OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ďaleko od domova 26.



Ďaleko od domova 26.Prebudenie po autonehode.

Uvedomila si, že sa opäť môže nadýchnuť a jej pľúca spolupracujú. Bol to pre ňu neopísateľný pocit. Myslela si, že už to nikdy nepocíti.

Hlboký nádych ju však stál obrovskú bolesť na hrudi. Najprv si nedokázala vybaviť, čo sa stalo a trvalo jej hodnú chvíľku, než si na to dokázala spomenúť. V tom momente okamžite od ľaku otvorila oči.

Biele, ostré svetlo ju takmer oslepovalo, no aj napriek tomu sa snažila obzrieť miesto, kde sa nachádza. Ležala na nejakej posteli, okolo nej bolo niekoľko prístrojov, ktoré vydávali zvláštne pískajúce zvuky. Nepríjemne sa jej ozývali v hlave. Mala nutkanie ich okamžite vypnúť a umlčať.

Pohla sa, chcela sa nadvihnúť, aby sa uistila, že je v nemocnici, ako si myslela. Musela zistiť viac... nielen o sebe, ale aj o Margo. Scéna z auta sa jej opäť prehrala pred očami a znovu pocítila ten obrovský strach.

Celé jej telo bolo príliš slabé na to, aby mohla vykonať pohyb, ktorý chcela. Namiesto toho sa jej opäť pripomenula bolesť na hrudi a ruke. Nadvihla aspoň tú, pretože jej pripadala byť ťažšia ako zvyčajne. Keď zbadala ruku obalenú v sadre, pochopila prečo.

Chcela otočiť hlavu k dverám, ktoré si všimla. Nepríjemné pichnutie v ľavej časti hlavy ju prinútilo však ostať v polohe, v akej sa prebudila a zatvoriť oči. O niekoľko sekúnd na to počula, ako sa dvere otvorili a niekto vstúpil dovnútra. Ostala ležať, bez pohybu, bez toho, aby dala najavo, že je pri vedomí.

„Áno, bude to chvíľa. Chcem sa len uistiť, že je v poriadku. Mám pocit, že na to dievča nedáva nik pozor,“ hovoril Alex niekomu potichu. Počula, že k nej podišiel bližšie. „Nechápem, ako sa to mohlo stať. Prežila si toho už veľa.“

Pochopila, že hovoril o nej. Netušila, komu to hovoril, no nepáčilo sa jej to. Prečo by mal niekomu vešať na nos jej život? Mala ho posratý dosť na to, aby to vedela zhodnotiť sama. Nemusel ju v tom utvrdzovať nik.

„A keď si predstavím, koľko ju tu toho ešte čaká... mali radšej ostať na Ligawe. Zibil je úplne zvrátený. Ak chceli pomôcť deťom, mali to premyslieť lepšie. Najradšej by som nevedel to, čo viem a vrátil čas späť, Serena.“

„Keby sa dal čas vrátiť späť tak určite by som neodišla do Psaria a neopustila moju jedinú rodinu...“ vzlykla. Prvýkrát počula jej hlas. Zarazilo ju však, s akým smutným podtónom to povedala.

„Je mi to tak ľúto.“

Jej myšlienky sa zastavili. Na dlhšiu chvíľu nemyslela na nič, mala myseľ úplne čistú, tichú. Odmietala spracovať tú informáciu, pretože to jednoducho nemohla byť pravda.

„Ešte stále si to neuvedomujem...“ Počula, ako Alex vzdychol a zrejme ju objal.

„Mali by sme ísť, Christina nás čaká v aute.“

 

Keď sa dvere zatvorili, opäť otvorila oči, ktoré ju tento krát neskutočne pálili. Kvôli slzám videla všetko rozmazane.

Nemohla to byť pravda... odmietala si to pripustiť. Jediná osoba v jej terajšom živote, ktorá pre ňu znamenala najviac a ktorá tu pre ňu bola, keď videla svet čiernobielo. S ňou bol aj najväčší problém ako prechádzka ružovou záhradou. Bola ich malé slniečko, ktoré robilo každý deň krajším.

Nevedela si predstaviť svet bez Margaret.

„Eleanor? Ty si hore! Bolí ťa niečo? Čo sa deje?“ počula zmätený hlas svojho brata. Ani si neuvedomila, že vzlykala. Dokonca nepočula, kedy k nej prišiel.

Neodpovedala mu, len sa pokúsila dostať svoj plač pod kontrolu. Zdravú ruku pomaly zdvihla a prešla si ňou po očiach. Snažila sa oddialiť konverzáciu, pretože by nevedela, čo povedať, čo odpovedať na jeho otázku.

„Ellie, bolí ťa niečo? Zavolám doktora...“

„Nie,“ šepla a konečne sa naňho pozrela. Svetloryšavé vlasy mal zvláštne upravené, ešte nikdy ich nevidela tak sčesané nabok. Ďalšia vec, ktorá ju zarazila bola, že mal na sebe čierny oblek. Ustráchaný pohľad v očiach bol už na dennom poriadku. „Kde si bol?“

Zhlboka sa nadýchol a čupol si k posteli. Oboma rukami prekryl tú jej v sadre. Odvrátil pohľad. „Pamätáš, čo sa vám s Margo stalo?“

Zamračila sa. Prečo sa jej pýtal práve toto? Samozrejme, že áno a...

Došlo jej to.

„Na pohrebe. Bol si na pohrebe,“ povedala roztraseným hlasom. „Takže to je pravda.“

„Je mi to tak ľúto, no zároveň som neskutočne rád, že ty si v poriadku. Ani si nevieš predstaviť, ako som sa o teba bál.“

Jej oči opäť zaliali slzy a potiahla nosom. Nedokázala si už predstaviť, že sa vráti späť do prázdneho bytu, že už nikdy nebude počuť jej hlas, smiech, starosti, ktoré ju trápili. Tak sa tešila na jej bábo, ktoré nosila pod srdcom. Bola šťastná!

Prečo je život taký krutý? Prečo musia nevinní trpieť?

Opäť sa pokúsila postaviť a konečne sa jej to aj podarilo. Spolu s ňou sa pohlo niekoľko hadičiek okolo nej. Mala nutkanie si ich všetky strhnúť z tela, hoci netušila, čo znamenajú. V hlave jej z toho pohybu začalo hučať a pulzovanie v pravej časti bolo až neznesiteľné.

„Čo sa stalo?“ opýtala sa ho. Pamätala si toho dosť, no nevedela, kvôli čomu skončila v nemocnici a prečo Margo zomrela. Bola predsa pri vedomí.

„Margo podľahla zraneniam v nemocnici. Niekoľko hodín sa ju snažili zachrániť, no mala početné vnútorné krvácania a zlyhávali jej všetky orgány. Keď k vám prišla záchranka, ty si bola v bezvedomí a takmer si umrela tiež. Mala si zlomené dve rebrá, ktoré ti prepichli pľúca a silný otras mozgu. No a zlomenú ruku. Tiež si mala nejaké vnútorné poranenia a čo viem od Daniela, tak ťa udržiavali pár dní v umelom spánku.  Na ceste do vás narazila dodávka, ktorá dostala šmyk. Teda neviem, na čo konkrétne si sa pýtala.“

Pomyslela na Daniela a Jeremyho. Nevedela si predstaviť, akí zlomení musia byť oni.

Na malú chvíľu si priala byť na jej mieste. Už by jej nik viac neubližoval, život by si z nej nerobil dobrý deň a nemusela by sa každú chvíľu vyrovnávať s krutou realitou. Nezvládala už žiť tento život.

Eddie sa zodvihol a pobozkal ju na vrch hlavy. „Bude dobre, uvidíš. Už nedovolím, aby si trpela. Nie na tomto svete.“ Akoby tušil, na čo myslela. Bol predsa jej brat, musel si to minimálne domyslieť.

