutia jeho pery. Zabudla na všetko, na všetky bozky, aké kedy zažila. Chvela sa a mala pocit, akoby ešte nikdy nebola pri nijakom mužovi tak blízko. Musela sa sama zo seba zasmiať.

Naklonila sa a prešla mu po perách tými svojimi. Pri tom pohybe vystrela raz jednu a potom druhú nohu. Omotala mu ich okolo bokov. Na moment sa jej zazdalo, že ho tým prekvapila.

Najskôr ju pobozkal len jemne, akoby sa bál, že jej tým ublíži. V tom momente sa jej srdce roztĺklo ak, až sa jej zatočila hlava. Privádzal ju do šialenstva a hoci dosiahla čo chcela, nemienila v tom prestať.

Jebo pery boli jemné a mäkké a mala pocit, že chutia po cigaretách a mentole, čo by ju absolútne neprekvapovalo.

O kúsok sa nadvihla a posunula smerom k nemu, čím vyrovnala ich výškový rozdiel. Hrude sa im dotýkali a mohla cítiť a počuť, ako zrýchlene dýcha. Jednu ruku mu omotala okolo krku a druhou vošla do vlasov. Pootvorila ústa a nevinný bozk sa zmenil na niečo, čo jej telo rozpaľovalo viac ako len horúčka.

Autor: MillieFarglot (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování