Hrdlorez 12 • OurStories.cz ~ naše povídky

Nina sa prvý raz ocitá medzi ľuďmi. Ako jej to pôjde? A čo nové sa dozvie o Oliverovi?

21.07.2021 (10:00) • MillieFarglot • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 338×

Zastavili na parkovisku pred Walmartom. Po niekoľkých dňoch konečne videla aj iné osoby ako upírov, ktorí žili v dome. Keď vystúpila z auta, do nosa jej okamžite udrela spleť vôní. Ako prvú identifikovala tú, čo pochádzala zo stánku rýchleho občerstvenia. Nasledovali výpary z áut a nakoniec to bola opantávajúca vôňa krvi. Intenzita ostatných vôní ju dokonale zastierala. Keďže pred niekoľkými minútami pila z darkyne, nelákalo ju zahryznúť sa do prvého okoloidúceho človeka. Aj napriek tomu sa váhavo pozrela na Olivera. Svoju otázku nemusela vysloviť, jej výraz ju prezradil.

„Keby som ti neveril, nezobral by som ťa so mnou.“

„Naozaj?“ nechápavo nadvihla jedno obočie a pohľadom prebehla po tmavom parkovisku, ktoré bolo takmer plné. Každé auto muselo priviezť minimálne jedného človeka. Pri tej predstave sa zhrozila. „Čo ak...“ nevedela, ako dokončiť otázku. Čo ak to nezvládne? Čo ak pred niekým odhalí svoje predĺžené zuby alebo sa rozplače? Krvavé slzy by sa vysvetľovali veľmi ťažko. Okrem toho, vôbec by sa mu nečudovala, keby ju pri prvom zlyhaní udal Centrále a tým by sa jej jednoducho zbavil. Chápala, že Oliver bol ten posledný, kto by tých upírov kontaktoval, no v tom momente jej to prišlo logické. Bol na ňu nahnevaný a ľudia sú schopní v tom citovom rozpoložení konať bezhlavo.

Oliver nesúhlasne potriasol hlavou a zamieril k nákupným košíkom. „Žiadne ak. Keď sa vrátiš naspäť domov, budeš medzi ľuďmi nonstop. Čím skôr sa to naučíš zvládnuť, tým lepšie pre teba.“

Keďže nesúhlasil s tým, aby sa vrátila domov tak skoro, rozhodol sa ju týrať. To bolo prvé, čo jej zišlo na um. Čím skôr sa naučí existovať medzi ľuďmi, tým skôr bude mať od nej pokoj. Takúto formu trestu nečakala, avšak zaslúžila si ju.

„Sám si povedal, že pri prvej príležitosti niekoho zabijem,“ zamrmlala sama pre seba a vykročila k hlavnému vchodu. Od ľudí si držala dostatočný odstup a cítila sa, akoby sa vrátila v čase niekoľko dní dozadu.

Cítila sa normálne.

„Tak mi dokáž, že sa mýlim.“

Hneď pri vchode sa ich cesty rozdelili. Kým sa Oliver stratil v oddelení elektroniky, zašla k oblečeniu. Nemala tušenie, čo by si mala kúpiť. Ak sa o niekoľko dní vráti domov, nepotrebovala toho veľa. Do nákupného košíka hodila pár kusov spodného prádla a prikryla ich dvomi tričkami s dlhým rukávom a hrubým vlneným svetrom. Neznášala zimu. Pridala k tomu jedny džínsy a tepláky.

Všimla si, že Oliver na ňu dával pozor. Síce nenápadne, no niekoľkokrát zaregistrovala kontrolné pohľady jej smerom z opačného konca obrovského obchodu.

Na druhú stranu sa vďaka tomu cítila istejšie. Určite by si všimol, keby prestala mať situáciu pod kontrolou a okamžite by zakročil. Nechcela dospieť k takej situácii, preto sa plne sústredila na nákup. Nevedela si ani predstaviť, aké problémy by si narobila, keby pred niekým odhalila svoju novú identitu.

„Hotovo?“ ozval sa hlas spoza nej. Len mu prikývla na súhlas. Pohľadom zablúdil do košíka a potom sa poobzeral okolo seba. Zamračil sa. „Na stretnutie s Graysonom potrebuješ niečo pekné.“

„Hm? Nemyslím, že to zohrá nejakú úlohu v...“

Načiahol sa k jednému z regálov a strčil jej do ruky blúzku smotanovej farby s hlbokým výstrihom. „Ako polovičná si trochu bledšia, potrebuješ si obliecť svetlé farby. Okrem toho, na upútanie pozornosti výstrih zaberie na sto percent.“

„Si si istý?“

Mykol plecom. „Grayson ťa kedysi miloval a okrem toho... je muž. V týchto veciach ti viem poradiť. Tá blúzka bude na tebe vyzerať dobre.“

Cítila, ako sa jej do líc nahrnula červeň. Pred pár minútami jej dával kázeň o tom, že nie je stredobodom pozornosti, a teraz jej radil ohľadom výstrihu. Musela však uznať, že mal pravdu. Graysonovi sa páčilo, keď nosila vyzývavejšie oblečenie a provokačný výstrih v tvare písmena V si jednoducho mohla dovoliť.

„Dobre.“ Pozrela sa na veľkosť blúzky. Trafil sa. Položila ju vedľa vecí, ktoré si vybrala sama a zamyslela sa nad tým, ako veľmi si ju Oliver musel premeriavať, aby vybral dobrú veľkosť. Jej pozornosť sa sústredila na nákupný košík a krabičku s novým mobilným telefónom a SIM kartou.

„Je to pre našu bezpečnosť, aby sme sa s tebou mohli skontaktovať,“ povedal, keď uvidel, kam sa pozerá. „Predpokladám, že môj brat si nakoniec presadí svoje a skutočne pôjdeš domov.“ Konverzácia ohľadom jej návratu domov bola napätá a mala z nej zmiešané pocity.

„Ty tomu veríš?“

„Nezáleží na tom, čomu verím ja. Viem, že pre teba nebude náročné zvyknúť si na tento život. Keby sa premena podarila, bolo by to horšie.“

„Tak prečo si pred pár hodinami povedal, že niekoho...“ Zarazila sa a stíchla. Poobzerala sa okolo seba, aby sa uistila, že ich nikto nepočúva. Nasledujúce slová zašepkala. „... pri prvej príležitosti zabijem?“

Oliverove správanie nechápala, nech sa akokoľvek snažila. Pomáhal jej, no pri spoločnej konverzácii vyjadril nedôveru voči jej schopnostiam udržať nažive ľudí okolo seba. Popravde, sama sa toho desila a jeho slová tento zlý pocit len umocnili.

„Ak vyzradiť naše tajomstvo, alebo sa o tebe dozvie niekto z Centrály, pôjdu po nás. Už teraz to je dosť zlé. Ten telefón ti bude slúžiť na bezpečnú komunikáciu s nami. Nie je to o tom, že by sme ti neverili, je to len vzájomná ochrana. Nevieme, čoho je Centrála schopná.“

Prikývla na súhlas. Oliver mal veľmi dobré nápady a pripomienky. Myslel na všetkých okolo seba a predvídal, čo všetko by sa mohlo stať. Opäť mala zlý pocit za to, čo mu povedala a ako sa k nemu predtým správala.

Zvyšok nákupu dokončili v tichosti. Niekoľkokrát jej zakázal danú vec čo i len vložiť do košíka, pretože sa v nej nachádzalo veľa medi. Keď to urobil pri čokoláde, orechoch a banánoch, skoro sa rozplakala ako malé dieťa. Taktiež sa dozvedela, že bude musieť z jedálnička škrtnúť všetky morské plody. Netušila, ktoré potraviny obsahujú meď. Zaprisahala sa, že si to všetko čo najskôr naštuduje, aby sa náhodou opäť neotrávila.

Keď všetky tašky odniesli do auta, zamierili k stánku s rýchlym občerstvením, ktorý sa nachádzal pri vstupe do nákupného centra. Až vtedy si uvedomila, že bola príšerne hladná. Kúpili si hamburger, hranolky a zamierili naspäť do auta.

V mysli pochválila samu seba za to, že počas nákupu nikoho neohrozila na živote. Uvedomila si, že na krv si vlastne nespomenula ani jeden jediný raz.

Spokojná chcela zahryznúť do hamburgeru, no dobrá nálada bola v tom momente fuč. Aby si z neho mohla vôbec odhryznúť, musela by poriadne otvoriť ústa a použiť pri tom aj svoje predlžené očné zuby. Stále ich mala príšerne citlivé. Zamračila sa na žemľu a vzdychla si.

Polovičný vedľa nej neúspešne zamaskoval smiech kašľom. Keď sa naňho pozrela, posnažil sa o kamennú tvár a otočil sa dopredu. Kútikom úst mu trhalo, až to nevydržal, rozosmial sa a rukou pobúchal po volante.

„Prepáč,“ ospravedlnil sa a naštartoval. Zhlboka sa nadýchla a keby nemala v rukách svoje jedlo, asi by mu uštedrila zopár úderov do ramena. Neprišlo jej to vtipné.

„Vedel si o tom,“ obvinila ho a zamračila sa ešte viac.

Napriek tomu sa neprestal uchechtávať. Jeho smiech bol príjemný a nenútený, preto ho nechala tak. Namiesto hamburgera si dala hranolky s barbeque omáčkou a sama sa musela zasmiať na tom, ako komicky musela vyzerať predtým. Vôbec sa jej nezdalo divné, že Oliver sa svojho jedla ani nedotkol. Teraz vedela prečo.