„Ja tomu už neverím. Čo ak by som bola na jej mieste a...“

„Na to ani nemysli. Chceš vedieť, čo by sa stalo, keby si bola na jej mieste, alebo ak by si umrela aj ty? Ja by som to neprežil. Nevedel by som si ani predstaviť existovať tu bez teba. A čo Elias? Kto by ho vychoval? Radšej by si ho zverila do rúk nejakým Zibilčanov, nech z neho vychovajú jedného z nich? Obaja ťa tu potrebujeme viac ako ktokoľvek iný, takže nech už myslíš na hocičo, prestaň sa tým trápiť. Uzdravíš sa a vymyslíme, ako pokračovať v živote na tomto kontinente.“

Nechala sa ním objať ešte raz. Jeho slová pre ňu znamenali veľa a bolo to to, čo práve potrebovala počuť. Musela vedieť, že je tu ešte niečo, kvôli čomu sa oplatí bojovať a žiť.

„Ďakujem,“ šepla.

„Neďakuj mi. Budem tu vždy pre teba.“

„Ach, Ellie! Si hore!“ Dvere sa takmer rozleteli a do miestnosti sa vrútil ako veľká voda Daniel. Prešiel okolo postele a prisadol si na druhú stranu postele. Opatrne ju chytil rukami za ramená a pozrel sa na ňu. bolo mu na očiach vidno, ako mu padol kameň zo srdca. Celú si ju prezeral, akoby sa chcel uistiť, že sa mu pod rukami nerozplynie. Nahol sa k nej a pobozkal ju na čelo.

Chcela ho objať a pohnúť sa smerom k nemu, no ako sa nahla, nahlas zastonala od bolesti. Preto len ho aspoň chytila za ruku.

„Nechám vás osamote, pôjdem za Jeremym. Zajtra sa tu určite zastavím a vezmem aj Eliasa,“ sľúbil jej. Prikývla na súhlas, hoci by bola rada, ak by ostal.

 

„Myslel som, že vás obe stratím. Personál ma už pripravoval na to najhoršie. Ešte stále tomu nemôžem uveriť. Som taký rád, že si nažive a v poriadku.“ Prisunul sa k nej bližšie a jemne ju objal okolo pásu. Zacítila zmes cigaretového dymu s voňavkou. Dokonalá kombinácia, ktorá jej veľmi chýbala. Ani si nepamätala, kedy naposledy bola pri ňom tak blízko. Chýbal jej.

V tichosti sedeli vedľa seba, nepotrebovali slová na to, aby vyjadrili, čo cítili. Obaja stratili osobu, ktorá bola pre nich veľmi blízka. To sa slovami opísať nedalo.

„Je mi to tak ľúto.“

„Ja viem. Mňa len mrzí, že ste mi nepovedali, kam idete. Určite by som vás tam odviezol buď ja, alebo by som to nejako zariadil. Prečo ste mi nepovedali, že Margo bola tehotná?“ opýtal sa jej s vyčítavým tónom s pozrel sa na ňu.

„Mal si veľa práce.“

„Aj tak ste mi to mali povedať.“

Nevedela, ako mu vysvetliť, že si ich posledné dni vôbec nevšímal. Nikomu, okrem práce nevenoval pozornosť. Nechcela mu to ale povedať až tak na rovinu. Len by sa obviňovali navzájom a  to nebolo práve to, po čom túžil.

„Margo ti to chcela povedať v najbližšej dobe. Strašne sa bála, ako zareaguješ.“

Nesúhlasne pokrútil hlavou. „Akoby som videl seba, keď som mal oznámiť otcovi, že budem mať dieťa. Mohla mi to povedať. Určite by som sa najskôr strašne rozčúlil a spravil jej zrejme najdlhšiu prednášku v jej živote, ale koniec koncov by som to napokon predýchal a tešil sa na nový prírastok do rodiny.“

Zasmiala sa cez slzy. „Presne to si myslela.“

„Prial by som si, aby to prežila. Keby som toho nemal v práci toľko, dopadlo by to inak.“ Nadvihla k nemu ruku a pohladila ho po tvári. Zatvoril oči a preložil jej prsty svojou dlaňou.

Nebola si veľmi istá tým, čo povedal, no niečo na tom bolo. Minimálne by sa kvôli nemu až tak netrápila.

***

Povedal jej, že ide zistiť, ako dlho si ju ešte nechajú v nemocnici. Klamal jej, lebo vedel, že tam ostane ešte približne týždeň. Potreboval odtiaľ odísť, prevetrať si hlavu, prísť na iné myšlienky... a hlavne, musel hovoriť s jej otcom.

Mrzelo ho, že mu neverili natoľko, aby mu povedali pravdu. Nechcel si to pripustiť, ale nejaká jeho časť vinila Ellie za to, čo sa stalo. Keby tušil, že je Margo tehotná, určite by on šiel s ňou k doktorovi a vykašľal by sa na prácu. Hoci... vzdychol si a pokrútil hlavou. Práca ho posledné dni sama naháňala.

Nevedel, komu má veriť a čo má robiť. Bol si vedomý toho, do akých problémov sa dostal a robil všetko pre to, aby sa z toho nejako dostal. Najradšej by podal výpoveď, ale to by si potom mohol byť istý, že by ho čakalo buď väzenie, alebo istá smrť. Veď ako sa to hovorí? Priateľov si drž blízko a nepriateľov ešte bližšie?

Zasmial sa.

Stan Wyatt nebol definitívne jeho priateľ a ak by chcel, do pár minút by mohol byť mŕtvy. Nezáležalo na tom, akí veľkí kamaráti boli s jeho otcom pred pár rokmi. Musel teda robiť to, čo mu povedal a to zahrňovalo aktivity, z ktorých sa teda nevyhrabe len tak.

Mal chuť sa niekomu zdôveriť s tým, čo robil. Myslel si, že Alex o tom už tuší a preto ho aj varoval. Jeho do toho ale zaťahovať nemal v pláne. Mal skôr na mysli svojho otca, ktorý by mu možno vedel poradiť, čo robiť.

Bolo to dosť možné, ale zrejme bolo príliš neskoro.

Babylon sa po krachu najväčšej banky v Apolle stal ostro sledovaným miestom. Tisíce ľudí stáli pred budovou a domáhali sa svojich peňazí, ku ktorým sa nevedia dostať. Oddelenie, na ktorom pracoval, bolo centrom riešenia tohto konfliktu.

Mrzeli ho škody, ktoré boli napáchané.

 

Mal zákaz chodiť k Stanovi v čase, na ktorom sa nedohodli. Tento krát ho už nič také nezaujímalo, mal všetkého plné zuby. Na chvíľu mal pochyby, či sa k nemu vôbec dostane, keďže si zabezpečil poriadnu ochranku. Tá ho na jeho prekvapenie pustila bez akýchkoľvek problémov.

„Daniel, aké prekvapenie,“ okomentoval jeho príchod a vzhliadol naňho od papierov. „Dopočul som sa o tom, čo sa stalo. Úprimnú sústrasť.“

Prikývol hlavou.

Úprimne, ak by nemal kopec povinností, asi by sa zrútil. Nevedel si predstaviť svet bez svojej sestry, no za posledných pár hodín sa s tou stratou aspoň čiastočne vyrovnal. Už teraz mu veľmi chýbala a to prázdno v jeho duši len tak ľahko niečo nenahradí.

„Vaša dcéra sa dnes prebrala, ak by vás to zaujímalo.“

Stan si len sťažka vzdychol. Daniel si spomenul na to, že ho výslovne upozornil na to, aby rozhovor o jeho rodine neboli predmetom ich rozhovorov. Musel mu to však povedať, mal aspoň malú vieru v to, že ho zaujíma. Mal tu pre ňu byť a ochrániť ju!

