OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Démon - 9.



Démon - 9.Od koho dostal Alex list? A do akých problémov sa znova dostane?

Opatrne som otvoril obálku. Už v tom momente, ako som ju po prvýkrát chytil do rúk, som vedel, že ten darček sú perly, čo ma vážne prekvapilo. Veď by ju to zabilo, keby sa ich čo i len dotkla!

„Alex,“ šepla Harper, „čo to je?!“

„Netuším.“

Sadol som si vedľa nej a vybral list. Pri tom sa na stôl vykotúľali aj perly. Harper ich okamžite chytila a pozrela sa na ne. „Práve tieto ti chýbali.“

Vyložil som list na stôl a začal čítať. Bol krátky a pri tom, ako som sa pozrel na jej písmo, sa mi do očí začali tlačiť slzy. Chýbala mi. Ešte stále mi tak chýbala! No ten pocit, že je tu a myslí na mňa bol neopísateľný.

 

Drahý Alex,

Už dlhšiu dobu ťa pozorujem a bolo ľahké zistiť, že hľadáš perly pre svoju sestru. Tak som si povedala, že hoci som Tenebris, pomôžem ti. Nielen tebe ale aj tvojej sestre. Odkáž jej, že mi veľmi chýba, no dúfam, že vieš, že ty mi chýbaš oveľa viac. Mrzí ma, čo sa stalo. Nemala som to prežiť, no lieky na mňa nezaúčinkovali ako mali. Avšak, naučila som sa žiť ako Tenebris.

Toto gesto ber len ako pomoc. Mala som dosť problémov, kým som ich k tebe doručila. Nemôžeme sa stretnúť, zabili by ma.

S pozdravom,

Gwen

 

Neviem, prečo som čakal, že si tam bude vylievať srdce a písať o tom, ako ma miluje. Práve preto som bol možno aj sklamaný. No v duchu som si nadával, lebo práve tento list mi určite nedá niekoľko nocí spávať a moje myšlienky budú opäť patriť len Gwen. Možno som mal celý ten čas pocit, že tu je. Preto som na ňu nemohol zabudnúť.

Nemohol sa ten list proste vypariť? Uvítal by som, keby sa spolu s ním stratili aj tie perly. Z tohto som nemal dobrý pocit. Gwen tu jednoducho nemohla byť a toto všetko musí byť výmysel. Hoci ju Harper videla... no to nemohla byť ona. Nie, nebudem tomu veriť, pokiaľ ju neuvidím na vlastné oči!

„Čo to je?“ zopakovala svoju otázku Harper. Bola naklonená smerom ku mne, takže mala tiež možnosť prečítať si slová, ktoré tam boli napísané. „Takže to je pravda. Bola to ona.“

„Nie.“ Papier som v priebehu dvoch sekúnd skrčil a pomaly začal trhať. Pohľad som zapichol na obálku a opäť sa stratil vo svojich myšlienkach. Začal som si predstavovať, že by tu predsa len Gwen mohla byť a ja by som ju mohol aspoň vidieť, stretnúť sa s ňou, prehodiť zopár slov. možno by sme sa predsa len mohli stretávať. No prečo by potom písala o problémoch? Jasné, ja som o svete Tenebris nevedel nič. Možno tam majú niekoho, kto na všetkých dozerá. Nie možno, ale určite. Spomenul som si na posledné slová, ktoré tam boli napísané.

Ale takto to bude aj tak najlepšie! Naučil som sa bez nej žiť, ona sa naučila žiť ako Tenebis. Ja mám po tom všetkom život, ktorý sa zdá, že konečne nabral správny smer. Prečo sa musela objaviť práve teraz?!

Ozval sa zvonček a spolu s Harper sme až nadskočili. Pozreli sme sa na seba a myslím, že obaja sme tam mali zdesenie a strach. No mohol to byť ktokoľvek. Postavil som sa a šiel otvoriť. Čakal som, že tam bude mama, no mýlil som sa.

„Mám odísť?“ To bolo prvé, čo sa David opýtal, keď ma zbadal. „Vyzeráš, že sa každú chvíľu zosypeš.“

„Nie, poď ďalej.“ David pohľadom zablúdil na moju sestru a späť na mňa. Zamračil sa.

„Vyvolávali ste nejakého ducha a podarilo sa vám to? Či prečo sa tvárite, akoby ste práve naozaj videli niekoho zo záhrobia?“ David ani netušil, ako týmito slovami trafil do čierneho.

„Nie, žiadny duch. Tenebris,“ povedala moja sestra. Davidove obočie sa v momente nadvihlo a pohľad uprel na mňa. Harper si len vzdychla a vzdialila sa od nás.

„Zasa?“

„Uhm.“ Prešli sme do kuchyne a David si sadol za stôl. Okamžite zbadal perly. Potom sa načiahol po obálku, ktorú sa mi ešte nepodarilo zničiť. Keďže bola písaná ručne, myslím, že spoznal rukopis hneď.

„To si snáď robíš srandu?!“

„Kiežby,“ vzdychol som. „Poslala m perly, ktoré mi chýbali. Teraz mám dve sady.“

„A to mi chceš zveriť obe sady? Kámo, počúvaj, vkladáš do mňa až príliš veľa dôvery.“ Na čele sa mu objavila vráska a pohľadom prechádzal od periel na mňa. Nechcel som ho vystaviť nebezpečenstvu a nútiť ho do niečoho. „No ak to je len na dva-tri dni, tak to by som mohol zvládnuť.“

„Ak by si ich nevzal ty, musel by som ich pravdepodobne dať Wardovi. Lenže potom by som si nebol istý, či by som ich vôbec niekedy ešte videl,“ posťažoval som sa mu a David len prikývol na súhlas. „Len by ma zaujímalo, ako sa Gwen dostala k perlám. Prečo ju nezabili?“

„Alex, možno by bola lepšia otázka, prečo to urobila, keď je Tenebris a je vlastne proti nám Luminom.“ Táto teória stála na zamyslenie, no len na chvíľu. Z jej listu to vyznelo inak.

„Vraj vie, že som ich hľadal. Teda mal v pláne hľadať... kvôli Harper. Oni dve si celkom rozumeli. No ešte nikdy som nepočul o tom, že by Tenebris pomáhal Luminovi.“

„Za tým asi bude niečo viac.“

„Kiežby som sa s ňou mohol porozprávať, no  v tom liste písala, že ak by sme sa stretli, zabili ju. Kto? To tam nebolo.“ Hlavu som naklonil nabok zovrel pery a nevedel, čo mám robiť. Zdalo sa mi zlé, aby som sa proste zbavil perál a tváril sa, že sa nič nestalo. To nie. Musím chrániť našu rodinu a všetkých, na kom mi záleží. „David, pravdepodobne ti zverím len jednu sadu.“

Mykol plecom. „V pohode.“

 

O malú chvíľu som bol späť so svojou škatuľkou. Chvíľu mi trvalo, kým som roztriedil perly. Dvanásť periel som vložil Davidovi do dlane a ten len vydýchol od úžasu a pozoroval ich s rozšírenými očami.

„No daj si pozor, tvoje schopnosti sa môžu výrazne posilniť. No tie dva dni môže byť na to veľmi krátka doba.“

„Ak budem mať kvôli nim nejaké problémy, aspoň ťa poriadne nakopem,“ zasmial sa. Schoval perly a pozrel sa na mňa. „Vidím, že ťa ten list vyviedol z rovnováhy.“

Nadvihol som obočie. „To je až tak vidieť?“

Prikývol. „Pozri sa, expriateľky sú svine. Nenechaj sa ňou vytočiť a nerob si z toho nič. Len buď opatrný. Je Tenebris, a to znamená, že je tvoj nepriateľ.  Vyzeral si, že si sa s jej smrťou už vyrovnal a ja viem, že toto bol poriadny šok. Tak sa vzchop a buď rád, že ti aspoň pomohla. Veď práve o toto ti šlo, nie?“

„No, áno. No to jej objavenie ma naozaj zaskočilo.“

„Nemôže sa s tebou stretávať, takže môžeš zostať pokojný.“ Popravde, nebol som rozhodený z toho, že som sa s ňou niekedy náhodou mohol stretnúť. Bolo to práve z toho, že nemôžem a taktiež kvôli tomu, že sa kvôli mne obetovala a pomohla mi získať perly. No na druhej strane – ako by dopadla moja psychika, keby som sa s ňou naozaj stretol? Bol by som znova nejaký čas úplne mimo, aj keď po tom roku... ktovie, možno sa to zmenilo, no len pri pomyslení na jej meno som pociťoval prázdnotu. No mal som pocit, že každým dňom sa to lepšilo.

„Ja popravde ani neviem, čo chcem. Zaujímalo by ma, odkiaľ tie perly mala.“ Snažil som sa na Gwen myslieť čo najmenej. Snažil som sa presunúť svoju pozornosť na perly alebo na... Beth. Áno, tá mi za posledné dni poriadne pomotala hlavu.

„Ja viem, že to je jedna z vecí, ktorá ti trhá žilami, no kašli na to. Máš, čo si chcel. Teraz už len počkať, kým bude Harper Lumin a všetko bude podľa tvojich predstáv. Ak chceš, pokojne si u mňa tie perly môžeš nechať aj dlhšie. Priatelia sú tu na to, aby si pomáhali. Len sa už konečne daj dokopy, Alex!“

 

Keď som sa nasledujúci deň vrátil zo školy, okamžite som nachystal darček pre Harper a položil ho do kuchyne na stôl, nech ho hneď zbadá. Keďže som dnes končil skôr než ona, mohol som si toto prekvapenie dovoliť. Vytratil som sa do izby, keďže som mal ešte hodinku čas, kým príde. Pristihol som sa pri myšlienke, že by som sa mal učiť, no okamžite som si našiel iné rozptýlenie.

Perly!

Postavil som sa z postele a ešte neurobil ani jeden krok a už som sa ocitol pri mieste, kde som ich ukryl. Znehybnel som. Zdalo sa mi to? Naozaj som sa tu proste premiestnil? To by nebolo možné, ibaže ak by... jasné, tie perly. Už som sa zľakol, že mi z tých Tenebrisov naozaj hrabe. Toto bola jedna z vecí, ktoré ovládali len oni, no perly mali obrovskú moc. A ja som mal naozaj pocit, že sa cítim silnejší. A istejší.

Pre istotu som sa ich radšej ani nedotkol a vzdialil sa od nich. Vážne som potreboval aspoň na čas vypnúť.

 

 

Harper bola, samozrejme, z darčeku nadšená. No to som sa od nej dozvedel až na druhý deň, keďže ma poobede odvalilo a ja som sa zobudil až dnes ráno. Jasné, že som sa nestihol pripraviť do školy, no to bola vec, ktorá ma až tak netrápila. Cítil som sa totiž, akoby po mne prešiel niekoľkotonový valec. Veľa spánku bolo ešte väčšie zlo než minimum spánku. Takže celý deň som bol neskutočne podráždený a neviem akým zázrakom sa mi podarilo v škole nezaspať.

Keď som prišiel domov, plánoval som si dať studenú sprchu na prebratie. No mám pocit, že poslednú dobu mi proste plány všetci kazia. Hneď pri príjazde domov som si všimol, že pred naším domom parkuje auto navyše. To už neveštilo nič dobré.

Vošiel som do domu a takmer skolaboval. Okolo stolu sedeli štyri osoby. No nikdy som si nemyslel, že sa mi takýto pohľad niekedy môže naskytnúť. Moja mama sedela oddelene od všetkých, oproti nej bol David a okolo neho sedel Ward a ešte nejaký mladý muž, ktorého som ešte v živote nevidel.

„No, konečne! Už sme si mysleli, že sa ťa nedočkáme,“ ozval sa Ward. Zároveň hodil na stôl biele bavlnené vrecúško, ktoré pri dopade na drevo kleplo. Mohol som si domyslieť, že tam boli perly. „Ako mi, dočerta, vysvetlíš toto? Vlastne vy dvaja... Alexander, ja som sa s tebou jasne dohodol, že tie perly ukryješ a nebudeš svoje povinnosti vešať na druhých. Vieš, čo by sa mohlo stať, keby Tyler nebol v správnu chvíľu na správnom mieste? Tvoj kamarát by tu teraz pravdepodobne nesedel.“ Ward čím ďalej, tým viac pridával na intenzite hlasu. David pri tom len prevracal očami a uškŕňal sa.

„Lenže vy nemáte ani šajnu, kto to bol,“ povedal David a Ward sa naňho významne pozrel.

„A ty to nebodaj vieš?! Bol to Tenebris a tým pádom to bola hrozba.“ Pristúpil som k nim a pohľad hodil na Davida. Takže sa moje obavy naplnili a jeho napadol Tenebris. No po tom, čo naznačil, že ho poznal, ma striaslo.

„Tiež si mi mohol aspoň oznámiť, že máš všetky perly. Dve sady! Kriste, keby som bol vedel, zavrel by som ťa do klietky.“ Ward položil lakte na stôl a hlavu si zložil do dlaní. Zhlboka dýchal a snažil sa upokojiť. Mne ešte stále nedochádzalo, čo sa tu deje.

„Alex, bola to Gwen. Myslím, že nás všetkých kontroluje alebo čo.“

„Gwen?“ opýtali sa naraz Ward a ten druhý - pravdepodobne Tyler. Bol to človek. Žeby bol ako Ward?

„Alexova bývalá.“

 „Tenebris, hej?“ Prikývol som. „A vy dvaja ste vedeli o tom, že sa tu pohybuje?“ Opäť prikývnutie.

Ward stisol pery a ak by to bolo možné, z uší by mu syčala para. Nervózne poklepkával prstami po stole. Mama nás všetkých potichu sledovala, bo na jej tvári sa zračilo obrovské prekvapenie. Myslím, že si ešte budeme mať čo povedať.

„Fajn, urobíme to takto. Tyler si vezme na starosti Davida a ja teba. Dáme na vás dočasne pozor. A dúfajte, že sa o tomto nedozvie Vedenie, inak by sme mali všetci problém.“

Akonáhle spomenul Vedenie, David zbledol. Vedenie boli Lumini, ktorí mali moc aj napriek tomu, že nemali žiadne perly. Moc však znamenala, že mohli o nás rozhodovať, mali nás na starosti. Taktiež mali pod dohľadom aj Ochrancov. To oni ich k nám prideľujú. Takže o mne už iste vedeli.

Tyler bol ticho, no v jeho pohľade nebolo badať žiadne emócie, no ani nesúhlas. Rukou si prehrabol svoje svetlohnedé vlasy a vzdychol. Ward pohľadom prechádzal odo mňa k mojej matke, ktorej väčšinou venoval dlhší pohľad.

„Čo bude s perlami?“ opýtala sa mama. Otázka bola skôr mierené na Warda.

Mykol plecom. „Nech sa rozhodne Alex. No som ochotný ich do času, kým vaša dcéra nedosiahne vek na premenu, postrážiť.“

Neveril som mu. Nepoznal som ho tak dokonale, aby som mu ich mohol zveriť. Tu sa jednalo o moju sestru. No taktiež som poznal oveľa lepší spôsob, ako ich využiť.

„Myslím, že niekto ich bude čoskoro potrebovať.“ S týmito slovami som sa načiahol po perly. David na mňa hodil nevinný úškrn, akoby mohol za problémy, ktoré vznikli a som si istý, že sa mi za to bude ešte ospravedlňovať, no ja som ten, kto by si mal sypať popol na hlavu. Ja som mu dal tento návrh a oboznámil ho s nebezpečenstvom.

Odišiel som od nich. Nemal som náladu na nič. Dnešok fakt nemohol dopadnúť lepšie. 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Démon - 9.:

2. PrincessCaroline přispěvatel
11.06.2014 [19:41]

PrincessCarolineNechápem,Gwen napadla Davida? Why? Či to si len tí dvaja myslelo? Zdá sa, že ich chce pred niečím ochrániť. Mamča bude asi hodne naštvaná Emoticon

1. Blacky
08.06.2014 [16:47]

TAk nakoniec je Gwen stále tá stará sladká Gwen Emoticon
neviem ale mne sa páčilo, že v otm liste neboli litánie o tom, čo sa jje stalo ako ho miluje. Takto to bolo skutočne pôsobilo to presne tak akao by Gwen písalla, chýbaš mia le nemôžem sa stretávať, preto mu prost enemohla mútiť hlavu výlevmi.

Ja toho Warda skutočne nemám rada, neviem, je to taký do všetkého šuk Emoticon Ako pán sveta, leze mi pekne na nervy Emoticon

Chcela by som aby sa s Gwen stretol, aj keď zasa na druhej starne je bethy... Ach nechám to na tebe
Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!