OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hurricane - 6. kapitola



Hurricane - 6. kapitola

Povídka se umístila na prvním místě o Nej povídku měsíce června. Na den ji umisťujeme na titulní stranu. Gratulujeme!


15+

Ďakujem, že ste za mňa hlasovali! Cením si to. :)

Ráno bude pre oboch desivé. Jared má pocit, že vyhral, no ani on sám nevie, čo chce. Cerise sa bude správať viac ako len divne. Zdá sa, že jej ohnivosť vyprchala a ostala už len bolesť.

Neskôr sa Jared vyberie za svojim priateľom Davidom, s ktorým bude mať zaujímavý rozhovor.

Killy

6. kapitola – Prehra

 

Jared to zvládol. Dokázal to. Skončil ako víťaz.

Jedným pohybom ruky zastavil tečúcu vodu, načiahol sa po osuške a omotal si ju okolo bedier. Podišiel k umývadlu a zahľadel sa na svoj odraz v zrkadle. Sebavedome sa na seba usmial. Áno. Dostal ju. A už len to zistenie, že dokázal pokoriť tak divoké a splašené zviera mu vytváralo úsmev na tvári. Presne tak.

Prstami si prešiel cez mokré vlasy a odišiel z kúpeľne. Prešiel okolo postele, ktorej si zámerne nevšímal a zo skrine vytiahol čisté oblečenie.

Dýchala tak potichu. Spala?

Jediný nenápadný pohľad za seba mu stačil na to, aby zistil, že to tak nie je. Mala otvorené oči. Nehýbala sa. Vlastne sa vôbec nepohla od chvíle, čo... sa odišiel osprchovať. Zamračene si uvedomil, že by ju mal prikryť. Bola nahá, spútaná a celá od krvi.

No bola mu ľahostajná. Cerise ešte pred pár hodinami znamenala výzvu. Výzvu, ktorú úspešne prekonal. Niežeby niekedy pochyboval o svojom víťazstve. Aj tak to však bol skvelý pocit. A teraz? Čo pre neho znamenala?

Ten výskum bol pre všetkých veľmi dôležitý. Pre Gernera a aj pre Ahnesa. Bol revolučný, prinášal so sebou niečo, čo by sa dalo nazvať novou érou ľudstva. A on, Jared Lendorzi, bol poctený a stal sa súčasťou projektu. Aké veľkolepé.

Sexom sa to neskončilo. Bol to nový začiatok. Už teraz sa videl, ako uvoľnene sedí, zatiaľ čo mu to šťastná Cerise bude robiť ústami. Zamiluje sa do neho a bez odporu, dokonca s nadšením, bude plniť každé jeho želanie.

To pre neho Cerise znamenala. Možnosť cítiť sa ako Boh, ktorý aj tak neexistuje. Bude novým Bohom. Novým zmyslom existencie pre ňu a pre také ako ona.

O čom to, preboha, premýšľa?

Nikdy netúžil po moci. Tie myšlienky, ktoré mu napadali... Ako by počul samotného Ahnesa. Toto nebol jeho sen, jeho sen bol spokojný život mimo toho všetkého. Netúžil po tom stať sa slávnym a mocným. Mal by sa teraz okamžite zbaliť a odísť zo Spojených štátov pred tým, než sa Gerner stihne spamätať.

Lenže Cerise potrebovala byť pod lekárskym dozorom a to jej Jared bez Ahnesovej pomoci nedokázal zabezpečiť. Mohol by ju nechať tu a odísť bez nej. Áno, to by mohol.

 

Otočil sa. Znepokojene si uvedomil, že sa opäť nepohla ani o milimeter. Len dýchala. Jared k nej váhavo pristúpil a sadol si vedľa nej na posteľ. Možno by ju mal, ako si už pomyslel aj pred tým, prikryť. Pri pohľade na krv to zavrhol a rozhodol sa, že ju pošle sa umyť. Aj keď zapochyboval, že to v jej stave zvládne bez pomoci.

Preto zodvihol pravú ruku a dotkol sa jej spútaných rúk. Mykla sa. To bolo všetko. Z krku si sňal červený prívesok so strieborným kľúčom, potom jej odomkol železné putá. Stále boli tak biele... Nemala právo nosiť na zápästiach biele putá. Už nebola nevinná. Bude ich musieť vymeniť.

 

Mala by sa postaviť, napadlo mu, keď sa Cerise stále nehýbala. Nemal chuť opäť sa s ňou hádať a on si bol istý, že sa sa s ním Cerise hádať bude. Musí!

 

„Postav sa,“ povedal vyrovnaným hlasom. Na jeho číre ohromenie sa pomaly posadila a tackavo vstala, pridržiavajúc sa rukou steny, aby nespadla. Počúvla ho.

Problém nastal, keď si uvedomil, že v takomto stave sotva urobí jeden krok, nie to sa ešte udrží pod sprchou a umyje sa. Možno by mohol zavolať Martu, nech jej pomôže. Lenže Marta bola veľmi stará, jej narastajúci vek spôsobil, že bola o hlavu nižšia ako Cerise. Nedokázala by ju podoprieť. Ostalo to na ňom a on sa z neznámych príčin vyľakal.

Mal by s ňou ísť do kúpeľne? Vlastnými rukami jej zotrieť krv zo stehien?

Nech sa na to pozrel z hocijakého uhla pohľadu, nemal na výber.

 

Podoprel ju. Cerise sa roztriasla a chytila sa ho za rameno, aby udržala stabilitu. Bolo jej z toho do plaču. Bez reči ho nasledovala do vedľajšej izby a postavila sa spolu s ním pod jednu sprchu. Bála sa. Žeby chcel pokračovať? Opäť ju... Zhlboka sa nadýchla a privrela oči. To, čo sa jej dialo, nebolo nijak nezvyčajné.

Ženy sa zotročovali, mučili, zabíjali. Bolo to niečo, čo nestálo ani za reč. Ani ona nestála za reč. Ľutovala sa? Áno. No mala na to právo? Po všetkých oveľa horších osudoch, utrpeniach, ktorým sa to jej ani zďaleka nevyrovnalo? Mala by byť vďačná za to, čím je, rovnako ako za Jareda? Alebo by mala bojovať?

Nechcela bojovať.

Na telo jej dopadli prvé kvapky teplej vody. Citlivá pokožka zavibrovala a ešte viac scitlivela, keď sa jej Jared začal dotýkať. Po tele jej rozmýval voňavý gél, rukami jej prechádzal po tele bez akéhokoľvek zahanbenia. Pridala sa. Dlaňou si zašla medzi nohy a Jared jej vzrušene vydýchol na krk. Spustili sa jej slzy, alebo jej tváre zmáčajú kvapky zo sprchy? Začala sa triasť pod náporom bolesti, alebo radosti?

 

„Nebojuješ,“ skonštatoval Jared šeptom. Cerise sklopila hlavu a nechala ho, nech jej stojí za chrbtom. Neodvažovala sa na neho pozrieť.

„Bojíš sa?“ opýtal sa jej. Jeho hlas nevyžaroval emócie. Netušila, čo chce počuť. Mala by mu povedať pravdu? Alebo mlčať a stískať ho? Naplno sa rozplakať?

 

„Si jediná istota,“ odvetila po chvíli. Neklamala. Obidvaja to vedeli. „Nechcem ísť nikam inam.“ Ani teraz neklamala. Čo by ju čakalo, keby ju Jared predal? Oveľa horší osud, horší majiteľ, horšia bolesť.

 

„Ale ja neprestanem,“ povedal. Tie slová ju zasiahli takou silou, až musela zatajiť dych. Neprestanem. Aj naďalej jej bude ubližovať. Znásilňovať. A z tejto situácie nebolo východiska, no... ako jej to mohol oznámiť tak pokojne? Akoby to bolo samozrejmé. Akoby nemal na výber, lenže obaja vedeli, že má. Ahnesovi mohol klamať, hovoriť mu to, čo chcel počuť. Že projekt Ambrózia napreduje a nevyskytujú sa žiadne komplikácie. A že Cerise ho každým dňom miluje stále viac a viac. Medzitým by ju nechal na pokoji, neubližoval by jej, stal by sa v jej očiach tým dobrým.

Lenže on nechcel.

 

„Prečo nebojuješ?“ opýtal sa jej po chvíli ticha, keď na nich len dopadali kvapky teplej vody. Cerise ešte viac sklopila hlavu.

 

„Nevládzem,“ zašepkala, hlas sa jej zatriasol. Tá pravda vychádzajúca z jej úst ju prebrala. Hovorila pravdu, nevládala. Teraz to celé držal v rukách on. Buď ju nechá na pokoji alebo bude pokračovať. A ohnivá Cerise, ktorá žila v jej vnútri... umrie. Radšej sa vzdá ako by mala každý deň zažívať tú istú bolesť.

Jared ju zozadu objal. Tlačil ju v chrbte. Proti vlastnej vôli sa rozplakala, no to bolo všetko, čoho bola schopná. Chcela zakričať. Požiadať niekoho o pomoc. Hodiť sa mu okolo krku a schovať sa pred všetkým, čo ju v tejto chvíli čakalo.

Zacítila, ako ju Jared pohladil po brušku a presunul sa vyššie k jej plným prsiam. Zastonala, keď jej telo začalo reagovať na Jaredovu prítomnosť. Bola zotročená vlastným telom, prinútená vyžadovať jeho dotyky a bozky. O to to bolo horšie. Ako mohla zradiť samú seba? Prísť o to jediné, čo ju doteraz robilo jedinečnou?

Trpela a vznášala sa zároveň. Nenávidela ten pocit, keď sa k nemu dobrovoľne túlila a popritom myslela len na to, akú veľkú nenávisť k nemu cíti.

 

„Au!“ sykla, keď sa jej prstami dotkol vnútornej časti stehna. Jared sa zarazil a pohľadom jej skĺzol k nohám. Začínali sa jej na nich rysovať veľké, fialové modriny. Cerise nasledovala jeho pohľad a zarazila sa. Párkrát sa plytko nadýchla a zavrela oči. Očakávala bolesť. Vedel to. Bola si takmer istá, že menšie zranenia mu nezabránia v jeho pláne.

Lenže Jared uvažoval. Ak mala také zranenia vonku, aké ich mala... vo vnútri?

 

„Dopekla,“ zaklial, urobil jeden krok vzad. Sakra, sakra, sakra! Päsťou vrazil do chladných kachličiek len meter od Cerisinej tvári. Tá sa poľakane mykla, sledujúc ho vystrašenými očami.

No čo teraz? Jared sa poznal, takáto vec by mu nikdy nevadila, nikdy by mu neprekazila jeho úmysly. Veď čo bolo zopár modrín, škrabancov oproti otvoreným zlomeninám?

Pri myšlienke na zlomeninu sa Jared pozrel na Cerisinu ruku. Už nebola ani len obviazaná z čoho usúdil, že Ahnes sa o to postaral, inak by sa hojila oveľa dlhšie. Ako je možné, že si na to doteraz ani len nespomenul? Alebo mučí ženy už tak dlho, že nemá prehľad a jedno zlomené zápästie nestojí ani za reč?

Zo stojana podráždene strhol uterák, vypol vodu a omotal ho okolo trasúceho sa tela. Nemal už ani len náladu podráždiť ju a pedantne ju poutierať.

 

„Poď,“ prikázal jej. Jeho hlas bol hlboký a tvrdý a na Cerise pôsobil ako nevyslovená, tichá hrozba. Nepohla sa ani o milimeter. Jared si vzdychol a zauvažoval, či je to prejav znovu nájdenej odvahy a odporu, alebo sa ho bojí až tak hlboko, že sa neodvažuje k nemu urobiť krok navyše. „Neublížim ti,“ dodal po chvíli ticha. Cerise sa zasmiala, ak sa to tak vôbec dalo nazvať. Len na kratučkú chvíľku pootvorila pery a nervózne vydýchla, akoby si myslela, že si z nej Jared strieľa a pri najbližšej príležitosti jej jednu vrazí.

 

„Nemyslím si, že si v postavení, kedy by si mi to mohol sľubovať,“ povedala šeptom, pohybujúc očami po Jaredovej tvári. „Ak mi chceš znova ublížiť, radšej mi to povedz, ako by som ti mala slepo veriť a potom sa preklínať.“

Jared mlčal. Pochopil, že nemá zmysel vysvetľovať jej, že... Že čo, Jared? Čo jej vlastne chceš vysvetliť, keď to nedokážeš vysvetliť ani sám sebe?

Bez ďalších rečí ju chytil za lakeť a pomohol jej prejsť po šmykľavej podlahe, ktorá sa leskla od vody. Keď vošli do spálne, zrak mu spočinul na kompletne zakrvavenej plachte. Rýchlo ju strhol z postele a bez zaváhania ju pohodil do rohu miestnosti. Keď sa opäť pozrel na Cerise, nemohol mu uniknúť jej prenikavý pohľad plný nenávisti a žiaľu. Sklopil oči a posadil ju na okraj postele, potom odišiel z izby bez potreby povedať jej, kam ide.

 

„Marta!“ zakričal, zatiaľ čo nepokojne postával v jedálni a obzeral sa okolo seba. Marta sa skoro okamžite zjavila medzi kuchynskými dverami, zvedavo a trochu s obavami pozerajúc do Jaredovej tváre. „Odchádzam. Prídem až poobede okolo piatej. Cerise je hore v mojej izbe. Postaráš sa o ňu, určite bude potrebná aj lekárnička.“ Marta okamžite prikývla a ešte hlbšie sklonila hlavu. „A Marta,“ dodal, keď už za sebou takmer zatváral dvere, „ak sa dozviem, že si si opäť otvorila ústa, už na to tak ľahko nezabudnem.“

 

 

...........

 

 

David Fitzggerd býval v samom centre New Yorku tak, aby bol všetkým, napríklad svojmu strýkovi – významnému kongrassmanovi – na očiach. Niežeby sa mu toto postavenie nepáčilo, niežeby sa, nedajbože, sťažoval! To nie. Lenže on sa v konečnom dôsledku asi naozaj... sťažoval.

Nenávidel svoju prácu, nenávidel svojich kolegov a asi zo všetkého najviac nenávidel svojho nadriadeného. Damiena Gernera.

Čo na tom, že ako pravá ruka pána Gernera mal všetko, na čo si len spomenul. A to kontakty, peniaze, ženy, moc. Nemal súkromie a ani vlastnú vôľu, pretože skoro po celý svoj život skákal tak, ako ostatní pískali.

Kedysi mal sny, mal odvahu myslieť si, že aj on má právo splniť si svoje najtajnejšie túžby. Vždy chcel pracovať v armáde, bojovať za USA v domnienke, že je na tej správne strane. Chcel sa naučiť pilotovať lietadlo, byť vzdušnou jednotkou a neodlučiteľným členom týmu asi ako Wedge vo Hviezdnych vojnách.

No jeho sny sa rozpadli vo chvíli, keď ho skontaktoval jeho strýko a on sa musel stať politikom. Keď bol malý, nenávidel politikov. Súkromný učitelia sa ho snažili naučiť veci ako je ekonómia, obchod, právo. Všetky tieto tri veci nenávidel.

A už spomínaný sen o lietaní a spravodlivom bojovaní sa vytratil a zmizol rovnako ako Hviezdne vojny z podvedomia dnešných ľudí. Tí spravidla nepozerali nič iné ako pornografiu alebo dokumenty o histórii Ameriky a celého ľudstva. Tretia a štvrtá svetová vojna chodili na MTV každý druhý týždeň.

 

„Pán Fitzggerd?“ Ku jeho stolu podišiel mladý chlapec v obyčajných modrých rifliach a flanelovej kockovanej košeli s šiltom naopak. David nadvihol jedno obočie a opäť si ho celého premeral dávajúc dôraz na to ako sa vysmieva z jeho ošatenia a vystrašeného pohľadu v očiach.

 

„Máte návštevu,“ pípol nesmelo a hneď sa aj vzdialil nastupujúc do výťahu a stláčajúc gombík na prízemie. David si vzdychol. Len pred pár mesiacmi kongressmani jednohlasne odhlasovali, že sa v úradoch zrušia mobilné telefóny a nahradia ich viac spoľahliví ľudia. Báli sa, že štáty ako napríklad Rusko ich začnú odpočúvať.

No podľa neho to bola úplná hlúposť. Už dávno sa štáty podriadili Amerike. Nikto by sa neodvážil o vzburu, hlavne, ak majú podporu cirkvi a Nemecka.

Ak sa niektorý zo zamestnancov rozhodol, že si musí nutne niekam zavolať – čo sa nestávalo často – musel si zavolať poslíčka, vybaviť povolenie a potom si o štyri poschodia nižšie vyzdvihnúť napichnutý mobil, aby vedeli, že neodvádza tajné informácie. Aj to bola absolútna hlúposť. Ak by totiž chcel, pokojne by mohol použiť tlačiareň, vzácne dokumenty si potom zastrčiť do zadného vrecka nohavíc a s úsmevom na tvári prejsť popred ochranku.

Dnešný systém bol tak chabo nastavený, že polícia by sa rozhodla konať len v tom prípade, ak by si mal slovo „atentátnik“ napísané fixkou na čele.

 

Dvere od výťahu sa otvorili a do miestnosti vošiel Jared.

 

„Toto je naozaj hlúpe. Ak by si bol hladný a chcel by si si objednať pizzu, myslím, že by si umrel od hladu,“ povedal a s úškrnom sa posadil pred Davida do mäkkého kresla. Potom sa zarazil a rýchlo skontroloval priestor pod stolom. Uľahčene si vydýchol.

David sa na neho nechápavo zamračil, no Jared sa len pousmial. „Minule som bol na návšteve u Damiena Gernera. To, že mu ho fajčí nejaká štetka pod stolom som zistil uprostred našej konverzácie, keď sa na mňa pozrel, akoby ma chcel pretiahnuť. Naozaj nepríjemná skúsenosť.“

 

David sa zasmial. Niekedy zabúdal, aký zmysel pre humor má jeho priateľ.

 

„Prečo si prišiel?“ spýtal sa ho. Odpoveď poznal.

 

„Podrazil si ma,“ odvetil Jared. V hlase mu zmizol predchádzajúci sarkazmus.

 

„Nepodrazil,“ namietol okamžite. „Nikdy by som ťa nepodrazil. Jared, viem, že som ti o Cerise mal povedať. No ver mi, že ak by som aspoň z časti tušil, o čo sa jedná, varoval by som ťa. Má v tom prsty môj strýko. Donútil ma, aby som mlčal.“

 

„Čo o tom vlastne vieš?“ prerušil ho Jared.

 

„Nič,“ odpovedal. „Len to, že v tom má prsty ten prašivý vedec Ahnes. Už som počul o tom, ako spolupracuje s Gernerom. Nepáči sa mi to,“ ohrnul hornú peru a pokrútil hlavou. „Chcem počuť detaily.“

Jared sa nahlas zasmial.

 

„Ja ti mám povedať detaily? Po tom, ako si mi zatajil, čo sa naozaj chystá a stiahol si chvost medzi nohy hneď po tom, čo ti Gerner pohrozil smrťou? No tak, David! Obidvaja vieme, že by ťa nikdy nedal zabiť. Na to si až príliš cenný.“

 

„Práve naopak,“ namietol David. „Som asi tak potrebný ako voš vo vlasoch. Jediný dôvod, prečo ma dosadil na toto zasrané miesto,“ rukou mávol okolo seba, „bol ten, že ťa poznám. Potreboval ťa sledovať, keďže si sa dozvedel veci, ktoré si nemal a on z neznámeho dôvodu nemal srdce na to zabiť ťa.“

 

„Chcel som ujsť,“ ozval sa po chvíli ticha znovu Jared. „No keďže si už nie som tak istý Gernerovymi citmi a ja ťa nechcem mŕtveho, nebudem to riskovať. Mám to u teba.“

 

„Budeš to mať u mňa až po tom, čo mi vysvetlíš ten supertajný projekt Ambrózie,“ odsekol.

 

„Čo myslíš, načo je Gernerovi láska žien? Kvôli moci?“ opýtal sa ho, bol úprimne zvedavý. David pokrčil plecami.

 

„Na čo je mužovi s neobmedzenou mocou ešte väčšia moc? Myslím, že toto nemá nič spoločné s prezidentom a tajným plánom, ako Japonsko zraziť na kolená. Ak, samozrejme, zabudneme na fakt, že Japonsko už je na kolenách. Toto mi príde skôr ako jeho osobné hobby. Niekto zbiera známky, niekto mince a Gerner si len do svojho debilníčka pripisuje zdroje moci, ktoré každý deň získava. Môj strýko bol vždy veľmi zvláštny človek.“

 

.......................

 

Nuž, pre tých, ktorý nepochopili - Damien Gerner je strýko Davida Fitzggerda. 

Opäť sa ospravedlňujem za dlhú pauzu. No nedokážem sa do písania nútiť, keďže chcem, aby táto poviedka mala nejakú kvalitu a nebola len tak "hodená" na papier. Ponasnažím sa pridávať častejšie. :)

ĎAKUJEM ZA 1. MIESTO V NEJ POVÍDKE A ZA VAŠE ÚŽASNÉ KOMENTÁRE!!!

Veľmi milo som sa prekvapila, keď som prišla z tábora. Ste skrátka úžasní. ;)

"V nasledujúcej kapitole sa opäť stretneme s Ahnesom, ktorý príde skontrolovať situáciu medzi Cerise a Jaredom. Ako bude reagovať na fakt, že Jared sa jej viac ako 24 hodín ani nedotkol, pretože jej nechcel spôsobiť bolesť? Cerise sa nudí a v presvedčení, že je Jared mimo domu, sa uvoľní a začne robiť to, čo najviac miluje - pozerať histprické romantické filmy."

Bess: Vždy som rada, keď si získam nejakú novú čitateľku a úprimne ma potešil tvoj názor. :)

Killy


Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hurricane - 6. kapitola:

2. Leylon přispěvatel
16.07.2013 [16:54]

Leylontak najsamprv gratulujem k prvému miestu - samozrejme si ho viac ako zaslúžiš.
Vzťah hlavných postáv sa rozvýja veľmi zvláštnym smerom - Jared i Cerise zápasia s totálne neskombinovateľnými citmi. Čo u nich nakoniec zvýťazí?
Páči sa mi tvoja originalita - niečo také som ešte nečítala. Proste bomba, teším sa na pokračovanie

1. mima33 admin
16.07.2013 [15:27]

mima33 Emoticon Emoticon Emoticon Jaj konečne som sa dočkala Emoticon Ako inak skvelé Emoticon Len dúfam, že nová kapitola pribudne čo najskôr, lebo sa neviem dočkať Emoticon
Myslím, že Ambrózia začína zaberať viac na Jareda, ako na Cerise. Som zvedavá, ako sa s tým bude vysporadúvať ďalej a fakt ma zaujíma, ako bude bojovať s tým náhlim prívalom pocitov a emócií, ale hlavne lásky. Asi to pre neho bude riadny šok a ja sa toho neviem dočkať Emoticon Ani sa Cerise nedivím, že v podstate nijako nereaguje. Ak by ju dostal taký Damien, už by bolo asi po nej a takto má aspoň akú-takú istotu, že bude žiť. Jared je síce idiot a násilník, ale zabiť by asi len tak nedokázal Emoticon
Teším sa na ďalšiu Emoticon

P.S.: Gratulujem k prvému miestu, určite si si ho zaslúžila, za tento skvelý výtvor Emoticon

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!