OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Návrat minulosti - Prológ + 1. kapitola



Návrat minulosti - Prológ + 1. kapitolaMinessa je mladá 22-ročná čarodejnica, ktorá býva neďaleko svojich tiet, ktoré vlastnia malý obchodík s ezoterikou. Jej život by sa dal pokladať za postačujúci nebyť tých snov, ktoré jej počas splnu nedajú spávať. Má pocit, že sa niečo deje a to jej potvrdí osoba, ktorú uvidí v konkurenčnom obchode. Kto to bude?

PROLÓG

Nad lesom sa vznášal krvavý spln mesiaca a nepatrne osvetľoval bledé tváre spoly zahalené kapucňami. Stála som uprostred kruhu tvoriaceho dvanásť vysokých postáv v tmavých ťažkých plášťoch. Aj ja som na sebe jeden taký mala. Nepohnuto som stála a pohľad upierala na postavu oproti mne držiacu v natiahnutých rukách veľkú spráchnivenú knihu.

„Nox praesidium nostri,“ opakovali po nej. „Noc je našou ochranou.“

Pevným krokom vykročila z kruhu a podišla ku mne. Natiahla som pred seba ruky dlaňami nahor a prijala som od nej knihu. Mala som čo robiť, aby som ju udržala. Hľadela som na strany popísané nekonečnom slov v latinčine. Šibla som pohľadom po postave, ktorá ešte stále bola blízko pri mne.

Teraz bol rad na mne. Pevným hlasom som čítala jednotlivé slová bez toho, aby som sa pozastavovala nad ich významom. On sa aj tak neskôr objavil v mojej mysli.

Keď som bezchybne odrecitovala formulku, lesom sa prehnal silný vietor. Knihu som opäť predala postave, ktorá sa vrátila na svoje miesto v kruhu.

„Carpe noctem! Zmocni sa noci!“ vykríkla, zaklapla knihu, hodila do kruhu, v ktorom som stála prach a okolo mňa sa do výšky vzniesla žiarivá stena.

 

1.      Kapitola

Tajomná dáma kráčala dláždenou ulicou za jemného svetla pouličných lámp. Ruky v jemných bielych rukavičkách mala skrížené pred sebou opierajúce sa o veľkú bordovú sukňu siahajúcu až k zemi. Opätky elegantných čiernych topánok jemne klopkali na kamenných kockách. Plášť prehodený cez plecia a zviazaný na hrudi jej počas rýchleho kroku vial a pod šaty sa jej tak dostával jesenný vzduch. Srdce jej divoko bilo, akoby sa chcelo silou mocou dostať z tesného korzetu, ktorý ju zvieral. Okolo bledej tváre jej nadskakovalo pár kučeravých pramienkov, ktoré sa jej uvoľnili z inak bezchybného účesu.

Snažila sa ísť čo najrýchlejšie, ale pod ťažkou sukňou a nespočetne veľa spodničkami to bol problém. Rukami schytila bordovú látku a trochu ju nadvihla, aby sa náhodou nepotkla. Pokračovala vo svojej ceste prázdnou ulicou, keď v tom za sebou počula pomalé hrôzu naháňajúce klopkanie. Namiesto toho, aby ešte zrýchlila svoju chôdzu zastavila a so sklonenou hlavou sa otočila.

„Tak predsa sa s vami stretávam,“ prehovorila vysoká postava v dlhom čiernom kabáte, čiernych nohaviciach a drahých topánkach. V jeho hlase postrehla výrazný ruský prízvuk. Odvážila sa pozdvihnúť pohľad. Jeho tvár odrážala akýsi druh temna. Upieral na ňu svoje sivé oči. Bola si istá, že keby chcel, mohli by z nich sršať blesky.

Srdce sa jej ešte viac rozbúchalo, no tentoraz to nebolo od behu, ale od strachu. Bola si viac než istá, že má veľký problém.

„Viete, že je neslušné mlčať,“ povedal tajomne a urobil k nej veľký krok, a tak zrušil vzdialenosť medzi nimi.

„Nechajte ma na pokoji!“ povedala prudko.

Chlap sa len zasmial,  mohutnou rukou ju objal a perami sa prisal na tie jej.

„Nie!“ zobudila som sa s veľkým krikom. Srdce mi vystrašene tĺklo a dych som mala ako po maratóne. Neprítomne som hľadela na bielu stenu oproti mojej stene a snažila sa rozpamätať, čo sa mi to vlastne snívalo, že som taká vydesená.

Ten chlap, pomyslela som si. Ten chlap sa mi vôbec nepozdáva.

Pritisla som si brušká prstov na spánky a snažila sa nemyslieť na ten živý sen, ktorý som mala. Nebolo to však po prvýkrát. Tú dámu som už videla, no s niekým iným. Tento Rus tam ešte nebol.

Vzdychla som si a s nevôľou som vstala z postele. Obliekla som si rifle a jednoduché tričko s krátkym rukávom. Keď som zišla po schodoch do obývačky, na gauči už sedel môj ryšavý kocúr a nesúhlasne mraučal.

„Už, už Niko,“ povedala som mu, zašla do kuchyne a zo skrine som vytiahla konzervu s jedlom pre mačky. Otvorila som ju, obsah som dala do špeciálnej misky a položila ju na zem. Do druhej som naliala vodu a sadla si na zem. Niko sa pomaly, akoby bol urazený, že som na neho zabudla presunul k miske a začal jesť. Spokojne som sa usmiala a pohladkala ho po jeho hrdzavej jemnej srsti.

Postavila som sa doprostred miestnosti a jedným pohybom ruky som rozprestrela béžové závesy na oknách, aby dnu preniklo jarné slniečko. Podišla som ku kvetom na parapete a poliala ich.

Aj ja by som si mala dať niečo na raňajky, než sa vyberiem k tetám, pomyslela som si a uprela pohľad na dvierka jednej zo skriniek, ktoré sa hneď na to otvorili. Vybrala som si cereálie a zaliala ich mliekom. Podišla som k barovému pultu a sadla si na okrúhlu stoličku.

„To bude zase deň Niko,“ povedala som do ticha miestnosti. „Tety ma volali k sebe.“

Vložila som riad do drezu, zašepkala pár slov a pozerala, ako sa sám umýva. Usmiala som sa. Vybehla som do kúpeľne, aby som si upravila svoje polodlhé červené vlasy a vykonala ostatnú hygienu.

Keď som sa vrátila dolu, napratala som do svojej malej kabelky všetky fľaštičky s bylinkami, ktoré som mala, zobrala si bundu a vyrazila k tetám. Boli moja jediná rodina, keďže som matku ani otca nepoznala, no bola som si istá, že moc ktorú mám som zdedila po mame. Vyrastala som u nich doma obklopená samými čarovnými vecami od byliniek cez čarovnú paličku až po knihu s kúzlami. U nich som spoznala, že všetko na svete je možné.

Do hlavy mi vštepovali tri základné pravidlá, podľa ktorých sa riadili ony a ja by som sa mala taktiež. Po prvénikdy nemiešaj mandragoru lekársku s cezmínou ostrolistou, pretože si nemôžeš byť istá, čo všetko sa môže stať. Po druhé nikdy never veciam ako je čarovná metla alebo magická guľa. A po tretie nikdy ale nikdy never chlapom!

Moje tety boli v dodržiavaní pravidiel veľmi nekompromisné. Hlavne v treťom bode, za čo som im veľmi vďačná, pretože kvôli ich feministickým zásadám som ja nemala žiadne skúsenosti s opačným pohlavím. A to mám dvadsaťdva rokov. Počas môjho pobytu u nich mi bolo neustále vštepované, že sú to len egoistické svine. Úprimne, doteraz neviem, či to je pravda.

Rozohnala som moje myšlienky, zaklopala na masívne dvere nového domčeku, ktorý stál neďaleko toho môjho a následne vstúpila dnu. Tety nikdy nezamykali, stačilo jednoduché zaklínadlo, ktoré ich ochránilo lepšie ako sto zámkov.

Len čo som vošla do priestrannej haly, vyrútila sa na mňa teta Hazel s natáčkami vo svojich tmavohnedých vlasoch a s napoly šialeným výrazom.

„Máš ich?“ spýtala sa ma o oktávu vyšším tónom než zvyčajne.

„Ehm, áno,“ odvetila som a ukázala na tašku.

„Tak poď,“ povedala, schytila ma za ruku a viedla do ich špeciálnej miestnosti, kde vyrábali lieky a mastičky z rôznych byliniek neskôr predávajúcich vo svojom malom obchode. V celom mestečku to bola jediná taká predajňa a možno práve preto mali toľko zákazníkov.

Prešla som úzkou chodbou, dolu schodmi až som sa dostala do pivnice, kde mali slušne zariadenú čarodejnícku „pracovňu“, v ktorej sa miešali všemožné vône. Tam už pri dlhom stole bola teta Helda. Keď som sa na ňu pozrela, videla som, že si opäť prefarbila vlasy, tentoraz na hnedú s červenými odleskami. Ona bola tá mladšia z dvojčiat a bolo to vidieť aj na jej ľahkovážnom správaní, na tom ako od oka miešala bylinky nestarajúc sa, či sa môžu kombinovať, alebo nie.

„Ahoj Minessa,“ pozdravila ma so žiarivým úsmevom. „Hazel ťa zavolala?“

„Áno aj keď neviem o čo ide. Prečo som mala doniesť všetky svoje najnovšie výtvory?“ spýtala som sa zmätene, pretože som mala veľký dojem, že mi uniká podstata veci.

„Sadni si drahá,“ povedala teta Hazel vážnym tónom a sotila ma do mäkkého kresla. Jej tmavohnedé oči vypleštené hrôzou sa mi rozhodne nepozdávali. „Stalo sa niečo hrozné.“

„Ale no tak, nepreháňaj,“ prehovorila Helda.

„Povie mi už niekto, čo sa to tu deje?“ spýtala som sa.

„Jednoducho, niekto si neďaleko nás otvoril rovnaký obchod ako náš,“ prehovorila Hazel dramatickým hlasom.