Oliver sa usmieval po celý čas, ako naštartoval auto a vyrazili domov. Kútikom oka ho sledovala, pretože jeho tvár poznačená nefalšovanou škodoradosťou pôsobila uvoľnene. Uvedomila si, že ho predtým nevidela sa smiať. A musela uznať, že vysmiaty vyzeral sympaticky. Okolo očí sa mu zjavilo niekoľko vrások a jeho chladné črty pôsobili jemnejšie.

„Ako si sa stal upírom?“ opýtala sa ho po tom, čo vyšli z mesta a zamierili naspäť na opustené miesto. Pokúsila sa využiť jeho dobrú náladu na to, aby sa o ňom niečo dozvedela. O jej živote boli všetci informovaní viac než dostatočne. Ak s nimi bude musieť tráviť čas, mala by ich spoznať bližšie.

„To je príliš osobná vec,“ odvetil bez váhania. Hoci si z nej pred chvíľou robil srandu, teraz bol na sto percent vážny.

Chápala jeho odpoveď. O týchto veciach sa s nikým nerozprávala. Aké boli ich príbehy? Bolo to ich vlastné rozhodnutie, alebo nemali na výber ako ona? Možno to bola súkromná vec každého jedného upíra, no potrebovala vedieť, že nie je jediná, kto sa ním stal proti svojej vôli. Vedeli o upíroch už predtým?

„Bolo to zhruba pred dvadsiatimi rokmi,“ začal hovoriť. Prekvapene sa k nemu otočila a počúvala ho. „Bola to pekelná náhoda. Timothy bol upírom už pár rokov a občas ma navštívil. Ja som vtedy býval na pobreží Severnej Karolíny na jednom z ostrovoch, mali sme tam malý rodinný dom, ktorý sme zdedili po starých rodičoch. Timothy mi prišiel pomôcť s jeho renováciou, nakoľko sme ho plánovali predať. Bolo to na konci leta v roku dvetisíctri.“ Na chvíľu sa odmlčal a oči sa mu zaleskli.

Vedela. Vedela, čo sa stalo v ten rok. Nechcela sa ho pýtať na podrobnosti, pretože tužila, že to muselo dopadnúť zle. Oliver bol určite jednou z obetí, ktoré si vyžiadala živelná katastrofa. Stislo jej srdce, nevedela si to ani predstaviť.

„Bola vyhlásená povinná evakuácia ostrovov. Tim chcel odísť no ja som nemohol nechať naše nezrenovované letné sídlo len tak. Trvalo dlho, kým sme dostatočne pozakrývali a zaistili dom, aby na ňom nevznikli nejaké škody. Nakoniec sme to nestihli, mosty zatarasili a nikto sa nedostal von, ani na ostrovy. Zostali sme tam na vlastné riziko. Keďže sa dom nachádzal vo vnútri ostrova a nie priamo pri oceáne, nebál som sa. V tom čase sme nevedeli, akú bude mať hurikán silu a ktoré štáty zasiahne. Na ostrovoch zostalo okrem nás veľmi veľa ľudí.“

„Oliver, nemusíš...“ chcela ho zastaviť, no on pokračoval ďalej.

„Hurikán udrel priamo na Outer Banks. Náš dom nemal stabilné základy, boli prehnité. Ak si ostrovy niekedy navštívila, potom vieš, čo tým myslím.“ Okamžite prikývla na súhlas. Takmer všetky domy boli postavené na hrubých drevených pántoch, pretože záplavy tam boli pomerne bežný jav. „Hurikán bol príšerne silný, dom to nevydržal a počas jednej noci sa zrútil spolu s nami vo vnútri. Mal som polámané snáď všetky kosti v tele a poškodenú lebku. Nepamätám si to a je zázrak, že som premenu vôbec prežil.“

Pozerala naňho s otvorenými ústami a srdce jej tĺklo ako o život. Keby sa jeho brat rozhodol opustiť ostrovy bez Olivera, teraz by sa s ním nerozprávala. Mal obrovské šťastie v nešťastí. Zažila niekoľko hurikánov a niekoľko evakuácii, no žiadny nebol taký hrozný ako hurikán Isabel. Nepamätala si ho, vtedy bola ešte batoľa, no každý, kto ho zažil, naň nespomínal v dobrom.

Hoci bol Oliver maximálne nezodpovedný, bola vďačná Timothymu, že tam v ten moment bol a zachránil ho. Pri spomienke na jej vlastný dôvod premeny ju striaslo. Dúfala, že Chrisa už nikdy nestretne.

„Koľko rokov vlastne máš? Starneš?“

Pri vypustení tej otázky si mala chuť jednu vraziť. Pýtať sa na vek bolo príliš nevhodné. Ju to však zaujímalo z čisto sebeckých dôvodov. Je nesmrteľná?

„Už mi to ťahá na päťdesiatku, ale premenený som bol, keď som mal dvadsaťsedem rokov. A áno, starnem, no je to oveľa pomalšie ako u bežných ľudí. Je to ťažké odhadnúť, no povedal by som, že každých desať rokov zostarnem o rok?“ Mykol plecom.

Koľko rokov jej ostávalo do konca života? Mala by to počítať na storočia? Roky?

Alebo hodiny?

„Povedz mi niečo o sebe aj ty,“ vyzval ju, keď nijako nereagovala na jeho odpoveď. „Timothy sa nepodelil s ničím nič, keďže jeho pracovná zmluva mu to zakazuje.“

„Čo by si chcel vedieť?“ Bol pri tom, keď ju prakticky uniesli z domu, aj pri premene. Jeho záujem ju prekvapil.

„Hocičo. Žiješ tu celý svoj život? Máš súrodencov? Kde pracuješ, alebo ešte študuješ?“

Odpovedala mu na všetky otázky, dokonca zopár informácii aj pridala. Zistila, že doteraz mala veľmi nudný život a keby nestretla Graysona, pokračovala by v ňom. Za ten čas stihli prísť k domu a zaparkovať pod prístreškom.

Odniesli nákup do kuchyne a Nina si povyberala svoje oblečenie. Potom na tanier položila rozbalený burger, vybrala príbor a pustila sa do jedenia. Nesmierne sa tešila na moment, kedy jej predĺžené zuby už nebudú vystavené na obdiv celému svetu.

Dávala si v supermarkete vôbec pozor na to, aby ich neodhalila? Uvedomila si, že na to nepomyslela ani raz, no nevšimla si, že by sa niekto na ňu díval ako na monštrum. Jej prvý výlet medzi ľudí preto zhodnotila pozitívne. Nikoho nezabila, nikto sa o nej nedozvedel pravdu.

Pobrala si svoje nové veci a plánovala zamieriť do novej izby. Bola príšerne unavená zo všetkých nových informácii, ktoré sa dnes dozvedela. Návšteva obchodu bola príjemným rozptýlením. Myšlienky sa jej teraz točili okolo Graysona, až ju z toho prepadol pocit strachu a rozbolelo brucho.

Bude schopná zatajiť svoju premenu aj pred ním?

„Musím uznať, že si si na nového upíra počínala dobre,“ povedal Oliver s úsmevom a skrížil jej cestu. Bola taká zamyslená, že si ho nevšimla a takmer doňho vrazila. Stál tesne pred ňou a musela takmer zakloniť hlavu, aby mu videla do tváre.

„Vďaka.“

Potom urobil niečo, čo si nedokázala nijako vysvetliť. Pristúpil k nej tak, že sa ich hrude takmer dotýkali a sklonil hlavu. Cítila jeho svieži korenistý parfum a taktiež dokázala jasne počuť tlkot jeho srdca. Trhane sa nadýchla a sťažka preglgla. Z jeho vône sa jej točila hlava a pri pohľade do tmavomodrých očí sa úplne stratila. Bola z jeho správania zmätená. Určite mala svoj podiel na tom, ako sa k nej choval a jeho prítomnosť ju každý raz dokázala rozhodiť. V dobrom? V zlom? Nedokázala to určiť.

„Vidíš, tvoja otrava je už zrejme preč,“ šepol s obrovským úškrnom a spokojne sa odtiahol. Zaklipkala očami a niekoľkokrát sa nadýchla, aby si ujasnila, čo sa práve stalo. Vedome využil svoju prítomnosť na to, aby jej stúpol krvný tlak a zistil, či sa opäť nezačne dusiť.

Výborné.

Okamžite sa pobrala preč z kuchyne a na jeho slová nijako nezareagovala. Nevedela ako. Bolo toľko možností, ako mohol zistiť, či jej telom ešte stále koluje meď. Nikdy mu nedala najavo, že jej je sympatický, tak prečo to teraz využil? Najradšej by mu za to jednu vrazila, no na druhú stranu by nenamietala, keby Oliver svoju hlavu sklonil o niečo nižšie.

Potriasla hlavou, aby z mysle vypudila zvrátené myšlienky. Ako by mohol mať o ňu Oliver záujem po tom, koľko problémov spôsobila? Po tom, ako sa k nemu správala? Tento počin nemal žiadny postranný úmysel, tým si bola istá.

Keď vošla do svojej izby, nahlas sa zasmiala. Ten chlap ju raz určite pripraví o zdravý rozum.

Autor: MillieFarglot (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování