OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hriešny tanec - 5. kapitola

07.09.2011 (14:00) • Killy • Povídky » Na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1536×

Via išla na obed s tým, že to zvládne. Aspoň to mala v pláne. Mala v pláne cítiť sa, že to zvládne. Len keby jej ten plán aj vychádzal. Bola z toho úplne mimo. Mala tancovať? Dobre. Mala tancovať na verejnosti? To zvládala tiež. Ale žeby sa mala vyzliekať pred mužmi? A pri tom tancovať? Tomu sa jej myseľ aj telo bránili. V mysli bola totálne rozhodená. Nevedela si čo počať. Do kelu, ako by to mohla zvládnuť? Bude musieť tancovať nahá? Alebo si bude môcť nechať aspoň nohavičky? A čo ak nie? 4O ak bude musieť nahá roztiahnuť nohy a...

„Via, si v pohode?“ Prebrala ju späť do reality Rose.

„Čo?“ bola ešte mimo a tak nevedela zo seba dostať nič inteligentnejšie.

„Nemusíš sa báť, Via. Budeme pri tebe. Obrazne povedané. Ale budeme stáť za barom a vo všetkom ťa podporíme. Sľubujeme. Povedz nám, zo čoho máš teraz najväčší strach,“ pridala sa Adriana.

„Z vyzliekania,“ pípla prosto.

„To sme mali aj my. Ale neboj sa. Najmenej budeš mať nohavičky. My sa nikdy nevyzliekame donaha. Teda až na Jessicu. Ale tá vždy prekračuje hranice. A vo všetkom. Maximálne na posledných pár sekúnd odhaľ prsia. A ak sa bojíš aj toho, tak nemusíš. Madam McC nikdy nezaujímalo, ako veľmi sa vyzlečieme.“

„Stačí, ak zarobíš čosi nad päťsto dolárov. Ak však nezarobíš ani toľko päťkrát po sebe, máš vyhadzov.“

„Ale neboj sa, Via. Aj keď madam McC niekoho vyhodí, tak každému dá okolo tých dvetisíc dolárov. Aby aspoň mohol odísť za svojimi príbuznými. Neboj sa. Nováčikov nevyhadzuje. Ak sa do mesiaca neuchytia, tak až potom ich vyhodí. Čo sa ešte nikdy nestalo, samozrejme. A tebe sa nemôže stať, že by si sa neuchytila. Tancujem oveľa lepšie ako ja alebo Prue. O pár mesiacov sa vyrovnáš aj Adriane. Budeš novou legendou, Via. Gratulujem,“ zaškerila sa na ňu Rose.

„Takže sa nemusím úplne vyzliecť?“ spýtala sa Via pre istotu ešte raz.

„Určite nie. Teda, ak nechceš klesnúť na Jessicinu úroveň,“ odpovedala jej Prue.

„Už by sme mali ísť,“ povedala Adriana, keď videla, že väčšina dievčat už odišla.

„A neboj sa, nemáš prvé číslo. Prvá ide Lorelain. Tá je tiež veľmi dobrá, ale nie je až tak ničím zaujímavá. Po nej pôjde Elizabeth, aj ona má svoje prvé vystúpenie. Potom máme spoločné vystúpenie a až na konci pôjdeš ty. Neboj sa, zvládneš to.“ A za ustavičného upokojovania vyšli z jedálne.

„Via, poď sa prezliecť,“ pobádala ju Rose.

„Ideme s vami. Nenecháme ťa v štichu. Učešeme ťa a namaľujeme. Pri vystúpeniach máme iné masky. Sú len z papiera a má ich tesne okolo očí. To aby ťa bolo vidno čo najviac, ale aby to nebolo nebezpečné.“ Vošli spolu do Roseinej a Viinej izby. Začali sa im prehrabávať v šatníku a našli to, čo hľadali. Kostým tanečnice, ktorý madam McC dala objednať jedinečne na túto príležitosť. Vyzerali síce ako šaty, ale boli to len látky pripnuté o seba. Každá šatka či volánik a dali ľahko odopnúť.

„Pamätaj si jedno, Via. Ak sa raz budeš obliekať sama na vystúpenie, musíš si toho obliecť čo najviac, ale zároveň čo najmenej. Ide o to odhaliť čo najviac, ale aby si mala stále čo vyzliekať. A musíš sa vyzliekať pomaly. Budeš tancovať v kuse celú pol hodinu. Na, obleč si to,“ a podala jej kostým Rose.

„Oh, skoro by sme zabudli! Via, veď sme ti nevymysleli prezývku! No tak, dievčatá. Máte nejaké nápady?“

„Cudzinka?“ ozvala sa Adriana.

„Nie, to nie je ono. Čo tak Lia?“ navrhla Prue.

„Ja meno už mám a nechcem ďalšie. Prepáč, Prue.“

„Už to mám! Hriešna tanečnica!“ vykríkla radostne Rose.

„Kto je za? Ja áno.“

„Aj ja,“ súhlasila Prue.

„Myslím si, že to na mňa dosť sedí. Tak fajn, som Hriešna tanečnica.“ Po chvíli bola Via hotová a spolu išli smerom bar. Pred dverami, ktoré viedli do baru, bol zavesený vešiak. Na vešiaku boli tri dlhé čierne župany. Alebo skôr krásne hebké nočné košieľky.

„Tie slúžia na to, že keď si za barom, aby tvoj kostým nevideli skôr ako treba. Daj si ho a poďme. Ja, Tina a Adriana máme službu. Ideš s nami, Rose?“ spýtala sa Prue Rose.

„Jasné, aspoň vám pomôžem.“

Pri bare už stála Tina a snažila sa obslúžiť všetkých naraz.

„Och, ešteže ste prišli. Už ani neviem, kde mi hlava stojí.... Jéj! Via! Vyzeráš úžasne. A máš dosť netradičný kostým,“ povedala keď sa pozrela pod Viin župan. Ďalších pár hodín sa len rozprávali. Keďže ich tam bolo päť, nemali problémy, že by nestíhali.

„Máte tu niekde aj nejaký rozvrh služieb?“ spýtala sa Via.

„Jasné. Poď, ukážem ti ho. Na dverách, cez ktoré prišli, bol napísaný rozvrh. Via si v skratke zapamätala seba, Prue, Adrianu a Rose.

Pondelok: Via s Adrianou od šiestej do deviatej hodiny večer.

Utorok: Via s Rose od deviatej večer do dvanástej v noci.

Streda: Nič.

Štvrtok: Prue s Rose a Adrianou od deviatej večer do dvanástej v noci.

Piatok: Adriana s Prue od šiestej do deviatej večer.

Sobota: Nič.

Nedeľa: Nič.

„Via, ideme spoločné číslo. Prídu nás vystriedať. Potom ideš ty, tak zlom väz,“ popriala jej Adriana a odišla sa rýchlo pripraviť. Po chvíli ich vážne prišiel niekto vystriedať. Vstúpila Elizabeth, Lorelain a Diana. Milo sa na ňu usmiali a každá si išla inou cestou. Via upriamila svoj zrak na pódium a čakala na ich vystúpenie. Má predsa ešte polhodinu čas, dovtedy sa hádam upokojí...

Pri svojom obľúbenom stole sedel Damon. Mlčky sa pozeral na pódium a čakal na nové vystúpenie. Dnes, nevedel prečo, nijako necítil, že by po nejakej z nich túžil. Aspoň mu to „nič“ nenaznačilo. A na to svoje „nič“, bol hrdý. Nechápal, prečo stratil záujem. Alebo stratilo záujem iba to jeho „nič“? Damon potriasol hlavou nad takýmito stupídnymi otázkami a opäť pozoroval pódium. O chvíľu naň vstúpili známe tváre. Alebo skôr telá. Prvá išla Draculova nevesta. Spomenul si, že v posteli to nebola žiadna dračica, čo ho v celku mrzelo. Za ňou išla Sexi Prue. Tá sa jeho ovplyvneniu dosť dlho bránila. No v posteli bola veľmi odvážna. Na Mrchu nepoužil ani ovplyvnenie. Nebolo treba. Tá išla dobrovoľne. Aj keď jej pre istotu vymazal pamäť. V posteli to bola dračica. Vedela, čo robí. A to sa Damonovi páčilo. No bola ľahká a on na ľahké nie je. Stačila mu raz, či dvakrát. Na uvoľnenie. Potom tu bola Roseinka. Mala nádhernú postavu.

Chudinka, pomyslel si Damon. Ešte stále si myslí, že je panna.

Ich spoločné vystúpenie malo končiť. Pred nimi tu bola Lizábeth. Bola nová a sľúbil si, že ju vyskúša. Nebolo ťažké si získať priazeň ženy. Stačilo mrknúť a usmiať sa. Vždy keď to urobil, každá si potichu vzdychla.

Každá nie, prišlo mu na myseľ. Via bola čosi iné. Bola výnimočná, ak sa to, že po ňom nehádzala oči, tak dalo nazvať. Snažil sa to vtisnúť dozadu svojej mysle. Stále si nahováral, že mu to nevadí. Je to len jedna žena z tisícoch. No on vedel, že ho to zožiera. Najradšej by k nej prišiel a spýtal sa jej: Čo máš za problém?

Damon sa už dlho riadil heslom: Všetko alebo nič.

Nie že by to nič niekedy mal. On mal vždy všetko. On bol vždy ten starší a lepší. Užíval si života a nemyslel nikdy na následky. Alebo na druhých.

Číslo skončilo. O hodinu sa zatvára bar. Nikto však neodchádzal. Na pódium teraz stála madam McCabottová. Nebolo zvyčajné, že by sa nejako zapájala do vystúpení a tak každý upriamil pohľad na ňu.

Zobrala do ruky mikrofón a začala.

„Zdravím vás, páni a... páni. Teraz nasleduje posledné číslo večera. Prosím vás, aby ste privítali... Hriešnu tanečnicu!“ Na pódium vstúpila žena v dosť netradičných šatách. Na sebe mala iba dvojdielny strieborný dres a na ňom niekoľko kusov hnedej priesvitnej látky. Mala na sebe malú striebornú masku a strieborné topánky na vysokom podpätku. Začala hrať hudba.

Dievčina zakrúžila bokmi a ladnými pohybmi krčila kolená a išla stále nižšie a nižšie... Rukami si prešla po vnútorných stranách stehien. Slastne privrela oči a chopila sa tyče.

Všetky jej pohyby boli dotiahnuté a ladné. Po siedmych minútach zhodila prvý kúsok oblečenia. Niekto by si myslel, že je to nudné, pretože sa tak zdržiava. No Damon cítil, aký je napätý. Obidvoma rukami drvil stôl a bol vystretý ako latka. Mala na sebe už iba dva kúsky tej priesvitnej látky. Pod tým boli len maličké strieborné kraťasky a strieborná podprsenka. Damon pozeral na každý kúsok jej odhalenej kože a prial si byť čo najbližšie k nej. Vyzliekal ju pohľadom a zhlboka dýchal. Cítil túžbu. Obrovskú túžbu ku tej pomerne malej stvore, ktorá sa pomaly vyzliekala a dráždila ho. Hnedé kúsky oblečenia boli už dávno preč a práve sa chystala si dať dole podprsenku. Damon zacítil v rifliach napätie. Bol úplne vzrušený a chcel, aby mu tá žena patrila. Chcel, aby sa pod ním prehýbala a vzdychala jeho meno. Chcel cítiť jej dych blízko toho jeho. Aké by to bolo bozkávať ju? Ako sladučká krv jej prúdi v žilách? Pomaličky si rozväzovala podprsenku na šnúrky, ktoré boli uviazané v jej výstrihu. Stačilo rozviazať už iba jedinú nitku... A vtedy vystúpenie skončilo. Tanečnica odišla s nohavičkami plnými bankoviek a podprsenkou, ktorá držala iba na jednej nitke.

Damon sa cítil veľmi podvedený. Cítil nenávisť ju tej žene, ktorá ho tak vyprovokovala. Nenávidel ju aj preto, že ho donútila po niekom tak túžiť. To jeho ženy chcú. On za nimi nikdy nemusel behať.

Nahnevane stisol k sebe zuby. Chcel jej spôsobiť bolesť preto, že ju chcel. Že ju ešte stále chce. Rozhodol sa, že si ju dnes v noci zoberie. Ovplyvnením ju donúti, aby nejačala. Postavil sa a mieril ku dverám za barom. Pred barom svojou upírskou rýchlosťou vnikol do dverí. Za dverami stála iba jedna žena. Podľa vzhľadu zistil, že je to Roseinka.

„V ktorej izbe býva Hriešna tanečnica,“ a pozeral sa jej pri tom do očí.

„Číslo desať, bývam s ňou,“ malátne mu odpovedala Rose.

„Dnes ideš spať do izby na proti. Ako dôvod uvedieš, že si bola opitá a pomýlila si si dvere. Nikdy si ma nevidela.“ Rose iba prikývla a vydala sa do Elizabethinej izby. Elizabeth sa tiež veľmi opila a tak ležala na posteli spiaca. Ani si nezamkla dvere.

Damon upírskou rýchlosťou sa vydal pred dvere, v ktorých mala spať Hriešna tanečnica. Pozrel sa na dvere, na ktorej bola ceduľka s dvoma menami. To prvé bolo Rosalinda Smithová. To druhé Via Lestrangerová. Damon sa zasekol.

„To bola Via?“ zamračil sa Damon. Rose mu klamať nemohla, lebo bola pod ovplyvnením.

Bola to však Viina chyba. Nemala ho vyprovokovať. On už si raz povedal, že jej chce ublížiť a to aj teraz spraví. Započúval sa a zistil, že Via pomaly oddychuje. Dlhšie už neotáľal a otvoril potichu dvere. Vstúpil do izby a zavrel.

Na jednej z postelí ležala ona, chrbtom otočená k nemu. Nemala masku, čomu sa Damon potešil. Uvidí jej tvár. Bol zvedavý, ako asi vyzerá. Via sa zhlboka nadýchla a otočila sa na druhú stranu. Vlasy jej padali na tvár a tak Damon toho veľa nevidel. Kľakol si na zem vedľa postele a ovoňal jej krk.

„Tak zvodná a lákavá. Presne ako ty, Via,“ pomyslel si. Pomaly približoval svoje tesáky ku jej holému krku. Pootvoril ústa a priložil ich na jej krk. Máličko do nej zaťal zuby a z raniek stieklo pár kvapiek jej krvi. Damon ju ochutnal a slastne vzdychol. Pohladil Viu po tvári a odhrnul jej vlasy z tváre.

V tej chvíli sa zasekol. Len na ňu hľadel a hľadel... Mierne pootvoril ústa a prekvapene vydýchol. Párkrát rýchlo zamrkal akoby chcel vedieť, či sa mu to nesníva. Vidí dobre? Pohladil ju po mäkkom líci. Mala veľmi nevinnú tvár. Veľmi mladú tvár, aby bol presný. Bola veľmi mladá, to už teraz vedel. Mohla mať niečo po štrnástich. Jeho plán ublížiť jej sa mu náhle vyparil z mysle. Necítil k nej nenávisť ani nič podobné. Jediné, čo k nej ešte stále prechovával za cit bola... Túžba. Stále taká istá túžba, akú cítil pred chvíľou. Chcel si ju privlastniť. Stále chcel, aby patrila jemu. Či jej telo, alebo jej krv.

Vonku bolo teplo a Via sa podvedome odkryla. Perinu mala teraz až pri nohách a na sebe mala iba priesvitnú nočnú košieľku. Veľmi krátku nočnú košieľku. Opäť sa Via zhlboka nadýchla a pretočila sa z boku na chrbát. Dýchala zhlboka a prsia sa jej zdvíhali v pravidelných intervaloch. Trochu povrtela bokmi a pokrčila jednu nohu. Dosiahla tým, že sa jej nočná košeľa zdvihla ešte vyššie. Vzdychla.

Damon zaťal zuby a rýchlo sa postavil. Upírskou rýchlosťou opustil jej izbu, bar a vyšiel do noci. Musí si nájsť nejakú blondínu s hnedými vlasmi. Toto len tak ľahko nerozdýcha.

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hriešny tanec - 5. kapitola: