OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Len porozumieť - Prológ



Len porozumieť - PrológVoľné pokračovanie "Nezostať sama".
Sam Strettonová je mladé dievča, ktoré si vďaka svojej tvrdohlavosti prešlo peklom. Stala sa drogovo závislou, žila s kriminálnikom a kradla. No ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a Sam sa po niekoľkých rokoch utrpenia spamätala a rozhodla sa študovať a pracovať, aby sa vyrovnala svojmu bratovi, ale hlavne aby dokázala, že aj ona za niečo stojí.
Nič nie je jednoduché a Sam sa životom doslova pretĺka. Ale vo vnútri ju sužuje strach z jedného človeka, ktorý jej kradne spánok a pokoj.
Mason sa stále túla po svete a nikto nevie, kde sa nachádza. Sam sa musí mať na pozore, pretože Mason je viac než nebezpečný a voči drobnej dievčine chová obrovskú zášť a túži len po jednom. Po pomste.

Prológ


Drobná dievčina sedela schúlená v kúte izby a od nervozity sa poťahovala za hnedé kadere, ktoré jej padali do bielej tváre. Ďalšia noc plná hrôzy a strachu. Skutočnosť, že poriadne nezažmúrila oči cez dva roky bola sama o sebe príšerná, ale musela sa snažiť.

Chcela s tým bojovať a postaviť sa svojmu strachu, ale pravdou bolo, že sa to ľahšie povedalo, ako urobilo a ona deň čo deň zvádzala bitku sama so sebou a svojimi mátohami, ktoré ju neprestajne chodili strašiť a vysmievali sa jej.

Nech sa ako veľmi snažila cez deň pôsobiť šťastne a spokojne, vždy keď osamela ju premkla hrôza a v hlave sa jej spustil film, ktorý obsahoval všetky tie príšerné momenty, ktorými si prešla. Mala už dvadsaťosem rokov a za ten čas stihla urobiť len veľmi málo dobrého, či už pre seba, alebo svoje okolie.

Už ako malá stála v tieni svojho brata, ktorý vynikal vo všetkom, čo skúsil a nikdy nič nepokazil. Bolo to neustále: Jessie toto, Jessie tamto... štvalo ju, že jej sa nedostávalo toľko pozornosti a ešte viac ju hnevalo, že ona nebola tak talentovaná, ako jej blonďavý brat.

Nech sa ako veľmi snažila, nedokázala ho dobehnúť a keď dospela do veku, kedy sa u človeka prejavujú prvé pubertálne sklony, začala sa chovať ako vyslovená krava. Ubližovala mame a svojmu dokonalému bratovi, ku ktorému v tej dobe pociťovala obrovskú zášť, odpor a či sa jej to páčilo alebo nie, aj závisť. Chcela byť ako on a chcela, aby ju všetci obdivovali a chválili. No krutou pravdou zostávalo, že čím viac sa snažila, tým viac sa jej všetko pod rukami rozpadalo.

A tak sa rozhodla, že sa stane opakom svojho brata a bude tá, ktorá so sebou bude niesť kopy problémov a najlepšie bude, ak nimi zavalí svojich blízkych. Až neskôr pochopila, že všetko čo robila, bolo vrcholne stupídne a hlúpe. Že tým neubližovala iba ľuďom naokolo, ale aj sebe.

No ako sa brániť, keď už padnete do pasce, ktorá je tak hlboká, že nejestvuje šanca, ako sa z nej vyškriabať von? Ako bojovať, keď vaši milovaní vo vás stratia dôveru a vás prepadne pocit, že na svete nie je ani jeden človek, ktorý by vás miloval? Aj na to zvonka bezcitné dievča to bolo veľa.

A vtedy to prišlo... potreba sťahovať na seba všetku pozornosť. Kradnúť, drogovať a žiť na hrane zákona. Najlepšie, ak je tá hrana príliš ostrá a vy na nej balansujete a máte dojem, že každou sekundou sa zrútite dolu, do bezodnej tmy, ktorá číha po všetkých stranách ako strašiak z nočných môr.

Keď už strácala sama seba a topila sa vo vlastnej naivite a šibnutosti, prišla pomoc. Načiahla sa k nej ruka a potiahla ju do bezpečného zovretia, aby jej mohla dať pocítiť lásku. Aspoň tak si to vtedy predstavovala, chcela aby ju niekto bral vážne a miloval, no celkom dobre nechápala význam toho, čo to zanemená, keď máte radi a vaša láska nemá podmienky a je nezlomná a skutočná.

Ale v tom čase bola tak zaslepená potrebou nebyť sama, až sa nechala zlanáriť do pasce človeka, ktorý mal byť jej strážnym anjelom, no stal sa presným opakom. Bol jej záhubou, bol tým, čo ju potiahlo ešte viac ku dnu, miesto toho, aby ju vytiahol hore a znova jej dovolil zahliadnuť slnko.

Ako zaslepený psík počúvala všetko, čo jej povedal a robila bez reptania, čo po nej chcel. Dôvod bol prostý – milovala ho a láska je slepá. Časom, keď nad tým premýšľala, nemohla uveriť tomu, aká hlúpa bývala. Aká hrozne naivná bola, keď verila jeho sladkým rečičkám o tom, akí šťastní spolu budú a ako si založia rodinu, po ktorej túžila. No čím viac sa mu oddávala, tým viac ju zneužíval a šliapal po jej láske a vernosti.

Pri tej myšlienke jej z úst ušiel hysterický smiech, ktorý aj jej samej znel falošne. Akáže vernosť? Keď niekoho milujete, nepošlete ho do náručia iného človeka, ani keď na tom závisí váš život. Človek je tvor sebecký a pokiaľ mu na niečom záleží, nedelí sa, za žiadnych okolností.

Ale on ju nielenže poslal do postele iného, ešte sa to aj pokúsil ospravedlniť láskou a ona mu ako hlupaňa verila. Žrala každé jeho slovo aj s navijakom a bez neho mala pocit, ako keby sa dusila. Ako keby okolo jej hrdla bola uviazaná slučka a vždy, keď sa od nej vzdialil, začala sa uťahovať a stisk silnel každou sekundou, ktorú bola nútená stráviť bez neho.

Mala v živej pamäti, ako sedela na stoličke a civela von oknom – jeho oknom – ako sa ozval zvonček a keď otvorila, ocitla sa tvárou v tvár mohutnému chlapovi, s tým najchlipnejším výrazom v tvári, aký kedy videla. Zľakla sa ho. Tak veľmi sa zľakla, až sa jej zahmlilo pred očami a mala čo robiť, aby nazbierala posledné zvyšky odvahy a povedala tomu mužovi, aby sa vrátil tam, odkiaľ prišiel. A potom sa len zvalila na zem a plakala, plakala, plakala, kým neupadla od únavy do bezvedomia.

Ďalší deň bol ako z nejakého hororu, aspoň jej to tak pripadalo. Povedala mu všetko – ako ho miluje a ako je jej ľúto, že nemohla splniť, čo po nej žiadal – i keď to nebola celkom pravda, bola rada, že to neurobila, no nikdy by to pred ním nahlas nepriznala – a on sa rozkričal. Jeho pološialený výraz jej nahnal husiu kožu po celom telo a rozklepala sa ako malé dieťa. Prepadla ju potreba skryť sa za chrbát svojej mami a poprosiť o pomoc.

To bol ten moment, kedy si všetko uvedomila, kedy jej došlo, koľko zlého napáchala a to všetko zlé sa navŕšilo tým, že jej mama, jej milovaná mama, zomrela a bolo to jej vinou. Možno jej nevrazila nôž do chrbta, ani nenamierila zbraň na spánok, ale to čo urobila, by sa tomu pokojne mohlo rovnať. A keď pozorovala výraz tváre muža, ktorého si myslela, že miluje, konečne pochopila, že jej život je ako nepodarený vtip.

Prišla na to, že medzi nimi nie je vzťah, ktorý je zdravý a normálny. Všetko to bolo o vášni a potrebe. Potrebovala ho, aby mohla žiť, aby mohla pokojne spať a pokojne dýchať, čo sa napokon obrátilo proti nej. Bolo vtipné, že teraz sa stal on tým jediným, čo ju mátalo. Oberal ju o spánok, kradol jej myseľ a vždy, keď si spomenula na niečo zo svojej minulosti, čo sa akosi spájalo s ním, srdce sa jej rozbúšilo, až mala dojem, že pod tým tlakom, ktorý vytvára, sa jej pomliaždia rebrá. Boli časy, keď ani deň nemohla prežiť bez neho a teraz nemohla žiť s ním. Ani len s predstavou jeho vo svojej hlave.  

Všetko sa to krásne pretočilo a to, na čom jej nezáležalo a čo považovala za nepodstatné sa momentálne stalo prioritou jej života a dôvodom, prečo sa rozhodla pretĺkať sa ďalej a aspoň sa pokúsiť o nový štart, i keď každý nádych ju bolel. Teraz bol jej brat, ktorého tak neznášala, jej záchranným lanom a jeho úsmev bol slnkom jej malého sveta.

Ale niečo bolo predsa len zle – nevnímajúc fakt, že jej brat miesto toho, aby žil len prežíval a trápil sa. Stále v jej hlave strašila jedna myšlienka, jedna spomienka na deň, ktorý by najradšej vymazala z histórie. Ten deň sa stal najhorším dňom všetkých, ktoré kedy prežila.

Mala stále živo pred očami, ako jej mama na ňu hľadela. Povedala jej o sebe celú pravdu, doráňaná tvár to len dokazovala, a jej krehká matka to neuniesla. Do dňa pohrebu si nahovárala, že sa to nestalo, že to bol len sen, z ktorého sa už prebudila a pani Strettonová je v poriadku, no ako tak sledovala rakvu, spúšťajúcu sa hlboko do zeme, udrelo to do nej ako blesk za toho najjasnejšieho dňa. Ukrutný nával viny, s ktorým sa nedokázala vyrovnať, aj keď veľmi chcela.

Vedela, že za celý život mame nepovedala, ako veľmi ju má rada a akú obrovskú vďaku k nej pociťuje. Vždy sa prezentovala ako chladná mrcha, bez štipky zľutovania a schopnosti milovať. Všetky emócie v sebe dusila a nedovolila im nazrieť na svet, radšej by sa nimi udusila. A to bolo to, čo jej zostalo.

Za celý čas nepovedala bratovi, ako sa bojí, ako vôbec nespí a ako sa strhne pri každom zvuku, ktorý sa nečakane ozve. Ale mal dosť trápenia a nechcela mu pridávať ďalšie. Dvadsaťšesť rokov bola príťažou pre každého človeka, ktorého milovala a ktorý miloval ju a preto je načase, aby všetko to, čo jej on dal, vrátila späť.

Nežiadal to. Chcel len jej šťastie, niekoľko ráz jej to povedal a dokazoval to pohľad, akým na ňu pozeral, úsmev, ktorý sa rozhostil na jeho tvári a rozžiaril ju, pričom zahrial aj jej vnútro. Bol to ten najmenej sebecký človek, s akým sa za svoj život stretla a jeho rozhodnutia, ktoré za život urobil, to len dokazovali.

Vzdal sa Diany len preto, lebo si myslel, že je to najlepším riešením tej pekelnej situácie v akej boli. Sam ani len nesnívala o tom, čím všetkým si to, na prvý pohľad porcelánovo krehké dievča, prešlo a keby mala vyjsť s farbou von, musela by uznať, že ona by to možno neuniesla. Aj keď zo seba robila hrdinku, ktorá sa dokáže vyrovnať s čímkoľvek, nebola to pravda a zrejme nikdy nebude.

Pod návalom všetkých tých uvedomení si ozrejmila, že k tomu dievčaťu pociťuje okrem sympatií aj uznanie a obdiv. Málokto by sa po takých deprimujúcich udalostiach dokázal postaviť na nohy, nieto ešte napredovať životom ďalej a vykúzliť na tvári úsmev.

Slnko pomaly vychádzalo spoza obzoru a prvé lúče, ktoré zasvietili priamo do Saminých modrých očí ju vytiahli zo zadumania. Postavila sa a prešla k veľkému trojitému oknu, ktoré bolo v jej izbe – presnejšie, v Jessieho izbe, keďže dom patril jemu. Keď ho kúpil, Sam ponúkol svoj starý byt, ale musela ho odmietnuť a to z rovnakého dôvodu, prečo sa on rozhodol odsťahovať preč.

Všetko to tam pripomínalo pani Strettonovú a jej milú povahu. V každom rohu na nich číhala nejaká spomienka, aj keď Sam v tom byte žila len pár mesiacov. No i to bolo dosť na to, aby sa nazbierali a vyskakovali na ňu na každom kroku.

V kuchyni to doslova voňalo maminou kvetinovou vôňou, nehovoriac o jej izbe, do ktorej sa ani jeden po pohrebe neodvážili vstúpiť. Sam občas pristihla Jessieho, ako sedí na chodbe a civie na ne. Pôsobil ako zhypnotizovaný a brunetka si celkom dobre vedela predstaviť, čo sa mu odohrávalo v hlave. Obviňoval sa, možno viac ako ona, že smrť pani Strettonovej je jeho vina. No ak by mal niekto schytať kameňom, bola to Sam a bola si tej skutočnosti viac než vedomá.

Pozrela na slnko, ktoré ožarovalo celú okolitú krajinu a balilo ju do svojho tepla. Z okna v jej izbe bol dokonalý výhľad na obrovské jazero, obkolesené poľom. Bol to pohľad ako z rozprávky a Sam sa musela sama pre seba usmiať.

Stále ju neopustili pochmúrne pocity, ale teraz sledovala niečo krásne. Východ slnka, ktorý vyplnil aspoň na pár sekúnd tú prázdnotu v jej vnútri. Ani nevedela, ako dlho tam postávala a kochala sa tou nádherou, odohrávajúcou sa za oknom jej izby. Kiežby bolo všetko také krásne.

Tie najdokonalejšie veci sú obyčajne zadarmo a ľudia si ich vôbec nevážia. Príroda, rodina, celý okolitý svet. Nonstop sa ženú za niečím, čo má vraj hodnotu a prehliadajú to najpodstatnejšie. Čím to je, že celý svet je taký uponáhľaný? Že morálne hodnoty každého človeka stále klesajú a ľudia sú ochotní pre peniaze a blahobyt urobiť aj nemožné, hoc i zapredať dušu diablovi?

Pred nejakým časom by to urobila aj Sam a ani by nezaváhala. Ale teraz je iná, zmenila sa a spolu s jej ponímaním okolia sa zmenili aj jej postoje. Chcela, aby ju niekto chápal, aby jej ľudia rozumeli a vzali ju takú, aká je.

Išla na to zle a teraz je ten správny čas, aby napravila škody, čo napáchala a konečne dala všetko do poriadku. Spálila všetky mosty, vedúce do starého života a čaká ju ťažká práca. Postaviť nové, ktoré ju zavedú k lepšiemu zajtrajšku.

Obrátila sa na hodiny, ktoré ukazovali päť minút po siedmej. Sama pre seba sa usmiala a uvedomila si, že sa vlastne teší. Dnes je deň s veľkým D a ona konečne nastupuje do školy. Je čas dokázať, že predsa len za niečo stojí. Musí to urobiť kvôli Jessiemu a mame, no predovšetkým kvôli sebe. 


Áno, ja viem, že to bolo v podstate táranie o ničom, no zdalo sa mi dôležité začať nahliadnutím do Saminho vnútra, nakoľko v prvej sérii na to nebol veľmi (vôbec) čas, mali sme na riešenie dôležitejšie veci. :)

Sama nemám celkom premyslený Samin príbeh, i keď nejaké predstavy mám. Takže, má zmysel pokračovať? Za Vaše názory budem veľmi vďačná.

Mimi :D


Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Len porozumieť - Prológ:

4. MaggieLove přispěvatel
07.01.2014 [16:33]

MaggieLoveAni nevíš, jak velikou si mi udělala radost, když jsem spatřila na hlavní stránce tvoje pokračování.
Páni! Emoticon Byla to zatím, jen úvodní kapitola, ale teď už ti na rovinu říkám, že má rozhodně smysl pokračovat. Emoticon Tahle kapitolka byla úžasná z jednoho prostého důvodů a to, že jsme si Sam více přiblížili. Emoticon
Nedokážu si předtavit být v Samině situaci. Asi pro ni muselo být velmi těžké být pořát ta druhá a tak se ani nedivím jejímu chování. Jak už psala Perla tohle dělá většina půberťáků.
JSem zvědavá jak bude Samin příběh pokračovat. Emoticon Doufám, že další kapitolka bude co nejdříve.
Zatím máš ode mě za kapitolku poklonu Emoticon a jen tak dál.

3. mima33 admin
07.01.2014 [16:00]

mima33Dievčatká moja najkrajšie, škerím sa ako totálny magor Emoticon Emoticon

Perla, no ja som sa trošku obávala toho, že tento úvod by mohol byť nudný, alebo niekoho od čítania odradiť, takže som rada, že sa ti to páčilo. Bolo pre mňa dôležité, aby ste na veci nahliadli aj jej pohľadom Emoticon A, žiaľ, máš pravdu. Väčšina dnešných puberťákov rieši svoje problémy rovnako, ako Sam a to nie je práve najlepšie Emoticon Veľmi pekne ti ďakujem Emoticon

Tethys, a práve preto som príbeh začala takto. Bolo mi jasné, že všetci sa v NZ sústredili na Di a Jessieho, takže Sam bola viac-menej odstrčená na vedľajšiu koľaj Emoticon Som zvedavá, čo poviete na zvyšok príbehu, keďže väčšina sa mi zatiaľ odohráva v škole Emoticon A tá tvoja poznámka o hlúpych otázkach ma "zabila" Emoticon Emoticon Ďakujem ti veľmi pekne Emoticon

2. Tethys přispěvatel
07.01.2014 [15:55]

TethysJsem nadšená! Emoticon
Na tohle pokračování jsem se nemohla dočkat, pořád jsem kontrolovala tvůj profil, jestli tam už náhodou nepřibyl Prolog nebo první kapitola.
A vážně jsem se netěšila zbytečně. Ano, možná máš pravdu, že to je (zatím) trepání o ničem, ale jsem ráda, že mám možnost se na pokračování příběhu podívat jejíma očima. V NZ jsem jí moc nevěnovala pozornost, pokud ovšem určitá situace nesouvisela s ní, samozřejmě.
Takže ještě jednou: Jsem nadšená a pokračování? Na hloupé otázky neodpovídám. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Perla přispěvatel
07.01.2014 [15:30]

PerlaČo to je za otázku? No jasné, že má! Emoticon Emoticon
Tak čo ti k tomu napísať, Emoticon Emoticon Asi toľko, že táto kapitola, hoci bola úvodná, mne sa veľmi páčila. Je to také lepšie, ak to priblížiš čitateľom, aby mali predstavu o všetkom, takže ja som rozhodne za. Odo mňa je palce hore. Emoticon
Sam to naozaj nikdy nemala ľahké. Sama si viem dosť živo predstaviť, aké to je žiť v niečom tieni. A preto sa jej ani tak veľmi nečudujem, čo začala robiť, aby na seba upútala. To robí dnes väčšina puberťákov, ktorí chcú niečim ohromiť.
Ja som ale šťastná, že ju nakoniec osvietilo a že sa rozhodla, ako sa rozhodla. A najšťastnejšia by som bola, ak by sa ten hajzel Sam už nikdy neukázal, hoci typujem, že pre príbeh je ešte potrebný, ako ťa poznám.
Takže horlivo čakám na novú kapitolku. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!