OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hrdlorez 3. kapitola



Hrdlorez 3. kapitolaNina sa dostáva k upírom a dozvedá sa nové informácie o Graysonovi.

 

3. kapitola - Medzi upírmi 

 

Pred sebou som mala obraz včerajšej party, bola som tam len ako tichý pozorovateľ. Tim ma bozkával na krk a ja som si to užívala. No potom na chvíľu prestal a doslova sa prisal na môj krk. Zľakla som sa a začala kričať. Hoci som sa na to len pozerala, aj tak som cítila tú príšernú bolesť v krku. Až teraz som si uvedomila, z čoho ma to bolel krk.

Snažila som sa ho od seba odstrčiť, no bolo to márne. Držal ma pritlačenú o stenu, jednou rukou mi tlačil na rebrá a tým zabránil aby som mohla zdvihnúť ruky. Druhou mi chytil zátylok a zároveň odhrnul vlasy s krku.

Nemohla som sa poriadne ani pohnúť. Dokonca aj teraz som cítila, že mi dochádza kyslík. Pichanie v krku neprestávalo, bolo to veľmi nepríjemné. Točila sa mi hlava a nebolo to len z toho, že som sa nemohla poriadne nadýchnuť. V hlave som cítila chlad. Postupne mi otupoval zmysly.

Ja som tam však stále stála a pozerala na výjav predo mnou. Skolabovala som a Timothy ma zachytil, aby som neskončila na zemi. Všimla som si, že som mala krk celý od krvi, tenký pramienok sa mi tiahol až po prsia. Timothy mal krv okolo úst, až po bradu. Zohol sa ku mne a jazykom zotrel krv na mojej pokožke. Až mi z toho stiahlo žalúdok. Ak by som to vtedy videla, asi by som ho ovracala. A vôbec by ma to netrápilo. Znovu prešiel perami po krvavom krku. Vyzeralo to akoby ma bozkával, no pravda bola taká, že len zlizoval krv.

No to najlepšie ešte len prišlo. Zrazu tam prišla Sonia a takmer omdlela. Vyvalila oči a zakryla si ústa. Tim ma zložil na zem a previnilo sa na ňu pozrel.

„Prepáč...“

„To hovoríš mne?“ vyletela naňho. „Ona o upíroch nemá ani len šajnu, Timothy! A ani nikdy mať nebude, je ti to jasné? Boli sme predsa dohodnutí, že sa dnes nakŕmiš zo mňa.“

 

 

Keď som sa dostala opäť do prítomnosti, zatočila sa mi hlava a žalúdok sa začal búriť. Moja myseľ jednoducho odmietala prijať to, čo som videla. Neviem síce, či na tom bola nejaká pravda. Nevedela som, odkiaľ sa to vzalo. Timothy stál stále predo mnou a držal ma za ramená. Zuby mal stále odhalené, takže jedno je isto pravda – je upír!

Zatočil sa som mnou celý svet. Toto musí byť isto nejaký výplod fantázie. Upíri predsa neexistujú.

„To, čo si videla...“ začal hovoriť Tim, no prerušil ho nejaký mužský hlas.

„Budete mať čas si o tom pohovoriť v aute alebo na Centrále.“ Tim sa pozrel niekde za mňa. Chcela som sa otočiť, no držal ma tak pevne, až mi to bolo nepríjemné.

Zdravý rozum mi hovoril, aby som ho kopla medzi nohy a okamžite začala utekať. Mala som zlý pocit, ktorý sa mi snažil dať vedieť, že ak hneď neodídem, dopadne to so mnou veľmi zle. Nech som už mala v pláne urobiť hocičo, cítila som, že sa chlap za mnou ku mne priblížil veľmi blízko. Chcela som uhnúť  do boku a aspoň sa pokúsiť ujsť, no v tom momente mi zalepil ústa a zaviazal ruky. Stalo sa to tak rýchlo, až som sa zabudla brániť.

Bola som úplne mimo z toho, čo som práve pred sebou videla. Len som ticho civela na Tima, ktorý sa zdal, že mu to je všetko ľúto. Ak by bolo, tak by mi sakra pomohol. Chlapíka za mnou som nevidela. Šiel si sadnúť do auta. Keď sa ma tam snažil Tim dotlačiť, začala som sa brániť. Trhať a mykať. Nemohla som tam predsa nasadnúť. Kto mi povie, že ma nečaká nič strašné?

„Nina, niekto ťa chce vidieť. Neublížime ti, sľubujem. Nemôžeš sa však brániť.“ Začali sa mi tlačiť slzy do očí. „Všetko ti vysvetlím cestou. Aj to, čo som ti ukázal a prečo si si to vôbec nepamätala. Len nastúp do tohto auta. Sľubujem, že ti nikto neublíži. Musíš však spolupracovať.“

Chcela som ísť okamžite domov, zahrabať sa do perín a tváriť sa, že sa nič nestalo. Nikdy som nemala ísť so Sonyiou nikde. Mohla som svoje narodeniny pokojne osláviť aj doma pred telkou.

Tim ma postrčil smerom k autu. Nepohla som sa. bála som sa o svoj život. Ak je upír on a aj ten chlapík... slová mi nestačili na to, aby mi niekto dokázal, že zo mňa nevysaje všetku krv.

„Nerob problémy, Nina.“ Schytil ma za ruku a odtiahol k autu.

„Pohni si,“ ozval sa chlapík z auta. Až teraz som si uvedomila, že to je tá osoba, s ktorou telefonoval Timothy u nás doma. Jeho brat.

„Grayson,“ vyslovil Tim zrazu a ja som naňho nechápavo pozrela a prestala sa mykať. „Grayson Hyde ťa chce vidieť.“

Po tých slovách som už naozaj prestávala veriť, že tu je nejaká reálna šanca, že sa môj život dostane do normálnych koľají. Grayson žije? Naozaj je v poriadku? Nastúpila som do auta bez zbytočných ceremónii. Chcela som ho vidieť. Už len to mi stálo za to, aby som podstúpila riziko a šla s neznámymi ľuďmi.

„To, čo si videla, sa naozaj stalo. Tvoja priateľka Sonia je darca. Nemal som v pláne piť z teba, trochu som to prehnal.“ Pff, trochu. Začalo ma vytáčať, že som mala pásku cez ústa. Mala som milión otázok a bola som príšerne zvedavá. Je Grayson v poriadku? Je aj on upír alebo darca? Kvôli čomu ma chce vidieť? „Máme menšie problémy a potrebujeme tvoju pomoc. Konkrétne Grayson.“

„Ešte jej povedz pin kód tvojej kreditky a číslo topánok,“ ironicky poznamenal Timov brat.

„Poviem jej, čo uznám za vhodné, Oliver.“

„Viem, že to musí byť teraz pre teba hrozné. No ver mi, naučíš sa s tým žiť.“ Pokúsil sa o úsmev, no ten mu dokonale z tváre zmazala ďalšia veta od jeho brata.

„Sklapni už.“ Timothy mykol plecami a ešte stále sa tváril že mu to je ľúto. Odvrátil sa odo mňa a oprel sa hlavou o operadlo, tvár mu smerovala nahor. Začal sťažka dýchať, akoby sa dusil.

„Tim?“ Timothy sa snažil nadýchnuť, kašľal a rukami si chytil krk. Jeho brat okamžite spomalil. Tim sa predklonil a lapal po dychu.

„Pokračuj v ... ceste,“ vyjachtal zo seba. Jeho hlas znel akoby ho práve niekto škrtil. No Timothy bol pokojný, akoby to už zažil. Ja som nechápala, o čo tu ide.

„To vyzerá na otravu. Z koho si pil naposledy? Z ktorého darcu... aha, počkať. Ty máš svojho.“ Darca? Netrvalo mi dlho, kým som si spomenula na to, čo povedal pred chvíľou. „Ty sa jednoducho nepoučíš, Timothy. Všetci naši darcovia sú testovaní, no ty si musíš nájsť vlastného, ktorý o tebe vie, že si upír a žije medzi ľuďmi. Komu všetkému to mohla povedať?! Dúfam, že keď ťa to prizabije, tak budeš mať ponaučenie.“ Oliver bol vytočený a fandila som mu. Keby Tim nepil zo Sonie, zrejme by ma nenašli.

„Nechcem... aby niečo tušila. Okrem toho... len to príšerne páli. Budem v poriadku.“

 

Akú prácu mohol chcieť odo mňa Grayson? Len tak si na mňa po roku spomenul? Ak je v nejakých sračkách, ja ho odtiaľ predsa ťahať nebudem. Vykašľal sa na mňa a ani sa neozval. Ak je nažive, aspoň mi to mohol dať vedieť. Samozrejme, túžila som po tom, aby som sa s ním  o tom mohla porozprávať a isto by sa niekde v mojom srdci preňho našlo miesto. Milovať by som ho už asi nedokázala. Nie po toľkej bolesti, čo mi spôsobil. Trvalo dlho, než som naňho zabudla.

Nespúšťala som pohľad z Timothyho. Nevedela som pochopiť, ako urobil to s tým obrazom v mojej hlave. Bolo to príliš reálne. Nemohol sa mi predsa dostať do hlavy. Alebo áno? Môže mi čítať myšlienky? Manipulovať s mysľou? Asi pozerám príliš veľa fantasy.

Zrazu sa začal obzerať okolo seba a pozerať sa von z auta. „Prečo nejdeme na Centrálu?“

„V tomto stave nejdeš nikde. Zaviaž jej oči.“ Akoby im to nejako malo pomôcť. Nemala som tušenie, kde sa nachádzame. Nemohla som sa pohnúť  a povedať čo i len slovo.  Zviazané ruky, šatka na očiach a zalepené ústa. Prestávalo sa mi to páčiť. Začala ma chytať panika

Timothy však poslúchol svojho brata a odniekiaľ vyčaroval  čiernu šatku. Mala som pocit, že ju už mal vopred pripravenú. Nahol sa ku mne a ja som sa mu pozrela priamo do očí. Musel vidieť moje slzy, ktoré sa mi kotúľali dolu lícami. Pokrútila som hlavou zo strany na stranu. Na chvíľu zaváhal, no hlasné povzdychnutie Olivera ho prinútilo pokračovať. Odtiahla som sa od neho, no on ma chytil zozadu za krk a prisunul späť. Zdalo sa, že sa všetka jemnosť z neho vyparila. Zaviazal mi oči a odsunul sa odo mňa.

Bola som hlúpa a naivná, keď som si myslela, že Tim je normálny chalan. No čo som mohla čakať od osoby, ktorú poznám len druhý deň? Teraz mi nezostávalo nič iné než čakať, čo bude nasledovať. Cítila som sa ako zajatec... a pravdepodobne som ním aj bola. Jediná vec, na ktorú som sa sústredila, bol Grayson.

 

Keď sme zastali, Timothy ma chytil za lakeť, takže som musela kráčať hneď vedľa neho. Absolútne som nevidela, kade idem. Čakala som, kedy stúpim do jamy, vytknem si členok a skončím zadkom na zemi.

„Stihneme sa ešte túto noc dostať na Centrálu?“ opýtal sa Timothy svojho brata.

„Tam nejdeme.“ Tim zrazu zastal, akoby ho jeho odpoveď prekvapila.

„Akože nejdeme?“ spýtal sa ho šokovane. „Hyde ju predsa chce, prečo to zdržovať a zbytočne ju trápiť? Nech vybaví čo má.“

„Neviem, čo sa stalo s tvojim zdravým rozumom, no mal by si ho rýchlo začať používať. Čo by sa stalo, ak by sa tam objavil človek? Ak by som sa tam objavil ja? Dobre vieš, že na Centrále som nebol odkedy som sa stal upírom! A ty sa musíš dať do poriadku, keďže si nepoučiteľný, a to ťa zbytočne oberá o silu.“ Čo je zlé s Oliverom? Za celý ten čas som bola v aute som si ho ani nevšimla. Teraz som nemala možnosť ho vidieť alebo sa na to spýtať.

„Sorry, zabudol som na to, že si divný.“

„Pokračuj v podpichovaní a odtrhnem ti hlavu. Nepomôže ti ani fakt, že si môj brat.“

„Môžem s ňou ísť ja na Centrálu. Ja som úplne v poriadku a Nina snáď prežije,“ navrhol.  Akoby boli Tim s Oliverom rodičia a ja decko a oni sa hádali, kto ma prebalí. Komické. Pokojne tam pôjdem aj sama!

„Pôjdeme, keď to bude bezpečnejšie. Napríklad zajtra.“

Bezpečnejšie? Čo sa asi môže zdať upírom nebezpečné? Končí zajtra cesnaková sezóna?

Vošli sme do budovy. Neviem, kto ma zachytil, keď som zakopla o schod, na ktorý ma nik neupozornil, no bola som mu vďačná. Nemala som v úmysle sa ešte aj dolámať. Stačilo mi, že som sa dala dobrovoľne uniesť.

