OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Náš život potom - 3. kapitola

21.01.2012 (19:00) • LoveMonster • Povídky » Na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1288×

3. kapitola - Jedna bolesť za druhou...

Zavrčal som. Napli sa mi všetky svaly v tele. Nečakal som ho, a ak aj áno, určite nie tak skoro. Možno je šikovnejší ako som predpokladal alebo ešte viac otravnejší.

„Aj ja ťa rád vidím, braček!" povedal a dobre vedel, že ma tak trochu prekvapil. Elena i s tými dvoma stála v pozadí. Boli nehybné ako sochy. Musel som sa na chvíľu zamyslieť, či vôbec dýchajú.

„Čo týmto dosiahneš, Stefan? Ja odtiaľto neodídem!" skríkol som a vzlietol k sivej oblohe preč. Možno to bolo zbabelé, ale posledné, na čo som mal chuť, boli jeho trápne reči.

***

Na pár sekúnd mi to vyrazilo dych - stál predo mnou sotva niekoľko metrov. Rovnaký, vôbec sa nezmenil. Krásny s prenikavými zelenými očami. Bola to moja láska, ktorá mi teraz ani nevenovala pohľad a sledovala odlietajúceho Damona. Mal Damon pravdu? Nezaujímam ho? Ako by mohol na to všetko zabudnúť? Len tak?!

Po chvíli sa obrátil na nás. Usmial sa aj keď som dobre videla, že je to len silený úsmev. Stále sa mi však nepozrel do očí. Už mu nestojím ani len za pohľad? Hneď na to sa však bral na odchod. Obrátil sa mi chrbtom.

„Počkaj!" skríkla som po ňom a do očí sa mi tlačili slzy. Bonnie s Meredith odstúpili o pár krokov dozadu. Zrazu mi bolo všetko jedno, rozbehla som sa a hodila sa mu okolo krku. Bolo to tak dávno, čo som ho naposledy videla, cítila jeho telo prilepené na mne.

„Elena..." Objala som ho tuhšie, keď som zacítila jemný odpor z jeho strany. Vôbec po mne netúži?

„Elena," zopakoval moje meno potichu s jemným zavzdychaním. Ja som sa však ani len nepohla.

V istú minútu som myslela, že moje objatie opätuje, vyzná mi lásku, ale chladne sa vytrhol z môjho objatia a ani len na mňa nepozrel.

„Nájdem Damona a odídeme," povedal nakoniec.

„Nie, prosím, nie!"

„Vždy to bolo pre tvoje, vaše dobro, Elena!" Zamračil sa a po toľkých rokoch mi pozrel priamo do očí. Svet okolo zmizol. Bola som len ja a on. Nič a nikto mi nechýbal. Bol tu on, vrátil sa sem a určite nie len kvôli Damonovi. Miluje m. Všetko sa to však pretrhlo, keď sklopil oči a hneď zmizol. A moja istota o jeho láske ku mne bola zakopaná hlboko pod zem. Podlomili sa mi kolená a rozplakala som sa.

Bonnie i Meredith ma objali a snažili sa utešiť.

„Miluje ťa," povedala Meredith.

„Len má slepú predstavu, že ak odíde, ochráni ťa. Ale takto ti ubližuje ešte viac," hovorila sladkým hlasom akoby to nebola moja najlepšia kamarátka, ale mama. Mama, ktorá mi teraz tak veľmi chýba.

„On to raz pochopí a nájdete si cestu k sebe," dokončila Meredith. Po lícach mi stekali slzy. Čo by som robila bez nich? Moje najlepšie kamarátky, ktoré sa jediné odo mňa neodvrátili ani v tých najťažších chvíľach a celý čas držali so mnou.

***

Zdvihol som hore hlavu pretože sa mi zazdalo, že niekoho počujem. Dievča podo mnou celé zakrvavené zaspalo do večného spánku. Čo povie jej starý, keď sa vráti z práce celý uťahaný a uvidí svoju drahú mŕtvu? Možno ho oslobodím a ešte sa mi bude chcieť poďakovať.

Rýchlo som si pobral veci a odišiel. Ak tu aj niečo zanechám Stefan sa o to postará. Aký len dobrý braček!

O chvíľu som sa ocitol pred domom, kde vládla tma a ticho.

Zbadal som, že predo mnou pomalým krokom sa vlečie tá malá čaordejnica, Bonnie. Dobehol som ju a prerušil ju z myšlienok.

„Bu!" Trhlo ju a vypleštila oči. Takéto miesta pre malé dievčatká nie sú príliš bezpečné a hlavne, keď sa v meste ocitne človek ako Damon Salvatore. Alebo skôr upír ako ja.

„Čo chceš?"

„Nie si rada, že ma vidíš?"

„Uhádol si, nie!"

„Ale to, že sa tak červenáš hovorí o niečom inom," povedal som a červeň v jej tvári stúpla. Bolo to také rozkošené, že som mal chuť sa do nej zahryznúť. Čo by však asi nahnevalo moju Elenu, a to bolo posledné, čo som chcel, aby ma nenávidela ešte viac.

„Vidíš len to, čo chceš," povedala trošku priškrteným hlasom.

„To, čo chcem vidieť, tu nie je," povedal som a uškrnul sa.

„Hovoríš o nej ako o veci, nikdy ju nebudeš vlastniť. Tvrdíš, že ju miluješ? A urobil si niekedy niečo preto, aby si ju získal? Nie, len jej ubližuješ!" Vrhla na mňa oprvžný pohľad. Toto sa na tú maličkú nepodobá.

„A ty si teraz čo? Odbornica na lásku?" Stíchla a zrýchlila v kroku.

„Ona bude moja Kráľovná Temnoty, potom ty budeš patriť k tým na ktorých zabudla," prehovoril som zlovestným hlasom ako to viem len ja.

„Nie..." zapišťala hláskom malého dievčatka a do očí sa jej vrhli slzy. Rozbehla sa a utekala preč.

A mne na samom dne v hĺbke duše jej prišlo ľúto... Možno by som sa za ňou i rozbehol. Ale Damon nikdy neľutuje to, čo urobil a nikoho neľutuje. Som pán a všetci musia pochopiť, že si idem za svojim cielom a nikto ma nezastaví. Slzy už vôbec nie.

„Damon, čo si myslíš, že tu hľadáš?" opýtal sa ma niekto. A ja som presne vedel kto je to. Znovu. Nečakane. Zlepšuje sa.

„Prišiel som si pre svoju kráľovnú," povedal som a jemu v očiach začali horieť plamene. Zlovestné, žiarlivé aké som u Stefana videl iba raz. Pri Katherine.

„To by ťa musela milovať," odpľul si s odporom.

„Chce to len čas! Ty sa jej vzdávaš, tak mi uvoľni cestu, Stefan," povedal som chladným hlasom.

„Chcem ju ochrániť! Ak ju máš aspoň trochu rád, odídeš so mnou, Damon." Znelo to ako prosba.

„Počkaj, porozmýšľam... Nie," zachichotal som sa ako blázon a zvrtol sa na odchod.

„Veď ju ani nemiluješ!" skríkol za mnou.

Zastal som a pozrel naňho.

„Si len očarený jej krásou. Ona nie je Katherine. To nie je láska čo cítiš, Damon!" kričal nahnevaný a pomalými krôčikmi sa to približovalo k veľkému výbuchu Stefana Salvatore.

Len som sa usmial a pokojne odišiel.

Nebránil mi v tom.

Po ceste niekam sa uložiť a zaželať si dobrú noc som stretol krásnu spoločnosť...

Každú kritiku, nápad, radu príjmem s veľkou radosťou. ;) A ako malý "bonus" náš Damon. :)

A ja Vám môžem povedať na záver už len toľko, že od ďalšej kapitoly začne byť dusno... A môžte sa tešiť na príchod ostatných ako je Taylor, Matt, Caroline... (Zdá sa mi, že v niektorej knihe zomrel Taylor, ale bezneho to nejde, tak dúfam, že sa nenahneváte).

Zhrnutie

Autor: LoveMonster (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Náš život potom - 3. kapitola: