OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hrdlorez 6



Hrdlorez 6Ako dopadne útek?

Ani raz sa neobzrela za seba, aby sa uistila, že ju nikto nenasleduje. Kým svietilo slnko, žiadny upír jej nebude robiť spoločnosť. Les ju nelákal, avšak výber únikovej cesty bol obmedzený. Teraz bolo prvoradé, aby sa odtiaľ dostala čo najďalej, našla cestu a pokúsila sa zastaviť nejaké auto. Poprípade aspoň zistiť, kde sa nachádza a zavolať si pomoc.

Bežala a pri tom sa snažila prehľadať všetky vrecká v nohaviciach, či sa v nich náhodou niečo nenachádza. Podarilo sa jej nahmatať dvadsaťdolárovú bankovku. Nebola to síce výhra v lotérii, no v prípade, že by narazila na nejakú autobusovú zastávku, mala by si z čoho zaplatiť lístok.

Chcela sa odtiaľto dostať čo najďalej a postupne opäť zabudnúť na Graysona. Trpkých spomienok sa nezbaví ešte dlho, no aspoň vedela, čo s ním je. Už pre ňu neznamenal nájdenie stratenej lásky ale nebezpečenstvo. Jej základný inštinkt hovoril, aby sa držala ďalej od všetkých, ktorí do upírskeho sveta patrili.

Bežala ako o dušu. Vyhýbala sa stromom, kameňom a konárom, povaľujúcim sa po zemi. Čím hlbšie šla do lesa, tým viac musela dávať pozor, kam stúpala. Terén nebol náročný, no po niekoľkých metroch si všimla, že ide z mierneho kopca. Bolo to nebezpečné, pretože sa mohlo ľahko stať, že sa šmykne na kameni alebo konári.

Spomalila, nestíhala s dychom a v boku ju začalo nepríjemne pichať. Nemohla si dovoliť zastať, aby to prešlo. Momentálne bola v hre o čas. Kráčala a nahlas dychčala. Po prvý raz sa obzrela, či niekoho nevidí. Začínalo byť šero, takže každý tieň jej prišiel podozrivý. Započula niekoľko pukaní konárov, no to nemuselo to hneď znamenať, že jej je niekto v pätách.

Mala sucho v krku a za pohár vody by položila aj život. Túžila byť v teple a bezpečí domova. Chladný a sychravý november nemala v láske. Bol to čas, kedy vždy prechladla a ťahalo sa to s ňou pár týždňov. Teraz, kedy mala sebe len tenký pletený svetrík a bežala zadychčaná cez les, to videla na minimálne týždeň zotavovania.

Pomedzi stromy si v diaľke všimla šedý pás.

Cesta!

Chcela si oddýchnuť a nabrať sily, aby sa úplne nevyčerpala, no pohľad na ňu ju potešil natoľko, až nabrala druhý dych. Rezkým krokom zišla z kopca a dostala sa na asfalt. Keď sa poobzerala okolo seba, zistila, že sa nachádza na okraji nejakého mesta.

Ako prvé jej do oka padla čerpacia stanica. Bez rozmýšľania sa k nej vybrala pozvoľnejším krokom. Neustále sa pozerala za seba, na okoloidúce autá a všetky tiene, ktoré jej prišli do zorného poľa. Bála sa, že v nich uvidí tvár jedného z upírov. Obloha už potemnela, čo znamenalo, že cez les sa musela predierať minimálne hodinu. Prišlo jej to ako večnosť. 

Pri vstupe dovnútra si všimla na otváracích hodinách nápis Woodstock. Tajne dúfala, že sa dostala do iného mestečka s rovnakým názvom. Pokiaľ tu tí upíri skutočne žijú, nepochybovala o tom, že poznajú každý roh a bude pre nich hračka ju nájsť.

Vzala si len neperlivú vodu a vykročila k pokladni. Staršia žena si ju pochybovačne premerala, no nepovedala ani slovo. Musela vyzerať hrozne.

„Prosím vás, ktorým smerom sa nachádza autobusová stanica?“ opýtala sa a podala jej bankovku.

„Dievča moje, do tejto oblasti autobusy nepremávajú. Pred budovou je telefónna búdka, na nej je niekoľko reklám na lokálne taxíky.“

Pri tej informácii podskočila od šťastia. Mala pár mincí, takže mohla niekomu zavolať. Ako prvá jej na um zišla Sonia. Netušila, či to bola správna voľba, ale kto iný by uveril jej slovám?

„Vďaka.“

***

Spamäti vyťukala číslo svojej tajnostkárskej priateľky a čakala, kedy hovor príjme. Oprela sa o presklenú stenu, pozrela sa na okoloidúce autá. Zároveň si plnými dúškami užívala čistú vodu, ktorá jej zvláčnila vyprahnuté ústa. Hrdlo a pľúca mala v ohni.

„Prosím,“ ozvalo sa z druhej strany.

„Tu je Nina.“

Nastala dlhšia odmlka, počas ktorej dúfala, že si Sonia spojí všetky súvislosti dokopy. Musela vedieť o jej nedobrovoľnom výlete za Graysonom.

„Si v poriadku?“

„Verím, že sranduješ. Nie, nie som, volám ti z čerpacej stanice z Woodstocku. Viem, čo si predo mnou tajila a rada by som sa o tom s tebou porozprávala. Môžeš ma prísť vyzdvihnúť čo najskôr?“ Hovorila tlmeným hlasom. V duchu sa modlila, aby nebola práve v práci. Hoci to znelo paradoxne, bola jediný človek, ktorému momentálne verila.

„Ja... prepáč. Jasné, prídem po teba a vysvetlím ti, prečo som ti nemohla nič povedať. Vieš mi konkretizovať, kde sa nachádzaš?“

Plánovala jej nadiktovať adresu, ktorú videla na pokladničnom bločku. Pred ňou sa zrazu objavila veľmi povedomá postava. Od preľaknutia skríkla a pustila slúchadlo. Jediné, na čo myslela, bolo okamžite začať kričať o pomoc a utiecť od neho čo najďalej.

„Nina? Haló?“

Chris ju schytil za rameno a potiahol k sebe. Druhou rukou položil slúchadlo namiesto a tým zrušil jej hovor so Soniou.  Mal oveľa viac sily ako ona, chcela otvoriť ústa a volať o pomoc, no namiesto toho tam stála ako prikovaná k zemi a pozerala naňho. Okolo nich prechádzalo niekoľko ľudí a nikto im nevenoval pozornosť. Sklonil sa k nej a spod pier sa mu v tlmenom svetle pouličnej lampy zaleskli dva špicaté zuby.

Rukou jej odhrnul vlasy z jednej strany krku a následne sa jej doňho zahryzol. Prekvapivo necítila žiadnu bolesť.

Hurónsky smiech Brita ju priviedol naspäť do reality. Rukami si zakrývala tvár, akoby sa pred ním chcela ochrániť. Odtiahla sa od neho a okamžite skontrolovala svoj krk, či to bol skutočne len prelud.

Nečakala na skutočný pokus o to, aby sa stala jeho večerou, a rozbehla sa na parkovisko. Boli tam len dve autá, no keď sa priblížila bližšie videla, že nanešťastie prázdne. Chris jej bol v pätách. Zmätene sa obzerala okolo seba, začala ju chytať panika. Dychčala rovnako ako keď bežala cez les, srdce sa snažilo preraziť hrudník a hlava jej šla vybuchnúť. Pokúsila sa o krik, avšak vďaka stiahnutému hrdlu znel veľmi ticho a priškrtene.

Jediná schodná cesta viedla naspäť do lesa. Mohla to risknúť a rozbehnúť sa priamo krížom cez frekventovanú cestu, avšak nedávala tomu veľké nádeje. Svoje šťastie musela včerpať už veľmi dávno.

Bez ďalšieho rozmyslu sa rozbehla čo najrýchlejšie medzi stromy. Za sebou nepočula kroky, preto sa domnievala, že Chris jej dal náskok.

Vedel o tom, že utiekla od Timothyho? Snažil sa ju nájsť a priviesť naspäť? Pochybovala o tom, pretože ešte včera mal odletieť na opačnú stranu štátov. Nebola šanca, aby sa medzitým stihol vrátiť.

Opatrne kládla jednu nohu pred druhú a všimla si, že kráčala pozdĺž cesty. Svetlá áut, ktoré po nej uháňali, videla len pomedzi stromy. Nepríjemné blikanie jej nijako nepomáhalo v rozoznávaní skál a koreňov stromov.  Mala chuť zastaviť a od zúfalstva začať plakať. Bola na konci so silami, dychom a vôľou utekať.

Niekto ju chytil pevne okolo sánky a dlaňou prekryl ústa. Okamžite sa jej chcela striasť, no muž si ju privinul bližšie k sebe. Chrbtom sa oprela o  hruď. Druhá ruka stisla jej predlaktie až tak, že jej z očí vyhŕkli slzy.

Zatlačil zápästím do strany, takže sa jej hlava naklonila. Najskôr to vyzeralo, že jej dáva na krk len pusu, no jej tlmený výkrik ju rýchlo vyviedol z omylu. Chris slastne vzdychol, zatiaľ čo ona sa pokúšala vymaniť z pevného zovretia.

Pichľavá bolesť sa jej šírila z krku, cez kľúčnu kosť až do ruky. Zmätene sa obzrela, Chris pri nej už nebol.  Uvedomila si, že pred sebou videla dve postavy, jedna z nich bola ona samotná. Musel jej preto znovu ukázať nejakú vidinu. Potriasla hlavou a snažila sa na to viac nemyslieť, aby nespanikárila ešte viac.  

Mala dosť tejto naháňačky. Jediné, čo chcela bol, pokoj od upírov. Namiesto toho sa ocitla v pozícii lovenej koristi. Christoper bol psychopat, to pochopila ešte včera, ale toto nečakala ani v najhoršom sne.

Pošúchala si miesto, z ktorého sa vo vidine napil. Bolesť ešte stále pretrvávala, no pridalo sa k tomu podivné šteklenie. Prsty sa jej zmáčali teplou tekutinou. Žalúdok v bruchu podivne zaskučal a prišlo jej zle.

„Čo chceš?“ zakričala do vetra. Otáčala sa okolo vlastnej osi. Nepravidelné prebliknutia pomedzi stromy ju miatli a kvôli ním si myslela, že stále chodí okolo nej. Necítila sa tam sama, musel sa skrývať v niektorom z tieňov.

„Celosvetový mier a žiadny hladomor.“ Posmešný hlas znel niekde v diaľke za ňou, preto sa na päte zvrtla a snažila sa zaostriť na každý strom. Adrenalín pulzujúci v žilách jej spôsoboval závraty, takže to bolo ťažké. Pocítila ľahký dotyk na svojej ruke.

„Pre upírov,“ dodal šeptom pri uchu k svojim požiadavkám. „Ty si môj lístok k týmto cieľom.“ Videla seba, trasúcu sa od strachu a chladu, s vyplašeným výrazom v tvári. Chris sa jej svojim telom takmer dotýkal z jednej strany a vycerené zuby mu vytŕčali pri úsmeve.

Nahlas vydýchla, keď vidina zmizla. Pozrela sa do strany, kde mal stáť. Nebolo tam absolútne nič. Táto zvrátená hra ju obrala o posledný kúsok racionálneho rozmýšľania. Pozbierala každú kúsok energie, ktorý našla, a pokračovala ďalej v ceste. Keď zisťovala veci o upíroch, mala zistiť, ako jedného zabiť. Teraz by sa jej to hodilo. Nemala vôbec žiadny plán, kam pôjde a čo bude robiť.

„Nemôžeš utekať donekonečna.“

„Nemôžeš. Ma. Zabiť,“ pripomenula mu, každé slovo kvôli dychčaniu vyslovila samostatne. Keby ju Graysonovi priniesol mŕtvu, rovnako by skončil aj on. Aspoň za to mu bola ako-tak vďačná, hoci jej táto Grayova nová vlastnosť naháňala ešte väčšiu hrôzu.

„Máš nejaký návrh?“

Neodpovedala mu. Pokračovala v ceste a zakopávala o všetko, čo sa jej priplietlo do cesty.  Tentoraz ju okrem svojej túžby prežiť poháňali aj približujúce sa kroky. Bodavá bolesť v boku a krku ju ochromovala každým krokom stále viac. Pred sebou si všimla malý zráz tvorený kameňmi.

Noha sa jej v tom momente zaplietla pod koreň stromu a celé chodidlo jej vbehlo do malej diery pod ním. Druhou nohou a rukami sa snažila zachovať balans a vyslobodiť si nohu. Keď sa jej to podarilo, zavrátilo ju nešťastne do voľného priestoru pred sebou. S výkrikom sa zrútila priamo na skaly. Spánkom narazila do jedného tvrdého výčnelku a celý svet okolo nej na malú chvíľu utíchol.

Pichľavé dunenie sa ozývalo v jej hlave a všetky pohyby, ktoré vykonala, to len zhoršovali. Ležala skrútená v neprirodzenej polohe na chrbte, pred sebou v občasnom svetle videla muža s blond vlasmi. Zavzlykala, už toho mala dosť. Svoju váhu sa snažila preniesť na jednu stranu, aby sa prevalila nabok a postavila sa. Žalúdok sa jej začal búriť a dýchanie sa stalo bolestivým.

„Prečo si to stále komplikuješ?“

Nohy ju nepočúvali, zaprela sa preto rukami do studených a vlhkých skál. Ešte stále čelila jeho bledej tvári, nemohla sa takmer ani pohnúť.

Chrisova tvár sa zrazu ocitla v žiare baterky. V tom okamihu sa ozvalo niekoľko výstrelov a Chris padol na zem.

Ohlušujúce strely sa jej ozývali v ušiach ešte pár sekúnd. Pozrela sa za seba, no niekto zasvietil baterkou priamo na jej tvár, takže bola dokonale oslepená. Cítila sa ako na kolotoči, celý svet sa s ňou točil. Žmurkala očami a sťažka preglgla.

Hlava jej od vyčerpania opäť padla na kameň. Chcela ostať pri vedomí, no jej telo odmietalo spolupracovať. Bolo oveľa jednoduchšie zatvoriť oči a poddať sa temnote, ktorá si ju postupne brala.

„Nina? Nina, prosím, nezatváraj oči,“ započula približujúci sa Timothyho hlas. Nevládala mu nijako odpovedať. Celú svoju energiu vložila do úteku od upírov, len preto, aby ju ďalší našiel.

„Musíme ju vziať do nemocnice,“ ozval sa ďalší hlas.

„Na to nie je čas. Je podchladená, stratila veľa krvi a ten bastard ju uhryzol.“

Nastala dlhšia odmlka. Pocítila na svojej pokožke teplé ruky, jedna jej zovrela zápästie a druhá priložila niečo na krk. Nepríjemné brnenie jej zasiahlo aj ruky, preto už necítila, kedy ju upír pustil, no tlak na krku neprestával.

„Má nízky tlak a srdce jej bije ako o život. Je to vážne. Bude potrebovať transfúziu krvi a...“

„Oliver. Nevieme, či by to do nemocnice vôbec zvládla.“

„Čo chceš teda robiť? Nemôžeš ju premeniť, už máš na krku dosť problémov.“

„Nebudem s tebou diskutovať svoje rozhodnutia,“ pokojný hlas počula teraz takmer vedľa seba. „Je to moja vina, budem si za to niesť následky.“

Chvíľu trvalo, kým si dala dve a dve dokopy.

Nie. Nie! Nemôžu ju premeniť na upíra. Chcela im dať najavo, s ktorou možnosťou súhlasí, no jej telo bolo ochabnuté až tak, že nedokázala otvoriť ani len oči. Posledná myšlienka pred tým, ako upadla do temnoty, bola tichá modlitba za to, aby Tim poslúchol svojho brata a vzal ju do nemocnice.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hrdlorez 6:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!