Aj cez šatku na očiach som poznala, že tu je svetlo. Zacítila som zvláštnu vôňu, korenistú. Bol tu celkom ruch. Nezastavili sme však a spolu s Timom a Oliverom sme pokračovali pravdepodobne po veľmi dlhej chodbe. Po niekoľkých krokoch sme zabočili a zastali. Niekto mi dal šatku z očí dolu a vôbec nebol jemný, vytrhol mi pri tom minimálne tri vlasy. Odlepenie pásky z úst olo tiež bolestivé. Ak by som mohla, dotyčného by som zabila na mieste.

Okamžite som sa obzrela a zbadala Tima. Olivera som nevidela. Vlastne som ani nevedela, ako vyzerá. „To bolelo.“

Mykol plecom, akoby mu to bolo jedno. Vyzeral, že ho to absolútne netrápi. Otvoril veľké železné dvere a postrčil ma, aby som vošla dovnútra. Zároveň mi rozviazal ruky, takže som sa konečne cítila ako slobodný človek. Takmer.

„Kde to sme?“ opýtala som sa.

„Ešte stále v Štátoch. A ak chceš prežiť, ocenil by som, ak by si bola ticho.“

„Kde konkrétne sme?“ skúsila som šťastie. Pridal do kroku, takže teraz kráčal vedľa mňa. Mala som pocit, že ma chce objať okolo pliec. Urobil niečo podobné, no rozdiel bol v tom, že si len oprel lakeť o moje plece z druhej strany ako bol on a dlaňou mi prikryl ústa.

„Vďaka.“

 

Zašli sme k ďalším dverám, ktoré Timothy bez problémov odomkol a otvoril jednou rukou. Bol tam tma, no počula som, že tam je ešte niekto.

„Ďalšia večera?“ ozval sa z tmy mladý ženský hlas.

„Nie, Natalie. Nikto jej neskriví ani vlások.“ Tim ma pustil a postavil sa predo mňa, akoby ma chcel chrániť. Z tmy sa zrazu vynorila vysoká postava. Bola to veľmi pekná blondínka, určite však nebola o dosť staršia odo mňa. Na sebe malá modré šaty na ramienka, ktoré jej končili v polovici stehien. Ticho na mňa pozerala niekoľko sekúnd, potom sa jej pohľad presunul  na Tima. Provokačne si oblizla pery.

„Chrániš človeka?“

„Je tu kvôli Graysonovi. Ublížiš jej, ublíži ti on. Dobre vieš, že to nechceš.“ Výraz jej tváre sa náhle zmenil, teraz sa mu nepozerala na tvár, no niekde nižšie. Tim si len vzdychol a zasvietil svetlo.

„Grayson je nebezpečný?“ opýtala som sa. Naozaj som si nevedela predstaviť, že by niekoho zranil. To mi naňho nesedelo.

„Patrí síce k mladým upírom, no dostal sa veľmi vysoko. Takže áno, je nebezpečný.“

„Ako to môžeš vedieť?“ spýtala som sa Tima a pozrela naňho. On len zaklonil hlavu, takže som mohla vidieť dlhú striebornú jazvu, ktorá sa mu ťahala z jednej strany krku na druhú.

„Pretože ho volajú Hrdlorez.“ 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hrdlorez 3. kapitola:

2. MillieFarglot admin
20.02.2016 [13:32]

MillieFarglotBlacky: Grayson a Tim už mali tú česť sa stretnúť, bude to spomenuté až neskôr. Škiabanie v hrdle myslíš to, že sa Tim dusil? Lebo ak to, tak o tom bude ešte dosť veľa vecí. Nina to zatiaľ berie v pohode, pretože predsa len dúfa, že je Grayson v pohode. No touto kapitolou to už končí. Emoticon

1.
Smazat | Upravit | 19.02.2016 [17:47]

Takže sa Grayson vybláznil na Timovi? Zaujímalo by ma prečo.

Myslím, že to brala všetko až s božským kľudom. Ja by som šalela a utekala, čo najďalej.

A stále mám rada Oliho. Uvidím, ako to bude s Timim.

To ako si sekla to škriabanie v hrdle, bolo schválne, že? Ono to má ešte zmysel v ďalších kapitolách?

Som zvedavá na dalšiu

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!