„To je všetko?“ Tak ja tu mám každú noc sny kvôli, ktorým sa nevyspím, a ony sa sťažujú na konkurenciu?

„To je všetko?! Vôbec ťa to nezaujíma?“

„Prepáč, ale nie som práve do ružova vyspatá,“ povedala som a naširoko si zívla.

„Opäť tie sny?“ spýtala sa Helda starostlivo.

„Presne. Tentokrát tam bol aj akýsi blonďatý Rus, ale neviem čo od tej dámy mohol chcieť,“ povedala som  zmätene. „Mala som z neho fakt zlý pocit.“

Vzdychla som si a uprela pohľad na tety. Obe na mňa nervózne hľadeli spod privretých viečok. Chvíľu som si pripadala ako pod mikroskopom a ony sa snažili zistiť, čo by vo mne mohlo byť. Žeby som ukrývala nejakú neznámu schopnosť?

„Máš ich každú noc?“ spýtala sa Hazel.

„Nie len počas splnu,“ povedala som nechápavo.

„Hm, zaujímavé. Tri noci za sebou?“

„Presne,“ odvetila som a prekvapene zazerala na tetu, ako sa prechádza po malej miestnosti.

„Takže lunárny kalendár,“ mrmlala si popod nos.

„Prečo ste ma vlastne volali?“ prerušila som jej myšlienky.

„Musíš preskúmať konkurenciu!“ vykríkla teta Hazel a jej sestra len pretočila očami. Slabo som sa zachichotala. „Vojdeš dnu a prezrieš všetky poličky, ktoré tam majú. Zapamätáš si všetky elixíry a hlavne, ako na teba pôsobí predavač.“

Vyjavene som na ňu hľadela, či to myslí vážne, ale po chvíli som usúdila, že áno.

„Tak teda dobre,“ prehovorila som. „Keď si to tak veľmi praješ.“

Prehodila som si tašku cez plece a vybrala sa dolu ulicou, kde som naďabila na malý obchodík s veľkým transparentom, na ktorom sa vynímal nápis „Ezoterika“ obrovskými písmenami. Ihneď som vošla dnu. V miestnosti sa vznášala jemná opojná vôňa santalového dreva. Porozhliadla som sa po neveľkej tmavej miestnosti. Bola som tu jediná. Pomalým krokom som sa začala prechádzať pomedzi poličky s tovarom a sem- tam som si niečo prihodila do košíka. Mala som dojem, že by teta chcela vedieť, čo tá ich konkurencia vlastne predáva. Keď som prezerala štítky s názvami elixírov, takmer všetky som poznala. Klasika, pomyslela som si, keď som videla elixír lásky.

Tak fajn, myslím, že to je všetko, prebleslo mi hlavou. Vydala som sa smerom k pokladni, aby som zaplatila. Keď som však zbadala postavu stojacu za pokladňou, takmer ma porazilo. Vyjavene som na neho civela a hruď sa mi pri tom splašene dvíhala.

To nemôže byť on!

Košík, ktorý som zvierala v jednej ruke mi vypadol a s veľkým zadunením sa zrazil so zemou. To posledný zvuk, ktorý som zachytila než som upadla do temnoty.


 

Gratulujem všetkým, ktorí sa dostali až sem na koniec príbehu. Návrat minulosti je moja nová poviedka a bola by som rada za akékoľkvek komentáre.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Návrat minulosti - Prológ + 1. kapitola:

5. Moonlight přispěvatel
08.03.2011 [21:42]

MoonlightCarlie: ďakujem za komentár, veľmi ma potešil...som rada, že sa ti dej páči..rovnako aj slovenčina Emoticon

4. Carlie přispěvatel
08.03.2011 [21:28]

CarliePěkně napsané Emoticon sice nevím, co na mě víc působí, jestli ten příběh nebo slovenčina kterou tak miluju, ale v každém případě se těším na pokráčko... Emoticon Emoticon Emoticon

3. Moonlight přispěvatel
07.03.2011 [18:19]

Moonlighticq: 640 484 031 :D

2. Moonlight přispěvatel
07.03.2011 [18:18]

Moonlightjasné, že chcem vedieť som zvedavá aké sú tvoje dedukčné schopnosti :D :D na facebooku som pod Simona Simaa Beňová, ale momentálne ma nechce prihlásiť...špina jedna Emoticon som na icq a keby ani to nie tak treia možnosť je email: Siminka_555@azet.sk...teším sa na tvoje nápady Emoticon

1. ElisR1 přispěvatel
07.03.2011 [18:12]

ElisR1Prolog vypadá opravdu zajímavě. Jsem zvědavá, co bude dál. Tak nebudu zbytečně vykecávat a jdu číst 1. kapitolu =)
Promiň, delší koment asi nenapíšu, protože jsem nemohla odtrhnout oči =) =) =).
Jo a myslím si, že vím, kdo byla ta žena a kdo byl ten prodavač, ale nechci ti to tu psát, abych něco neprozradila =). Tak jestli to chceš vědět, tak mi dej nějaký mejl nebo facebook, abych ti to tam napsala =) Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!