Ďaleko od domova 24. • OurStories.cz ~ naše povídky

Trauma, novinky a ďalšie novinky

02.07.2018 (11:00) • MillieFarglot • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 856×

Celý večer sa chvela z vecí, ktorá bola schopná povedať otcovi. Pravdivých vecí. Skutočne by bola radšej, ak by neexistoval. Nemohla pochopiť, ako mohol urobiť toto svojej rodine. Posledné mesiace mohli byť úplne iné, keby o tomto všetkom vedeli.

Danielova ruka sa dotkla jej kolena. „Si v poriadku?“

Úplne zabudla, že sedeli na pohovke a mali rozpozeraný film. Tak sa sústredila na svoje myšlienky, až na to zabudla.

„Uhm-hm,“ povzdychla a pritúlila sa bližšie k nemu. Zatvorila oči a hlavou sa oprela o jeho hruď. Keď sa zhlboka nadýchla, mohla cítiť jeho prenikavý parfum zmiešaný s cigaretami. Síce neznášala jeho zlozvyk, bola na tej vôni závislá.

„Chceš ísť spať? Môžem to vypnúť a dopozeráme to neskôr,“ navrhol a pevnejšie ju objal. Nechcela ísť nikde a už vôbec nie sa od neho pohnúť.

„Pokojne pozeraj ďalej. Mne je tu fajn.“

Zasmial sa, takže sa natriasla spolu s ním. Pousmiala sa a prstami prešla po jeho pokožke ruky až sa dostala k dlani. Preplietla si s ním prsty a spokojne vzdychla. Teplo blízkosť jeho tela jej v tejto chvíli dokonale stačili.

Nahol sa k nej, takže jej hlava padla na jeho stehná. Najskôr cítila na tvári len jeho dych. So záujmom pozorovala jeho rozšírené oči a pootvorené pery, ktoré mala zrazu obrovskú chuť pobozkať. Takú túžbu po jeho telesnej blízkosti necítila veľmi dlho. Na jednej strane sa bála, ako na to jej telo zareaguje po... po tom, čo urobil Jesse. No toto bol Daniel a nemala sa čoho báť.

Rukou ho pohladila po tvári, pod dlaňou cítila jemné strnisko a napokon sa prstami dotkla pier. Jemne prešla po hebkej ich štruktúre. Vedela si predstaviť, ako ho to musel privádzať do šialenstva. On jej však spôsoboval niečo podobné, neplánoval sa skloniť nižšie a ona sa nemala ako nadvihnúť, aby spojila ich pery. Cítila jeho teplú dlaň na jej boku, hladil ju po odhalenej pokožke a tým spôsoboval chvenie.

Rukou sa pomaly presunula k jeho vlasom. Omotala si ich okolo prstov a pritiahla k sebe. Predtým, ako sa konečne ich pery spojili, nahlas vzdychol a takmer zaryl prsty to jej kože. Druhou rukou opatrne nadvihol jej hlavu a presunul sa nad ňu.

Celý čas sa však od jej tváre nepohol ani na malý moment. Hra ich jazykov ju privádzala do šialenstva. Jeho jemné dotyky na jej odhalenej pokožke jej spôsobovali závraty. Pomaly jej dochádzal dych a intenzita ich bozkov sa veľmi rýchlo znížila.

Omotala mu boky nohami a prisunula ho k sebe bližšie. Na malý moment sa od nej odtiahol a zadíval sa na ňu. Mala zvláštny pocit, že urobila niečo, čo on nechcel. Vedela, že jej chcel doprať priestor a chcel, aby bola v poriadku. Cítila sa však výborne.

„Ľúbim ťa,“ šepol a pousmial sa na ňu.

„Aj ja teba.“

Cítila, ako sa zhlboka nadýchol, jeho hruď sa dotkla jej pŕs a na majú chvíľu cítila celú váhu tela na sebe. Až neskoro si uvedomila, že pod ním ležala len v tričku a nohavičkách. Cítila, ako sa jeho prsty dostali za ten malý kúsok látky.

Prekvapene otvorila oči a zastala v pohybe. Videla pred sebou blonína, ktorý sa na ňu tlačil a nárokoval si na niečo, na čo mohol akurát tak zabudnúť. Zaprela sa mu do hrude a odtlačila ho od seba.

„Nie. Ne!“ skríkla a zatvorila oči, aby sa naňho opäť nepozerala. Hrdlo sa jej stiahlo. Znovu cítila obrovskú bolesť v intímnych miestach a cítila, ako jej krv opäť steká po stehnách.

Prekvapilo ju, že okamžite prestal. Otvorila oči a zbadala Daniela, ako na ňu pozeral nechápavo a vyľakane. Srdce jej bilo ako o život. Nevedela, čo sa stalo. Prečo tak reagovala?

Presunula sa na opačnú stranu pohovky a prisunula si nohy k hrudi, objala si kolená rukami a pozerala sa naňho.

Bol v šoku, rovnako ako ona. Nevedela, čo má povedať,

Jedna jej časť mala chuť odtiaľto okamžite utiecť a už nikdy sa nevrátiť. Tá druhá by najradšej pokračovala v činnosti, na ktorej pracovali. Zakryla si dlaň rukami. Snažila sa dýchať pravidelne, no akurát tým docielila to, že sa jej drali z hrdla vzlyky.

Bola si takmer istá, že krásnej a bezstarostnej chvíli je koniec. Konečne sa cítila šťastná, spokojná. Prečo sa musí vždy niečo pokašľať? Vždy.

Cítila sa hrozne. Chcela byť už konečne šťastná, nemať žiadne starosti. Prečo sa jej to dialo? Daniela predsa milovala, tak prečo jej oči videli pred sebou niekoho iného?

Jeho teplé ruky cítila okolo ramien. Privinul si ju k sebe, bokom dopadla na jeho hruď. Vtisol jej bozk do vlasov. Všetky pohyby robil pomaly, akoby jej nechcel viac ublížiť.

„Šššš, je to v poriadku,“

„Nie je.“

„Ell, ja to naozaj chápem, nemusíme...“

Predtým, ako vypustila nasledujúce slová, si zahryzla do pery. Síce to bola pravda, no o svojich túžbach nebola zvyknutá hovoriť. Hanbila sa. No prečo by sa mala? „Viem, no ja... chcem, len... neviem, čo sa deje.“

„Chápem.“ Pohladil ju po líci a opäť zľahka priložil pery do jej vlasov. „Ľúbim ťa.“

Celý večer strávili pred televíziou v objatí. Nemala v pláne sa od neho vzdialiť čo i len na chvíľu. Milovala ho a bola vďačná za to, že jej ho osud postavil do cesty, hoci sa jej diali veci, ktoré by nepriala ani najväčšiemu nepriateľovi.

Hlavu mala položenú na jeho stehne a pozerala na televíziu. Popravde ani nevnímala, čo sa tam dialo, stále bola myšlienkami všade inde. Nevedela, na čo sa má sústrediť, aby zahnala všetky pochmúrne momenty jej života. Kedy sa konečne všetko ustáli? Mala pocit, že sa dostala do kolotoča, z ktorého nie je cesty späť.

Zatvorila oči a sústredila sa na Danielove prsty, ktorými ju hladil po hlave a jemne sa hral s jej vlasmi. Bolo to upokojujúce, zhlboka dýchala a snažila si užiť prítomný moment.

Prebudila sa na otvorenie dverí a následné hlasné zatvorenie. Až sa strhla, keď si uvedomila, ako veľmi bol tento zvuk hlasný. Prekvapene otvorila oči a posadila sa. Jej telo bolo príšerne dolámané, celú noc zrejme spala na jednom boku. Pravú ruku si takmer necítila a kľučná kosť ju nepríjemne bolela. Nechápala, ako tu mohli obaja zaspať pri pustenej televízii.

„Oh, prepáč, nechcela som ťa zobudiť.“ Margo sa na ňu ospravedlňujúco pozrela. Vzala si kabelku a zamierila do svojej izby. Ellie ju nasledovala a obzrela sa, či sa Daniel nezobudil.

„To je v pohode, ak by som takto ležala dlhšie, asi by mi odumrela polka tela.“

Vošla za ňou a privrela dvere. Bola zvedavá, ako to dopadlo u Jeremyho. V kútiku duše dúfala, že sa k tejto veci postavil zodpovedne ako správny chlap. Tiež mal svoj podiel na tomto stave. Pôsobil na ňu dosť vyspelo a vedela, že ju miloval. Aj tak bola nervózna aj za ňu.

Margo sa na ňu spýtavo pozrela a nadvihla obočie.

„Dobre vieš, čo sa ťa chcem spýtať. Povedala si mu to?“ vyzvedala a snažila sa zadržať úsmev. Keby to nešlo podľa jej predstáv, tak by Margo nebola taká pokojná.

Prikývla. „Áno. Na moje prekvapenie to vzal o dosť lepšie ako som predpokladala. Dokonca sme celú noc vymýšľali mená.“ Jej hlas sa zmenil na tichý plač. Bol to plač od radosti. Tak ju to zahrialo pri srdci, až sa k nej takmer pridala. Pristúpila k nej a pevne ju objala. „Aj tak sa bojím, ako zareaguje otec, Daniel a Jeremyho rodina. Nie sme ešte pripravení im to povedať.“ Vzdialila sa od nej na krok a utrela si líca, po ktorých jej stekali slzy a potiahla nosom. „Nie som ani pripravená na to, aby som bola matkou. Neviem, ako byť mamou. Neviem si to predstaviť.“

„Rodina ťa podporí, to ti je dúfam jasné. Možno budú zo začiatku len prekvapení, ale potom ich to prejde a budú sa tešiť. Okrem toho, som tu aj ja a nechystám sa nikde. Verím ti, že to zvládneš.“ Znovu si musela pripomenúť v duchu, že nemala tušenia, odkiaľ sa v nej berie toľko istoty. Keby ona zistila, že je tehotná, práve teraz v tomto momente, asi by to neprežila. Nezvládla by ani len pomyslenie na to, že by mala na tento svet priviesť dieťa. Margo je však doma, je to niečo iné.

„Ďakujem! Neviem, čo by som bez teba robila.“ Pohladila ju po ramene.

„Kedy to chceš oznámiť aj ostatným?“ spýtala sa zvedavo.

„Ešte nie. Chcem počkať. Chcem ísť k lekárovi budúci týždeň, aby som sa uistila, že je všetko v poriadku. Dúfam, že pôjdeš so mnou, dosť sa toho desím.“

Prikývla na súhlas a usmiala sa. „Samozrejme! Uvidíš, všetko bude super.“

Držať tajomstvo od Daniela bola hračka, aj keď si myslela opak. Celý čas, čo boli v práci, mal stretnutia a riešil kopec naliehavých vecí. Nechápala, čo sa deje. Všetci v Babylone boli v takom zhone, že to ešte nikdy nezažila.

Ráno sa zdalo byť všetko v poriadku. Prešli cez turnikety, dokonca pri výťahoch nebolo toľko ľudí ako obyčajne. Potom to však začalo. Daniel v pravidelných intervaloch odchádzal a prichádzal do kancelárie. vždy jej len podal kopu papierov, aby ich buď skartovala alebo založila. Každú chvíľu jej niekto klopal na dvere a pýtal sa, kde je. Telefóny ani nedvíhala. Myslela si, že sa tu tí ľudia úplne zbláznili.

Takto sa to ťahalo niekoľko dní. Netušila, ako rýchlo jej dokázal prejsť deň. Ostávala tu s Danielom vždy dlho, domov prichádzali až po zotmení.

Vždy, keď sa ho spýtala, čo sa deje, odpovedal, že nič, len má veľa práce.

Neverila mu, bol nesvoj a nervózny. Hovoril s ňou len keď musel a vždy jej povedal iba veci, ktoré v danú chvíľu potrebovala vedieť. Nechápala, čo sa deje.

Znovu sa ozvalo klopanie na dvere. Pri čísle desať to prestala počítať, bola z toho nervózna. Vždy ju to vyrušilo v práci a musela začať odznova, nech už robila hocičo.

Tento krát tam stál blonďavý chlap s jemným úsmevom.

„Ahoj, Ellie. Nie je tu náhodou Daniel?“

„Keby som si robila od pondelka čiarky, koľkokrát sa ma to niekto spýtal, zrejme by som zapísala toaleťák.“ Zasmial sa. „Naozaj netuším. Vždy tu len vbehne, hodí kopu papierov na stôl a povie, čo mám s tým urobiť. Od rána do večera ho vidím dokopy dve minúty. Rada by som ti pomohla ho nájsť, avšak je to nad moje schopnosti.“ Posadila sa na stoličku a vzdychla si. Obzrela si Alexa, tiež sa netváril dvakrát nadšene a plný energie.

„Povedz mu potom, prosím, že som sa tu zastavil. No myslím, že by si mi mohla pomôcť. Netušíš, čo Daniel rieši? Vieš, na akom oddelení pracujem, preto je prístup k informáciám pre mňa hračka. Dosť ma to znepokojuje, hlavne keď sa k novinkám z jeho práce dá dostať ťažko a veľmi by mi pomohlo zistenie, čo sa tu deje. Zaznamenal som niekoľko pokusov o nabúranie do systému, avšak len na ministerstve financií. Chcel som s ním o tom hovoriť.“ Znel dosť naliehavo a znepokojene. Mala pocit, že tieto informácie jej nemal len tak povedať, no hovoril veľa a rýchlo. Rukou si pretrel oči a vzdychol. Potom len ukazovákom ukázal na ňu a dodal: „Vieš čo, len mu povedz, nech za mnou okamžite príde, že to je naliehavé. Mám podozrenie, že jeho práca môže byť veľmi ohrozená.“

Prikývla na súhlas. Ako náhle odišiel a zatvoril za sebou dvere, spolu so vzduchom ju ovial aj závan paniky.

Autor: MillieFarglot (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování