OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Death Traps - 1. kapitola - Rebel

18.12.2011 (19:00) • AnDy • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 641×

„Drew."

„Drew!"

„Drew!"

Prebudil sa do svetlej miestnosti. Toto miesto poznal, veď tu strávil celé detstvo! Boli tu všetky jeho hračky, knihy nazbierané za celé tie roky a všetky boli presne tak, ako si ich pamätal, rozhádzané po zemi. Stroho vybavená tmavo-zelená izba vyžarovala svojou energiou. Nad stolom v kúte, oproti dverám, vysel plagát Jack Daniel´s a na strope nad posteľou páskou zalepená, ceruzkou nakreslená verzia obrazu Salvadora Dalího - Persistance of memory. Strávil pri ňom vynervovaný štrnásť hodín a aj keď ho nedokončil, našiel si právoplatné miesto na stene. Celé hodiny pred spaním strávil premýšľaním nad týmto Salvadorovým dielom
Zo stola zodvihol najvrchnejšiu z kníh, Othello, keď vtom...

„Drew."

Pozrel na zamknuté dvere vedúce na chodbu a zneistel. Kniha mu vykĺzla z prstov a dopadla rohom bez toho, aby vydala čo len jediný zvuk. Farby sa vytratili a zrazu ho obklopoval svet obmedzený na čierno-biele spektrum.

„Drew."

Ruku položil na chladnú kľučku a pomaly otvoril dvere. Tmavá chodba, v ktorej sa ocitol, sa zdala dlhšia než tá v jeho pamäti.
Pozrel na schodište napravo, ale jeho pohľad nenarazil na žiadnu osobu, ktorá by mohla byť zdrojom ženského hlasu. Naľavo lemovalo chodbu pätoro dverí, z toho iba jedny boli iné, tie na jej konci.
Čierny blok dreva zasadený bielej steny.
Zrazu si pripadal malý a slabý. Nohy mal ako z olova a ledva ich dvíhal. Chcel utekať, ale zmohol sa len na pomalé kráčanie.
Jeden krok, druhý, tretí... Naozaj sa spod tých dverí svieti?
Stál tam, plytko dýchal a snažil sa spomaliť tlkot srdca, ktorý v posledých sekundách narastal. Cítil temnotu vychádzajúcu spoza dverí. Vedel, že sú to tie dvere, do ktorých je nehodno vstúpiť, ale aj tak...
Veľkosť dverí dotvárala jeho pocit ničoty. Stál prestrašený s rukou na kľučke a nevedel sa prinútiť vojsť.

„Drew."

Obzrel sa. Pustil kľučku a vydal sa za hlasom vychádzajúcim spod schodišťa. Hlas z neho vymyl všetok strach a nervozitu.
Jeden krok, druhý, tretí...
Tentoraz sa už pohyboval rýchlejšie. Drevené schody pod jeho nohami nevŕzgali, dokonca si pripadal, ako keby našľapoval na vatu. Zišiel z posledného schodu a vošiel do miestnosti s vysokými oknami tvoriacimi písmeno L, v ktorých kúte stálo piáno. Za oknami sa tiahli nekonečné rady čierno-bielych kvetín všetkého druhu.
Prešiel k piánu a stlačil čierny kláves. Poltón sa ešte dlho ozýval, až kým nesplynul s ťaživým tichom miestnosti.

„Drew."

Obzrel sa. Znova nikto.

„Drew!"

Otočil hlavu a bola tu.
Tmavooká kráska s ružou v ruke a tenkou jazvou tiahnucou sa od ucha poza sánku až do polovice krku. Na sebe mala tmavé rifle s tmavohnedou bundou. Pozoroval ju a ona mu pohľad oplácala.
Usmiala sa a pochmúrny svet za oknami zrazu hýril farbami dúhy na všetky strany. Kvety zrazu začali získavať mená. Dokonalá pastva pre oči.
Chytila mu obe ruky. Do ľavej vložila ružu a pustila ju. Pravú si priložila na ploché brucho. Bolo mu jasné, že jej život nebola prechádzka rajom.
Úsmev sa vytratil a sním aj všetky farby.
Prosebným pohľadom sa snažila niečo vysloviť. Než stihol vôbec otvoriť ústa, cez prsty pravej ruky ucítil pomaly pretekať teplú tekutinu. Ruka zakrývala tri priestrely, ktorými sa teraz rynula krv.
Snažil sa ruku odtiahnuť, ale aj napriek predsudkom bola silnejšia. Pozrel do jej očí.
Agónia.
Pustila mu ruku a zrútila sa na zem. Krvavý pustil ružu, ktorá dopadla vedľa bezvládneho tela.

Ďalej to už poznal. Miestnosť vzplanie ohňom, on sa udusí a zhorí.
Aj napriek tomu, že išlo o sen, mu bolesť pripadala skutočná.

*

Spotený sa prebudil do sveta šialenstva. Až teraz si uvedomil, že nepočuje nič okrem kričiacich sirén. Zdalo sa mu, že stále sníva.
Zpoza oknien zasvietil silný reflektor a oslepil ho. Vôkol behali jeho priatelia, snažiaci zachrániť sa, nehľadiac na ostatných. Pomedzi hučiace sirény počul výstrely a hlasy vojakov Družby.
Ľavou rukou si zatienil okno zatiaľ čo pravou lapal po brokovnici. Nič.
Rozospatí rebeli sa všetci hrnuli k jedinému východu z miestnosti, odkiaľ sa ozývali výstrely. Všetci mali v očiach strach.
Trojica jeho priateľov so zbraňami v rukách sa za pomoci lakťov predierala dopredu cez masu tiel. Ich veliteľ sa zastavil pri Drewovi a dvojica pokračovala ďalej. Krysa si vedľa neho kľakol na jedno koleno  podopierajúc sa brokovnicou. Bez slova mu podával strieborný revolver. V očiach mal ľahostajnosť k tomu, čo sa odohrávalo. Bol so svojim osudom zmierený. Vedel, že ide na smrť. Obomi rukami uchopil brokovnicu a s jej pomocou sa postavil. Keby nebolo sirén, počul by mohutné zaprašťanie kĺbov. Po pár sekundách dokríval ku dverám a zmizol s ostatnými.
Drew sa konečne spamätal, vyskočil na nohy a preskakujúc matrace bežal preč z tohto pekelného miesta.
Prekročil prah a ucítil tvrdý náraz.
Dostal pažbou do zubov. Špicák (Dens caninus) mal vyrazený a ďalšie dva sa nebezpečne kývali. Napadlo ho jediné: „Naozaj to skončí takto?"
Na zemi mu uštedril vojak Družby ešte pár kopancov a až potom ho dotiahol za vlasy k transportéru. Ale to už si našťastie nepamätal, lebo upadol do blaženého bezvedomia z bolesti po vnútornom krvácaní.

Autor: AnDy, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Death Traps - 1. kapitola - Rebel: