OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Full Moon - 25. kapitola



Full Moon - 25. kapitolaTak a je tu deň, kedy sa zo Shana stane zabijak...ale prežije Nessa??? Dostane sa z toho??? Ak áno ako???

SPLN

Keď som sa ráno zobudila, stál pri mojej posteli. Uvedomila som si, že je sobota. Ako zvyčajne bol celý v čiernom, no dnes to malo aj iný dôvod. Akonáhle som vyšla z postele, roztriasli sa mi kolená a zatočila hlava. Keby ma nebol chytil, asi by som sa škaredo udrela o stôl. Prezliekla som sa a zišla dolu na raňajky, no bola to márna snaha, pretože som do seba nedostala ani jednu lyžicu. Opäť som sa vrátila do izby, a keď som videla jeho zmučený pohľad, bolo mi zle. Žalúdok mi skrúcalo do všetkých strán. Dnes večer umriem, povedala som si, no stále som tomu nechcela veriť. Ani jeden z nás nič nepovedal. Možno sme sa báli, že tým tomu druhému ešte viac pokazíme náladu. Sadol si ku mne a chytil ma za trasúcu sa ruku. Chlad jeho ruky mi prenikal do všetkých častí môjho tela. Mala som pocit, že ma ten strach zadusí.

„Poď von,“ povedal mi po chvíli.

„A na čo? Aj tak tu už o niekoľko hodín nebudem,“ hovorila som pesimisticky ako nikdy v živote.

Náhle sa postavil z postele a nahodil prísny výraz.

„Vanessa, okamžite sa zdvihneš a pôjdeš so mnou von, inak odídem.“ To nebolo fér. Nemohol ma vydierať svojou spoločnosťou. Neochotne som spustila nohy na podlahu a zdvihla som sa. Vliekla som sa, akoby som už bola bez duše. Sadli sme si na slnko ako posledné dni. No atmosféra bol úplne iná. Boli sme pri sebe, no po prvý raz sme nevedeli čo povedať. Odrazu na mňa doľahla hystéria. Nechcela som zomrieť. Po tvári mi tiekli slzy a mala som chuť do niečoho tresnúť. Prstom mi ich chcel utrieť, no ja som sa odtiahla a objala si kolená. Nechcela som byť k nemu odporná, no on nevie ako sa cítim. On večer predsa nebude pri vedomí, nebude vedieť čo robí. Na chvíľu som sa vytratila do domu a vrátila som sa s veľkou čokoládou. Bola to tá jediná vec, ktorá ma dokázala upokojiť. Opäť som sa k nemu pritúlila a načala ju.  Čas doslova letel, pretože o malú chvíľu nás prišiel otec zavolať na obed. Shane ma prinútil, aby som aspoň niečo zjedla. Vrátili sme sa na lavičku a opäť sme tam bez slova sedeli. Hodiny však utekali a Shane sa o chvíľu zdvihol.

„Kam ideš?“ spýtala som sa nechápavo.

„Už je neskoro,“ povedal a podišiel bližšie ku mne. Chytil ma za ruky a postavil pred seba. Pobozkal ma a silno objal. Pochopila som, že sa so mnou lúči, pretože nevie či prežijem.

„Nechoď ešte,“ povedala som ticho.

„Je neskoro,“ odpovedal smutne, no nepustil ma. Súmrak už sadal a na oblohe sa objavili prvé hviezdy. Nebude trvať dlho a vyjde aj mesiac. Opäť som začala plakať. Shane sa ma snažil od seba odtrhnúť, no ja som ho nepustila.

„Nessa, ja už musím ísť,“ povedal naliehavo.

Vtedy som uvidela na nebi jasnočervenú guľu.

„Už je neskoro.“

Rýchlo som od neho odskočila, pretože to naňho už prišlo. Začal sa meniť a ja som pred ním nemala ani najmenšiu šancu. Pozorovala som ako za jeho oči menili z modrej na karmínovú. Už som ho videla premeneného, no teraz bol akýsi iný. Na sebe mal dlhý talár, ktorý mu siahal až po zem.

„Shane?“ ozvala som sa ticho.

Nebezpečne sa na mňa usmial a zhlboka sa nadýchol. Vôbec som ho nespoznávala, bol to niekto úplne iný. Bol to Lovec. Malými krokmi sa ku mne približoval. Aj ja som sa chcela pohnúť, no strach ma opäť paralyzoval, takže som sa nemohla ani nadýchnuť.

„Konečne prišiel ten deň,“ zachripel ticho. „Ideme,“ zasmial sa a skôr než som si stihla uvedomiť, čo sa deje, stála som na slnečnej čistinke. Tentoraz však nebola nádherne žltá, ale červená. Uprostred stál kamenný stôl, okolo ktorého stáli tri siluety. Odrazu jedna z nich pristúpila k Shanovi.

„Synček, aká som rada, že si tu,“ povedala s úsmevom na tvári.

„Áno, konečne sa spamätal,“ povedala druhá. Ten hlas poznám, pomyslela som si. Bola to jeho sestra Diana.

„Dobre dosť rozprávania, prejdime rovno k rituálu,“ povedal muž v strednom veku. Spoznala som ho zo Shanových fotografií. Zhrozene som sa naňho pozrela, no on ma nevnímal.

„Musíme postupovať podľa všetkých tých pravidiel?“ spýtal sa znudene. „Nemôžem jej ju jednoducho zobrať?“

„Synak, aby si sa stal najmocnejším, musíš ich dodržať. Predstav si akú budeš mať potom moc.“

„No dobre,“ privolil a vtedy ma zozadu chytili  čiesi mocné ruky. Bránila som sa, no oni ma ľahko vliekli  po zemi ku stolcu. Diana jej pomohla zdvihnúť ma. Zavreli ma do pút, aby som sa nemohla hýbať. Vrátili sa na svoje miesta a čakali na poslednú osobu. Srdce mi tĺklo ako nikdy predtým.  Snažila som sa vyslobodiť, no nešlo to.  Shane sa ku mne pomaly približoval s rukou natiahnutou pred seba.

„Nerob to,“ povedala som ticho.

„A prečo?“ spýtal sa povrchne.

„Ty vieš, že to nechceš. To nie si ty,“ snažila som sa ho prebrať z moci splnu. Ja ti svoju dušu nedám,“ povedala som rozhodne.

Ostatní okolo mňa sa zasmiali, no on spozornel. Niečo ho na tom zarazilo.

„To nezávisí od teba.“ Dorazil až ku kraju stola. Skúmavo si ma premeral.

„Prosím,“ prosila som, keď sa nakláňal k mojej duši. V hrudníku som zacítila bodavú bolesť. Uprela som na neho láskavý pohľad. „Chcem len, aby si vedel, že ti to odpustím, pretože to nie si ty.“

Zavrela som oči, aby som to mala čo najskôr za sebou, no nič sa nedialo, preto som ich trochu pootvorila. Shane už nestál blízko pri mne, ale opieral sa o najbližší strom.

„No tak synak. Zober jej ju už,“ nabádal ho otec.

„Nemôžem,“ povedal potichu. „Ja to nechcem.“

„Čo to trepeš? Dali ti tento termín, aby si nevidel svoje city, tak do toho,“ povzbudzovala ho matka.

„Ibaže ja nie som pod vplyvom mesiaca,“ povedal a hodil do pút horiace gule. Okamžite som zliezla zo stola, no kým som stihla ujsť k Shanovi, vykrútila mi jeho sestra ruku za chrbát. Pálčivá bolesť mi prechádzala celým telom a donútila ma klesnúť na kolená. Avšak teraz, keď som mala nádej, že nezomriem, nabila som sa novou energiou. Podkopla som jej nohy a odhodila ju do najbližšieho stromu. Ani som si nevšimla, že Shane stojí rovno za mnou.

„Mali by sme odísť,“ povedal mi a hodil jednu guľu po svojej matke.

„Trhá mi to srdce synček, ale musíme ťa zabiť. Vieš predsa aké sú pravidlá,“ kričala na neho.

„A spolu s tebou zabijeme aj ju,“ povedala Diana, keď vstávala zo zeme.

Približovala sa ku mne, no ja som sa stratila. Nevedela som dokedy sa takto dokážem skrývať, no bolo to lepšie ako by som mala byť jej obeťou. Pristúpila som k nej zozadu a odhodila ju. Odrazu ma vyrušilo niečie vrčanie. Ten muž z fotky škrtil Shana a jeho matka držala v ruke nôž. Okamžite- ani neviem prečo som ho nemohla len odhodiť- som ho nechala vybuchnúť a Shane sa rýchlo uhol ostrej dýke. Zabudla som však na jeho sestru a tá ma pekne zdvihla pomocou vetra. Z tej výšky mi bolo zle.

„Tak ako by sa ti páčilo keby som ťa teraz nechala spadnúť?“ spýtala sa s piskľavým smiechom.

No na moje prekvapenie ma ľahko pustila dolu a pritiahla si ma k sebe.

„To by bolo príliš jednoduché,“ povedala slizko. „Shane stavím sa, že ju nenájdeš.“

Ani som si neuvedomila čo tým myslí, už sme  stáčali vo víre vetra, keď v tom nás to vymrštilo v inej časti lesa.

Po tom čo som sa poriadne obzrela, som zistila, že tú časť vôbec nepoznám. Dúfala som, že keď vedeli o slnečnej lúke, bude vedieť aj o inej.

„Tak. Tu ťa môj šibnutý braček nebude môcť chrániť,“ poznamenala šťastne.

„Lenže ja nepotrebujem ochranku,“ povedala som a chcela som ju odhodiť, no ona bola rýchlejšia a škrtiac ma pritlačila k stromu.

„Chudinka. Zomrie a nikomu to nebude ľúto. Nechápem prečo Shane premrhal takú šancu. Tvoja duša je tá najčistejšia na svete. A ja som dnes ešte nejedla,“ povedala a zhlboka sa nadýchla.

„A ani nebudeš,“ zachripela som. Zdvihla som voľnú ruku a dohodila ju. Prudko som sa nadýchla a snažila som sa aby si pľúca opäť zvykli, na bežný prísun kyslíka. Snažila som sa ju nechať vybuchnúť, no ona sa bránila svojím vzduchom. Chcela, aby som sa čo najskôr unavila, a to sa jej aj podarilo. Vtedy ma zdvihla vysoko nad zem a krúžila so mnou dokola. Hlava sa mi krútila a  bolo čím ďalej tým viac zle. No odrazu to prestalo.

„Toto ma nebaví,“ povedala si pre seba a tresla ma o strom. „Lepšie.“

Keď ma spustila na zem, vošla do mňa hrozná zlosť. Telo ma bolelo a v hlave dunelo. Niečo teplé mi tieklo po spánku. Zašla som si tam prstami a zistila som, že to je krv. S námahou som sa postavila a oprela sa o strom. Nohy sa mi triasli, no snažila som sa na  nich udržať.

„Tak a teraz si ma naozaj naštvala,“ povedala som ticho.

„Už sa bojím,“ zasmiala sa.

Telom mi prešla elektrická iskra. Zdvihla som ruky a nechala som vybuchnúť kus stromu vedľa nej. Na jej tvári sa zračilo prekvapenie. Asi nemyslela, že by som na ňu mohla použiť aj túto schopnosť.

„Celkom dobré, no trochu mimo,“ povedala sladko.

„Ako chceš.“ Zamierila som na jej ruku, no ona sa rýchlo uhla.

„Fajn, chvíľu si sa pobavila, ale teraz som na rade opäť  ja. Vieš, Shane nie je jediný v rodine, ktorý ovláda oheň. Názorne ti to ukážem.“

Natiahla pred seba jednu ruku a mierila na strom. Pomaly ju zatínala v päsť. Odrazu kmeň, na ktorý mierila, vzbĺkol. Chvíľu ho nechala horieť, no potom zovretie uvoľnila a  bol opäť taký ako predtým.

„Pôsobí to vnútri,“ poznamenala sladko a už aj ukazovala na mňa. Telo ma začalo páliť, ako keby ma niekto hodil do lávy. Tá bolesť ma donútila klesnúť na zem. Zvíjala som sa v hrozných kŕčoch, keď to odrazu pominulo. Svaly sa mi o   niečo uvoľnili a mohla som voľnejšie dýchať. Ešte stále som cítila tú horúčavu, kvôli ktorej mi išlo skoro rozhodiť hlavu. A vtedy to začalo od začiatku. Znova tá istá prudká bolesť, no teraz to bolo horšie. Akoby do mňa bodalo obrovské množstvo nožov. Kŕče boli teraz oveľa silnejšie. Počula som svoj krik, no akoby vychádzal z veľkej diaľky a nie zo mňa. Zatvorila som oči, pretože som si nebola istá, že chcem vidieť ako sa na tom zabáva. No horúčava sa ešte zhoršila a ja som ich naširoko otvorila a ziapala. Vtedy som videla svoju horiacu ruku. Od strachu som skoro zamdlela. Oheň sa mi šíril po celom tele.

Nie!“ zakričala som.

„Čo keby si poprosila?“ spýtala sa protivne.

„P-p-prosím,“ povedala som ticho, pretože kvôli tej horúčave mi vyschlo v krku.

„Nepočula som. Čo si to vravela?“

Prosím!“ povedala som čo najhlasnejšie.

„No, keď to tak pekne hovoríš,“ zasmiala sa a uvoľnila oheň. Chytila ma triaška. Schúlila som sa do klbka a snažila sa nejak zahnať tú bolesť. Vtedy som pri sebe pocítila mierny vánok s vôňou cezmíny. Okamžite som vedela kto to je. Tmavá postava v talári sa postavila tesne k Diane.

„Čo si jej to urobila?“ spýtal zúfalo.

„Chceš to vidieť?“ povedala šťastne. Ani som sa nenazdala, bolesť začala opäť. Svet sa mi rozmazával pred očami.

„A dosť,“ zakričal.

Počula som nejaké zvuky, no nemohla som otočiť hlavu. Odrazu ma nadvihli niečie ruky a niekam ma niesli. Stratila som pojem o tom čo sa tam dialo. Okolo uší mi svišťal vzduch a príjemne ma chladil na rozhorúčenom tele. Odrazu som pod sebou opäť zacítila zem.

„Nessa si v poriadku? Nessa? Odpovedz mi!“ naliehal.

Začala som silno kašľať. „Hm.“ Zmohla som sa len na to. Pomaly som otvárala oči. Pritiahol si ma k sebe a jeho studené telo pozitívne  pôsobilo na moje vnútorné popáleniny. V hlave mi už tak nedunelo ako predtým. Rozhliadla som sa okolo seba, no nevedela som kde sme, hlavné však bolo, že tam nebola Diana.

„Čo sa stalo?“ spýtala som sa, len matne si spomínajúc čo vyvolalo horúcu bolesť.

„Moja sestra ťa mučila. A nechápem prečo si sa nebránila. Len si sa zvíjala na zemi v hrozných kŕčoch.“

„Ona....použila na mňa akúsi silu......oheň vnútri a potom mi horelo celé telo....ja som nemohla,“ koktala som.

„Silu, ktorú dostala ako Lovkyňa,“ povedal s hlbokým povzdychom. „Mali by sme ísť, ak bude používať aj ostatné tak nás rýchlo nájde.“

Postavila som sa na nohy, pretože mi bolo lepšie. V tele mi však ešte stále prúdilo teplo, no nie takou bolestnou cestou ako predtým.

„Tak kam ideme?“ spýtala som sa, keď v tom som to miesto spoznala. Boli sme opäť na slnečnej čistinke. Svetlo v nej už nebolo také červené ako na začiatku tohto hororu. Mesiac zahalený temným súknom bol už neskutočne vysoko.

„Ty nikde,“ povedala sladko.

Obrátila som sa a videla ju tam. Až teraz som si uvedomila, že bola úplne inak oblečená ako jej brat. Mala červené šaty, ktoré splývali s jej očami.

„Už nie,“ vyslovila som rázne a vyhodila jej kus kože do vzduchu.

„Do frasa.“

Naštvala som ju. To sa mi páči, pomyslela som si. Vtedy som bola zarazená, prečo som ju zranila? A prečo som zabila jeho otca? Opäť ma chcela mučiť hnusnou bolesťou, no Shane sa postavil predo mňa.

„Ale prosím ťa. Nekaz mi radosť.“

Hodil na ňu vražedný pohľad.

Odrazu ma chytil  za ruku a ja som nevedela, o čo mu ide. No svojimi myšlienkami mi povedal, že chce spojiť naše sily. Bála som sa, či to dokážeme. Pri prvej skúške to nedopadlo práve najlepšie. No tentoraz sme však  nevytvorili žiadnu ohnivú guľu, ale čierny pás s červenými zábleskami. Vystrelil rovno oproti Diane, no on použila vzduch. Nastal veľký výbuch a iskry, ktoré odleteli, zapálili niektoré stromy.

„Ako chceš. Vieš je super, že si sa nestal Lovcom, pretože teraz na teba fungujú niektoré moje schopnosti,“ povedala zlomyseľne a opäť pred seba natiahla ruku. Shane v tom okamihu stuhol. „Paralyzovať je vždy veľká zábava,“ zasmiala sa piskľavým smiechom. „Jeden je z hry von, teraz ty,“ povedala o niečo hrozivejšie a približovala sa ku mne. Ibaže ja som sa nemienila vzdať. Chcela som ju nechať vybuchnúť, no znova som ju len ošuchla. V jej očiach blčal plameň hnevu. Surovo ma chytila za vlasy a ťahala ku kamennému stolu. Kopala som, snažila som sa vyslobodiť z jej zovretia, no nešlo to. Pripútala ma k nemu a pozrela na svoju novú ranu. Na tele som mala asi milión škrabancov. V hlave som cítila bodavú bolesť a pripadala som si ako dolámaná.

„Nechápem, ako si ty mal byť najmocnejším Lovcom. Veď sa nedokážeš ubrániť ani vlastnej sestre a teraz tu stojíš bezmocný a budeš svedkom smrti Nessy,“ hovorila keď sa prechádzala okolo Shanovej sochy. Prudko otočila hlavu ku mne a zasyčala. „A ty. Zničila si celú našu rodinu. Zabila si mi otca a on  pod tvojím vplyvom zabil matku. Mali sme super život, kým si neprišla ty.“ Obviňujúco sa na mňa pozrela. „Ale teraz sa to všetko skončí,“ povedala s diabolským úškrnom. Pravou rukou luskla a zjavila sa v nej ostrá dýka. Zhrozene som sa na ňu pozrela a ešte väčšmi som sa usilovala použiť svoju silu, no pre tie putá som nemohla pohnúť rukami. Srdce mi išlo vyletieť od strachu. Mala som iné predstavy o svojej smrti. Prišla k stolu až sa ho dotýkala a ruky, v ktorých zvierala ostrý nôž, zdvihla vysoko nado mňa.

„Daj zbohom sladkému životu,“ povedala a zaborila čepeľ do môjho tela. Hlasno som zrevala, pretože ma zaplavila obrovská vlna bolesti. Ibaže to Diane nestačilo. Opäť zdvihla ruku a ešte raz ma bodla. Nemohla som lapiť dych. Mala som pocit, že ma ide roztrhnúť. Ruky som stisla v päsť, akoby som mala pocit, že ma môžu ochrániť pred tou bolesťou.

„Tak a je to,“ povedala radostne. „Ale aby ste si nemysleli, že som zlá, tak ťa uvoľním.“ Zamierila k Shanovi a zrušila paralyzujúce kúzlo. Keď chcel zaútočiť, zmizla vo vetre. Okamžite prišiel ku mne a začal rozopínať kovové putá. Pomaly som strácala vedomie.

„Nessa, hovor so mnou. Za žiadnu cenu nesmieš spať,“ komunikoval so mnou.

„Hm, budem sa snažiť.“ Voľnou rukou som si zašla k bruchu. Cítila som teplú lepkavú tekutinu, ktorá mi stekala po šatách. Jemne mi nadvihol hlavu a potom aj ostatok tela.

„Počuj, všetko sa dobre skončí.“

„Myslím, že nie.“

Šli sme cez les, no nevedela som kam. Odrazu som zazrela budovu školy. Svet sa mi začal rozmazávať pred očami a iba matne som počula Shanov nervózny hlas. Oslepilo ma svetlo, pretože sme vyšli z lesa von. Okolo bolo mnoho ľudí, no nemohla som rozoznať, kto to je. Jemne ma položil na mäkkú trávu. Nikdy som si nemyslela, že kvôli láske sa dá takto trpieť. Keď stojíte zočí- voči smrti a ste si vedomí, že to robíte pre osobu, ktorú najviac milujete, znáša sa to oveľa ľahšie.

Neuvedomujete si, ako hlboko tým toho druhého raníte, záleží len na tom, aby ste ho zachránili. Teraz mi to znie  ako otrepaná fráza. Nemusela som sladké rečičky ako ‚bez teba neprežijem‘, alebo ‚mal som to byť radšej ja ako ty‘. No až keď som to sama zažila, až vtedy som si uvedomila, aké obyčajné sú tie slová. Namiesto toho, aby som sa triasla od strachu, rozmýšľala som, ako bude pokračovať svet bezo mňa. Oblaky sa budú naďalej prevaľovať cez oblohu, slnko bude stále vychádzať a zapadať, no niečo sa určite zmení. Život mojich najbližších. Nevedela som si predstaviť otcovu uplakanú tvár, alebo mamin bolestný výraz. Odrazu sa mi pred očami vynorila nádherná tvár. Tvár, ktorá mala pokožku bielu ako sneh s nebesky modrými očami. Tvár, na ktorej sa za posledný čas vystriedalo toľko úsmevov a toľko emócii. Patrila osobe, ktorá mi bude najviac chýbať. Z diaľky som počula množstvo hlasov, no doliehali ku mne len tlmene, preto som nerozoznala, čo hovoria. Nevedela som, či to bola len predstava, alebo človek, ktorému patril ten znepokojivý pohľad, čo som videla, bol  reálny. Dokázala by som sa naňho dívať aj celé roky. Dych mi začal vynechávať a ja som cítila ako mi slabne tlkot môjho srdca. V duchu som sa musela usmiať, pretože som nevidela žiadny tunel so svetlom na konci, no možno som ešte nebola tak blízko smrti. Bolesť, ktorá sa mi rozlievala po tele, neutíchala. Dokonca by som povedala, že sa ešte stupňovala.

„Nessa, nezatváraj oči,“ hovoril naliehavo.

„Klamal si mi,“ zašepkala som.

„A v čom?“

„Povedal si, že to bude rýchle.“

„Áno, ibaže ty neumieraš.“

„Aký naivný,“ vzdychla som.

Pred očami sa mi vynárali spomienky na chvíle so Shanom. Keď sme sedeli pri západe slnka, ako sme ušli z hodiny, boj a tie ostatné. Odrazu sa pri mne vynorila druhá postava.

„Oci,“ zachripela som.

„Zlatko čo sa stalo? To ty?“ zlostne sa pozrel na Shana.

„Nie, to... bola... jeho... sestra.“

„Musíme ju ihneď odviezť do nemocnice.“

Opäť ma nadvihli a niesli do auta. Počas cesty som počúvala Shanov tajomne zúfalý hlas.

„Vanessa, bojuj do frasa,“ prikazoval mi.

Snažila som sa na perách vyčarovať úsmev, no skrivil ho pocit pálčivej bolesti hlboko vnútri môjho tela. Jeho ruka mi tlačila na ranu handru- asi aby zastavil krvácanie. No ja som si bola istá, že kým ma dovezú na pohotovosť, už nebudem medzi živými. Košeľu a ruky mal zamazané od mojej krvi, ktorá neprestávala tiecť.

Viečka sa mi zatvárali, no ja som proti nim bojovala, pretože som sa bála, že keď ich zavriem, anjelská tvár zmizne. Nemala som však proti nim šancu. Boli ťažšie a ťažšie a ja som sa nakoniec poddala a nechala ich pokojne klesnúť.


Venované Safire, Elis a Mirror za ich úžasné komentáre, ktoré ma vždy potešia :D



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Full Moon - 25. kapitola:

16. nesii přispěvatel
03.05.2011 [17:52]

nesiiNo to nie je možné... idem rýchlo na ďalšiu kapitolu.

10.04.2011 [0:34]

marketasaky Emoticon Emoticon Emoticon

14. ElisR1 přispěvatel
08.04.2011 [17:51]

ElisR1zasloužíš, protože tahle kapitola byla naprosto dokonalá =)
nemáš vůbec za co děkovat =)
Na tu 3. se strašně moc těším, zvlášť potom, co si mi řekla, že to ukojí moji zvrácenost =) =) =) =)=) =)
a ještě jednou, nemáš vůbec za co děkovat, všechnu chválu si zasloužíš =)

13. Moonlight přispěvatel
08.04.2011 [17:48]

MoonlightElis!!! teraz sa červenám :D ja si nezaslúžim taký krásny komentár :D ale ďakujem ti moc moc moc :D som veľmi rada, že som ukojila tvoju zvrátenosť, to si zgustneš na tretej sérii :D ešte raz ďakujem za super úžasný komentár :D

12. ElisR1 přispěvatel
08.04.2011 [17:44]

ElisR1No ne, z Nessy se stal pesimista =) =) =) (promiň, vím, že by mi to nemělo být k smíchu, ale prostě se musím smát a nevím proč =))
Hele, on ji vyhrožuje, tak to bude ještě hodně zajímavý =) =) =)
už to začíná, už to začíná, už to začíná... jééé já se nemůžu dočkat =)=)=)=) co se bude dít?? =) šup, jdu číst dál =) zase se těším, jako malý děcko a za to můžeš TY =)
On se tak lehce vzdá??? No teda, čekala jsem od něho víc, ale třeba se ještě dočkám, uvidíme =)
No páni, tak teď mi už vůbec nevadí, že ji nevzal duši =) nebo spíš to, že se o to ani moc nepokusil =)=), že se vzdal moc brzo, tahle bitka v jeho rodině je o mooooc lepší (achjo, zase jsem zvrácená =))
Hej on ji našel, tak teď to bude opravdu zajímavé, nezdržovat se komentem a jít číst =)
Já si řikala, že ji jen tak neutečou... A MĚLA JSEM PRAVDU =)
Tak to jsem opravdu nečekala, ona ji vážně bodla, no páni, vážně jsi mě překvapila, já pořád myslela, že ji Shane nějak zachrání, ale ona ji vážně bodla =)
Wow, ten konec, nejlepší =) =) =) páni, holka, tak tahle kapitola byla opravdu skvělá, nejlepší, nejskvělejší, dokonalá a všechny možný slova pro chválu.
No páni, já opravdu nemám slov, ten konec, wow, to mi bude trvat hodně dlouho, než tohle rozdýchám. To bylo opravdu skvělý (a povedlo se ti i uspokojit moji zvrácenou mysl =), což se jen tak někomu nepovede =D)
Týjo, vážně super, tleskám a klaním se =)
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

PS: Moc ti děkuji za věnování, u takhle skvělý kapitoly to potěší hodně moc =) Emoticon

11. SafiraDarkfire přispěvatel
07.04.2011 [21:52]

SafiraDarkfireSúhlasím s Mirror! Jsi hnusná! Prej špeciálne pre mňa! po piate! Grrr....

10. MirrorGirl454 přispěvatel
07.04.2011 [20:40]

MirrorGirl454No ta ty si hnusná... Emoticon

9. Moonlight přispěvatel
07.04.2011 [20:34]

MoonlightNepoviem, nepoviem, nič neprezradím :D nechaj sa prekvapiť Emoticon

8. MirrorGirl454 přispěvatel
07.04.2011 [20:28]

MirrorGirl454Bože môj! Bože môj! Bože môj! Ok, idem čítať. Emoticon
Ona fakt? Ona vážne???? Nie! Nie! Nie! Nie! Nie!!!!!
Bože, tá jeho sestra je ale... ok nebudem nadávať. Emoticon
Ale veď ona nezomrie! Však nezomrie? Nemôže zomrieť! Však nemôže zomrieť? Však ju Shane zachráni a bude Happy End? A predtým ešte dve série. Emoticon

7. MirrorGirl454 přispěvatel
07.04.2011 [20:11]

MirrorGirl454Bože môj! Bože môj! Bože môj! Ok, idem čítať. Emoticon

6. Moonlight přispěvatel
07.04.2011 [19:34]

Moonlightdobre ja si to zapamätám a špeciálne pre teba tu bude zajtra tesne po piatej :D

5. SafiraDarkfire přispěvatel
07.04.2011 [19:32]

SafiraDarkfireNo tak dobře:/ Já to nějak vydržím, v pět jak přijdu z práce tak doufám, že tady bude:)

4. Moonlight přispěvatel
07.04.2011 [19:19]

MoonlightSafira ďakujem za komentár, veľmi ma potešil, no ďalšia kapitola bude asi až zajtra :D

3. SafiraDarkfire přispěvatel
07.04.2011 [19:01]

SafiraDarkfireHej!!!! Šup sem další kapitolu!!! Jinak děkuji za věnování:) Já chci okamžitě zjistit jak to dopadne! Celou dobu sem skoro nedychala. Prosím honem další kapču!

2. Moonlight přispěvatel
07.04.2011 [17:49]

Moonlightajeje ďakujem za veľmi pekný komentár, a priznám sa, že aj ja som pri tom plakala, keď som to písala... chcela som sem pridať aj pieseň, ktorá mala byť pri tejto pasáži, ale akosi mi ju tam nechcelo vložiť

1. ajeje
07.04.2011 [17:34]

ja som sa skoro rozrevala aj ked viem ze bude zit ale aj tak to bolo smutne a uzasne Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!