„Myslím, že tu nie si len preto, aby si mi povedal len toto.“ Nechápal, ako mohol byť taký ľahostajný voči rodine. Ak by sa stalo niečo jeho synovi, zrejme by sa v prvom rade vykašľal na akékoľvek iné povinnosti a zaujímal by ho len a len on. Za informácie od iných ohľadom jeho stavu by bol vďačný.

Bolo mu ľúto Ellie.

„Nie, nie som tu kvôli tomu,“ pomaly začal a snažil sa natiahnuť čas. Nevedel, čo mu má povedať. Zrazu mal hrdlo stiahnuté a z odhodlanosti sa razom stal rešpekt. Netušil, ako to ten chlap robil, no desil sa ho.

„Tak?“ spýtal sa a nadvihol obočie.

„Končím, už pre vás nebudem robiť pešiaka v tejto hre. Nemám tušenie, na čom vlastne pracujem, ale ako náhle som s vami začal spolupracovať, veci sa začali rapídne meniť a absolútne to nie je predstava ideálnej práce,“ povedal nakoniec. Neznelo to tak dokonale ako si to pripravoval celú cestu na toto miesto.

Jeho ústa sa skrivili do úškrnu. „Och, Daniel. Vážne si myslíš, že to funguje takto? Si v tom namočený až príliš na to, aby som ťa len tak pustil so stiahnutým chvostom medzi nohami. Ak budeš robiť to, čo doteraz a držať jazyk za zubami, budeš v pohode, to ti môžem sľúbiť. A ver mi, začali sa diať veľké veci, budeš mať len výhodu, že budeš na tej dobrej strane.“ Aby potvrdil svoje slová, len súhlasne kýval hlavou.

Naháňal mu strach a na to mu stačili len slová. Desil sa toho, čo má v pláne.

„Musí predsa...“

„Nie, neexistuje spôsob ako sa z toho dostať. Mal si proste šťastie. Máme protilátku na 10S a môžem ťa ubezpečiť, že ju budeme potrebovať viac než čokoľvek iné. Zibil bol napadnutý týmto vírusom. Zatiaľ sa to ešte nedostalo do Apolla, no je najväčší čas začať to riešiť, a to je predmetom mojej terajšej práce. Budeš jedným z prvých, ktorí ju dostanú, preto by si sa mi teraz nemal obracať chrbtom. Ozvem sa ti v priebehu nasledujúcich dní, isto pre teba nájdem nejakú robotu.“ Stan kývol rukou.

 

Došlo mu, že to nebolo len také kývnutie. Ochranka ho takmer vyniesla až k výťahu.

Bol zmätený.

Ako sa k ním mohol vírus dostať cez celý oceán? Nemala by tu byť predsa žiadna šanca.

Jeho posledné slová mu nedávali zmysel. Protilátka na 10S mala byť predsa odoslaná na Ligawe, no nevyzbieralo sa dosť prostriedkov na to, aby sa to uskutočnilo. Teraz je pre Zibil výhoda, že sa tak nestalo.

Príliš veľa náhod.

Stan však vedel, ako si ho udržať. Ak by sa dostal k protilátkam, mohol by ich poskytnúť aj svojej rodine. Nemohol predsa dopustiť, aby stratil ešte niekoho iného.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ďaleko od domova 26.:

1. Blacky
30.07.2018 [13:35]

Co je jej otec zac? Nedivila by som sa keby mal prsty v tom nakazeni zibilcanov. Mozno zasiel tak daleko pre vyssie dobro. Ako vyhladi starych a novej generacii da druhy lepsi zivot v lepsie vyvinutej krajine. No som.zvedava o co tu ide. Margo a jej dietatka mi je strasne luto. Nerozumiem preco si toto musela urobit. Ale je to tvoje dielo a ja sa musim len zmierit s tvojim rozhodnutim Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!